Lucas 23
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs VC
1 Bʋ ‑yrɛ 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ 'du ye', 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ Romakʋɛ a ‑gʋlʋnʋma ‑mɔ. 'A 'nyrɛ mɔ Pilatɩ. (Romakʋɛ, nʋ‑ kɔɔ ‑Juukʋɛ* win kɩ. ‑Juukʋɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ 'la nyiblo 'bʋ mɔ, Romakʋɛ 'bʋ 'yɩ ‑wɛn. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, ‑Juukʋɛ 'ʋ gba 'lɩ ‑Yusu Pilatɩ ‑mɔ,)
1 Levantou-se a sessão e conduziram Jesus diante de Pilatos,
2 'ʋ ‑tʋa 'a ‑tɩ a yɛɛlɛ, ʋ wɛn: «‑A 'nɛɛ nyiblo ‑bʋ 'yie kɩ bʋ. Ɛ nɔ‑ ‑wɛn ‑a mʋ yɩ, 'kɩ 'nɛ‑ ‑aan 'blʋgba 'kwli, 'ɛ yɩ nyibli ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ 'nɩ 'pɛɛ 'lɩ 'blʋwli ‑mʋ', Romakʋɛ a 'kɩɩn gbagbʋ pʋ lɛ, ‑ba 'pɛɛ ‑nɩ. 'Ya 'ʋ 'lu de, ɛ wɛn, ɛ nɔ‑ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ‑a mʋ yɩ ya, ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑ɛ mɔ, ɛ mɔ bodɩɔ ‑bɩ ꞊nɩɔ ‑wɛ.»
2 e puseram-se a acusá-lo: Temos encontrado este homem excitando o povo à revolta, proibindo pagar imposto ao imperador e dizendo-se Messias e rei.
3 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ yɩ꞊ɩ 'nɩ 'bɛti ‑nɩ, ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ ‑Juukʋɛ a bodɩɔ?» ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu ‑pʋ: «Iin, 'mɔ ꞊nɩɔ.»
3 Pilatos perguntou-lhe: És tu o rei dos judeus? Jesus respondeu: Sim.
4 ‑Ɛ ‑bɩ Pilatɩ ‑tʋa 'lɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ kɔ nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ' 'hʋɛn‑, 'waa ‑mɔhleelɛ, ɛ wɛn: «Nyiblo ‑bʋ, dɛ ‑hʋan bʋ di nu, 'nɩ 'ye꞊e lɩ꞊ɩ.»
4 Declarou Pilatos aos príncipes dos sacerdotes e ao povo: Eu não acho neste homem culpa alguma.
5 Kɛɛ, ʋ 'yɩ Pilatɩ kɩ ‑wɛn, 'ʋ ‑tʋa 'lɩ win a 'yaalɛ, ʋ wɛn: «Nyiblo ‑bʋ, 'a tɔɔwin ꞊gbugblo 'blʋgba a pɛpɛ nɩ, kʋɛ 'lɩ Galileblʋgba 'kwli bʋ, ‑bʋ nyre 'nɛ‑ Jrusrɛdɩɔ 'kwli.»
5 Mas eles insistiam fortemente: Ele revoluciona o povo ensinando por toda a Judéia, a começar da Galiléia até aqui.
6 ‑Tɛ Pilatɩ 'wɩn 'waa win a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ yɩ 'nɩ 'bɛti ‑nɩ, ɛ wɛn: «꞊Bɩ nyiblo ‑bʋ, ɛ mɔ Galilekʋɛyu ꞊nɩɔ?»
6 A estas palavras, Pilatos perguntou se ele era galileu.
7 ‑Ɛ ‑bɩ ʋ wɛn: «Iin.»
7 E, quando soube que era da jurisdição de Herodes, enviou-o a Herodes, pois justamente naqueles dias se achava em Jerusalém.
