Romanos 9
Jatetshi múldigaba (KOG) vs NVT
1 Guatshak naski Duwe Jesútshi neklduge nakna, naldagálde miñmeya naldakí namak miñmeyaldikueki, nají aldunaxa “namak sha miñmeyatokú” nakldegamakga Jatetshi Aldunaja nakldekshixa.
1 Digo-lhes a verdade, tendo Cristo como testemunha, e minha consciência e o Espírito Santo a confirmam.
2 Naski nakjuizha naldakí nasaná juldiúkue shalda zʉxaita zalda ijani, nakzexal za ni izhokú.
2 Meu coração está cheio de amarga tristeza e angústia sem fim
3 Ekí nakzeshi na, nasanákue Duwe namak ajañgualdiamak kagaunekldaka guashiñki, nasga kauwitsaldí guiyaba tu za nogakueñka, Duwe Jesúk agajué izhonaka nzhakldék.
3 por meu povo, meus irmãos judeus. Eu estaria disposto a ser amaldiçoado para sempre, separado de Cristo, se isso pudesse salvá-los.
4 Akze, nasaná Isayélkueki Saldiñga netshi Jateja ají sukua giemikue naldaldiamak izhgakuxanane nalguakna, aldéñ naldiñga akaldak akaldak akzé ne katuñshi muñshí zalda izhañkashatonane. Ekuega na, aldéñ na ishkualdi izhoxa jiúñgulde kagenane. Guiyaba jian izhoxa kaxabajanane, eñkáñ zhinik sakí aldéñ axazguagakue, akldé akzamakga akzukuakue shizhatiyanane. Aldéñ naldiñga matshuwi janshizhe kaxatshaldixa, ezua kalkualdal kagakaxaldixa jiaga kakbenane.
4 Eles são o povo de Israel, escolhidos para serem filhos adotivos de Deus. Ele lhes revelou sua glória, fez uma aliança com eles e lhes deu sua lei e o privilégio de adorá-lo e receber suas promessas.
5 Akze, Jateja juldiú sanákue naldapanaldiamake nauwibamakue izhgakuxanekue. Ekíga na, Jateja ezua zʉnekualdal gaxaldixa guakldanamak káguba kukaldiamak gagatshak, juldiú sanága kukanane. Naldatshak Duwe Jesúki Jate naldiñga izhogakna, aldéñga saldiñga nahauxa aksuikualdi aksaneka. Ekí izhogakna e akldé akzamakga akzukui zañga kuizizhoshí. Ekíga shi naldí.
5 Do povo de Israel vêm os patriarcas, e o próprio Cristo, quanto à sua natureza humana, era israelita. E ele é Deus, aquele que governa sobre todas as coisas e é digno de louvor eterno! Amém.
6 Ekí guaxaldatshake Jateja nasanákue zeñ kajañgualdixa kakbenane amak kaxatshazhá guane guashiñki guagakí. Jinake naldakí. Jateja juldiú saná Isayélkue ajíkue naldakualdiamak zʉnezhgakuxane, egabá ai saná kukshi za kukatshak ají giemikue katuazhé nak.
6 Acaso Deus deixou de cumprir sua promessa a Israel? Não, pois nem todos os descendentes de Israel pertencem, de fato, ao povo de Deus.
7 Amakbeñga na, nauwibama Abaldahám atukuakue gatak kukatshak nuxa Jateja ni ají giemikue, ni nauwibamatshi atukua katuazhé. Ekí ne, Jateja nauwibamak: “Misukuá Isák zhinik za mitukuakue iltekshaldikue nakldá” akbeyanane.
7 Só porque são descendentes de Abraão não significa que são, verdadeiramente, filhos de Abraão. Pois as Escrituras dizem: “Isaque é o filho de quem depende a sua descendência”.
8 Jateja ekí guagatshake ekí guashi guaklde. Saldiñga nauwibama Abaldahámtshi atukua kukanéñ me Jateja ají sukua giemikue katuagábaki, mieldeki nauwibamak sakí axatshaldixa akbenek zhinik kukane za na nauwibamatshi atukua giemikue katuñka.
8 Isso significa que os descendentes físicos de Abraão não são, necessariamente, filhos de Deus. Apenas os filhos da promessa são considerados filhos de Abraão.
9 Akze, ekí axatshaldixa akbenane: “Kaiga zhinik kagezua zegatshak miñkabizhaldatshake, misewá Saldaki somá sigí sukue axaldék guane naldaldixa niyó.”
