1 Coríntios 7
Jatetshi múldigaba (KOG) vs NVI
1 Kaiga zʉnake ekí kaltak nakldukamine miñkiyokualdikue. “¿Duwe ipanañkaldekuañ akldé janshibeñki numa nek naldakí, askuildék naldakí shi izhogakue naldaldixa na?” Janshibé
1 Quanto aos assuntos sobre os quais vocês escreveram, é bom que o homem não toque em mulher,
2 naldatshak, matshuwi nekue asewá naldagálde na jiaga askuildék ajanashixa nakna, sigíkue ezua ezua aldauxa asewá giemi guxaldinik, e za axaldaldi izhogakue. Ekibeñga na, munzhikue ezua ezua aldauxa asewá giemi guxaldinik, e za axaldaldi izhogakue.
2 mas, por causa da imoralidade, cada um deve ter sua esposa, e cada mulher o seu próprio marido.
3 Akze, sigí asewá na askuildék guakue agatsahamak na, munzhi jiaga asewá na askuildegakue agatsé.
3 O marido deve cumprir os seus deveres conjugais para com a sua mulher, e da mesma forma a mulher para com o seu marido.
4 Akze, munzhi numa negatshake, abuáki ají za naldaksá, asewátshi jiaga nek guxa. Ekibeñga na, sigí numa negatshake, abuáki ají za naldaksá, asewátshi jiaga nek guxa.
4 A mulher não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim o marido. Da mesma forma, o marido não tem autoridade sobre o seu próprio corpo, mas sim a mulher.
5 Ekí zhinik na, zhuasewákgaba askuí ishkaldegazháminaka ishkaldexabináldi. Naldatshak jiak, zhuasewágaba Jate za muldetua miyaxazguaxaldiamak askuí ishkaldék naldáaki mizhoxaldixa ishkualdi miyatshaldiák, anuñka ldiuwi me nuxa ekí izhominaka. Gualdinik mokue misewá na askuildegakue. Ekíki abetabiñsá zalda gui na jiséja axautshi ishkaldiyakue miñsanegatshak, ijulduni guamiñnegak.
5 Não se recusem um ao outro, exceto por mútuo consentimento e durante certo tempo, para se dedicarem à oração. Depois, unam-se de novo, para que Satanás não os tente por não terem domínio próprio.
6 Ekí anuñka askuí ishkaldék naldakí izhominaka miñmeyaldatshak, “ekí izhogakue na miñgatsá” niuwi miñgegagába, egaba “ekíga ni izhoxaldikú” miñnexaldiák, janshibé izhominaka nuxa na miñmeñkú.
6 Digo isso como concessão, e não como mandamento.
7 Guatshak saldiñga nekue najanamé sameya, munzhi naldakí auxabé izhogaka guashiñki janshibé jañguanaka. Naldatshak, Jateja ezuak, ezuak sakí izhogakue zʉnajañguamak izhogakualdiamak zʉñgauneka. Akna, sameya izhoxaldixa jañguaneki, axautshi ishkaldiya naldakí izhoxaldiamak agauneka. Ekibeñga na, numa nexaldixa jañguaneki, amak izhoxaldiamak agauneka nakldá.
7 Gostaria que todos os homens fossem como eu; mas cada um tem o seu próprio dom da parte de Deus; um de um modo, outro de outro.
8 Kaigaki numa nexabínekuega azhi mimisewá minshuanekuek ekí miñmeyaldikue. Akldé janshibeñki najanamé sameya izhogakue ni jañgukú.
8 Digo, porém, aos solteiros e às viúvas: é bom que permaneçam como eu.
9 Naldatshak, munzhi azhi sigí miñnuniñgaba axaldáñ zhiksanegazháminakaga miyatualdiák, akldé janshibeñki numa negakue. Ekíki munzhi azhi sigí miñnuná noshi abeti za zhekualdi guamiñnegak.
9 Mas, se não conseguem controlar-se, devem casar-se, pois é melhor casar-se do que ficar ardendo de desejo.
10 Kaigaki numa nekbinekuañ ekí niuwi miñgexaldatshak, nas nuxa niuwi miñgegakí, nauwijí Sáñkalda Duweja niuwi zʉñgenamakga ni miñmeyatokú: Munzhija asewá masha guasé naldaldixa.
