Lucas 12

Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 ‑Tɛ ‑Yusu yɩ nyibli nɩ ‑tʋɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ nyibli ‑hʋɔhʋɩ ‑bɩ 'kukue lɛ. Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'lɩ 'waa ‑hihre 'lɩ ‑wɛ. 'Waa ‑hʋhʋʋ a ‑tɩ, 'ʋ nɩnɛ klɛ. Yɩ‑hɛnyibli, ‑Yusu yɩ 'lɩ ‑mɔ ‑hlee ‑nɩ, ʋ nʋ‑ mɔ 'a ‑nagbopʋ. Kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ: «Ba ꞊tu 'aan dɩɔnʋ 'yie, 'kɩ 'ʋ Falisi꞊tumu* a nyibli a ‑ta', ‑ʋ nɛɛ 'li nɩ 'hʋɛn. 'Waa 'li nɩ 'hʋɛn a naalɛ a 'mʋ, ɛ 'wɩ ‑wleyɛ yɩ, ‑ɛ ‑pa, 'tɩ‑ ‑ɛ ni꞊e, 'a 'bio ‑wloyɔ ‑bɩ 'ʋ pʋɛ.
1 Milhares de pessoas se ajuntaram, de tal maneira que umas pisavam as outras. Então Jesus disse primeiro aos discípulos:
2 Ti di 'ʋ 'nɩ nyre, ‑ɛ kɔ 'yri ‑tɩ a ‑tɛɛ di 'ʋ pepe' bi, ɛ kɔ, ‑tɛblɩ nɩ ‑tie ‑mʋ', ‑ʋ ‑hli kɛ, nyibli a pɛpɛ 'mʋ꞊ʋ yi.
2 Tudo o que está coberto vai ser descoberto, e o que está escondido será conhecido.
3 'Bʋ mɔ, 'ba bii yɩ, ‑tɩ ‑mʋ', a hlɛ, ‑tɛ ‑mʋ', ‑tonyibli ‑wɛ 'ʋ ti kɩ, 'kɩ ʋ di 'ʋ꞊ʋ ‑mɔ lɛ ‑naa ‑nɩ, ʋ 'mʋ 'wɩn. ‑Tɩ ‑mʋ', a blee 'lɩ bʋ, a hlɛ, 'kɩ ‑tɩtɛ ‑mʋ', 'dʋ bii 'ʋ yɩ, ʋ kɔ bʋ naa ‑mɔ lɛ, 'kɩ 'ʋ nyibli a pɛpɛ ye'.»
3 Assim tudo o que vocês disserem na escuridão será ouvido na luz do dia. E tudo o que disserem em segredo, dentro de um quarto fechado, será anunciado abertamente.
4 (Kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ, ɛ wɛn:) «'A mʋ ‑mʋ', ‑ʋ mɔ 'na nɩnatumupʋ, 'n yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ: A 'nɩ 'pie 'lɩ ‑tonyibli a hʋannʋ. 'Aan ‑plahʋɩ nɩ ‑do, ɛ nɔ‑ ʋ ‑wɛ 'lɩ bʋ ‑wɛ bʋ, kɛɛ, ʋ 'yɩ 'klɩ ꞊dʋ ‑kɔ 'kɩ de, 'kɩ bʋ nu 'ʋ 'a mʋ ꞊dedede 'yie.
4 Jesus continuou:
5 Kɛɛ, Nyɩsʋa, nɔ‑ kɔ hʋannʋ ba pie, ‑ɛ nu꞊o, ɛ nɔ‑ kɔ 'klɩ, 'kɩ bʋ ‑wɛ ‑tonyiblo bʋ, 'ɛ kɔ 'klɩ ‑wɛ, 'kɩ bʋ pʋ 'lɩ ‑tonyiblo na 'nyɩ, ‑ɛ 'yɛ nɩ jre yruyru. Iin, Nyɩsʋa, nɔ‑ kɔ hʋannʋ ba pie.
5 Vou mostrar a vocês de quem devem ter medo: tenham medo de Deus, que, depois de matar o corpo, tem poder para jogar a pessoa no inferno. Sim, repito: tenham medo de Deus.
6 ꞊Bʋ pʋʋ ꞊nɛ nʋblɩ 'cɩmɩ a dɛ yɩ: 'Bʋ mɔ, ꞊nɩ yɩ ꞊nʋ nɩ ‑tʋɛ, ʋ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ ꞊die dɩakɩ, kɛɛ, nʋblɩ a 'mʋ, 'a dɛ 'bʋ nɩ 'ʋ, Nyɩsʋa yi꞊e nɩ.
