Tiago 1
Jatetshi múldigaba (KOG) vs NVI
1 Maiñ Duwe Jesú ipanamine nasaná juldiú 12 ldaxe san san mimijí kagi naldazháldi mizhekuek nas Santiakuk mimezhgajañguge miñmeji kalta miñkuzgauwatokuge. Naski Saldiñga netshi Jate, Asukuá nauwijí Sáñkalda Duwe Jesú Zʉnekualka na, kaxazauñkuge nzhakú.
1 Tiago, servo de Deus e do Senhor Jesus Cristo, às doze tribos dispersas entre as nações: Saudações.
2 Gajakue, sakígaba jibañ tuakue miñgatsegatshak, “ekí jiba tuñkugé shaldaki zeñ ni itshanaldikú” itshanakue miñgatsé.
2 Meus irmãos, considerem motivo de grande alegria o fato de passarem por diversas provações,
3 Jinake zeñ itshanakue naldakí. Maiñ Jatek za alduna ishiji izhoxabinuka mimakuaji jibañ mituwéñ zhinik, abá naldakí abeti izhoxa shi mitiyaldixa miñkué nak.
3 pois vocês sabem que a prova da sua fé produz perseverança.
4 Akna jibañ tuabinogéñ abá naldakí abeti izhoxa shitiyal nogakue. Ekí mizhogéñ zhinik na, Jateja sakí naldakuéñ, aldunaldi guildegakue mimajañguaneñka mimawaldeyaldixa. Ekíki janshizhe nalda guildegakue miñgajuezhaksá guane naldaldiamak.
4 E a perseverança deve ter ação completa, a fim de que vocês sejam maduros e íntegros, sem lhes faltar coisa alguma.
5 Guatshak maiñ ezuake “¿sakíki ishkué izhonaka ne?” jañguatshak akzaldakí naldaldiake, Jateja tuñshaldiamak izhgakshishakue agatsé. Akze, Jateki jiwak zʉñzukua naldakí, agatsauxa amak zʉñgauneka nak, ezuaja ekí tuñshaldiamak akshishaldiake amak tuñshaldixa.
5 Se algum de vocês tem falta de sabedoria, peça-a a Deus, que a todos dá livremente, de boa vontade; e lhe será concedida.
6 Naldatshak ekí Jatek akshishatshak, alduna ishiji “nagaunexaldixa shakldá” jañgui za akshishakue agatsé. Ne aldunaxa mozhua, mozhua akldeshi akshishasé. Jinake naldakí. Múlkaldaja níbuni azbuamé te nokshagába, ataba ataba uldeyamakbe, aldunaxa mozhua akldekaki “ezuañgaba nukjañguí” akldegazháka nak.
6 Peça-a, porém, com fé, sem duvidar, pois aquele que duvida é semelhante à onda do mar, levada e agitada pelo vento.
7 Akna, ekí akldekaki Jatek ji akshishatshak, “amak naxatshaldixa shakldá” jañguakue agatsaldakí.
7 Não pense tal homem que receberá coisa alguma do Senhor;
8 Akze, eñki azbuamé meja aksaneka izhoxaldixa izhgakugazháldi na, sakígaba atshatshak mozhua, mozhua akldeshi izhuka.
8 é alguém que tem mente dividida e é instável em tudo o que faz.
9 Guatshak Duwe ipanane nashi izhukakueki Jateja matshuwi akzé katuñka nakna, zeñ itshani sekuazhikshakue kagatsé.
9 O irmão de condição humilde deve orgulhar-se quando estiver em elevada posição.
10 Ekí ne, Duwe ipanane kabiakue zʉnake Jateja kabia aldé kagatuagábaki, aguáñ kakzukuxa shalda zeñ itshani sekuazhikshakue kagatsé. Jinake naldakí. Kaljumshiki zʉ́xaita me guamakbeñga na, kabiakueki egaba zʉ́xaita me gualdixa nak.
