Atos 2

Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs AAI

Sair da comparação
AAI TUR GEWASIN O BAIBASIT BOUBUN
1 Zu ezoqam-qa khøuwa kandambaqape-te ndøgo, Pentikos ndimbo-akhayam, ndigu ezoqam ate gi꞉goam, khoev kopo-té ginømøváb.
1 Pentecost ana veya na tit, etei’imak hiru’ay efan ta’imonamaim hima.
2 Yaq nqova mbaín, yan-te ndo꞉go, u ndowáv. Andé khamøe-qape me꞉fetavún. Yaq khoev ate qægoam, ma gi꞉qonavam, u ùnime꞉kház.
2 Naniyan meyemeye yaurabad nidun wowogabe marane rena bar hima’am imaim run awan karatan.
3 Yaq ndigu andé gøina wageap me me꞉qeivím. Sègendo-panqavøém, ezoqa ewaqape-qa kha-te, vø̄qonam. Andé ezoqa sas bugug me me꞉kewagám.
3 Naatu abisa hi’i’itin i wairaf orot menan na’atube tamunimun na ta’ita’imon tafahimaim mara’ara’at.
4 Yaq nginik ezoqam ate gi꞉goam, kha Nqova Mbomambaqapé qazømbe-tønøyám. Yaq bawan vinivinimba-qá manqát gini-manqatát, av Nqova Mbomambaqape, matev gezømbe-etoumat.
4 Etei’imak Anun Kakafiyin iwanih menah botabir tur tata’amaim hio, Anun Kakafiyin fair bitih na’atube.
5 Ta khøuwa-te ndøgo, Zelusalem taon-te ndøgo, Zu bawan-ak kandambá giwambupam. Manqei-manqei ate ndǽgo, sugumu-pitát, ndigu ezoqam, Mbumbukiam gimbo-vizupam.
5 Nati ana veya, Jew sabuw God ana bowayah orot gagamih etei tafaram tata’ane hiru’ay Jerusalemamaim hima’am.
6 Yaq nginik ezoqam, nqanek u giyogem, tinduzáv ndǿgo, matev vǿqeivim. Ezoqa kandambá. Yaq ndigu nqova zøndáf. Zapa ndǿgo, Yesu-gi paev ezoqam, manqat gimanqatat, ndigu tiqá bawan vinivinimba-qá manqát gini-manqatám.
6 Iti nidun hinonowar ana maramaim sabuw rou’ay gagamin na’in hiru’ay hima’am, hai kasiy ra’at naatu hifofofor men kafaita, anayabin etei hai turamaim hio hinowar.
7 Ndigu nqova ndafe kandambá, yaq gibevøpem, “Nqáe! Nginik manqa ngimanqate, nginik Gelili plovins-ak mbá.
7 Kasiy gagamin maiyow isah matar naatu taiyuwih hibabatiyih. “Iti sabuw tur teo etei i Galilee oro’orot?
8 Gê, áv khané꞉go, ni ate nqazi꞉gu nqazizø-yoge, nikeza manqat vinivinimba ngi꞉manqate?
8 Naatu mi’itube’emih it ata turamaim hio tanonowar?
9 Ni ezoqa vinivinimba, nøme Patia manqei-ák, nøme Midia manqei-ák, nøme Elam manqei-ák, neka nøme ndigu Mesopotemia-yák, neka nøme Zudia-yák, neka nøme Kapadosia-yák, nøme ndigu Pontus-ák neka nøme ndigu Esia-yák,
9 It i tafaram ta ta’ika tana, Partia, Media, Ilam naatu afa i Mesopotamia’ane hina, Judea, Kapadosia, Pontus naatu Asia,
10 nøme Fligia-yák neka nøme Pamfilia-yák, nøme Izip manqei-ák neka nøme Libia-yák, ndøgo Sailini taon avønin-te. Até Lom ezoqám-a, vøndōzav.