6 — Por acaso não é verdade que cinco passarinhos são vendidos por algumas moedinhas? No entanto Deus não esquece nenhum deles.
7 'Aan 'mumu, kɛ‑ nɩ ‑do ɛ ꞊ti 'mʋ: 'Lunyapli nɩ ‑tie ‑bʋ, a ‑kɔ, 'aan 'Baɩ Nyɩsʋa, ɛ ‑hre꞊e nɩ. Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ‑ɛ mɔ, a kɔ 'mini dɩakɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa ye', 'a ‑hi 'ʋ nʋblɩ ‑hʋɔhʋɩ ‑mʋ' 'ʋ. 'A ‑tɩ o, a 'nɩ 'pie 'lɩ ‑tonyibli a hʋannʋ.»
7 Até os fios dos cabelos de vocês estão todos contados. Não tenham medo, pois vocês valem mais do que muitos passarinhos!
8 «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, nyiblo 'bʋ hla꞊a, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑ɛ mɔ, ɛ mɔ 'na nyiblo ꞊nɩɔ, 'na 'mumu ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, ‑batipʋ‑nyrɔwɔ 'bʋ nyre 'ʋ, 'n di꞊e 'nɩ hla ‑wɛ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ ye', ‑ɛ mɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ mɔ 'na nyiblo ꞊nɩɔ.
8 Jesus disse ainda:
9 Kɛɛ, nyiblo 'bʋ hla꞊a, 'kɩ 'ʋ nyibli ye', ‑ɛ mɔ, ɛ 'yɩ 'mʋ ‑yi, 'na 'mumu, ‑batipʋ‑nyrɔwɔ 'bʋ nyre 'ʋ, 'n di꞊e 'nɩ hla ‑wɛ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa a lɛlenyʋ ye', ‑ɛ mɔ, 'n 'yɩ꞊ɩ ‑yi.
9 Mas aquele que disser publicamente que não é meu, o Filho do Homem também dirá diante dos anjos de Deus que essa pessoa não é dele.
10 'Ya 'ʋ 'lu de, 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ di 'mʋ ‑tɩ ‑hʋɩn yrɛ hla, Nyɩsʋa ‑wɛ 'lɩ bʋ 'wʋwla 'a dɛ 'kuku a 'mʋ nɩ. Kɛɛ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ di Nyɩsʋa a ‑Hihiu* ‑tɩ ‑hʋɩn yrɛ hla, Nyɩsʋa 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ 'wʋwla 'a dɛ 'kuku a 'mʋ.
10 — Quem falar contra o Filho do Homem será perdoado, porém quem
11 'Bʋ mɔ, 'bʋ klɔ 'a mʋ, 'kɩ ʋ 'mʋ 'lɩ 'a mʋ ‑batipʋʋlɛ' gba a ‑tɩ, 'kɩ 'ʋ Nyɩsʋa a 'kayo a nyibli gbagbɩ ye', kɔ 'kɩ 'ʋ 'blʋgba a naanyʋ ye', 'kla 'nɩ 'yaa 'lɩ 'a mʋ ‑wliye, 'kɩ ‑tɛ a di 'waa ꞊wɔn a ꞊tutuo nu a ‑ta', ɛ kɔ 'kɩ 'ʋ ‑tɩ ‑mʋ', a di hla a ‑ta',
11 — Quando levarem vocês para serem julgados nas
12 ‑ɛ nu꞊o, ti a 'mʋ 'yri, ‑tɩ ‑mʋ', a di hla, Nyɩsʋa a ‑Hihiu, nɔ‑ di 'a mɔ꞊ɔ ‑tɔɔ ‑nɩ.»
12 Pois naquela hora o Espírito Santo lhes ensinará o que devem dizer.
13 ‑Yusu bʋ nɩ 'lɩ win a pʋpʋʋ 'kwli, ‑ɛ ‑bɩ nyiblo ꞊dʋ nɩ 'lɩ nyibli 'nyɩ, 'ɛ yɩ ‑Yusu ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, lee 'na 'dɩayɩ, ‑tɛblɩ ‑bʋ, ‑aan 'baɩ hie ‑a mʋ lɛ, ɛ kɔ 'mʋ 'hʋɛn‑ ‑ba ꞊gla꞊a.»
13 Um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, mande o meu irmão repartir comigo a herança que o nosso pai nos deixou.
14 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ‑Yusu pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ 'mʋ 'aan ‑batipʋnyɔ kɔ 'aan ‑tɛblɩ꞊glanyɔ ‑mɔ' ‑nu.»