8 ‑Tɛ Helɔdɩ 'ye ‑Yusu, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɔ plɔ a bleelɛ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ yɩ 'wɩn 'a 'nyrɛ lɛ, see la, 'ɛ ꞊mʋɛ la 'a 'yiye lɛ, ‑ɛ di꞊e nu, ɛ 'mʋ ꞊wlɩlɛkɛɛ‑tɛblɩ, ‑Yusu di nu 'ye.
8 Herodes alegrou-se muito em ver Jesus, pois de longo tempo desejava vê-lo, por ter ouvido falar dele muitas coisas, e esperava presenciar algum milagre operado por ele.
9 ‑Yusu bʋ nɩ 'ʋ꞊ʋ ye', ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa 'a ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ a lɛ'bɛtilɛ, kɛɛ, ‑Yusu 'yɩ꞊ɩ 'a ꞊dedede klɛ ‑hɩhɩa ‑nɩ.
9 Dirigiu-lhe muitas perguntas, mas Jesus nada respondeu.
10 'Kɩ Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ kɔ tetetɔɔnyʋ 'hʋɛn‑, ʋ nɩ 'ʋ. Ʋ nʋ‑ yɩ ‑Yusu ‑tɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ win 'yaklɩ 'kwli,
10 Ali estavam os príncipes dos sacerdotes e os escribas, acusando-o com violência.
11 Helɔdɩ kɔ 'a nyibli 'hʋɛn‑, 'ʋ 'cɛɛ ‑Yusu, kɔ, 'ʋ yɩ 'a ‑tɩ lɛ ‑hɛɛ ‑nɩ, 'ʋ pʋ꞊ʋ bodɩɔwlawlʋ, 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ Pilatɩ yɩ de.
11 Herodes, com a sua guarda, tratou-o com desprezo, escarneceu dele, mandou revesti-lo de uma túnica branca e reenviou-o a Pilatos.
12 Helɔdɩ kɔ Pilatɩ 'hʋɛn‑, ʋ nyinyre la lɛ, kɛɛ, ‑nyrɔwɔ a 'mʋ 'kwli, ʋ ‑hɛ nɩnatumupʋ.
12 Naquele mesmo dia, Pilatos e Herodes fizeram as pazes, pois antes eram inimigos um do outro.
13 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ Pilatɩ da Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ* gbagbɩ, kɔ ‑Juukʋɛ* a naanyʋ kɔ nyibli ‑bɩ 'hʋɛn‑.
13 Pilatos convocou então os príncipes dos sacerdotes, os magistrados e o povo, e disse-lhes:
14 Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ: «A wɛn 'nɩ, nyiblo ‑bʋ, ɛ nɔ‑ ‑wɛn 'a mʋ yɩ, 'kɩ 'nɛ‑ 'blʋgba ‑bʋ 'kwli. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'a ya 'mɔ꞊ɔ yɩ. Ba pʋ 'mʋ nʋa yɩ bʋ ‑tɛɛ: 'Na ꞊gbɛtʋ, 'n 'bɛti꞊e nɩ, kɩ mɔ 'a mʋ ye'. Yɩnyre‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, a 'ma꞊a 'lu bʋ, ɛ 'yɩ 'a nunu‑tɛblɩ 'pa‑.
14 Apresentastes-me este homem como agitador do povo, mas, interrogando-o eu diante de vós, não o achei culpado de nenhum dos crimes de que o acusais.
15 Mɔ, Helɔdɩ 'ye꞊e nɩ ‑wɛ, ‑ɛ mɔ, ‑tɛblɩ a 'mʋ, ɛ 'yɩ 'a nunu‑tɛblɩ 'pa‑. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ ‑mɩa ꞊nɛ kle. 'A ‑tɩ o, nyiblo ‑bʋ, ɛ 'yɩ yɩnyredɛ ꞊dʋ ‑nu, ‑bʋ blɛɛ 'kʋkʋʋ yɩ.