10 Firigia, Pamfilia, Egypt naatu Libia wanawanan turin Sairini na’atune auman hina tema’ama. Naatu Romene nanawan auman hina Jerusalem tema’am. Nati i Jew sabuw naatu sabuw afa hai baitumatum hibotabir hina Jew sabuw himamatar auman.
11 Ti mokho-te, nøme Zu bawan-ák neka nøme bawan vini ezoqám, ndigu ti-te ginøzaz, Mbumbukiam timbo-vizupat. Neka ni ezoqa nøme, Klit manqei bawa-yák, neka ezoqa nøme, Alebia manqei-ák. Geté ni ate nqazi꞉gu, nginik niqa manqat vinivinimba-té qazizø-ewagét. Mbumbukiam-qa matev kandakanda-qa yaq-té gini-manqatét.”
11 It afa i Kurit naatu Arab sabuw. Baise God sawar gewasih maiyow sisinaf isan ata turamaim hio tanonowar!”
12 Ndigu nqova ndafe kandambá neka gò꞉nakém, taqa yaq-te. Yaq āv ginibónd nqǽgo, “Gekha matêv nqanek?”
12 Sabuw hifofofor naatu hai kasiy ra’at taiyuwih hibabatiyih hio, “Iti sawar anayabin i abisa?” Peter sabuw rou’ay gagamin isah ebibinan|alt="Peter speaking to crowd" src="CN01892B.TIF" size="col" loc="Act 2.12" copy="©1978 David C. Cook Publishing Co." ref="2.12"
13 Geté ezoqa nøme gèvongezó, ndigu ezoqam, Yesu gi-unimanqatinim, gi-einim, “Nginik ezoqam, gèndo-íz.” Nqova Mbomambaqape gendovis|alt="GW" src="C091grcrop.jpg" size="span" ref="2:1-4"
13 Baise sabuw afa hi’iyab hio, “Nati sabuw i harew fokarin, hitom imih teo kwanekwan!”
14 Yaq Pita, ndigu u-anim ileven nøme namba, tenø-itán ndǿgo. Yaq sa manqa ndøyám. Yaq ezoqa ewaqape, gi-oteipam, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Zo Zu ezoqam, nogi ezoqam, neka zo ezoqa nøme, nqanek Zelusalem taon-te nqazo-wambap, vø̀ndoyogém, no mokho bazø̄-ovøyam.
14 Tur Abarayah etei 11 hai founamaim Peter misir fanan aumetawat sabuw rou’ay gagamin na’in isah eo, “Taitu tuwai’inah Jew sabuw naatu kwa iyab Jerusalem wanawanan kwama’am, akokok tain kwanarub gewas sawar iti mamatar anayabin anakubuna kwananowar.
15 Nginik ezoqam, ambá av nqǣgo, ge-īz, av zo ndøzøte-matavap. Ezoqa lovølova ndø-izumatún. Geté ndakin qanaqanus 9 oklok mbá.