14 Jesus disse:
15 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ nyibli a pɛpɛ a 'mʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ba ꞊tu 'aan dɩɔnʋ 'yie, 'kɩ 'ʋ kʋkɔ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ a nʋɛlɛ a ‑ta'. 'Ye ꞊bɩɩ nyiblo 'ble kʋkɔ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ kʋa, ɛ 'yɩ꞊ɩ 'pa‑, ɛ 'yɩ 'a dɩɔnʋ a ‑hʋnhlʋn kʋa 'ble.»
15 E continuou, dizendo a todos:
16 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ pɩ ꞊nʋ 'ledʋ yɩ, ɛ wɛn: «Ɛ kɔ la dɛkɔnyɔ ꞊dʋ. Nɔ‑ kɔ la ‑cii ‑hʋɔhʋɩ, 'a 'dʋdɔ‑tɛblɩ 'wʋ la nɩ dɩakɩ.
16 Então Jesus contou a seguinte parábola :
17 Ɛ nɔ‑ yɩ la 'a dɩɔnʋ ‑lee ‑nɩ, ɛ wɛn: ‑Bɩ' 'n di 'kɩ 'na 'dʋdɔ‑tɛblɩ ‑bʋ a blɛ꞊tutuo nu, ‑ɛ nu꞊o, 'n 'yɩ 'a blɛ꞊tuulɛ ‑kɔ.
17 Então ele começou a pensar: “Eu não tenho lugar para guardar toda esta colheita. O que é que vou fazer?
18 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: Ɩn'hɩn‑, dɛ 'n di nu, ɛ nɔ‑ ‑bʋ: 'Kayo a pɛpɛ ‑bʋ ‑kɔ bʋ 'n pɩ 'lɩ 'na 'dʋdɔ‑tɛblɩ lɛ, 'n kɔ ꞊bʋ 'wla ꞊nʋ, 'mʋ 'waa yrayrɩ pʋ, ‑ʋ kɔ 'bʋbʋa di 'ʋ 'a 'kɩ 'ʋ ‑hi. Ʋ nʋ‑ kɔ 'kwli 'n di 'lɩ 'na ‑kʋbʋ kɔ 'na kʋkɔ‑tɛblɩ a pɛpɛ 'lɩ pʋ.
18 Ah! Já sei! — disse para si mesmo. — Vou derrubar os meus depósitos de cereais e construir outros maiores ainda. Neles guardarei todas as minhas colheitas junto com tudo o que tenho.
19 'Nɩ ‑wɛ ‑mɔ, kɛ‑ 'n di 'na dɩɔnʋ yɩ pʋ: 'N ꞊tu kʋkɔ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ bʋ, ‑ʋ di 'mʋ ‑hɛɛ ‑nɩ, 'kɩ 'lɩ 'yrɩ ‑hʋɔhʋɩ 'kwli. 'A ‑tɩ o, ꞊bʋ nɩ bʋ, 'mʋ ‑wle, 'mʋ dɛ di ‑tɛɛ, kɔ, 'mʋ lɛ 'mle.
19 Então direi a mim mesmo: ‘Homem feliz! Você tem tudo de bom que precisa para muitos anos. Agora descanse, coma, beba e alegre-se.’ ”
20 Kɛɛ, kɛ‑ Nyɩsʋa pɩ꞊ɩ yɩ, ɛ wɛn: ‑Ba nɩ 'dɔ. 'Tɔlʋwɔ nɩ ‑do ‑bʋ 'kwli, ‑di 'nɩ 'kʋ. ꞊Nɩ 'kʋ, ‑tɛblɩ a pɛpɛ ‑bʋ, ꞊tu bʋ, dɛ a 'dɩ ‑bɩ ɛ di 'ʋ ‑mʋ 'ʋ pʋ 'lɩ?»
20 Mas Deus lhe disse: “Seu tolo! Esta noite você vai morrer; aí quem ficará com tudo o que você guardou?”
21 ‑Ɛ ‑bɩ ‑Yusu wɛn 'nɩ de: «Kɛ‑ ɛ di 'mʋ ꞊ti, 'kɩ 'ʋ nyiblodʋ ‑bʋ ‑mɔ', ‑ɛ yɩ kʋkɔ‑tɛblɩ lɛ 'kukue ‑nɩ, 'kɩ 'ʋ 'a dɩɔnʋ ‑mɔ, kɛɛ, ‑ɛ 'yɩ ꞊dedede ‑kɔ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋa 'yi.»
21 Jesus concluiu:
22 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ de, ɛ wɛn: «Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ yɩ 'a mʋ ‑lee ‑nɩ: Dɛ ‑bʋ, a di di, kɔ wlawlɩ ‑bʋ, a di pʋ, ‑tɛblɩ a 'mʋ, 'a ‑tɩ, a 'nɩ 'hriti 'lɩ ‑nɩ.