15 Nem tampouco Herodes, pois no-lo devolveu. Portanto, ele nada fez que mereça a morte.
16 'A ‑tɩ, 'na 'sɛyo bʋ nu lɔkɔ, bʋ bi꞊e, 'tɩ‑ 'mʋ꞊ʋ bʋ tɛ.» [
16 Por isso, soltá-lo-ei depois de o castigar.
17 'Bɩ ‑Juukʋɛ a lɛ'mimle ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Pakɩ, 'bʋ nyre 'ʋ, Pilatɩ kɔ bʋ ‑ha nyiblo nɩ ‑do ꞊jɩ', 'kɩ 'ʋ ‑Juukʋɛ a plɔ a bleelɛ a ‑ta'.]
17 {Acontecia que em cada festa ele era obrigado a soltar-lhes um preso.}
18 Kɛɛ, 'waa pɛpɛ a 'mʋ, ʋ ‑tʋa Pilatɩ a 'yilɛ꞊mʋmalɛ, ʋ wɛn: «Nu꞊o, nyiblo ‑bʋ bʋ 'kʋ, ‑bʋ ‑ha Balabasɩ ꞊jɩ'!»
18 Todo o povo gritou a uma voz: À morte com este, e solta-nos Barrabás.
19 'Tɩ‑, Balabasɩ a 'mʋ, ɛ kɔ nyibli ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ nʋ‑ ‑wɛn la Romakʋɛ a naanyʋ yɩ, 'kɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, 'tɩ‑ 'kɩ 'lɩ yɩ‑wʋnwɔnlɛ a 'mʋ 'kwli, ʋ 'laa la 'lɩ nyiblo. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ʋ pʋ la ꞊nʋ ‑jɩ'.
19 {Este homem fora lançado ao cárcere devido a uma revolta levantada na cidade, por causa de um homicídio.}
20 Pilatɩ ‑hʋɛ꞊ɛ nɩ, bʋ tɛ ‑Yusu bʋ. Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'ɛ ‑tʋa 'lɩ nyibli a 'mʋ, 'waa ‑mɔhleelɛ de.
20 Pilatos, porém, querendo soltar Jesus, falou-lhes de novo,
21 Kɛɛ, ‑tɛ ʋ 'wɩn 'a win, ‑ɛ ‑bɩ 'waa pɛpɛ a 'mʋ, ʋ ‑tʋa Pilatɩ a 'yilɛ꞊mʋmalɛ, ʋ wɛn: «Kɔɔ 'ʋ꞊ʋ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ 'kʋ! Kɔɔ 'ʋ꞊ʋ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ 'kʋ!»
21 mas eles vociferavam: Crucifica-o! Crucifica-o!
22 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ Pilatɩ pɩ ꞊nʋ yɩ de, 'wɩ nɩ ta a dɛ: «Dɛ ‑hʋan a 'dɩ ‑bɩ ɛ ‑nu 'lɩ? 'N 'yɩ 'lɩ꞊ɩ dɛ ‑hʋan ꞊dʋ 'lɩ 'yee ‑nɩ, ‑bʋ blɛɛ 'kʋkʋʋ yɩ. 'A ‑tɩ o, 'n di lee 'na 'sɛyo, bʋ bii ꞊nɛ lɔkɔ. 'Bʋ ‑wɛ 'a bibie ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ 'n tɛ꞊ɛ bʋ.»
22 Pela terceira vez, Pilatos ainda interveio: Mas que mal fez ele, então? Não achei nele nada que mereça a morte; irei, portanto, castigá-lo e, depois, o soltarei.
23 Kɛɛ, ʋ 'tɩɛ ꞊mʋmʋɛ꞊ɛ 'yi lɛ, ʋ wɛn: «Kɔɔ 'ʋ꞊ʋ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ 'kʋ!» 'Waa win nɩ 'ʋ Pilatɩ a win 'lu yɩ dɩakɩ.