10 Aos casados dou este mandamento, não eu, mas o Senhor: que a esposa não se separe do seu marido.
11 Naldatshak asewá masha gualdiák zʉnake, axautshi sigí guxa naldakí izhogakue agatsaldaldixa. Azhi mokue asewá nañga izhgakuañneshi, akugakue agatsaldaldixa. Ekibeñga na, sigíja jiaga asewá masha guasé agatsaldaldixa nakldá.
11 Mas, se o fizer, que permaneça sem se casar ou, então, reconcilie-se com o seu marido. E o marido não se divorcie da sua mulher.
12 Guatshak kaigaki mieldekuek mimisewá Duwe ipanazháne miñkaldekue shaldaki nauwijí Sáñkaldaja guiyaba majazháne, ne nas jañguge ekí miñmeyaldikue. Mielde sigíki asewá Duwe ipanazháneja e nañga izhoxaldixa jañgualdiák, mashasʉ́ñze agatsaldaldixa.
12 Aos outros eu mesmo digo isto, e não o Senhor: se um irmão tem mulher descrente, e ela se dispõe a viver com ele, não se divorcie dela.
13 Ekibeñga na, mielde munzhiki asewá Duwe ipanazháneja e nañga izhoxaldixa jañgualdiák, mashasʉ́ñze agatsaldaldixa.
13 E, se uma mulher tem marido descrente, e ele se dispõe a viver com ela, não se divorcie dele.
14 Jinake abajasé naldakí. Jatejañki numa nekbinekue zhuasewák askimimé nekbine mimatuwéñ zhinik na, ma ají giemi nekbaldek numañ matuamakga, misewá aldéñ ipanazháne jiaga ají neklde janañga numañ tualdixa. Azhi Jateja ekí tuakí guashiñki mimijí sukuakue ají naldagáldekue nuxa katuatogaka ne, ajíkue katuñka nzha.
14 Pois o marido descrente é santificado por meio da mulher, e a mulher descrente é santificada por meio do marido. Se assim não fosse, seus filhos seriam impuros, mas agora são santos.
15 Guatshak misewá Duwe ipanazháne mabashaldixa itshanaldiák zʉnake, “wa” nuxa jañguakue. Ekí zexaldiák, Duwe ipanamaldeke e nañga numa nekbalde izhogakue migatsaldaksá gualdixa. Akze, Jatejañki axautshikue na señgaba zhe nogakue zʉnajañguxa.
15 Todavia, se o descrente separar-se, que se separe. Em tais casos, o irmão ou a irmã não fica debaixo de servidão; Deus nos chamou para vivermos em paz.
16 Guatshak munzhik misewá Duwe ipanazháne migapá mizhogéñ zhinik, sakígabaki Duweja ikualdaldiamak ipanshi agaunekbildakaga. Ekibeñga, sigík misewá Duwe ipanazháne migapá mizhogéñ zhinik, sakígabaki Duweja ikualdaldiamak ipanshi agaunekbildakaga.
16 Você, mulher, como sabe se salvará seu marido? Ou você, marido, como sabe se salvará sua mulher?
17 Akze, Duwe ipanane san san kuíbulduxa ishjuizhaldekakuek kaxabizhaldatshak guiyaba kakbeñkugamakbeñga miñmeyaldikue. Saldiñga netshi Jateja sakí minaldaldixa mimezhgakuxane, sakí minalguéñ nauwijí Sáñkalda Duwe ipanamine nake, amak za mizhekualdaldí.
17 Entretanto, cada um continue vivendo na condição que o Senhor lhe designou e de acordo com o chamado de Deus. Esta é a minha ordem para todas as igrejas.
18 Akna, sigí juldiú saná Duwe ipanatshak, asaná abeñguamak abeñguanega naldaldiake ekíga za izhogakue. Ekibeñga na, sigí axautshi saná Duwe ipanatshak, juldiú sanákue abeñguamak abeñguakue agatsaldakí.
18 Foi alguém chamado sendo já circunciso? Não desfaça a sua circuncisão. Foi alguém chamado sendo incircunciso? Não se circuncide.
19 Jinake naldakí. Jateja juldiú sanákue abeñguamak abeñguane azhi abeñguazháne za akzé tuagába, aldéñ sakí atshiji izhogakue zʉñmenamak atshá za akzé tuñka nak.
19 A circuncisão não significa nada, e a incircuncisão também nada é; o que importa é obedecer aos mandamentos de Deus.
20 Ekí nakna, ezua ezuak sakí nuxa minalguéñ Jateja Asukuá mipanaldiamak mimezhgakuxane nake, amak noxalga nogakue miñgatsaldaldixa.
