João 1
Nyɩsʋa a ꞊haanttie (KTJ) vs NVT
1 — ausente —
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 — ausente —
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Ɛ nɔ‑ Nyɩsʋa naa 'lɩ, 'ɛ nu 'a ‑nɛ dɛ. Ɛ 'yɩ ꞊dedede ‑kɔ, Nyɩsʋa bʋ nu, bʋ 'yɩ 'lɩ ‑Yusu 'lɩ ‑naa ‑nɩ.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 Nyiblo a 'mʋ, ɛ nɔ‑ yɩ nyibli 'klɔ yrayrʋ ‑nyi, ‑ɛ 'yɛ nɩ ‑wɛ 'lɩ. 'Klɔ yrayrʋ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ yɩ nyibli ‑nyrɛ ‑nyi.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 ‑Nyrɛ a 'mʋ, ɛ yɩ 'nɩ wlɩn, 'kɩ 'lɩ halɔ 'nyɩ, halɔ 'yɩ 'klɩ ꞊dʋ ‑kɔ, 'kɩ bʋ jrɔ ‑nyrɛ a 'mʋ.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 Ɛ kɔ la nyiblo ꞊dʋ, ‑ɛ kɔ 'nyrɛ ‑mɔ Saan Batisɩ. Nɔ‑ Nyɩsʋa lee la ‑nɩ,
6 Deus enviou um homem chamado João
7 'kɩ bʋ lee ‑nyrɛ a 'mʋ a ‑tɩ nyibli lɛ, nyibli a 'mʋ, ʋ 'mʋ Nyɩsʋa a Win ꞊wlʋ yɩ ‑kuo ‑nɩ.
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 Saan a 'mʋ, ɛ 'yɩ la ‑nyrɛ a 'mʋ 'pa‑, kɛɛ, ɛ nɔ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ɛ di la nɩ, 'kɩ ɛ 'mʋ la ‑nyrɛ a 'mʋ 'a ‑tɩ ‑mɔ lɛ na.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 ‑Nyrɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ sɛyɩ a ‑nyrɛ, ‑ɛ di 'nɛ‑ 'klɔ 'kwli, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli a pɛpɛ 'mʋ lɛ yru.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ mɔ Nyɩsʋa a Win, ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ɛ nɔ‑ kɔ 'mʋ Nyɩsʋa naa 'lɩ, 'ɛ nu 'klɔ. Kɛɛ, ‑tɛ ɛ di la 'nɛ‑ 'klɔ 'kwli, 'klɔ 'kwli a nyibli 'yɩ la꞊a ‑yru.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Ɛ di la 'nɛ‑, 'a dɩɔnʋ a dakɔ, ‑ʋ mɔ ‑Juukʋɛ* 'nyɩ, kɛɛ, ʋ 'yɩ la꞊a kʋa 'ble.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ, ɛ kɔ nyibli ‑bɩ, 'ʋ 'ble꞊e kʋa, 'tɩ‑ 'ʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ. Nyibli a 'mʋ, ‑ʋ kuo ꞊nɛ ꞊wlʋ yɩ, ɛ ‑nyi ꞊nʋ 'hru, 'kɩ bʋ ‑hɛ Nyɩsʋa a 'yonʋ.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Ʋ 'yɩ Nyɩsʋa a 'yonʋ ‑hɛ, ꞊wɩ yɩ, ‑tɛ ‑tonyiblo ni, 'ɛ yɩ 'a 'baɩ a 'yu ‑hɛ. Kɛɛ, Nyɩsʋa a ꞊gbɛtʋ, nɔ‑ ‑nyi ꞊nʋ 'klɔ yrayrʋ.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Nyiblo a 'mʋ, ‑ɛ mɔ Nyɩsʋa a Win, ɛ ‑hɛ ‑tonyiblo, 'ɛ 'ti la 'nɛ‑ ‑a mʋ 'nyɩ, ꞊a 'ye 'a ‑tɩ a 'yi'bʋbʋa, ‑ɛ mɔ ‑tɩ a 'yi'bʋbʋa ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑nyi 'a 'Yu nɩ ‑do. Nʋɛlɛ, kɔ nyaɩ a yuyruo, kɔ ‑tɩ a ‑tɛɛ, nʋ‑ 'yii la 'lɩ꞊ɩ 'lɩ.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Nyiblo a 'mʋ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ Saan hla la, 'kɩ 'ʋ nyibli ye'. Kɛ‑ ɛ pɩ la: «Ɛ nɔ‑ di 'ʋ 'mʋ ke' kʋɛ, kɛɛ, ɛ nɔ‑ nɩ 'ʋ 'mʋ 'lu yɩ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ nɔ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ʋ 'yɛ la 'mʋ nɩ kʋɛ, 'ɛ nɩ la 'klɔ.»