23 Mas eles instavam, reclamando em altas vozes que fosse crucificado, e os seus clamores recrudesciam.
24 Bʋ 'yɛ nɩ wɛn ‑tɩ a 'mʋ, Pilatɩ hlɛ kɩ, ɛ nɔ‑ mɔ Pilatɩ bʋ ‑yra꞊a, 'kɩ bʋ wɛn dɛ ‑mʋ', 'waa ꞊wlɩ ‑hʋɛ kɩ,
24 Pilatos pronunciou então a sentença que lhes satisfazia o desejo.
25 'ɛ tɛ nyiblo ‑mʋ', ‑Juukʋɛ ‑hʋɛ bʋ, ‑ɛ mɔ Balabasɩ, ʋ pʋ la ꞊jɩ', 'kɩ 'ʋ 'blʋgba a ꞊gbugblolɛ a ‑ta', ɛ kɔ, ‑tɛ ɛ ‑nu, 'ɛ 'la la nyiblo a ‑tɩ. ‑Yusu ‑mɔ ‑bɩ, ɛ nɔ‑ ɛ ‑nyi 'a 'sɛyo, 'kɩ bʋ gba꞊a, bʋ 'la꞊a, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑Juukʋɛ ni 'a ‑hʋhʋa.
25 Soltou-lhes aquele que eles reclamavam e que havia sido lançado ao cárcere por causa do homicídio e da revolta, e entregou Jesus à vontade deles.
26 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ Pilatɩ a 'sɛyo gbɛ ‑Yusu nɩ, 'ʋ ꞊tɩʋɛ ꞊nɛ 'dɩɔ, ʋ 'mʋ꞊ʋ 'la. Bʋ yɩ 'kɩ nɩ mi, ‑ɛ ‑bɩ ʋ kɔ nyɩbɛhɩan ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊ŋmee nɩ. Nyɩbɛhɩan a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Simɔ. 'Kɩ ɛ kɔɔ 'lɩ Silɛnɩdɩɔ 'kwli. Nɔ‑ ‑hʋɛn ‑titi. Simɔ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ 'sɛyo ‑klɔ, 'ʋ hlɛ꞊ɛ ‑Yusu a tugbɛ, 'tɩ‑ 'ʋ lee ꞊nɛ, bʋ kʋɛ ꞊nʋ ꞊wien.
26 Enquanto o conduziam, detiveram um certo Simão de Cirene, que voltava do campo, e impuseram-lhe a cruz para que a carregasse atrás de Jesus.
27 Nyibli ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ yɩ ‑Yusu ꞊wien kʋɛ. Nʋgbɩ ‑hʋɔhʋɩ, nʋ‑ 'wlɛ꞊ɛ ke' bʋ, 'ʋ yɩ 'ʋ 'a ‑ta' ‑wee ‑nɩ.
27 Seguia-o uma grande multidão de povo e de mulheres, que batiam no peito e o lamentavam.
28 Bʋ yɩ 'kɩ꞊ɩ ‑mɔ nɩ ‑wee ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊hɩan ‑mɔ, 'ɛ ‑tʋa 'waa leelɛ, ɛ wɛn: «'A mʋ Jrusrɛ a nʋgbɩ, a 'nɩ 'wee 'lɩ, 'kɩ 'ʋ 'na ‑ta', kɛɛ, ba we, 'kɩ 'ʋ 'aan dɩɔnʋ, kɔ 'kɩ 'ʋ 'aan 'yonʋ a ‑ta',
28 Voltando-se para elas, Jesus disse: Filhas de Jerusalém, não choreis sobre mim, mas chorai sobre vós mesmas e sobre vossos filhos.