22 Então Jesus disse aos seus discípulos:
23 ‑Hʋnhlʋn ‑bʋ, a pɩ, ɛ mɔ dɛ gbagbʋ ꞊nɩɔ, 'ɛ ‑hi 'ʋ dididɛ 'ʋ, kɔ, 'aan ‑plahʋɩ mɔ dɛ gbagbʋ ꞊nɩɔ, 'ɛ ‑hi 'ʋ 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ 'ʋ.
23 Pois a vida é mais importante do que a comida, e o corpo é mais importante do que as roupas.
24 Ba ta 'ʋ 'maa ‑mɔ lɛ, ʋ 'nɩ 'dɔ꞊ɔ lɩ, kɔ, ʋ 'nɩ 'cɛ꞊ɛ lɩ ꞊dedede, mɔ, 'ʋ 'yɩ ꞊gbi'‑handɛ ‑kɔ, ‑ɛ kɔ 'kwli ʋ di 'lɩ dididɛ lɛ pʋ. Kɛɛ, Nyɩsʋa, ɛ nɔ‑ yɩ ꞊nʋ dididɛ ‑nyi. Kɛɛ, 'a mʋ ‑mɔ ‑bɩ, Nyɩsʋa nʋɛ nɛ 'a mʋ nɩ, 'ɛ ‑hi 'ʋ nʋblɩ 'ʋ. 'A ‑tɩ, ‑tɛ ɛ ni, 'ɛ yɩ nʋblɩ dididɛ ‑nyi, kɛ‑ ɛ di nu, ɛ 'mʋ 'a mʋ dididɛ ‑nyi ‑wɛ.
24 Vejam os corvos: não semeiam, não colhem, não têm despensas nem depósitos, mas Deus dá de comer a eles. Será que vocês não valem muito mais do que os pássaros?
25 Ɛ 'yɩ nyiblo ꞊dʋ ‑kɔ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, 'a hritilɛ a ‑tɩ, ‑bʋ kɔ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ pʋʋ nɛ 'a ‑nyrɔwɩ a dɛ gbe kɩ, 'kɩ 'nɛ‑ 'klɔ ‑bʋ kɩ.
25 Qual de vocês pode encompridar a sua vida, por mais que se preocupe com isso?
26 'A ‑tɩ, ‑tɛ a 'yɩ 'kɩ 'klɩ ‑kɔ, 'kɩ ba pʋʋ nɛ 'aan ‑nyrɔwɩ kɩ, a 'yɩ 'kɩ yɩ ‑blɛɛ ‑nɩ, ba hriti ‑nɩ de, 'kɩ 'ʋ 'klɔ ‑bʋ a ‑tɛblɩ a ‑ta'.
26 Portanto, se vocês não podem conseguir uma coisa assim tão pequena, por que se preocupam com as outras?
27 Ba 'ye ‑piti, ‑tɛ 'a ‑pui nu yɩnɩnɔ. ‑Piti a ‑pui a 'mʋ, ɛ 'wɩ‑ ‑tonyiblo a wlawlɩ yɩ. Kɛɛ, ‑piti a 'mʋ, ɛ 'nɩ ‑nu꞊o lɩ ‑kʋan, mɔ, ɛ 'nɩ 'gbla꞊a wlawlɩ, ɛ 'nɩ ‑pʋ꞊ʋ lɩ꞊ɩ, kɛɛ, ɛ nɔ yɩ. ꞊Bʋ lee nɛ 'a mʋ: Bodɩɔ Salomɔ, ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'ɛ kɔ la dɛ, kɛɛ, ‑tɛ ‑piti a ‑pui nu yɩnɩnɔ, Salomɔ a 'mʋ, ɛ 'yɩ la 'a wlawlʋ ‑kɔ, ‑bʋ nu la yɩnɩnɔ lɛ.
27 Vejam como crescem as flores do campo: elas não trabalham, nem fazem roupas para si mesmas. Mas eu afirmo a vocês que nem mesmo Salomão, sendo tão rico, usava roupas tão bonitas como uma dessas flores.
28 ‑Piti ‑bʋ, ʋ di ‑hʋan ‑ci, 'tɩ‑ ʋ di ‑hʋan 'tɔ pʋ, 'bʋ mɔ, Nyɩsʋa 'bʋ kɔ bʋ nu꞊o, 'a ‑pui bʋ nɔ yɩ, ꞊bɩ 'a mʋ ‑bʋ, ɛ nʋɛ ‑nɩ, 'a mʋ ɛ 'yɛ nɩ di 'hʋɩlɛpʋ‑tɛblɩ nɩ ‑nyi, 'a mʋ ‑bʋ, ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ ‑tɛɛ?
