Atos 12

Jatetshi múldigaba (KOG) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Atshaga na, sáñkalda Eldodeja anuñka Duwe ipananekue sha gualdiamak kakuxal guak.
1 Por essa época o rei Herodes começou a perseguir algumas pessoas da igreja.
2 Ekí atshiji na, Santiakuki shezhák guagakue guak. Eñki Juañtshi atuwé na naldá.
2 Ele mandou matar à espada Tiago, o irmão de João.
3 Ekí atshatshake juldiúkue aksanekakuek kakldunamak atshixá akldegatshakna, ai sáñkaldaja Péguldu jiaga ekíga gualdixa jañgui na gugakue guak. Ekí akugatshake juldiúkueki san kagixa guiyaba atuwi ashekualgueñka zhinik Jateja kakzʉxaitshanéñ be ishkiyasekui pañ ishkishshixa akjiukualdagálde axaji ajuizhaldegatoxéñ na zaldá.
3 Quando viu que isso agradou os judeus, mandou também prender Pedro. Isso aconteceu durante a Festa dos Pães sem Fermento .
4 Amak akuguenik sáñkalda Eldodeja kalseldi mexal guak. Exaki suldáu makaiwa izhgapakuegaba makaiwa nekuek Péguldu tuatoxaldixa niuwi kagé. Jinake naldakí. Juldiúkue ishjuizhaldeshi kaksaldinatshak zhinik saldiñgaja atuaté noxaldiéñ, Péguldu agatsé axezhaxaldixa jañguane nalguák.
4 Depois que prendeu Pedro, Herodes o colocou na cadeia e pôs quatro grupos de soldados, com quatro em cada grupo, para guardá-lo. É que Herodes queria apresentá-lo ao povo depois do dia da Páscoa .
5 Guatshak Pégulduki kalseldi atuaté nogatshake, Duwe ipananekuejañki Jateja agaunexaldiamak abá naldakí kagatsauxa agabeyal na aldoxá.
5 E assim Pedro estava preso e era vigiado pelos guardas; mas a igreja continuava a orar com fervor por ele.
6 Sáñkalda Eldodeja Péguldu agatsaldi ne axezhaxaldixa muñzegatogué siañki Péguldu kalseldi mozhua suldáu kenañ kabane nogatshak, mushtabañga guldak shezhashak shaklduka suldáukuek axaldí na noxá. Guatshake ezua suldáukuejañki juldunéñ atuaté na aldoxá.
6 Na noite antes do dia em que Herodes ia apresentá-lo ao povo, Pedro estava dormindo, preso com duas correntes, entre dois soldados; e havia guardas de vigia no portão da cadeia.
7 Ekí aldogueñki atú kakzegagáñga, Saldiñga netshi Sáñkaldaja guaklde uldeñka izhañkatshake, kalseldi muldetua muñshí zukuá. Gueni Péguldu tezháxaldak ti ti guatshake uba akldeñshiñgueniki ekí akbeyá: “Maldeñgaba izhgaté guwá.” Guake amak izhgaldagatshaga na, shezhasha guldak nuk aksoná.|src="LB00335B.TIF" size="col" loc="(Ajsh 12.6-8)" copy="LB"
7 De repente, apareceu um anjo do Senhor, e uma luz brilhou dentro da cela. O anjo tocou no ombro de Pedro, acordou-o e disse: — Levante-se depressa! Então as correntes caíram das mãos dele.
8 Guake guaklde uldeñkaja ekí axaldék: “Dañ aldiyá xaldeki sapatu zhikjiu guwá.” Amak atshake ekí jiaga axaldék: “Zhakuá abakaldak mijuakue izhbi xaldeki nagapa kuizaldi.”
8 — Aperte o cinto e amarre as sandálias! — disse o anjo. E Pedro fez o que o anjo mandou. — Ponha a
9 Guake Pégulduki amak kalseldi zhinik agapa akzʉxaitatshak, “niuwabak sha neyatokú” akldegagába, “aldunaldi sha neyatokú” na akldexá.