20 Cada um deve permanecer na condição em que foi chamado por Deus.
21 Akna, mieldeke nashi jáugukui miklduka nuxa mizhoguéñ Duwe ipanamalde nake, ai shalda itshanagába. Naldatshak jáugukui mibesaka matualdiák zʉnake, janshibeñga ne makualdí.
21 Foi você chamado sendo escravo? Não se incomode com isso. Mas, se você puder conseguir a liberdade, consiga-a.
22 Akze, mieldeki nashi jáugukui aklduka nalgué nauwijí Sáñkalda Duweja ají nexaldiamak izhgakugatshake, sha atshindana akzekák ibesanshá guanéñ zhinik na, jáugukui akldogaksá guane tuñka. Ekí ne, mieldeki jáugukui aksʉ́ñze nalgué Duweja ají nexaldiamak izhgakugatshake, eja za aksanegatshakna ají nashi neklde.
22 Pois aquele que, sendo escravo, foi chamado pelo Senhor, é liberto e pertence ao Senhor; semelhantemente, aquele que era livre quando foi chamado, é escravo de Cristo.
23 Akze, Duwe Jesú sha miyatshixa miñkabetaldiamak shuigatshakna maldée akzaldi minzabine. Akna, káguba nuxa jáugukui zhikldekshagába, Jate akldé miñsanegakue itshani miñgualdí.
23 Vocês foram comprados por alto preço; não se tornem escravos de homens.
24 Akna gajakue, ezuak, ezuak sakí nuxa minalguéñ Jateja Asukuá mipanaldiamak mimezhgakuxane nake, e axazauwi amak za noxalga nogakue.
24 Irmãos, cada um deve permanecer diante de Deus na condição em que foi chamado.
25 Guatshak kaiga zʉnake munzhi sigí izhguajagáldekue shalda nakldukamine miñmeyaldikue. Nauwijí Sáñkalda Duweja ai shaldaga guiyaba zʉñkabajazháne. Ne, aldéñ guañ najañgui, naksaneka nakna, nas guiyaba miñmeyaldatshak “namak sha nakbé” najañguaminaka.
25 Quanto às pessoas virgens, não tenho mandamento do Senhor, mas dou meu parecer como alguém que, pela misericórdia de Deus, é digno de confiança.
26 Akze, kaiga ldiuwañki Duwe ipanañkaldekuañki jibañ tuañkaldogéñ zakna, sakí izhogake akldé janshibé ekíga abakue ni jañgukú.
26 Por causa dos problemas atuais, penso que é melhor o homem permanecer como está.
27 Naldatshak, munzhi miñkaldekue naldaldiák, e mashagába. Azhi miñkaldaldagáldega naldaldiák, numa minexaldiamak niyagába.
27 Você está casado? Não procure separar-se. Está solteiro? Não procure esposa.
28 Ekí mimajañgualdatshak, munzhi miñgugatshake sha atshiji atshabináldixa. Ekibeñga munzhi sigí izhguajagáldeja sigí gugatshak, sha atshiji atshazháldixa. Naldatshak, numa nekbinekue zʉnake jai kagik mizhekueñgaki akldé jibañ mitualdixa nakna, nas ekí miñgatsegasʉ́ñ ni mimajañgukú.
28 Mas, se vier a casar-se, não comete pecado; e, se uma virgem se casar, também não comete pecado. Mas aqueles que se casarem enfrentarão muitas dificuldades na vida, e eu gostaria de poupá-los disso.
29 Gajakue, sakí guashi nagatokuge muldetua miñmeyaldikue. Jai kagikga mitsá izhoxa naldaksánalda guapanakna, kaiga zhiniki numa nekbinekuek jiaga, numa negazhánekueja Duwe axazauwamakga axazauwakue miñgatsé.
29 O que quero dizer é que o tempo é pouco. De agora em diante, aqueles que têm esposa, vivam como se não tivessem;
30 Ekibeñga na, mieldeki ji shalda mauwi, agubisha itshanatshak jiaga, ai za jañgua nogagába. Azhi mieldeki ji shalda zeñ itshanatshak jiaga, ai za jañgua nogagába. Ekibeñga, mieldeki ji numa jabiyatshak jiaga, ai axaldaldazhé janañga Duwe za axazauwalga nogakue.