28 É Deus quem veste a erva do campo, que hoje está aqui e amanhã desaparece, queimada no forno. Então é claro que ele vestirá também vocês, que têm uma fé tão pequena!
29 'A ‑tɩ, a 'nɩ 'hriti 'lɩ ‑nɩ, 'aan 'kwli a ‑gʋtʋ 'nɩ 'nuo 'lɩ 'a mʋ.
29 Portanto, não fiquem aflitos, procurando sempre o que comer ou o que beber.
30 Nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ‑yi, ʋ nʋ‑ yɩ ‑tɛblɩdʋ a 'mʋ 'lu ‑mɔ lɛ ‑hie 'a ‑nɛ ti. Kɛɛ, 'aan 'Baɩ Nyɩsʋa yi 'aan ‑hʋhʋa‑tɛblɩ nɩ.
30 Pois os pagãos deste mundo é que estão sempre procurando todas essas coisas. O Pai de vocês sabe que vocês precisam de tudo isso.
31 Dɛ a blɛɛ yɩ ba ‑hie 'lu ‑mɔ lɛ 'a ‑nɛ ti, ɛ nɔ‑ mɔ, Nyɩsʋa bʋ kɔɔ nɛ 'a mʋ win kɩ. Ɛ nɔ‑ di꞊e nu, ɛ 'mʋ 'a mʋ 'aan ‑hʋhʋa‑tɛblɩ a 'mʋ ‑nyi.»
31 Portanto, ponham em primeiro lugar na sua vida o
32 (Kɛ‑ ‑Yusu pɩ 'a ‑nagbopʋ* yɩ de, ɛ wɛn:) «'A mʋ ‑bʋ, ‑ʋ nɛ 'mʋ ‑mɔ, ‑ʋ mɔ 'na nyibli, a 'yɩ ‑hʋ, kɛɛ, a 'nɩ 'pie 'lɩ hʋannʋ. 'Aan 'Baɩ Nyɩsʋa ‑ha 'lɩ 'a mʋ nɩ, ɛ 'mʋ 'a mʋ 'klɔ yrayrʋ ‑nyi.
32 Jesus continuou:
33 Ba plo 'aan kʋkɔ‑tɛblɩ, ba ‑ha 'lɩ 'a 'wliyɛ, ba ‑nyi꞊e ꞊hɩʋɛnnyibli. Ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ, ba ꞊mʋɔ 'wli a 'kwlipʋdɛ ‑mʋ' lɛ, ‑ɛ 'yɛ nɩ di lɛ nɩ ‑cɩcrɛ ‑nɩ. Ba 'kukue kʋkɔ‑tɛblɩ lɛ, 'kɩ 'lɩ yakɔ 'kwli, ‑tɛ ɛ 'yɛ nɩ di 'lɩ bʋ nɩ ‑wɛ, kɔ, ‑tɛ 'yiyrinyibli 'yɩ 'lɩ nyinyre 'lɩ ‑wɛ, ‑tɛ 'hlɔ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ nyree 'lɩ dɛ yɩ.
33 Vendam tudo o que vocês têm e deem o dinheiro aos pobres. Arranjem bolsas que não se estragam e guardem as suas riquezas no céu, onde elas nunca se acabarão; porque lá os ladrões não podem roubá-las, e as traças não podem destruí-las.
34 'Nɩ yɩ 'pʋplɛ lɛ nɩ ni, ɛ 'wɩ yɩ, ‑tɛ ‑tonyiblo a kʋkɔ‑tɛblɩ nɩ 'ʋ, 'kɩ 'a ꞊wlʋ nɩ 'ʋ ‑wɛ.»
34 Pois onde estiverem as suas riquezas, aí estará o coração de vocês.
35 — ausente —
35 E Jesus disse ainda:
36 — ausente —
36 Sejam como os empregados que esperam pelo patrão, que vai voltar da festa de casamento. Logo que ele bate na porta, os empregados vão abrir.
37 ‑Kʋannunyibli a 'mʋ, 'bʋ mɔ, 'waa 'masɛ 'bʋ ‑di, 'bʋ yɛɛ 'ʋ ꞊nʋ ‑pleelɛ' bʋ, 'bʋ 'yɛ 'nɩ ŋme, ‑ɛ ‑bɩ bʋ kɔ plɔ a bleelɛ. 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ɛ kɔ bʋ lee ꞊nʋ, ‑ɛ mɔ, bʋ nɩ bʋ, ʋ 'mʋ dɛ di, 'tɩ‑ 'a ꞊gbɛtʋ, ɛ 'mʋ 'ʋ bi, ɛ 'mʋ diidɛ a 'mʋ ‑hie.