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Nyiblo a 'mʋ, ɛ 'cibi 'ʋ, 'ɛ ni ‑a mʋ ꞊haan‑tɛblɩ ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ dadʋke 'kwli. ꞊Haan‑tɛblɩ, ɛ nu ‑a mʋ 'yi ꞊hlɔn lɛ, ɛ ‑hʋ nɩ dɩakɩ.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Nyiblo a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ ‑Yusu 'Klɩsʋ. 'Kɩ Nyɩsʋa naa 'lɩ 'a winwlɔn‑hanyɔ* Moise 'mʋ, 'ɛ ‑nyi ‑a mʋ 'a tete, kɛɛ, 'kɩ 'lɩ ‑Yusu 'Klɩsʋ 'lɩ, 'kɩ ɛ naa 'lɩ, 'ɛ nu ‑a mʋ ꞊haandɛ ‑mɔ, 'kɩ 'lɩ dadʋke 'kwli, 'ɛ tɔɔ nɛ ‑a mʋ ‑tɩ a ‑tɛɛ.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Nyiblo ꞊dʋ 'yɩ ‑hʋan Nyɩsʋa nɩ 'ye. Kɛɛ, a 'Yu nɩ ‑do ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Nyɩsʋa ‑wɛ, 'tɩ‑ ‑ɛ nɩ 'ʋ ‑aan 'Baɩ Nyɩsʋa 'hʋɩ, ɛ nɔ‑ tɔɔ nɛ ‑a mʋ Nyɩsʋa a 'mʋ.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 ‑Nyrɔwɔ ꞊dʋ 'kwli, ‑Juukʋɛ* a 'blʋ a nyibli ‑mʋ', ‑ʋ nɩ 'lɩ Jrusrɛdɩɔ 'kwli, nʋ‑ le Nyɩsʋa a ‑cɔhlʋnpinyʋ*, kɔ Lefipʋ a ꞊tugba a nyibli, 'kɩ bʋ mu 'lɩ Betanidɩɔ 'kwli, bʋ 'bɛti Saan, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ɛ pa 'mʋ. ‑Tɛ ʋ nyre 'lɩ Saan ‑mɔ, ʋ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ Wanyɔ ‑mʋ', Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya?»
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 Ɛ nɔ‑ mɔ bʋ ‑hɩhɩa ꞊nʋ klɛ, 'kɩ 'lɩ ‑tɛɛke 'kwli, ɛ wɛn: «'Ʋʋn‑, 'n 'yɩ Wanyɔ a 'mʋ 'pa‑, ‑kɔtɩ a hlɛ.»
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 Kɛ‑ ʋ pɩ de, ʋ wɛn: «꞊Bɩ ‑mɔ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Eli?» Ɛ wɛn: «'Ʋʋn‑, 'n 'yɩ Eli 'pa‑.» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ 'bɛti꞊e nɩ de, ʋ wɛn: «'A ‑tɩ, ꞊bɩ ‑mɔ mɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ gbagbʋ ‑mʋ', Moise pʋ la lɛ, Nyɩsʋa di la ya?» Ɛ wɛn: «'Ʋʋn‑, 'n 'yɩ winwlɔn‑hanyɔ a 'mʋ 'pa‑.»
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 Ʋ 'tɩɛ gbɛ 'a lɛ'bɛtilɛ 'lu ‑mɔ: «Nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑pa 'mʋ 'lɩ? ‑Hɩhɩa ‑a mʋ klɛ, ‑ɛ di꞊e nu, nyibli ‑bʋ, ‑ʋ lee 'nɛ‑ ‑a mʋ, ‑a 'mʋ 'waa klɛ‑hɩhɩalɛ yi.»
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 ‑Ɛ ‑bɩ kɛ‑ ɛ pɩ ꞊nʋ yɩ, ɛ wɛn: «Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ Esai 'crɩ la꞊a nɩ, 'kɩ 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑ɛ mɔ:
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 Lɛlenyʋ a 'mʋ, ‑ʋ di 'nɛ‑ Saan ‑mɔ, Falisi꞊tumu* a nyibli nɩ 'lɩ ꞊nʋ 'nyɩ.