15 Kwa kwanotanot iti orot i harew fokarin hitom tibikoko’aw, baise, boun i nine korok mar auman.
16 Geté matev, ndakin qafakhan, ndǿgo, av Mbumbukiam-ge manqa vevezam ezoqam Zoel ge꞉manqatam. Ndego ge-ein,
16 Imih i men harew hitomamih, baise dinab orot Joel ana Bukamaim Atamaninamaim kirum eo,
17 ‘Mbumbukiam āv gene-eín nqǽgo,
17 ‘Mar ana yomaninamaim God eo,
18 Ta khøuwa-te ndøgo,
18 Isa’amih, nati ana veya ayu au akir wairafih, oro’orot naatu baibin etei,
19 No umingiap matev nómatønumát,
19 Ayu boro maramaim baifofofor ana sinaf
20 Khøuwa ndø̀bøivunév, neka løvøyak andé kouk mé꞉goát.
20 Veya matan boro nagugum
21 Ta khøuwa-te ndøgo,
21 Orot yait
22 Pita nqanek Zoel-qa manqat qamømbøe-navøem, yaq ndego manqat nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Ízlael ezoqam! Manqat qàndoyogé nqanek, nogi ezoqam! No Yesu Nazalet-ak-qa yaq-té qazømbé-eín. Zo zøkeza mø̀zøte-zøtéz, te mokho-te, Mbumbukiam zoqa avønin-te, umingiap matev neka matev kandakanda vinivinimba ndømatønumám. Mbumbukiam tene-matanám ndǿgo, zo tø̀nezøtéz, ndego Yesu ekezan ndokhofotáv.
22 “Israel sabuw tur iti kwananowar! Jesu Nazareth mowan i God rubin naatu i wanawanamaim ina’inan yumatah ta ta, baifofofor ta ta God kwa biyamaim sinaf kwa’itin kwaso’ob.
23 Ezoqa ndego zoqa zenda-te giveem, yaq zo ndego ezoqa soqøsoqa mokho-te, tae mutui-te sasa zotøkewem, vozōlaem, ndøgo Mbumbukiam ekezan ndøpøoá. Ndego é-møndæ-otév, matev av nqægo ndø̀fakhán.
23 Iti orot hibai kwa umamaim hiyai kwa’a’asabun i God ana kok naatu marasika yakitifuw inu’inumaim matar, naatu kwa sabuw kakafih hai baibaisamaim Jesu kwabai onaf afe’en kwa’onaf morob.
24 Geté Yesu løvøte-qa bazaføgakh mokho-te gu꞉goam, Mbumbukiam mø̀ndø-nqovotáv, vø̄khandi꞉v. Løvøte, ngenek ezoqam amba me꞉geiú. Geté kopømba mbaín.
24 Baise God morobone iyawas maiye misir, naatu morob ana biyababanane rufam tit, anayabin morob ana fair men karam boro diburamaim tabotan tama.
25 Yesu løvøte-te tekhandi꞉v, taqa yaq-te, Deivid nupøkhan mba, āv gene-eín nqǽgo,
25 David nati orot isan eo,
26 Yaq nakémbá, noqa mbøni mokho-te, no khanakhanákh neka no manqat khanakhanakh-us nomanqaté.
26 Isan imih ayu dogorou ebiyasisir
27 Zapa ndǿgo, qo no ezoqa pakhaezatak-qa manqei-te qónøuvanák.
27 Anayabin o boro men ininatbuhuruwu rahemaim ana’in,
28 Qo no nakhoa qotenømánd, no khandi ande āv khaténdāp.
28 O yawas ana ef i’obaiyu, naatu o ataragub wanawananamaim aiyasisir boro iniwansumu.’”
29 Pita nqanek Deivid-qa manqat qamømbøe-navøem, yaq nøme āv gezømbe-eín nqǽgo, “Nǿfuap. Nigi atanakha-zapa Deivid-qa yaq-te, no ndaføyambá qazømbé-eín. Ndego mø̀ndønaním, neka vø̄-otøvem. Até ndakin khøuwa-té-a, teqa manqei ozu nqánek qagó.
29 “Taituwau Jew, bebeyan a tur ao’owen aiwob orot David ata agir wabin gagamin, morob hiyai naatu ana rah i iti biyatamaim inu’in.
30 Geté Deivid mø̀ndæ-otév, tegi zi, ezoqa kopo, teqa iziz ndǿndáp neka kawa ezoqam vǿgoāt. Mbumbukiam te-te manqa mbusa ndøvé, taqa yaq-te. Deivid Mbumbukiam-gé manqa vevezam ezoqam ndøgoám.
30 Naatu David i dinab orot God omatanen ana obaifaro auman yayare i so’ob, veya ta David ana rara’ane i uwan ta boro ni’aiwob.