37 Felizes aqueles empregados que o patrão encontra acordados e preparados! Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o próprio patrão se preparará para servi-los, mandará que se sentem à mesa e ele mesmo os servirá.
38 'Bʋ mɔ, 'bʋ di 'tɔ‑hɛyri', ‑ʋ'ʋ‑, 'tɔ‑hɛyri 'bʋ ‑hi, 'bʋ yɛɛ 'ʋ ꞊nʋ ‑pleelɛ' bʋ, 'bʋ 'yɛ nɩ ŋme, ‑ɛ ‑bɩ bʋ kɔ plɔ a bleelɛ.
38 Eles serão felizes se o patrão os encontrar alertas, mesmo que chegue à meia-noite ou até mais tarde.
39 Ba kɔ 'a lɛyuyruo: 'Bʋ mɔ, 'kayukɔnyɔ 'bʋ yi wɛn ti ‑mʋ', 'yiyrinyɔ di wɛn ya, ɛ di wɛn 'nɩ ‑ple, ‑ɛ di꞊e nu, 'yiyrinyɔ a 'mʋ, ɛ 'nɩ ꞊ha 'a 'kayu wa.
39 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse a que hora o ladrão viria, não o deixaria arrombar a sua casa.
40 'A ‑tɩ, 'aan 'mumu, ba ‑wɛ ‑mɔ, a 'nɩ 'ŋmee 'lɩ, ‑ɛ nu꞊o, ti ‑mʋ', a 'yɛ nɩ di꞊e 'lu ‑mɔ lɛ nɩ ‑hie, 'kɩ 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo, 'n di 'ʋ ‑dii ‑nɩ.»
40 Vocês, também, fiquem alertas, porque o
41 ‑Yusu bʋ pʋ 'ledʋ a 'mʋ, ‑ɛ ‑bɩ Piɛlɩ wɛn: «Kʋkɔnyɔ o, ꞊bɩ ‑a mʋ nɩ ‑do a ‑tɩ, ꞊nɩ pʋ 'ledʋ ‑bʋ, ‑ʋ'ʋ‑ nyibli a pɛpɛ a ‑tɩ ꞊nɩɔ?»
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, essa
42 ‑Ɛ ‑bɩ Kʋkɔnyɔ wɛn 'nɩ: «Ba 'wɩ‑ ‑kʋannunyɔ ‑mʋ' yɩ, ‑ɛ kɔ 'lulɛ‑hihie, kɔ 'a 'masɛ ‑wɛ 'lɩ bʋ kuo ꞊wlʋ yɩ. Nyiblodʋ a 'mʋ, nɔ‑ 'a 'masɛ, 'bʋ yɩ 'dagba nɩ mi, ɛ di 'kayu lɛ hie, ‑ɛ di꞊e nu, dɛditi 'bʋ nyre 'ʋ, ɛ 'mʋ 'a 'bio ‑kʋannunyibli 'a ‑nɛ ‑nyrɔwɔ a diidɛ ‑nyi.
42 O Senhor respondeu:
43 'A 'masɛ 'bʋ ‑hɔn 'dagba', 'bʋ yɛɛ 'ʋ꞊ʋ ‑kʋan a 'mʋ 'yie bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, bʋ kɔ plɔ a bleelɛ.
43 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
44 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, 'a 'masɛ di nu꞊o 'a ‑tɛblɩ'yie꞊tunyɔ gbagbʋ ‑mɔ.
44 Eu afirmo a vocês que, de fato, o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
45 Kɛɛ, ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, 'bʋ pʋ lɛ, ‑ɛ mɔ, 'a 'masɛ yɩ ke' 'nɩ ‑wlɛɛn ‑nɩ, 'bʋ ‑tʋa 'a 'bio ‑kʋannunyibli a bibie, 'tɩ‑, 'bʋ yɩ 'a dɩɔnʋ didi‑tɛblɩ kɔ nɔ 'hʋɛn‑ wlɔn nɩ ‑hie ‑nɩ,
45 Mas imaginem o que acontecerá se aquele empregado pensar que o seu patrão está demorando muito para voltar. E imaginem que esse empregado comece a bater nos outros empregados e empregadas e a comer e a beber até ficar bêbado.