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 Kɛ‑ ʋ pɩ 'kɩ, 'ʋ yɩ Saan 'bɛti ‑nɩ, ʋ wɛn: «‑Wɛn 'nɩ, ꞊yɩ Wanyɔ ‑mʋ' 'pa‑, Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, kɔ, ꞊yɩ Eli 'pa‑, kɔ, ‑wɛn 'nɩ, ꞊yɩ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyɔ ‑mʋ', ‑kɔtɩ Moise hla la 'pa‑. 'A ‑tɩ, nyiblo a 'dɩ ‑bɩ ‑nyi 'kɩ ‑mʋ 'klɩ, 'kɩ ‑bʋ pʋ nyibli 'nie 'lu lɛ 'lɩ?»
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «'Mɔ ‑bɩ, 'nie, nɔ‑ 'n pɩ nyibli 'lu lɛ. Kɛɛ, 'kɩ 'lɩ 'a mʋ 'nyɩ, nyiblo nɩ 'lɩ. Nyiblo a 'mʋ, a 'yɛ꞊ɛ nɩ yi.
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 Ti ‑mʋ' ‑kɔ 'yri 'n di 'ʋ ‑kʋan 'lu ‑yraa ‑nɩ, 'kɩ nyiblo a 'mʋ, ɛ di 'ʋ 'a ‑kʋan ‑wlu ꞊tuu ‑nɩ, 'kɩ 'nɛ‑ 'a mʋ 'nyɩ. 'Na 'mumu, 'n 'cɩmɩ nɩ dɩakɩ, 'kɩ 'ʋ꞊ʋ ‑mɔ', 'kɩ ꞊bʋ di 'a ‑kʋandɛ ꞊dʋ nu.» Kɛ‑ Saan pʋ lɛlenyʋ a 'mʋ yɩ.
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 ‑Tɛblɩ a pɛpɛ a 'mʋ, 'kɩ 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Betani 'kwli, 'kɩ ɛ muu 'lɩ 'lu ‑mɔ. 'Dɩɔ a 'mʋ, 'kɩ ɛ nɩ 'lɩ 'nie ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Sudɛn a 'nikɩ. 'Kɩ Saan pɩɩ 'lɩ nyibli 'nie 'lu lɛ.
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 ‑Tɛ ‑nyrɔwɔ nɩ ‑do ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ Saan 'ye ‑Yusu nɩ. ‑Yusu a 'mumu, 'ɛ mi 'lɩ꞊ɩ ‑mɔ yɩ. ‑Ɛ ‑bɩ Saan wɛn: «Ba 'ye kɛ, nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ yɩ 'lɩ di, ɛ nɔ‑ mɔ ‑cɔhlʋn ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑ha, ‑ɛ 'wɩ‑ 'blayu yɩ, ʋ yɩ Nyɩsʋa ‑pie ‑nɩ. ‑cɔhlʋn a 'mʋ, ɛ nɔ‑ di 'klɔ ‑bʋ kɩ a nyibli a dɛ 'kuku 'wʋwla ‑nɩ.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 Ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ, 'n hla mɔ, ‑ɛ mɔ: Nyiblo di kʋɛ 'ʋ 'mʋ ke', kɛɛ, ɛ nɔ‑ nɩ 'ʋ 'mʋ 'lu yɩ, ‑ɛ nu꞊o, ɛ nɔ‑ ‑mɔ ‑bɩ, ‑tɛ ʋ 'yɛ la 'mʋ nɩ kʋɛ, ɛ nɩ la 'klɔ.
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 ‑Tɛ 'n hlɛ mɔ꞊ɔ, nyiblo bʋ di 'mʋ pa, 'n 'yɩ mɔ꞊ɔ ‑yi. Kɛɛ, 'n di nɩ, 'mʋ nyibli 'nie 'lu lɛ pʋ, ‑ɛ di꞊e nu, nyiblo, ɛ ‑mɔ, dakɔ, ‑ʋ mɔ Yisraɛkʋɛ, ʋ 'mʋ꞊ʋ yi.»
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 — ausente —
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 — ausente —
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 'N 'ye dɛ a 'mʋ nɩ. Ɛ nɔ‑ nu꞊o, 'nɩ hlɛ꞊ɛ, ‑ɛ mɔ, nyiblo a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Nyɩsʋa a 'Yu.»