29 ‑ɛ nu꞊o, ꞊hɩʋɛn'yeti di 'ʋ 'nɩ nyre. Ti a mʋ 'yri, kɛ‑ ʋ di pʋ: Plɔ a bleelɛ 'kɩ 'ʋ nʋgbɩ ‑mʋ' ‑mɔ, ‑ʋ 'yɩ 'yukɔdɛ, ɛ kɔ 'waa dɛ ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ ‑hʋan 'yu nɩ kʋɛ, kɔ ‑ʋ ‑bɩ ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ ‑hʋan 'yu nɩ 'nyɛ.
29 Porque virão dias em que se dirá: Felizes as estéreis, os ventres que não geraram e os peitos que não amamentaram!
30 Ti a 'mʋ 'yri, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑tonyibli di pʋ, dʋgbɩ bʋ bi 'ʋ ꞊nʋ 'lu, ʋ 'mʋ lɛ 'kʋkʋ ‑nɩ.
30 Então dirão aos montes: Caí sobre nós! E aos outeiros: Cobri-nos!
31 'Mɔ ‑bʋ, ‑ɛ kɔ 'klɔ ꞊sii 'ʋ yɩ, ‑ɛ 'wɩ‑ tugbɛ yrayrʋ yɩ, ʋ ni lɛ, ʋ ꞊tui ꞊hɩʋɛn, 'tɩ‑ 'a mʋ ‑bʋ, ‑ʋ kɔ 'klɔ 'yɩ 'ʋ yɩ 'sii ‑nɩ, ‑ʋ 'wɩ‑ ti jɛjɩ yɩ, ‑bɩ' 'aan dɛ di ‑hʋan 'mʋ ꞊ti 'lɩ?»
31 Porque, se eles fazem isto ao lenho verde, que acontecerá ao seco?
32 'Sɛyo a 'mʋ, ʋ gbɛ 'crɛkɔnyibli nɩ 'hʋɛn, ʋ 'mʋ ꞊nʋ 'la, ʋ kɔ ‑Yusu 'hʋɛn‑.
32 Eram conduzidos ao mesmo tempo dois malfeitores para serem mortos com Jesus.
33 'Kɩ ʋ nyre 'kɩ 'ʋ ‑tuo ‑mʋ' kɩ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ ‑mɔ 'Lukla. ‑Tɛ ʋ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ 'sɛyo kɔɔ 'ʋ ‑Yusu tugbɛ 'yie. 'Kɩ 'ʋ ‑tuo nɩ ‑do a 'mʋ kɩ, 'kɩ ʋ kɔɔ 'ʋ 'crɛkɔnyibli nɩ 'hʋɛn a 'mʋ 'waa ‑nɛ ti 'yie, nyiblo nɩ ‑do, 'kɩ 'lɩ ‑Yusu a diidɛkɩbɩa kɩ, ‑do ‑bɩ, 'kɩ 'lɩ 'a kamlakɩbɩa kɩ.
33 Chegados que foram ao lugar chamado Calvário, ali o crucificaram, como também os ladrões, um à direita e outro à esquerda.
34 ‑Yusu 'mʋ 'ʋ tugbɛ 'yie nɩ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ: «Na 'Baɩ o, dɛ 'kuku ‑bʋ, ʋ ni, ‑hru 'a ‑tɩ ‑mɔ, ‑kɔtɩ ‑tɛblɩ ‑bʋ, ʋ ni, ʋ 'yɩ꞊ɩ ‑yi.» 'Sɛyo ‑mɔ ‑bɩ, ʋ pʋ 'wla, ‑Yusu a 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ a ‑tɩ, ʋ 'mʋ꞊ʋ yi, ‑tɛ ʋ di 'a ꞊gɩgla nu.
34 E Jesus dizia: Pai, perdoa-lhes; porque não sabem o que fazem. Eles dividiram as suas vestes e as sortearam.
35 Hɩapʋnyibli ‑bɩ, ‑ʋ nɩ 'ʋ ‑tuo a 'mʋ kɩ, 'kɩ ʋ pʋ 'ʋ 'yie bʋ, 'ʋ yɩ ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ mi 'lu ‑mɔ 'ye. ‑Ɛ ‑bɩ ‑Juukʋɛ* a 'blʋ a nyibli 'cɛɛ ꞊nɛ nɩ, ʋ wɛn: «Ɛ wa nyibli ‑bɩ. 'A ‑tɩ 'kɩ o, 'bʋ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ‑a mʋ yɩ ya, bʋ wa 'a dɩɔnʋ!»
