Apocalipse 6
Mbumbukiam-qa Manqat Mbomambaqape (KVG) vs NVT
1 Yaq no tæqeív ndǿgo: Ndego Sip Nakhasam, ndavand seven, ndigu pepa løvøyat-te gitøkebupam, bugukhokhof kopo ndøkoqozó. Yaq tæ-ewág ndǿgo, ndigu khandi gigiap foa, kopo nøme, gè-akhá. Teqa manqat andé ndand me me꞉nqøóz. Āv gene-akhá nqǽgo, “Vø̀ndoqáv.”
1 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o primeiro dos sete selos do livro. Então ouvi um dos quatro seres vivos dizer com voz de trovão: “Venha!”.
2 Yaq no qækewag, nqáe! Hos papaqa ndøyám, ezoqam vō꞉qotam. Ngenek ezoqam, føif mbogoám. Yaq ndego, kawa ezoqam-qá wawaq mbo-etøomém, sasa ndøwav. Nakhag ezoqam nømé namba mé꞉nøfé, vǿzitāg.
2 Quando olhei, vi um cavalo branco. Seu cavaleiro carregava um arco, e sobre sua cabeça foi colocada uma coroa. Ele saiu batalhando para conquistar vitórias.
3 Yaq ndego Sip Nakhasam, ndavand kopo nøme vø̄koqozo. Ndakin ndavand gèmbo-menas-éz, gekoqogim. Yaq ge꞉koqozo, no khandi gigiap nøme, ndego ge-menas-ev, teqa wag, āv qambøe-ewág nqǽgo, “Vø̀ndoqáv.”
3 Quando o Cordeiro abriu o segundo selo, ouvi o segundo ser vivo dizer: “Venha!”.
4 Ndego nqanek manqat ge-ein, yaq hos nøme ndofakhán. Køkóuk. Ezoqam ndego, go꞉qotam, Mbumbukiam bazaføgakh mbo-etoám neka nakhag kaiya kandambaqape vømbō-etoam. Ndego manqei-qape-te, sambi matev bèmøkhofá, yaq ezoqa yaqyaq-a pakhapakha betē-khaneam.
4 Então surgiu um cavalo vermelho. Seu cavaleiro recebeu uma grande espada e autoridade para tirar a paz da terra. E houve guerra e matança em toda parte.
5 Yaq ndego Sip Nakhasam, ndavand kopo nøme vø̄koqozo. Ndakin ndavand gèmbo-misika-éz, gekoqogim. Yaq ge꞉koqozo, no khandi gigiap nøme, ndego ge-misika-ev, teqa wag, āv qambøe-ewág nqǽgo, “Vø̀ndoqáv.”
5 Quando o Cordeiro abriu o terceiro selo, ouvi o terceiro ser vivo dizer: “Venha!”. Quando olhei, vi um cavalo preto. Seu cavaleiro tinha na mão uma balança.
6 Yaq no manqa wag nøme nø-ewág. Khandi gigiap foa mokho-té abetøndo-fakhán. Āv qande-eín nqǽgo, “Vø̀qáv. Ezoqa lou-av yage matev qomøzǿ-etoám. Yaq lou-qa fia gékhouwév. Wit-qasi toqowi, ande av 1 kilogrem ndi꞉gu, tiqa fia, khøuwa kopo sasae-qá yaq-fiá. Neka até flawa nømé-a, bali, tiqa fia kandambá. 3 kilogrem toqowi, tiqa fia, khøuwa kopo sasae-qá yaq-fiá. Geté oliv tae neka waen tae ndøngìu᷄!”
6 E ouvi uma voz dentre os quatro seres vivos dizer: “Uma medida de trigo ou três medidas de cevada custarão o salário de um dia, mas não desperdice o azeite nem o vinho”.
7 Yaq ndego Sip Nakhasam, ndavand kopo nøme vø̄koqozo. Ndakin ndavand gèmbo-foa-éz, gekoqogim. Yaq ge꞉koqozo, no khandi gigiap nøme, ndego ge-foa-ev, teqa wag, āv qambøe-ewág nqǽgo, “Vø̀ndoqáv.”
7 Quando o Cordeiro abriu o quarto selo, ouvi o quarto ser vivo dizer: “Venha!”.
8 Yaq qækewag, nqáe! Hos nøme ndøyám. Ngusum gèmbo-khavøéz. Ezoqam ndego go꞉qotam, teqa iz Løvøté, neka løvøte manqei vømbōpavam. Ndigu Mbumbukiam bazaføgakh zø-etoám. Ezoqa ndǿzitág. Manqei-qape ezoqam ate ndi꞉gu toqo-qaqab, vømǿ-bawan-foa-ēz, yaq bawan kopo ndigu, bèzitág, vǿpakhaēz. Nakhag kaiya neka ifin matev neka enqoni neka søvakha gigiap khobokhobós giní-zitagát.