31 Yaq nakémbá, ndego é-møndøqeív, Keliso tenanim, yaq Mbumbukiam gékhandí꞉v. Unimanqatín. Mbumbukiam ndego ezoqa pakhaezatak-qa manqei-te ivøveáv, neka teqa kha, manqei ozu-te lanqøeveáv.
31 God mar boro nanan abisa nasisinaf David i so’ob, Keriso morobone misir maiye isan ana tur i nowar.
32 Ngenek ezoqam, Mbumbukiam løvøte-te gekhandi꞉v, Yesú. Ni ate nqati꞉gu, nikeza bǿi qatiqeivím.
32 “God iti Jesu i boun morobone iyawas maiye misir, naatu aki i iti sawar himamatar ana sif robonayah.
33 Mbumbukiam ndego ekezan-té genø-eqeiú, neka teqa nakeamo zenda-te vø̄ve. Yaq Eve Nqova Mbomambaqape mbo-etoám, av ibugukhokhof manqa mbusa ge꞉ve, yaq Yesu ndakin ni vønī-etoam. Matev nqánek, zo nqazo-qeivi neka nqāzōyōgē.
33 God iti Jesu bora’ah yen uman asukwafune mare, naatu Tamah biyanane Anun Kakafiyin eo’omatan bai aki tafai yan isuwai re’er boun iti kwa’i’itin naatu kwanonowar.
34 Ni mìzi꞉nøtén, Deivíd mbá, yan-te geqavig. Geté ndego Mesaya me꞉manqatám, av ge-ein nqægo,
34 Naatu David i men au mar yenamih, baise iti tur i eo,
35 Até qóqotát, atema no qogi qaqa ezoqam,
35 Inama’am a kamabiy sabuw ana bow
36 Yaq nakémbá, zo Izlael bawan-ak ate ndøzøte꞉go, zo vø̀ezøtéz. Ngenek Yesu, zo tae mutui-te qazo-tøkewem, Mbumbukiam āv gene-veatáv nqǽgo: Ndego Evezøza neka Mesaya ndǿgoát.” Pita ezoqa manqat gezø-manqatat|alt="FF" src="IB-084gr.tif" size="col" copy="International Bible Society" ref="2:14-36"
36 Isan imih kwa Israel sabuw iti tur ao i kwanaso’ob gewas. God iti Jesu kwabai kwao’onaf i bai yen ata Regah naatu ata Roubininenayan matar!”
37 Yaq ndigu ezoqam, Pita-qa manqat giyogem, tiqa mbøni, mø̀ndø-khanáz. Yaq ndigu Pita neka Keliso-gi u-anim nøme, āv gizømbe-beváp nqǽgo, “Nǿfuap. Ni ndakin gekhā nígonēm?”
37 Sabuw iti tur hinonowar ana veya dogoroh rusib Peter naatu Tur Abarayah hibatiyih, “Taitu tuwai’inah aki boro mi’itube ana sinaf?”
38 Yaq Pita gezø-qavøiu, “Zo é-mozoqambúz, neka Yesu Keliso-qa iz-te, ibøkha iziz vø̄-upøgim. Yaq Mbumbukiam zoqa manqa-zapazapa, segembøé-navøém, yaq zo Nqova Mbomambaqape vozóndafēm.
38 Peter iyafutih eo, “Kwa etei dogor hinikitabir naatu Jesu Keriso wabinamaim bapataito kwanab, saise a bowabow kakafih nanotawiyen, naatu God ana usar Anun Kakafiyin boro kwanab.
39 Manqa mbusa ndøgo, Mbumbukiam taqa yaq-te geve, ndøgo zoqá neka zogi nakheis-qá neka até tiqá ndigú-a, ndigu qamba-qamba ndindu-yageapet. Gekha ezoqām ndigu, ndego Evezøza, nigi Mbumbukiam, ndezø-akhayam, te-te tinduzav, nqanek manqa mbusa tiqa ndígu.”
39 Iti omatanen i kwa isa naatu kwa natunat isah, na’atube sabuw tutufin etei iyab ef yok tema’am ata Regah God boro na’a’afih isah.”