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ 'ʋ ‑tɩtɛ nɩ ‑do a 'mʋ, 'kɩ Saan Batisɩ di 'ʋ de, ɛ kɔ 'a ‑nagbopʋ nɩ 'hʋɛn ‑bɩ 'hʋɛn‑.
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 'Kɩ ɛ nɩ 'ʋ bʋ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ 'ye ‑Yusu nɩ, 'ɛ yɩ ‑hi. ‑Tɛ ɛ 'ye꞊e, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ba 'ye kɛ nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ 'yɩ 'lɩ di, ɛ nɔ‑ mɔ ‑cɔhlʋn* ‑mʋ', Nyɩsʋa ‑ha, ‑ɛ 'wɩ‑ 'blayu yɩ, ʋ yɩ Nyɩsʋa ‑pie ‑nɩ.»
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 ‑Tɩ a 'mʋ, Saan ‑hla, 'a ‑nagbopʋ nɩ 'hʋɛn ‑mʋ', ‑ʋ nɩ ‑tuo kɩ, ʋ 'wɩn nɩ. ‑Tɛ ʋ 'wɩn, ɛ nɔ‑ mɔ bʋ 'du ye', bʋ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien.
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 ‑Tɛ ʋ yɩ nɩ mi, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu ꞊hɩan ‑mɔ. Bʋ 'ye 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ mɔ, ʋ yɩ kʋɛ꞊ɛ ꞊wien, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Bʋ kla nɩ, ‑ɛ kɔ 'mɔ a yɩ ꞊wien kʋɛ 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ʋ ꞊tu꞊o ꞊wɔn, ‑ɛ mɔ: «‑Bɩ' ꞊tii yɩ 'lɩ, Rabi?» ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ tɔɔnyɔ, 'kɩ 'lɩ ‑Juukʋɛ* a 'bliwin 'kwli.
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «Ba kʋɛ 'mʋ ꞊wien, a di dɛ 'nɩ 'ye,» 'ʋ kʋɛ꞊ɛ ꞊wien, ‑tɩtɛ, ɛ nɩ 'ʋ, 'ʋ 'yee 'ʋ. 'Kɩ ʋ nɩ 'ʋ꞊ʋ 'hʋɩ bʋ, kʋɛ 'ʋ 'yrʋ‑hiilɛ 'yie bʋ, ‑bʋ yɛ 'tɔ a ‑wʋnwɔn kɩ.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 ‑Nagbopʋ nɩ 'hʋɛn a 'mʋ, ‑ʋ 'wɩn Saan a 'mʋ a win, 'tɩ‑ ‑ʋ kʋɛ ‑Yusu ꞊wien, ‑ɛ ‑bɩ a 'nyrɛ mɔ Adre. Adre a 'mʋ, ɛ mɔ Simɔ Piɛlɩ a 'dɩayɩ ꞊nɩɔ.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ Adre a 'mʋ, ɛ mu 'lɩ 'a 'dɩayɩ Simɔ Piɛlɩ ‑mɔ, ɛ wɛn: «‑A 'ye Wanyɔ ‑mʋ' nɩ, Nyɩsʋa pʋ la lɛ, ɛ di la ya, 'kɩ 'ʋ 'a dakɔ a wʋwa a ‑ta',»
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 'ɛ gba 'lɩ꞊ɩ ‑Yusu 'hʋɩ. ‑Yusu bʋ 'ye 'kɩ꞊ɩ, ‑ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «‑Mɔ mɔ Simɔ, Saan a 'yu. Kʋɛ 'kɩ mɔ bʋ, 'bʋ yɩ ‑mʋ nɩ dɛ, kɛ‑ ʋ di pʋ: Sefasɩ». Sefasɩnyrɛ a 'mʋ, ɛ nɔ‑ mɔ Piɛlɩ, ‑ɛ ꞊hɛn 'nyrɛ 'hɩɔ.
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 ‑Tɛ ‑nyrɛ ‑nyɛ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu pʋ 'lɩ꞊ɩ nɩ, 'kɩ bʋ mu 'lɩ Galileblʋgba 'kwli. ‑Tɛ ɛ yɩ nɩ mi, ‑ɛ ‑bɩ ɛ kɔ nyiblo ꞊dʋ 'hʋɛn‑, ʋ ꞊ŋmee nɩ. Nyiblo a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Filipʋ. ‑Yusu wɛn: «Kʋɛ 'mʋ ꞊wien, ꞊mʋ 'na ‑nagbopi ‑hɛ,» 'ɛ kʋɛ꞊ɛ ꞊wien.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 Filipʋ a 'mʋ, 'kɩ ɛ kɔ 'lɩ 'dɩɔ ‑mʋ', ‑ɛ mɔ Bɛtɩsaida 'kwli. 'Kɩ Adre kɔ Piɛlɩ 'hʋɛn‑, ʋ kɔ 'lɩ ‑wɛ.