35 A multidão conservava-se lá e observava. Os príncipes dos sacerdotes escarneciam de Jesus, dizendo: Salvou a outros, que se salve a si próprio, se é o Cristo, o escolhido de Deus!
36 'Sɛyo ‑mɔ bɩ, ʋ ‑hɛ꞊ɛ 'yri lɛ ‑wɛ, 'ʋ 'yɩya 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, 'ʋ yɩ꞊ɩ 'linɩnɔ ‑nyi.
36 Do mesmo modo zombavam dele os soldados. Aproximavam-se dele, ofereciam-lhe vinagre e diziam:
37 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ʋ pɩ꞊ɩ yɩ: «'Bʋ mɔ, ꞊nɩ mɔ ‑Juukʋɛ a bodɩɔ, ‑ɛ ‑bɩ wa ‑dɩɔnʋ!»
37 Se és o rei dos judeus, salva-te a ti mesmo.
38 'Kɩ 'ʋ 'a tugbɛ a 'mʋ 'yie, ʋ 'crɩɩ 'ʋ 'plaɩnkɩbɩa kɩ, ‑ɛ mɔ: «Nyiblo ‑bʋ, ɛ nɔ‑ mɔ ‑Juukʋɛ a bodɩɔ.»
38 Por cima de sua cabeça pendia esta inscrição: Este é o rei dos judeus.
39 'Kɩ 'lɩ 'crɛkɔnyibli nɩ 'hʋɛn ‑mʋ', ʋ kɔɔ 'ʋ 'waa ti 'yie lɛ, nyiblo nɩ ‑do nɩ 'lɩ, 'ɛ ‑hɛ ‑Yusu 'yri lɛ, ɛ wɛn: «꞊Yɩ lɛ ‑pʋ, ‑ɛ mɔ, ‑mɔ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ‑a mʋ yɩ ya. Wa 'kɩ ‑dɩɔnʋ, ꞊mʋ ‑a mʋ wa ‑wɛ mɔ.»
39 Um dos malfeitores, ali crucificados, blasfemava contra ele: Se és o Cristo, salva-te a ti mesmo e salva-nos a nós!
40 Kɛɛ, 'a 'bɩhɩan ‑bɩ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'ʋ, ɛ nɔ‑ ‑tʋa 'a 'bɩ a 'mʋ, 'a ‑mɔ'pʋplɛ, ɛ wɛn: «‑Mɔ ‑bʋ, ꞊yɩ Nyɩsʋa a hʋannʋ ‑kɔ mɔ. ꞊Hɩʋɛn nɩ ‑do ‑bʋ, ‑yɩ 'ye, ɛ nɔ‑ nyɩbɛhɩan ‑bʋ, ɛ yɩ 'ye ‑wɛ.
40 Mas o outro o repreendeu: Nem sequer temes a Deus, tu que sofres no mesmo suplício?
41 ‑A mʋ ‑mɔ ‑bɩ, ‑aan ꞊hɩʋɛn ‑bʋ, ‑a yɩ 'ye, ɛ kɔ 'ʋ nɩ, ‑ɛ nu꞊o, yɩnyre‑tɛblɩ ‑mʋ', ‑a nu, ɛ nʋ‑ kɔ ‑bati klɔ ‑a mʋ. Kɛɛ, ɛ nɔ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'yɩ dɛ ‑hʋan ꞊dʋ ‑nu.»