9 Pedro saiu da cadeia e foi seguindo o anjo. Porém não sabia se, de fato, o anjo o estava libertando. Ele pensava que aquilo era uma visão.
10 Gueni kasak suldáu zʉtuatukakue akldoguéñ azaxaitatshak kawatuazhá, ekíga na mozhua zeñka jiak, suldáu akldoguéñ azaxaitiñguenik aldiweki ezua jugaxé atema shezhaxaldaga kuíbulduldi akzʉxaiteñka aldé. Exa aldeyatshake, aldéñgaba akpezhake agazaxaitiñguenik nauwa ne zeñka uldeñgueniki, guaklde uldeñkaja ahezua majá.
10 Eles passaram pelo primeiro e pelo segundo posto da guarda e chegaram ao portão de ferro que dava para a rua. O portão se abriu sozinho, e eles saíram. Andaram por uma rua, e, de repente, o anjo foi embora.
11 Guatshakna, Pégulduja “namakga nakzexé tiuwi” akldegatshak aldéñgaba ekí guak: “Kaiga zʉnake Saldiñga netshi Sáñkaldaja ají guaklde uldeñka nagaunexal nagakaxanaldamakga naldé tiuwi. Ai zhinik na, sáñkalda Eldodeja sakí sha nakualdixa janaktune, ni nasanátshi sáñkaldakueja amak nakualdixa jiaktuwi aldone jiaga amak zekuazhá guatiuwi.”
11 Então Pedro compreendeu o que estava acontecendo e disse: — Agora sei que, de fato, o Senhor mandou o seu anjo e me livrou do poder de Herodes e de tudo o que os judeus tinham a intenção de me fazer.
12 Ekí akldegueni na, Juañga Malku akuakatshi ajaba Maldiya tshuxa ne. Exaki Duwe ipananekue matshuwi Jate axazakuaxal ajuizhaldeklde na aldoxá.
12 Quando Pedro entendeu o que havia acontecido, foi para a casa de Maria, a mãe de João Marcos. Muitas pessoas estavam reunidas ali, orando.
13 Exa neñgueni julduneñka zhinik kexauldá. Guake ezua munzhi gauneka Aldodeja me ne tualdiamak tual ne.
13 Ele bateu na porta da frente, e a empregada, que se chamava Rode, foi ver quem era.
14 Guatshake Péguldutshi múldigabaga nukajake, zeñ akldekága nuxa jugaxé agakpegagába, mokue kakbeyal juldú:
14 Quando reconheceu a voz de Pedro, ficou tão contente, que, em vez de abrir a porta, voltou correndo para contar que Pedro estava lá fora.
15 Guake ekí axaldék:
15 Então eles disseram: — Você está maluca! Porém ela insistiu que era verdade. Aí eles disseram: — É o anjo dele!
16 Guatogatshake Péguldujañki kexauldalga noxake juwí axapé atuatshake Péguldu atuake, “¡sakí shi ega naldaka na!” na ajañguá.
16 Enquanto isso, Pedro continuava batendo. Finalmente eles abriram a porta e, quando viram que era Pedro mesmo, ficaram muito assustados.
17 Guake Pégulduja sʉnjá nogakue káuxaldak katuñshiñgueni, Saldiñga netshi Sáñkaldaja sakí agauneshi kalseldi zhinik akzʉxaitshane kakbeyá. Gueni ekíga Santiakuk, axautshi gaja Duwe ipananekuek kakbeyakue guagueniki awaxani ne.
17 Ele fez um sinal com a mão para que ficassem quietos e contou como o Senhor o tinha tirado da prisão. — Contem isso a Tiago e aos outros irmãos! — disse ele. Em seguida saiu dali e foi para outro lugar.
18 Ekí zeshi muñzegatshake, suldáu Péguldu tuatonekueki zʉxaita zalda izhajaniñgaba, “¿Pégulduki sakí nexé?” kauwizhéñgaba izhgalduká.