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 ‑Tɛ dɛ a 'mʋ, ɛ ‑hi, ‑ɛ ‑bɩ 'kɩ Filipʋ mu 'lɩ nyiblo ‑bɩ ‑mɔ. Nyiblo a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ Natanaɛlɩ. ‑Ɛ ‑bɩ Filipʋ wɛn: «Wanyɔ ‑mʋ', ‑kɔtɩ Moise kɔ Nyɩsʋa a winwlɔn‑hanyʋ* ‑bɩ 'hʋɛn‑, ʋ 'crɩɩ la 'lɩ Nyɩsʋacrɩɛn 'kwli, ‑a 'ye꞊e nɩ. Wanyɔ a 'mʋ, 'a 'nyrɛ mɔ ‑Yusu. 'A 'baɩ, nɔ‑ mɔ Sosɛfʋ, ‑ɛ nɩ 'lɩ Nasalɛtɩdɩɔ 'kwli.»
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 Natanaɛlɩ wɛn 'nɩ: «'Kɩ 'lɩ Nasalɛtɩdɩɔ 'kwli, ꞊haandɛ 'yɩ 'lɩ꞊ɩ 'lɩ ‑wɛ, bʋ ‑hɔn 'lɩ ‑wlu.» Filipʋ wɛn: «'De ‑ba mu, ‑na 'mumu ꞊mʋ꞊ʋ 'ye.»
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 ‑Tɛ ʋ yɩ ꞊nɛ yrɛ nɩ 'mʋɛ ‑nɩ, ‑ɛ ‑bɩ ‑Yusu 'ye꞊e nɩ, ɛ wɛn: «Nyiblo ‑bʋ, ‑ɛ yɩ 'lɩ di, ɛ 'sii 'ʋ yɩ. Ɛ mɔ ꞊Haanyisraɛkʋɛyu ꞊nɩɔ.»
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 ‑Ɛ ‑bɩ Natanaɛlɩ wɛn: «‑Bɩ' ‑nu 'na 'yiye 'lɩ?» ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «‑Tɛ ‑nɩ wɛn 'ʋ pepeklɔɔtu ‑mʋ' ꞊hlɔn, ʋ dɛɛ figie, 'tɩ‑ Filipʋ 'mʋ wɛn ‑mʋ da mɔ mu, 'n 'ye wɛn ‑mʋ nɩ.»
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 ‑Ɛ ‑bɩ Natanaɛlɩ wɛn: «Tɔɔnyɔ o, ɛ mɔ ꞊han‑tɩ, ‑mɔ Nyɩsʋa a 'Yu ꞊nɩɔ, ꞊nɩ mɔ Yisraɛkʋɛ a bodɩɔ ‑wɛ.»
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn: «꞊Bɩ ‑tɛ 'n pʋ lɛ, 'n 'ye wɛn ‑mʋ nɩ, 'kɩ 'lɩ pepeklɔɔtu bʋ, ɛ nɔ‑ kɔ ‑tɩ ꞊nɩ pʋ lɛ, ‑kuo 'mʋ ꞊wlʋ yɩ? Nu gbe, ‑di 'ye ‑tɛblɩ gbagbɩ ‑bɩ, ‑ɛ di 'ʋ 'a dɛ ‑bʋ, ꞊ye kɛ 'ʋ ‑hi.»
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 ‑Ɛ ‑bɩ ɛ wɛn 'nɩ de: «'N yɩ 'a mʋ 'nɩ ‑lee ‑nɩ ‑tɛɛ, a di yakɔ nɩ 'ye, ɛ 'mʋ wlɔn ‑ki, Nyɩsʋa a lɛlenyʋ 'mʋ 'lɩ Nyɩsʋa ‑mɔ ‑hɔn, ʋ 'mʋ 'ya, ʋ 'mʋ ꞊tɩ, 'kɩ 'ʋ 'mɔ ‑bʋ, ‑ɛ mɔ ‑tonyibli a pɛpɛ a Nyiblo 'lu yɩ.»
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.