9 Pois Deus havia prometido: “Voltarei por esta época, e Sara terá um filho”.
10 Atshak za Jateja ekí izhgakuka zʉnatuñshagábaki, aldiwan ekí jiaga zʉnatuñshá: Nauwibama Isák asewá Aldebeka na sigí sukue shipa askuí jate kukane.
10 Esse fato não é único. Também Rebeca ficou grávida de nosso antepassado Isaque e deu à luz gêmeos.
11 — ausente —
11 Antes de eles nascerem, porém, antes mesmo de terem feito qualquer coisa boa ou má, ela recebeu uma mensagem de Deus. (Essa mensagem mostra que Deus escolhe as pessoas conforme os propósitos dele
12 — ausente —
12 e as chama sem levar em conta as obras que praticam.) Foi dito a Rebeca: “Seu filho mais velho servirá a seu filho mais novo”.
13 Ai shaldaga na Jatetshi múldigabak ekí sezheklde: “Jakóp akldé izhgajañguge, Esahú zʉnake aguáñ izhgajañguge nzha.”
13 Nas palavras das Escrituras: “Amei Jacó, mas rejeitei Esaú”.
14 Akna Jateja aldéñ janaktunamak za izhgakugéñ zhinik na, ¿atshakue agatsaldazhámak atshixa shi guagakualdixa na? ¡Naldagálde, aldéñki ekí naldazhé nakldá!
14 Estamos dizendo, então, que Deus foi injusto? Claro que não!
15 Akze, Jateja nauwibama Muesék ekí akbene sezheklde: “Nas na mieldekueki ‘guañ ni kajañgualdikú’ nakldexaldiake, amak guañ kajañgualdikue nzha.”
15 Pois Deus disse a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu quiser, e mostrarei compaixão a quem eu quiser”.
16 Akna kágubakue Jateja guañ kajañgui kezhgakuxaldiamak izhajani, kama izhalshatshak jiaga, Jateja kezhgakuxane naldazháka. Ne aldéñgabaga na guañ kajañguéñ zhinik za na kezhgakuka nakldá.
16 Portanto, a misericórdia depende apenas de Deus, e não de nosso desejo nem de nossos esforços.
17 Ai shaldaga na, Jateja ají múldigabak Ejiptu zalda sáñkaldak ekí akbene sezheklde: “Jinake sáñkalda mitenuge naldakí. Ma miguldiñkugéñ zhinik na, naski guagasá kama naxaldé awatuñshi, káguba zhekuauxa nashaldá aldukshaldikuamak.”
17 Pois as Escrituras afirmam que Deus disse ao faraó: “Eu o coloquei em posição de autoridade com o propósito de mostrar em você meu poder e propagar meu nome por toda a terra”.
18 Ekí nakna, Jatejañga mieldekueki guañ kajañgualdixa izhgakukakue amak guañ kajañguxakue. Akze, mieldekueki aldunaxa kuamakualdixa izhgakukakue amak kezhokshixa nakldá.
18 Como podem ver, ele escolhe ter misericórdia de alguns e endurecer o coração de outros.
19 Ekí minukatshak ezuake ekí nakbeminaka: “Ake, tukí nake, ¿sakí zhinik shi Jate amak atshakí kaldé shalda zʉñgatsé zʉnatuaka na? Aldéñga ekí izhogakualdixa zʉnajañguane nak, ekí za izhonazʉnaka naldashá.”
19 Mas algum de vocês dirá: “Então por que Deus os culpa? Não estão apenas cumprindo a vontade dele?”.
20 Ekí nakbenake ekí akiyonaka. Mañki káguba nuxa maldé ne, ¿sakí zhinik shi Saldiñga netshi Jate zʉnakauwane atshatuka ne mikldunazhé guakbildaka na? Azhi muksú ekí negaka guashiñki, “¿jinak shi ekí nagatsé nuxa maldakáu?” gauwanek axaldegakue agatsaldazháka naldashá.
20 Ora, quem é você, mero ser humano, para discutir com Deus? Acaso o objeto criado pode dizer àquele que o criou: “Por que você me fez assim?”
21 Akze, muksú gauxaja ai tiuwikga mozhua muksú gauwaka, ezuañki jiba akldé akzék jiba agabeyaldixa, ezuañki jiba aguáñ akzék agabeyaldixa gauwaka niuwi axaldé naldashá.(Alm 9.20-21)|src="KO_ROM_9.20-21.tif" size="col" copy="Mardty Anderson"
21 O oleiro não tem o direito de usar o mesmo barro para fazer um vaso para uso especial e outro para uso comum?
22 Ekibeñga guana, Saldiñga netshi Jateja míñgaki jañguamak káguba axatshaka. Akna anuñkaki sha ajanashatshak, Jatejañki ají kama katuñshaldiamak na kaxañ atemajañ guiyaba katuñshindana akzegatshak jiaga, atemajañ abeti na ubañgaki guiyaba katuñshazháne. Akze, ekueki sha ajanashiji za ashekuéñ na guiyaba tu za nogakueñka kakaxaldixa janaktú guanekue.