10 E o rico deve orgulhar-se se passar a viver em condição humilde, porque passará como a flor do campo.
11 Akze, niuwi nañkaldinik tatshui zukuatshake, kaljumshi jiyabulduñgui nuk aktiñguatshak, janshi agatsaldaksá guxa. Ekibeñga na, kabiaki kasa izhgauwatoxaldiéñ shuigatshak, ají numaki abá me gualdixa nakldá.
11 Pois o sol se levanta, traz o calor e seca a planta; cai então a sua flor, e é destruída a beleza da sua aparência. Da mesma forma o rico murchará em meio aos seus afazeres.
12 Mieldeki jibañ tuatoxaldiéñ abá naldakí, abeti izhoxaldiák, Jateja zeñ jañguxa. Akze, mieldeki Jate za alduna ishál nuka akuajatshak jibañ tuwak agubiyane shalda na, Jateja aldéñ izhgajañgui izhukakueki jékaldaxa izhoshiñga kezhokshaldixa kakbenamak izhokshaldixaga nakldá.
12 Feliz é o homem que persevera na provação, porque depois de aprovado receberá a coroa da vida que Deus prometeu aos que o amam.
13 Mitsake ezua sha atshindana akzegatshak, “Jatega sha atshindana nakzukuaté tiuwi” guagakue agatsaldakí. Jinake naldakí. Saldiñga netshi Jateki ni meja, ni jiyája sha atshindana akzukuazháka. Ekíga na jiak, aldéñ zhinik ni ezuak sha atshindana akzukuazhé giemi nakldá.
13 Quando alguém for tentado, jamais deverá dizer: "Estou sendo tentado por Deus". Pois Deus não pode ser tentado pelo mal, e a ninguém tenta.
14 Ekí ne, kágubaki sha atshindana akzegéñ zhinik na, ezuañki amak sha atshaldixa ajañgushixa.
14 Cada um, porém, é tentado pela própria cobiça, sendo por esta arrastado e seduzido.
15 Gualdinik sha atshindana akzegéñ zhinik na, ejañga amak sha atshishixa. Gualdinik amak sha atshéñ zhinik na, ejañga sha atshál za izhokshapanka. Gualdinik amak sha atshalga za izhoxaldiák, ejañga aldunaxa shuane za izhokshataná.
15 Então a cobiça, tendo engravidado, dá à luz o pecado; e o pecado, após ter-se consumado, gera a morte.
16 Gaja mimezhgajañgugekuañ, naldagálde miñgabeyatshak, namak ne jañguabináldi.
16 Meus amados irmãos, não se deixem enganar.
17 Nauwijate jékaldaxa izhukaki janshizhe za zʉñkatshixa. Akze, saldiñga janshizhe agatsahauxabe zʉñgekaki aldéñ zhinik za na zʉñkatshiji, zʉñgeka. Aldéñga na alnobaxa zʉtú guxakue na nahauxa gauwane. Ai stuñkakueki alnobaxa neyatogéñ ayushi na zhuajanañgaba stuazhé ne, Jate zʉnake janshizhe za naldiñga ni mitsák jiaga ayushazhé nakldá.
17 Toda boa dádiva e todo dom perfeito vêm do alto, descendo do Pai das luzes, que não muda como sombras inconstantes.
18 Ekí izhogakna ají múldigaba namaklde nukshi, kipanéñ zhinik na abisajañ zʉnakukshaldiamak zʉnezhgakuxane. Ekíki saldiñga gauwanauxa ne, kasak nasʉñ na zʉñgatsauxa aldéñ akeñkalde ají giemikue izhogakualdiamak.
18 Por sua decisão ele nos gerou pela palavra da verdade, para que sejamos como que os primeiros frutos de tudo o que ele criou.
19 Gaja mimezhgajañgugekuañ ekí muldetua agajañguakue. Namakldeki zʉñgatsauxa nukandana za zʉñzegakue. Ekí ne, nasʉñgaba jañguáñkalde zʉnake axañga guagakue zʉñgatsaldakí. Ekibeñga na, axañga zʉnzauldakue zʉñgatsaldakí.
