Lucas 16
GOD RIITI MAJI KEPI (KMO) vs NTLH
1 Jisas rii riiti disaipel yenya eecha wor, “Ma por rii tarek, riiti ya harapa tar. Wakasa ma por rii riiti ya yon otiichichar. Harapa ya kwowuka tar ma rii maji kawen meejir. Rii meejir riiti ya ye yon otiichichar ma rii saka ri yan hehar otiichirek.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 Meejirek, rii riina uwar, ‘Ana na ya!’ Worek, rii eecha riina wor, ‘Boyen maji ada miitak meejiwa? Jebwa keyi tawa jey na hamachi ana na yaya. Mii saka yo kepi otiitawak, eena mi yo eeta hamawa.’
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 “Worek, wakasa ma meejichi mayama eecha wor, ‘Eeji harapa ma rii ana bokonawa. Bokoneechi ana heechuwak yawa. Anapa boyen otiikiita? Ada hapakasakech. Anapa saka payi iiviikiitawak. An hiibiya yawa akar man aboboyen woken otiiwey, an hiibiya yawa. Anapa boy otiikiita?’
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 Hikichi mayama eecha wor, ‘Apa ana hikitu an otiik! Ada diita yon otii hamanak, ada nareboyeka siikiita. Siinak, komas yecha ana yechi akak woniga ye i yikiita!’
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 Worek, ma ye tari ye harapa yaka tar ma riiti yan sobo yar. Sobo yarin ye riin awasen hakasakech. Diita ma yenya wakasa ma rii uwar Uwachi wor: ‘Kwo na ya! Yarek, ma por riin wakasa ma rii eecha wor, ‘Na meeji. Boboy shasha eeji harapa ma riita miina sobo har?’
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 Ma rii awasen eecha wor, ‘100 dram gris.’ Meejichi wakasa ma rii awasen eecha wor, ‘Jey na yeechi yaya 100 na bachi poyenak, 50 dram gris na jeyek keyik!’
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 Worek, wakasa ma rii akar ma riin eecha woher, ‘Mii boboy shasha sobo yar?’ Rii awasen wor: ‘100 bek wit ana sobo hawa!’ Meejichi wakasa ma rii awasen wor, ‘Jeyek na keyi 80 bek wit!’
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 “Worek, harapa yaka tawa ma rii eeta meejichi riiti kapasek wakasa man wahowur. Rii mayama hehar hiki tawa ma, eena wahowur. Wowak, diita nosap tawa ma yecha yechi boboyen hehar otiitawey, ye hehar weyitu. Wowak, God riiti yamak tawa yikapwa yecha yechi eechaba eechaba tawa boboyen saka hehar otiitawak.”
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 Jisas rii kawka eecha wor: “Ada kwona wocho: Kwota diita nosap tawa ya eena na otiichinyak, kwi nareboy siikiita. Kwo otiitaney, nosap tawa ya hamanak, yepa kwona wonyak, kwopa ya eechaba eechaba tawa akak kwo yikiita.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 “Kata ma rii karakada yon hehar otiitawey, riipa harapa yon eechaba hehar otiibatakiita. Kata ma rii karakada yon kapasek otiitawey, riipa harapa yon eechaba otiibatakiita.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 Miita diita nosap tawa yan hehar otiinan sowey, kapo nama miina eechaba eechaba ya siikenen miina hakiita?
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 Miita akar ma yechi boboyen hehar otiinan sowey, kapo nama miiti boboyen miina hakiita?
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 “Wakasa ma rii harapa ma upurusen saka sumowukiitawak. Saka kiki siikiitawak. Riipa poren yuyanak, poren rukiisiikiita. Riipa poren sumowutakiita. Poren nasowoyekiita. Opoko miiti God riiti nobo, moni ya tawa nobo, opoko eecha ichanakech.”
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Perisi ma yecha diita majin meejir. Meejichi yecha Jisas riina wosaboyer. Yecha moni ya rukusiito, eena yecha riina wosaboyer.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Worek, Jisas rii yenya eecha wor, “Kwota mayama otiichiwak, ma ye kwona kepi hecho. Wowak, God riita kwoti mesek, sugu wopu hecho. Kata boboyen ma yecha hikitu eeta harapa. God riita hikitu eeta kubuchey boboy.