41 Para nós isto é justo: recebemos o que mereceram os nossos crimes, mas este não fez mal algum.
42 ‑Tɛ ɛ ‑wɛ 'kɩ ‑tɩ a 'mʋ, 'a hɩhla ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ‑Yusu yɩ, ɛ wɛn: «‑Yusu o, 'na ‑tɩ 'nɩ 'hruo 'lɩ ‑mʋ ‑mɔ, ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri ‑di di de, 'kɩ 'lɩ ‑na 'klɩ a kɩnɩnɩɩ 'kwli, ꞊mʋ ‑tonyibli win kɩ ‑kɔɔ ‑nɩ pɛpɛ.»
42 E acrescentou: Jesus, lembra-te de mim, quando tiveres entrado no teu Reino!
43 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'kɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «'N yɩ ‑mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, kɩkɛ ‑bʋ, ‑kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑, 'kɩ ‑a di kɛ 'lɩ 'na 'Baɩ Nyɩsʋa a ꞊haan'dɩɔ* 'kwli nɩ.»
43 Jesus respondeu-lhe: Em verdade te digo: hoje estarás comigo no paraíso.
44 — ausente —
44 Era quase à hora sexta e em toda a terra houve trevas até a hora nona.
45 — ausente —
45 Escureceu-se o sol e o véu do templo rasgou-se pelo meio.
46 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'gbo nɩ, ɛ wɛn: «'Na 'Baɩ, ‑mɔ 'n pʋ 'lɩ 'na ‑hihiu ‑jɩ'.» ‑Tɛ ɛ ‑yrɛ 'kɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ mla ‑hʋnhlʋn.
46 Jesus deu então um grande brado e disse: Pai, nas tuas mãos entrego o meu espírito. E, dizendo isso, expirou.
47 Romakʋɛ a 'sɛyo a nyiblo gbagbʋ ‑mʋ', ‑ɛ nɩ 'ʋ, ‑tɛ ɛ 'ye ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ ‑tʋa Nyɩsʋa a 'nyrɛlɛpʋpʋʋ, 'tɩ‑ 'ɛ pɩ win, ɛ wɛn: «Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ ꞊nɩɔ, nyiblo ‑bʋ, ɛ 'yɩ dɛ ‑hʋan ꞊dʋ ‑nu.»
47 Vendo o centurião o que acontecia, deu glória a Deus e disse: Na verdade, este homem era um justo.
48 Nyibli a pɛpɛ ‑mʋ', ‑ʋ di ‑ta 'ye mɔ, ʋ 'ye ‑tɛblɩ a 'mʋ nɩ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ. 'Waa plɔ yɩ 'lɩ bʋ nɩ 'nɛɛ ‑nɩ, 'ʋ ‑mɛ kle.
48 E toda a multidão dos que assistiam a este espetáculo e viam o que se passava, voltou batendo no peito.
49 ‑Yusu a nɩnatumupʋ a pɛpɛ ‑mʋ', kɔ nʋgbɩ ‑bɩ, ‑ʋ yɩ la꞊a ꞊wien lɛ kʋɛ, ‑ʋ ‑hɔn 'lɩ Galileblʋgba 'kwli, ʋ hlɔɔ 'ʋ ‑tɛ a 'mʋ ‑mɔ lɛ dɛ gbe, 'ʋ 'ye ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ mu 'lu ‑mɔ.
49 Os amigos de Jesus, como também as mulheres que o tinham seguido desde a Galiléia, conservavam-se a certa distância, e observavam estas coisas.
50 — ausente —
50 Havia um homem, por nome José, membro do conselho, homem reto e justo.
51 — ausente —
51 Ele não havia concordado com a decisão dos outros nem com os atos deles. Originário de Arimatéia, cidade da Judéia, esperava ele o Reino de Deus.