19 Meus amados irmãos, tenham isto em mente: Sejam todos prontos para ouvir, tardios para falar e tardios para irar-se,
20 Jinake naldakí. Káguba itsauldi izhogéñ zhinik na, Jateja jian izhoxa jañguamak izhoxa gaunegazháka nak.
20 pois a ira do homem não produz a justiça de Deus.
21 Ekí nakna saldiñga sha mijañguauxa, nusagatse, kutám miyatshauxa majiñga mimajaldí. Maiñ axaldáñgabaga aguáñ zhikzukui, Jateja ají múldigaba miñwashekuane miñsanegaka jañgui mipanaldí. Akze, ají múldigabak zhinik na mimekualdaka nakldá.
21 Portanto, livrem-se de toda impureza moral e da maldade que prevalece, e aceitem humildemente a palavra implantada em vocês, a qual é poderosa para salvá-los.
22 Guatshak Jateja ají múldigabak atshakue miñmeñkáki egaba nukshi za zhekualdagábaki, amak axatshiji mizhekualdaldí. Azhi nukshi za mizhekualdaldiák, axaldáñga naldagálde nuxa namak ne miyajañgushaldixa.
22 Sejam praticantes da palavra, e não apenas ouvintes, enganando-se a si mesmos.
23 Mieldeki ají múldigaba nukshi za, amak axatshakí izhoxaldiák, ekí jana ne: Ezuaja waxak espejuk atualdinik
23 Aquele que ouve a palavra, mas não a põe em prática, é semelhante a um homem que olha a sua face num espelho
24 jiak, zhikbategatshaga aldéñga sakí agatsé atune zhikjuizha guxa jana izhuka.
24 e, depois de olhar para si mesmo, sai e logo esquece a sua aparência.
25 Ekí ne, mieldeki Jateja ají múldigabak guiyaba zʉñgenega, sakí guaká agatsauxa tuwi, ai za agajañguá noshi, sakí aksaneká akjuizha naldakí, amak axatshiji izhoxaldiák, eñki saldiñga atshauxa Jateja zeñ jañgualdixa. Akze, ai guiyabaki auxaga janshizhegaba za nahéñ zhinik na, sha atshindana zʉñzekák zʉnebesanshi, aldéñ akldunamak izhoxa zʉñgauneka nakldá.
25 Mas o homem que observa atentamente a lei perfeita que traz a liberdade, e persevera na prática dessa lei, não esquecendo o que ouviu mas praticando-o, será feliz naquilo que fizer.
26 Mieldeki Jatek akldunamak izhuka itshanatshak, múldigaba zukuaká muldetua numañ izhgatuagábaki sha nexalga noxaldiák, aldéñga naldagálde nuxa namak ne ajañgushixa. Eñki axesé nuxa Jatek akldunamak izhuka ne itshanka.
26 Se alguém se considera religioso, mas não refreia a sua língua, engana-se a si mesmo. Sua religião não tem valor algum!
27 Ekí ne, Saldiñga netshi Jate Nauwijateki ijuezha naldakí, akldunamake ekí izhogakue zʉnajañguxa: Sukua jate ishuanekue, munzhi asewá ishuanekue na, guiyaba atuwi guatoxaldiéñ kagauneshi, numañ katuakue zʉnajañguxa. Ekí izhoshi na, “Duwe ipanazhánekue sha ajanashiji aldunaldi nusa ishkazguí ajanashamak, ni mitsák atshazháldiku” itshani, amak atshagába izhogakue zʉnajañguxa. Ekí izhogakualdiakna akldunamak kizhuka ne zʉnatualdixa nakldá.
27 A religião que Deus, o nosso Pai aceita como pura e imaculada é esta: cuidar dos órfãos e das viúvas em suas dificuldades e não se deixar corromper pelo mundo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Tiago 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.