46 ‑ɛ ‑bɩ ‑nyrɔwɔ ‑mʋ', ‑kʋannunyɔ a 'mʋ, ɛ 'yɛ nɩ di 'ʋ nɩ ‑plee ‑nɩ, ɛ kɔ ‑haawɔ ‑mʋ', ɛ 'yɩ ‑yi, 'kɩ 'a 'masɛ a 'mʋ, ɛ di 'ʋ ‑dii ‑nɩ. 'Bʋ ‑di, ɛ di gba꞊a ti 'yaklɩ yɩ, 'tɩ‑ ɛ 'mʋ꞊ʋ ꞊hɩʋɛn ꞊tu, ꞊wɩ yɩ nyibli ‑mʋ', ‑ʋ 'yɩ Nyɩsʋa ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.
46 Então o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe. Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os desobedientes vão.
47 ‑Kʋannunyɔ 'bʋ nɩ 'ʋ, dɛ ‑bʋ, 'a 'masɛ ‑hʋɛ, 'bʋ yi꞊e 'tɩ‑ 'bʋ 'yɛ nɩ ‑hʋa bʋ nu꞊o, 'a 'masɛ di ꞊tu꞊o ꞊hɩʋɛn dɩakɩ.
47 — O empregado que sabe qual é a vontade do patrão, mas não se prepara e não faz o que ele quer, será castigado com muitas chicotadas.
48 Kɛɛ, ‑kʋannunyɔ 'bʋ nɩ 'ʋ, dɛ ‑bʋ, 'a 'masɛ ‑hʋɛ, 'bʋ 'yɩ꞊ɩ ‑yi, 'tɩ‑ ‑tɛblɩdʋ ‑bʋ, ‑ɛ blɛɛ ꞊hɩʋɛn a ꞊tutuo yɩ, 'bʋ yɩ꞊ɩ nɩ ni, ꞊hɩʋɛn ‑mʋ', ʋ di꞊e ꞊tu, ɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ bʋ ‑hʋ. Nyɩsʋa 'bʋ ‑nyi nyiblo ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ di ‑hʋa nyiblo a 'mʋ ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ɛ kɔ, 'bʋ hie nyiblo ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ lɛ, ɛ di ‑hʋa꞊a ‑tɛblɩ ‑hʋɔhʋɩ, ɛ di 'ʋ ‑tɛblɩ ‑mʋ' 'ʋ ‑hi, ɛ ‑hie la꞊a lɛ.»
48 Mas o empregado que não sabe o que o patrão quer e faz alguma coisa que merece castigo, esse empregado será castigado com poucas chicotadas. Assim será pedido muito de quem recebe muito; e, daquele a quem muito é dado, muito mais será pedido.
49 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ de, ɛ wɛn: «'N di nɩ, 'mʋ꞊ʋ nu, na 'mʋ wlɩn, 'kɩ 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ. 'N ‑hʋɛ wɛn꞊ɛ nɩ, 'kɩ na a 'mʋ, bʋ wlɩn wɛn ‑dodo.
49 Jesus continuou:
50 Kɛɛ, 'tɩ‑ na a 'mʋ, ɛ 'mʋ wlɩn, 'n kɔ ꞊bʋ 'ye ꞊hɩʋɛn. Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ꞊hɩʋɛn a 'yiye a 'mʋ, ɛ 'yɛ 'ʋ nɩ nyre, kɛɛ, 'na ꞊wlʋ 'mʋɛ bʋ.
50 Tenho de receber um batismo e como estou aflito até que isso aconteça!
51 A 'nɩ 'yee 'lɩ꞊ɩ, ‑ɛ mɔ, 'n di 'nɛ‑ ‑tʋtʋ kɩ nɩ, 'mʋ꞊ʋ nu, nyibli 'mʋ kɩbʋwɛɛnlɛ kɔ. Kɛɛ, 'n di nɩ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli 'mʋ ꞊tɩɔ lɛ 'bɛ.
51 Vocês pensam que eu vim trazer paz ao mundo? Pois eu afirmo a vocês que não vim trazer paz, mas divisão.
52 Kʋɛ 'kɩ mɔ bʋ, 'kayubʋkʋɛ nɩ ꞊hun 'bʋ nɩ 'ʋ, ʋ di 'nɩ ꞊gla, nyibli nɩ ta 'mʋ nyibli nɩ 'hʋɛn yɩ ‑wɔn, ɛ kɔ, nyibli nɩ 'hʋɛn 'mʋ nyibli nɩ ta yɩ ‑wɔn.