30 aqueles que choram, como se não chorassem; os que estão felizes, como se não estivessem; os que compram algo, como se nada possuíssem;
31 Kagik kizhogeñgaki kágubake izhogakualdiamake jigaba atshakue zʉñgatsaldatshak, aik za agasjánañkalde izhogakue zʉñgatsaldakí. Akze, jai kagike ni mitsá izhoxa naldaksánalda guapanashá.
31 os que usam as coisas do mundo, como se não as usassem; porque a forma presente deste mundo está passando.
32 Nas mimajañgugeki, ni ji ijani izhogakue mimajañguakí. Akze, sigí numa negazháneki nauwijí Sáñkalda axazauwaldiamak za alduna kaune izhoshi na, ek akldunamak izhoxaldixa za itshani izhuka.
32 Gostaria de vê-los livres de preocupações. O homem que não é casado preocupa-se com as coisas do Senhor, em como agradar ao Senhor.
33 Ekí ne, sigí numaki jai kagik ji agajueshká ijani izhoshi na, asewák akldunamak izhoxaldixa akldeshi izhuka.
33 Mas o homem casado preocupa-se com as coisas deste mundo, em como agradar sua mulher,
34 Ai zhinik na mozhua akldeshi izhuka, Duwe axazauwaldixa, asewá numañ izhgatualdixa. Guatshak munzhi sameya azhi munzhi sigí izhguajagáldega zʉnake agatsauxa abuák, aldunak jiaga “nauwijí Sáñkalda za axazauwaldikue, etshi za sha izhoxaldikú” alduna kaune izhuka. Ekí ne, munzhi numaki jai kagik ji agajueshká ijani izhoshi na, asewák akldunamak izhoxaldixa akldeshi izhuka nakldá.
34 e está dividido. Tanto a mulher não casada como a virgem preocupam-se com as coisas do Senhor, para serem santas no corpo e no espírito. Mas a casada preocupa-se com as coisas deste mundo, em como agradar seu marido.
35 Ekí miñmeyaldatshak, ezuañgaba sakí nogakue niuwi miñgegagábaki, egabá akldé janshibé mizhekualdaldixa jañgui miñmeyatokuge. Ekíki nauwijí Sáñkaldatshi nekbinekuañ mitsabé izhogakue nake auxabé izhoshi, ni ji ijana naldakí ek za muldetua axazauwi mizhekualdaldiamak.
35 Estou dizendo isso para o próprio bem de vocês; não para lhes impor restrições, mas para que vocês possam viver de maneira correta, em plena consagração ao Senhor.
36 Naldatshak, mielde sigíki munzhi guxaldixa janazhigaktune, aiki numa negakuká guane nak, “gugakue sha nagatsá” jañgualdiake, sakí atshakue agatsé jañguamak atshakue. Amak gugatshak sha atshiji atshazháldixa nak numa negakue.
36 Se alguém acha que não está tratando sua filha como é devido e que ela está numa idade madura, pelo que ele se sente obrigado a casá-la, faça como achar melhor. Com isso não peca. Deve permitir que se case.
37 Ekí ne, ezuajañki munzhi guxaldixa janazhigaktune ni meja aksanek naldakí axaldáñ zhiksaneklde “gugazháldiku” izhgakuxaldiák, atshaldixa jañguamak janshibé atshaldixa.
37 Contudo, o que se mantém firme no seu propósito e não é dominado por seus impulsos mas domina sua própria vontade, e resolveu manter solteira sua filha, este também faz bem.
38 Akna, ezuajañki munzhi guxaldixa janazhigaktune guxaldiák janshibé atshaldixa. Ne, ezuajañki munzhi guxaldixa janazhigaktune gugazhá gualdiák, akldé janshibé atshaldixa nzha.
38 De modo que aquele que dá sua filha em casamento faz bem, mas o que não a dá em casamento faz melhor.
39 Akze, munzhi numa neklde asewá iteñga noxaldieñki, etshi za izhogakue agatsé. Nanaldixa asewá ishuigatshak zʉnake, mielde sigí akldunaldiake janshibeñga gugaka, ai jiaga Duwe ipanane naldakue.
39 A mulher está ligada a seu marido enquanto ele viver. Mas, se o seu marido morrer, ela estará livre para se casar com quem quiser, contanto que ele pertença ao Senhor.
40 Naldatshak nas jañgugéki mokue numa negakí izhoxaldiák, akldé zeñ akldék izhoxaldixa. Jatetshi Aldunaga naksanegatshak ekí miñmeñkuge nzhakldék.
40 Em meu parecer, ela será mais feliz se permanecer como está; e penso que também tenho o Espírito de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Coríntios 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.