18 Quando amanheceu, houve uma grande confusão entre os soldados, pois eles não sabiam o que tinha acontecido com Pedro.
19 Ekí zeklde sáñkalda Eldodeja nukañguakna, Péguldu muldetua niyakue niuwi gene nalgué kakzaldazhá. Guñguakna suldáu Péguldu tuatonekueki kexaulguenik, “maiñ tuabinoguéñ ¿sakí shi Péguldu akzʉxaitaná?” kakzʉzukañguenik kakuaxal guak. Guñgueni sáñkalda Eldodeki Juldeya baxe zhinik kuíbuldu Sesaldeyaxa izhoxal ne na gua.
19 Herodes mandou que o procurassem, mas não o acharam. Então, depois de fazer perguntas aos guardas, mandou matá-los. Depois disso, Herodes saiu da região da Judeia e ficou algum tempo na cidade de Cesareia.
20 Atshake sáñkalda Eldodejañki Tildu zalda, Sidóñ zaldakue aguldijiñgaba na guatoxá. Ekí guatoxakna, ai mozhua kuíbuldu zaldakuega alduna askuiñga kakldeshi, sáñkalda Eldode nugeñka aldé. Exaki sáñkaldak axakyokue akldé akzé, Baldastu axezhuka kauwizhéñ shalda ají sáñkalda ekí agakuañnexaldiamak jian agazukuá: “Nauwijí kuíbuldukueki ma na muldetua señgaba zhe nokldana ni zʉñzék.” Jinake ekí axakuañnegazhá. Kauwizhéñki ai sáñkaldatshi kagixa zalda gakue kagajuezhañga guñguák.
20 O rei Herodes estava com muita raiva dos moradores das cidades de Tiro e de Sidom. Então eles formaram um grupo e foram falar com Herodes. Primeiro conseguiram o apoio de Blasto, que era um alto funcionário do palácio. Aí pediram ao rei Herodes que fizesse as pazes com eles, pois os alimentos que a região deles recebia vinham do país do rei.
21 Akna sáñkalda kauwizhéñ na juizhaldexaldixa guakldalgué ldiuwañ zegatshake, aldéñki sáñkalda tshakue itshualdiyeni ají sanexa xaldoxék yaldagatshak saldiñga exa ajuizhaldeklde ashekualdekue dulda kakshaldá.
21 Herodes marcou um dia com eles e nesse dia vestiu a sua roupa de rei, sentou-se no trono e começou a fazer um discurso.
22 Ekí agatsaldi dulda kakshiñguéñ na, jaldáñ ekí akuaxaldá: “Mañga káguba duldashamak duldashakí ni maldá. ¡Akldé kakzukuxatshi múldigabaga nukshí!”
22 E o povo gritava: — É um deus e não um homem que está falando!
23 Ekí agabeyatshaga na, Saldiñga netshi Sáñkaldaja guaklde uldeñkaja ai sáñkalda mulbatá atemajañ gukshatshake, dzhija gaji shuizhá. Jinake ekí shuigazhá. Saldiñga netshi Jate za na akldé akzamakga akzukuakue ne jañguagábaki, aldéñ na ekí akldé agazukuakue akldexák.
23 No mesmo instante um anjo do Senhor feriu Herodes, pois ele aceitou a honra que só Deus merece. E ele morreu, comido por vermes.
24 Guatshak Jatetshi múldigaba Duwe Jesú shaldaki awagaxa, awagaxa aldukatshakna, akldé akldeñga Duwe namak jañguxakue izhaltexalga na aldoxá.
24 Porém a palavra de Deus era anunciada em toda parte e ia se espalhando.
25 Guatshake Belnabé, Sauldu nañki Jeldusaldéñka Duwe ipanane axaxaunexaldixa paldata abeguenik, mokue kuíbuldu Antiukiaxa saldi aldé. Exa aldeyatshak Juañga Malku akuaka jiaga kagapa na awaldeyá.
25 Barnabé e Saulo terminaram o seu trabalho e voltaram de Jerusalém, trazendo João Marcos consigo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.