40 Pita manqat nøme kandambá gezø-manqatam. Manqat nøme, āv gezømbe-eín nqǽgo, “Mòzoqambúz. Soqaín ndøgo, nginik manqa-zapazapa-us ezoqa namba tøzøte-soqoez, ndakin ngiyage.”
40 Peter tur maumurih na’in imaim imatnuwih naatu ifefeyanih eo, “Sabuw tafa’asarih wanawanah kwama’am saisewat kwanatit kwaniyawasi!”
41 Ezoqa ndigu, Pita-qa manqat gindapem, ndigu ibøkha iz ndøndapém. Ta khøuwa-te ndøgo, ezoqa kandambá, Klisten bawan-te gi-oz. Ate gi꞉goam, ande āv tri taosen ezoqám ndi꞉gú.
41 Sabuw maumurih na’in iti tur hinonowar hitumatum naatu bapataito hibai, nati ana veya’amaim sabuw etei 3000 na’atube nati kou’ayamaim hirun.
42 Ndigu Klisten ezoqam, āv gini-matønumám nqǽgo: Keliso-gi u-anim-qá nømendim manqat ndø-ewagám, neka yaqyaq-a vø̄tøke꞉mam. Ndigu gèpindupám, lou vø̄logɨn neka Evezøza-qa lou loge matev vø̄gonemɨn neka vø̄guligulimemin.
42 Naatu hai veya hiya’asair Tur Abarayah biyahine tur hinowar bairi hibita’ay, rafiy himseseb hifaram hi’aa naatu hiyoyoyoban.
43 Mbumbukiam, Keliso-gi u-anim mokho-te, umingiap matev kopoáv gematønumat. Ezoqa ewaqape, nqova ndafe kandambá neka møe vø̄gonemɨn.
43 Tur Abarayah wanawanahimaim ina’inan naatu baifofofor maumurih maiyow hisisinaf sabuw awah ha’e.
44 Ndigu ezoqa ate gi꞉goam, Yesu gi-unimanqatinim, ndigu nqova kopo-te sùgumu-yagám. Neka tiqa gigiap ate qazømbe-goam, sège-etoumám, yaqyaq-a.
44 Bai’ufununayah mar etei hina hita’imon sawar i nowah etei nena hifafarambonen.
45 Ekeza manqei neka gigiap vinivinimba gèwiám. Yaq moni ndigu, gi꞉qaqasumam, ndígu tizø-etoumám, lou-qa o gigiap-qa gi꞉potonumam.
45 Naatu hai sawar was arin, roumukur arin etei hibow hin hitobon kabay hibai hina wanawanahimaim sabuw iyab hai kok abisa isan hibiyababan etei ana fofonin hifafarambonen.
46 Khøuwa ate qæpavpavemam, ndigu Mbumbukiam-qá khoev-té ginø-pindupám. Yaq Klisten zifuap vinivinimba-qa khoev-te, ndigu lou ndølogám neka Evezøza-qa lou loge matev vømø̄-gonemɨn. Khanakhanakh-ús. Lou sège-etoumám, yaqyaq-a.
46 Veya matan hiyi Tafaror Bar gagaminamaim hiruru’ay. Naatu hai baremaim bay himseseb dogoroh ere yasisir auman hi’aa,
47 Yaq tiqa matev ate qægoam, ndigu Mbumbukiam-qá iz me꞉-eqatám. Ezoqa ewaqape, poev ndøveém, ti-te. Yaq khøuwa ate qæpavpavemam, Evezøza Klisten bawan-te, ezoqá nøme ndøyogimám, ndigu khandi gezø-etoamɨn.
47 God hibobora’ara’ah naatu sabuw etei tur abarayah isah i hibiyasisir. Naatu veya ta’ita’imon ana fofonin sabuw iyab God biyawasih Regah bow ana kou’ay wanawanan yababar rara’at.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.