15 Então Jesus disse a eles:
16 “Moses rii keyir lo piirapet yecha keyir maji sii tar. Tarek, ma mima yenya kiyatay tar. Tarek, uku yeechir Jon rii yar. Apa ma ye God riiti kigdom, riiti hadabas majin sawoto. Sawotawak, nokwapa nokwapa ma yecha daremaniga iyarek otiito God riiti kigdom.
16 — A
17 Wowak, diita nosap eeta neerek tawa boboy eeta hamakiita. Wowak, lo riiti karakada wey boboy eeta sakapa hamakiitawak.”
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 “Kata ma rii riiti miman heechiney, akar mima yaney, riita God riiti lo otii kapasowa. Ma por rii heechir mima siina yaney, rii God riiti lo otii kapasowa.”
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 “Nedii pochi ma por rii tarek, riiti moni ya harapa tar. Rii eechaba eechaba siivatabi kepi ruwutarek, diita nosapek tawa boboy kepik eeka yichar.
19 Jesus continuou:
20 Worek, kiiriisiiposii ma por rii tabatar. Riiti hi Lasaras. Nokwapa nokwapa romo riiti mabak tar. Harapa tar. Tarek, yecha riina yaka tar ma riiti nuburejak eechaba eechaba yadii seechitar.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Seechitarek, rii eecha hatar. Eecha hatarek, aboboy mogo moni yaka tar ma riiti cheyek sakatarek, riita aken gegiyatar. Asa yecha yaniga riiti romon tarekwoyek gwoya ar.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 Worek, kiiriisiiposii tar ma rii har. Harek, ejel ye riina Ebraham riita tar eemek kiya ir. Komas moni yaka tar ma habarek, chir.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Chirek, rii kapasek eemek tarek, harapa kapa meeji tar. Tarek, rii mey maka hechi Ebraham riina yapak tar eemek her. Lasaras rii Ebraham riitaka bana bana tarek, her.
23 Ele sofria muito no
24 Hechi rii uwar, ‘Apoko, Ebraham, ana na inyakapwa hikichi na ba diigiichi. Lasaras riina adak na heechinak ya. Yaniga riipa riiti tapamak ukuk kiiviichi eeji tarekwoyek heechinak, neekiir yakiita. Ada diita hik tawey, harapa kapa meejito.’
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 “Ebraham rii meejichi wor, ‘Yikapwa, na hiki. Miita nosapek tarek, miina miiti boboy kepin yatar. Yatarek, Lasaras riina kapasek boboy yatar. Apa rii kepi sowa. Mii harapa kapa meejito.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 Apa eechaba tawa: Harapa pwayi tobo sichi nediik tawa. Eecha tawak, ma mima yecha diita eemek tawey, miiti eem ik gegiyaney, ikasakech. Ma yecha miiti eemek yak gegiyaney, yakasakech.’
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 “Worek, moni yaka tar ma eecha wor, ‘Apoko, ada miina woyasachiyasato. Eeji akak majin Lasaras riitak na heechinak sa i.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 Eeji yaka kumwoy yokotapa eeka tar. Ichi yenya wochanak, yepa kepi hikitanak, yepa diika kapa meeji otii tawa eemek saka yakiitawak.’
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 “Worek, Ebraham rii eecha wor, ‘Moses riiti maji, piirapet yechi maji yechaka tawa. Tawak, yecha sa meeji.’
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 Rii awasen eecha wor, ‘Yaho, Ebraham, ma por rii ha eemek heechi saniyaney, yechak inyak, yechi kapasek boboy heechichi dareboyekiita.’
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 Worek, Ebraham rii awasen eecha wor, ‘Yecha Moses riiti maji, piirapet yechi maji meejinan siiney, ma por rii ha eemek heechi saniyaney, eechaba yechi inyaka sak hiki siitiichikiitawak.’”
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.