22 Da mesma forma, Deus tem o direito de mostrar sua ira e seu poder, suportando com muita paciência aqueles que são objeto de sua ira, preparados para a destruição.
23 Jinak ekí abetane naldakí. Nasʉñ guañ zʉnajañgualdiamak zʉnezhgakuxanekuañki aldéñga guagasá, janshizhe zʉñkatshaldixa ne zʉnatuñshaldixa nak. Akze, jékaldaxa muñshí zeñka izhoshiñga zʉnezhokshaldiamak axañga janazʉñtú guanekue.
23 Ele age desse modo para que as riquezas de sua glória brilhem com esplendor ainda maior sobre aqueles dos quais ele tem misericórdia, aqueles que ele preparou previamente para a glória.
24 Ekí zʉnezhgakuxanekuañ anuñkaki nasaná juldiúkue, anuñka zʉnake axautshi sanákue juizhi ekí zʉnezhgakuxane.
24 E nós estamos entre os que ele chamou, tanto dentre os judeus como dentre os gentios.
25 Ai shaldaga na, Jateja guagatshak Oseyaja ekí gauwane:
25 A esse respeito, Deus diz na profecia de Oseias: “Chamarei ‘meu povo’ aqueles que não eram meu povo, e amarei aqueles que antes eu não amava”.
26 “Akze, káguba ‘nají naldabínekue nibiná’ guakldanugéñ zaldakuega na
26 E também: “No lugar onde lhes foi dito: ‘Vocês não são meu povo’, eles serão chamados ‘filhos do Deus vivo’”.
27 Guatshak Isaiyaja juldiú saná shaldaki ekí guashi sezheklde:
27 E, a respeito de Israel, o profeta Isaías clamou: “Embora o povo de Israel seja numeroso como a areia do mar, apenas um remanescente será salvo.
28 Jinake naldakí. Saldiñga netshi Sáñkaldaja axaketenamak
28 Pois o Senhor executará sua sentença sobre a terra de modo rápido e decisivo”.
29 Ai shaldaga na Isaiyaja ekí axañga gauwanane:
29 E, como Isaías tinha dito em outra passagem: “Se o Senhor dos Exércitos não houvesse poupado alguns de nossos filhos, teríamos sido exterminados como Sodoma e destruídos como Gomorra”.
30 Ekí nakna, ¿sakí shi akldé guagakualdixa na? Juldiú saná naldagáldekueki Jateja sha ajanashagálde jana, janshizhe katualdiamak aldiyakí aldoguéñ jiaga, anuñkaki Duwe Jesú alduna iyashatshak zhinik na, Jateja ekí janshizhe katune.
30 Que significa tudo isso? Embora os gentios não buscassem seguir as normas de Deus, foram declarados justos, e isso aconteceu pela fé.
31 Ne nasaná Isayélkueja niñkauwañki, Jateja guiyaba kaxabajanane amak ajanashatshak sha ajanashagálde jana, janshizhe katualdiamak aldijiñgaba ashekualdatshak jiaga, Jateja janshizhe katuazhá guane.
31 Já o povo de Israel, que se esforçou tanto para cumprir a lei a fim de se tornar justo, nunca teve sucesso.
32 Jinake ekí katuazháne naldakí. Kauwizhéñgaba ajanashéñ zhinik za na izhakualdaka ajañgui kama izhalshiñguakna, Jateja Asukuá éegaba zʉnekualdal gaxane niñkauwañki alduna iyashazhá. Akna ezua jagi jiúñguldak izhuka kágubak akbinamak, Duwe namak jañguasʉ́ñ kakzeguakna Jatetshi jiúñguldak zhinik iyajuldú akuane.
32 Por que não? Porque tentaram se tornar justos por meio de suas obras, e não pela fé. Tropeçaram na grande pedra em seu caminho,
33 Ai shaldaga ekí sezheklde:
33 e a esse respeito as Escrituras afirmam: “Ponho em Sião uma pedra que os faz tropeçar, uma rocha que os faz cair. Mas quem confiar nele jamais será envergonhado”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.