52 Sosɛfʋ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu 'lɩ Pilatɩ ‑mɔ, 'ɛ lee ꞊nɛ, 'kɩ bʋ wɛn, bʋ ‑ha 'ʋ ‑Yusu a ‑plahʋɩ tugbɛ 'yie, ɛ 'mʋ 'ʋ꞊ʋ 'ʋ ‑ha, Pilatɩ a 'mʋ, 'ɛ ‑wɛn.
52 Foi ter com Pilatos e lhe pediu o corpo de Jesus.
53 Sosɛfʋ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mu, 'ɛ ‑ha 'ʋ ‑Yusu a ‑plahʋɩ tugbɛ 'yie, 'ɛ 'hɩnhɩʋan꞊a ‑jisɛ lɛ, 'tɩ‑ 'ʋ gba 'lɩ꞊ɩ ‑tɩtɛ ‑mʋ', ʋ di 'ʋ꞊ʋ ꞊tuu ‑nɩ. 'Kɩ 'ʋ ‑tɛ a 'mʋ, 'hɩɔ gbagbʋ nɩ 'ʋ, 'ɛ hlɔ yra, 'ɛ 'wɩ‑ dʋgba yɩ. Ti ꞊dʋ a ti 'yri la, 'kɩ 'lɩ 'hɩɔ gbagbʋ a 'mʋ 'kwli, 'kɩ ʋ 'bluu la 'lɩ 'dabio, (‑ɛ 'wɩ‑ ‑wlukayu yɩ). 'Dabio a 'mʋ 'kwli, ʋ 'yɩ ‑hʋan 'lɩ 'kʋkʋku nɩ pɩ. Ɛ nɔ‑ kɔ 'kwli, ʋ ꞊tu 'lɩ ‑Yusu a ‑plahʋɩ.
53 Ele o desceu da cruz, envolveu-o num pano de linho e colocou-o num sepulcro, escavado na rocha, onde ainda ninguém havia sido depositado.
54 Ɛ mɔ la 'wee a ‑nyrɔwɩ nɩ ꞊hun a 'yrʋ‑hiilɛ a ti 'yri ꞊nɩɔ, ‑Juukʋɛ a ‑wuwle‑nyrɔwɔ*, ‑ɛ mɔ 'sɛɛdɩ, 'ɛ mi la 'ʋ nyre mɔ, 'yrʋ bʋ pa a ti 'yri.
54 Era o dia da Preparação e já ia principiar o sábado.
55 Nʋgbɩ ‑mʋ', ‑ʋ yɩ la ‑Yusu ꞊wien lɛ kʋɛ, ‑ʋ ‑hɔn la 'lɩ Galileblʋgba 'kwli, ʋ nʋ‑ kɔ Sosɛfʋ 'hʋɛn‑, ‑ʋ mu 'lɩ 'dabio yɩ, nʋgbɩ a 'mʋ, 'ʋ ta 'lɩ 'dabio a 'mʋ 'kwli lɛ, 'ʋ 'ye꞊e, ‑tɛ ‑mʋ', ʋ nu 'lɩ ‑Yusu a 'dabio a 'kwlibʋpʋpʋʋ.
55 As mulheres, que tinham vindo com Jesus da Galiléia, acompanharam José. Elas viram o túmulo e o modo como o corpo de Jesus ali fora depositado.
56 ‑Tɛ ʋ ‑gbɛɛ ‑tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑mɛ kle, 'ʋ 'ya 'dɩɔ, 'ʋ ‑wɛ hɩnhrʋnpʋ‑tɛblɩ ‑mɔ, kɔ ‑dawinninyra 'hʋɛn‑, ʋ 'mʋ꞊ʋ ‑Yusu a 'hʋɩ lɛ plʋ. ‑Tɛ ‑wuwle‑nyrɔwɔ nyre 'ʋ, ‑ɛ ‑bɩ ʋ ‑wle nɩ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ Nyɩsʋa a tete ni 'a hɩhla.
56 Elas voltaram e prepararam aromas e bálsamos. No dia de sábado, observaram o preceito do repouso.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.