8 Quando olhei, vi um cavalo amarelo. Seu cavaleiro se chamava Morte, e o mundo dos mortos o seguia. Eles receberam autoridade sobre um quarto da terra para matar pela espada, pela fome e pela doença e por meio de animais selvagens.
9 Yaq ndego Sip Nakhasam, ndavand kopo nøme vø̄koqozo. Ndakin ndavand gèmbo-faev-éz, gekoqogim. Yaq ge꞉koqozo, no ezoqam-gí nqova nøzømét. Nginik nqova, Mbumbukiam-te etoam matev gone nonqo lou-qase mokho-té gunu꞉goám. Ezoqam ndígu, ta zapaya ndøgo gi꞉zitagat, ndigu Mbumbukiam-qa Manqat vø̄geatam-a, ezoqa Yesu-qa yaq-te vø̄e-zømesimam.
9 Quando o Cordeiro abriu o quinto selo, vi sob o altar as almas de todos que haviam sido mortos por causa da palavra de Deus e por seu testemunho fiel.
10 Nginik gè-akhaemám. Wag gèzømbo-eqavát. Āv gini-akhaemám nqǽgo, “Kawa ezoqam ndaføyamba-qape neka unimanqatin-qape! Gê, qo manqei-qape ezoqam, manqa ovøyam-te gekha khøuwa-tē qoté-āb, niqa yaq-fia voqótā, ti-te ndigu, gizitangam?”
10 Clamavam ao Senhor em alta voz e diziam: “Ó Soberano Senhor, santo e verdadeiro, quanto tempo passará até que julgues os habitantes da terra e vingues nosso sangue?”.
11 Yaq ndigu ezoqa ate gi꞉goam, ndabua papaqa-papaqa zø-etoám. Neka ndigu āv gizømbe-eín nqǽgo, “Elavøqase até vøkhæ-keogé. Kopømba ande av Klisten ezoqam-gi qaqa ezoqam, zo ge꞉zitag, ndigu até zogi sasae kopo ezoqam neka zøfuap nømé-a, bètøkho-zitág. Yaq ndigu ezoqa ate ndi꞉gu tumuzitag, av Mbumbukiam matavap ge꞉ve, ndego zoqa yaq-fia ndǿgo tenǿtá.”
11 Então a cada um deles foi dada uma veste branca, e lhes foi dito que descansassem mais um pouco até que se completasse o número de seus irmãos, seus companheiros no serviço, que se juntariam a eles depois de serem mortos.
12 Yaq no tæqeív ndǿgo: Ndego Sip Nakhasam, ndavand kopo nøme vø̄koqozo. Ndakin ndavand gèmbo-siks-éz, gekoqogim. Yaq manqei gèkukuvøém. Kandambá tantáv. Neka khøuwa vø̄kesæv. Andé tekhovot kikis-qape me me꞉goám. Neka løvøyak sège-køkouk-év. Andé kóuk.
12 Enquanto eu observava, o Cordeiro abriu o sexto selo, e houve um grande terremoto. O sol ficou escuro como pano negro, e a lua inteira se tornou vermelha como sangue.
13 Neka nduku ndigu yan-te go꞉goam, manqei-té ginøpomóz. Kopømba ande av fig tae nanga pospos ndi꞉gu, tae-te gindu-vinginimin, khamøe bazaføgakh-us-qape qando-vumaɨn, āv tindipomóz.
13 Então as estrelas caíram do céu como figos verdes de uma figueira sacudida por um forte vento.
14 Yaq yan andé pepa løvøyat me me꞉løvønumát, vømø̄-navøem. Olol neka manqei bawabawa ate qægoam, sège-nøzøvøém, ma qægoam.
14 O céu foi enrolado como pergaminho, e todas as montanhas e ilhas foram movidas de seu lugar.
15 Yaq ezoqa ewaqape, oskiá ndøgo, manqei-qape kawakawa-za o gekha megetapak nøme gigoam, o nakhag kawakawa-za o gigiap kopoav ezoqam o iz-akhayapak o yaq-fia mbain sasae ezoqam o gekha ezoqa nøme vø̄goam, ndigu manqei nqa neka olol nandí gini-otønám.
15 Então os reis da terra, os governantes, os generais, os ricos, os poderosos, os escravos e os livres, todos se esconderam em cavernas e entre as rochas das montanhas.
16 Yaq ndigu, olol neka nandi-te, āv gini-akhaemám nqǽgo, “Vø̀ndo-o꞉áz, ni vø̄-khonombam, te-te ndego, kawa ezoqam-qa qonam nonqo-te ndo꞉qomat neka Sip Nakhasam-qa qaqa-te.
16 E gritavam às montanhas e às rochas: “Caiam sobre nós e escondam-nos da face daquele que está sentado no trono e da ira do Cordeiro!
17 Zapa ndǿgo, tiqa qaqa khøuwa kandambaqape mø̀ndøndáp. Yaq gê, gekha ezoqām mǿkhandī꞉z?”
17 Pois chegou o grande dia de sua ira, e quem poderá sobreviver?”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 6, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.