52 Porque daqui em diante uma família de cinco pessoas ficará dividida: três contra duas e duas contra três.
53 'Baɩ di 'a 'yu nyɩbɛhɩan yɩ 'nɩ ‑wɔn, 'yu nyɩbɛhɩan ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'mʋ 'a 'baɩ yɩ ‑wɔn; 'dii 'mʋ 'a 'yu nyrɔyu yɩ ‑wɔn, 'yu nyrɔyu ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'mʋ 'a 'dii yɩ ‑wɔn ‑wɛ; 'yu a nʋgba ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'mʋ 'a 'dɔɔ yɩ ‑wɔn, 'dɔɔ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ 'mʋ 'a 'yu a nʋgba yɩ ‑wɔn ‑wɛ.»
53 Os pais vão ficar contra os filhos, e os filhos, contra os pais. As mães vão ficar contra as filhas, e as filhas, contra as mães. As sogras vão ficar contra as noras, e as noras, contra as sogras.
54 Kɛ‑ ‑Yusu pɩ nyibli a 'mʋ yɩ, ɛ wɛn: «'Bʋ mɔ, 'ba 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, 'nu nɩ 'lɩ yɔ' lɛ, kɛ‑ a pɩ: 'Nu di 'nɩ di. 'Ɛ mɔ ‑tɛɛ, 'nu a 'mʋ 'ɛ yɩ di.
54 Jesus disse também ao povo:
55 Ɛ kɔ, 'ba 'ye꞊e, ‑ɛ mɔ, 'nu 'yɩ 'lɩ yɔ' lɛ ‑nɩ, kɛ‑ a pɩ: 'Yrʋ di 'nɩ hʋɛn. 'Ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, 'yrʋ a 'mʋ 'ɛ yɩ hʋɛn.
55 E, quando sentem o vento sul soprando, dizem: “Vai fazer calor.” E faz mesmo.
56 'A mʋ nyibli ‑bʋ, ‑ʋ nɛɛ 'li nɩ 'hʋɛn, a yrui yakɔ kɔ ‑tʋtʋ 'hʋɛn‑ a ‑tɛblɩ lɛ, 'a yɩ꞊ɩ 'ye, ‑tɛ ‑mʋ', ‑nyrɛ di 'mʋ nɩ. Kɛɛ, ‑tɛblɩ ‑bʋ, Nyɩsʋa ni, ‑ɛ mi kɛ 'lu ‑mɔ, 'kɩ ti ‑bʋ, ‑a nɩ 'lɩ 'kwli, dɛ a 'dɩ ‑bɩ bʋ ꞊hɛn 'nyrɛ, a 'nɩ ‑hʋa꞊a lɩ ba yru꞊o' lɛ.
56 Hipócritas! Vocês sabem explicar os sinais da terra e do céu. Então por que não sabem explicar o que querem dizer os sinais desta época?
57 Dɛ‑ kɔ ‑tɩ 'aan ꞊gbɛtʋ 'a 'yɛ nɩ 'ye꞊e, ‑tɛ a kɔ ba nu 'aan dɩɔnʋ a naalɛ ‑tɛɛ 'lɩ?
57 E Jesus terminou, dizendo:
58 ꞊Nɩ 'ble nyiblo a 'wliyɛ kʋa, 'a ‑tɩ, nyiblo a 'mʋ 'bʋ yɩ ‑mʋ ‑tɩ nɩ ‑yɛɛ ‑nɩ, 'tɩ‑ 'bʋ yɩ 'lɩ ‑mʋ ‑batipʋʋlɛ' nɩ gbɛ, ꞊tu 'ʋ 'klɩ, ‑tɛ a 'tɩɛ nɩ 'hru wlɔn, a 'mʋ kɩbʋwɛɛnlɛ kɔ, ɛ 'nɩ ꞊ha 'lɩ ‑mʋ ‑batipʋnyɔ yɩ gba, ‑batipʋnyɔ 'nɩ ꞊ha ‑mʋ ‑sadapʋ yɩ gba, ʋ 'nɩ ꞊ha ‑mʋ ꞊jɩ' pʋ.
58 Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, faça o possível para resolver a questão enquanto ainda está no caminho com essa pessoa. Isso para que ela não o leve ao juiz, o juiz o entregue ao guarda, e o guarda ponha você na cadeia.
59 'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ, ‑ɛ mɔ, 'bʋ pʋ ‑mʋ ꞊jɩ', 'kɩ ‑di 'lɩ ꞊jɩ' a 'mʋ nɩ, 'wliyɛ a pɛpɛ a 'mʋ, ꞊ble kʋa, ꞊mʋ꞊ʋ 'pɛɛ ‑nɩ, 'tɩ‑ ꞊mʋ 'lɩ ꞊jɩ' 'hrɩ.»
59 Eu lhe afirmo que você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.