Atos 5

Minimib NT (KMH_MIN) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Pen bɨ ber alap mɨderek. Nɨgmɨl yɨb ne ak Ananaias, bin ne yɨb ne ak Sapaira. Ber mal kɨri lɨm dai kɨri alap ager taulak.
1 Um homem chamado Ananias, juntamente com Safira, sua mulher, também vendeu uma propriedade.
2 Tauel, Ananaias ne mani nɨbak pɨs kɨd kɨri ke nonɨm lɨl, pɨs kɨd dam Jisas mɨnɨm dad ameb bɨ okok kɨrop ñak. Bine abe nɨŋak.
2 Ele reteve parte do dinheiro para si, sabendo disso também sua mulher; e o restante levou e colocou aos pés dos apóstolos.
3 Pen Ananaias mani nɨbak nɨg gɨl dap ñek, Pita agak, “Ananaias, Seten nep gos ñek, nak tom agɨl agesan, ‘Lɨm taupal mani magɨlsek dapebin aul,’ agesan. Mɨnɨm esek agesan nɨbak, Kaun Sɨŋ nop ak rek nep esek agesan. Mani lɨm dai taupal nɨbak pɨs kɨd we gɨl opan.
3 Então perguntou Pedro: "Ananias, como você permitiu que Satanás enchesse o seu coração, a ponto de você mentir ao Espírito Santo e guardar para si uma parte do dinheiro que recebeu pela propriedade?
4 Lɨm dai nɨbak, lɨm dai nak. Sɨkim gɨnɨg, sɨkim gɨpnap; kɨrɨg gɨnɨg, kɨrɨg gɨpnap. Pen lɨm sɨkim gek, mani taulak nɨbak, magɨlsek donɨg, magɨlsek dopnap; ognap nep donɨg, ognap nep dopnap; magɨlsek karɨp nak sɨŋak kɨrɨg onɨg, kɨrɨg opnap. Mɨnɨm ma mɨdobkop. Pen nak mɨnɨm wai ñesan ak, cɨnop bɨ nep mɨnɨm wai ma ñesan; God nop ak rek nep mɨnɨm wai ñesan. Nak ti gɨnɨg nɨg gesan?” agak.
4 Ela não lhe pertencia? E, depois de vendida, o dinheiro não estava em seu poder? O que o levou a pensar em fazer tal coisa? Você não mentiu aos homens, mas sim a Deus".
5 Pita nɨb agek, Ananaias nɨŋɨl, won nɨbak nep ap yap lɨm eyaŋ pakɨl pɨs nep kɨmak. Nɨg gek nɨŋlɨg gɨ, bin bɨ okok gak nɨbak nɨŋɨl, jel gek pɨrɨklak.
5 Ouvindo isso, Ananias caiu e morreu. Grande temor apoderou-se de todos os que ouviram o que tinha acontecido.
6 Pen bɨ praj okok apɨl, cɨp se par ak walɨj kom kam gɨl, dam tɨgel gɨlak.
6 Então os moços vieram, envolveram seu corpo, levaram-no para fora e o sepultaram.
7 Pen bine, nɨgmɨl ne kɨmek dam tɨgel gɨlak ak ma nɨŋak. Ne yokop ulep won alap mɨdɨl apjakek, Pita nop agak, “Lɨm dai nɨri ber ak sɨkim gɨrek, mani nɨg aknɨb rek nep taulak aka?” agak. Agek, bine agak, “Taulak ak dowɨp me ak,” agak.
7 Cerca de três horas mais tarde, entrou sua mulher, sem saber o que havia acontecido.
8 — ausente —
8 Pedro lhe perguntou: "Diga-me, foi esse o preço que vocês conseguiram pela propriedade? " Respondeu ela: "Sim, foi esse mesmo".
9 Agek, Pita nop agak, “Nɨri ber tari gɨnɨg mɨnɨm ag ar nokɨm lɨl nɨg gɨpir? Bɨ Kɨb Kaun ne mɨnɨm esek nɨbak ma nɨŋnɨgab, agɨl, nɨg gɨpir? Nɨŋan! Nagɨmɨl kɨmosɨp, dam tɨgel gɨpal bɨ okok mɨdebal kɨjoŋ wagɨn sɨŋaul. Nep ak rek nep dad amnɨg gebal,” agak.
9 Pedro lhe disse: "Por que vocês entraram em acordo para tentar o Espírito do Senhor? Veja! Estão à porta os pés dos que sepultaram seu marido, e eles a levarão também".
10 Nɨb agek nɨŋlɨg gɨ, magɨl nɨbak nep, Pita tob wagɨn sɨŋak ap yap lɨm eyaŋ pakɨl kɨmak. Bɨ praj ñon nɨgmɨl nop dam tɨgel gɨlak nɨbak apɨl, bine ak rek nep bɨr pɨs nep kɨmak ak nɨŋɨl, nop dam nɨgmɨl nop tɨgel gɨlak pɨs kɨd tɨgel gɨlak.
10 Naquele mesmo instante, ela caiu aos pés dele e morreu. Então os moços entraram e, encontrando-a morta, levaram-na e a sepultaram ao lado de seu marido.
11 Krais nop nɨŋ dɨlak bin bɨ okok abe, bin bɨ ognap okok abe, tap gak nɨbak nɨŋɨl, magɨlsek jel gek pɨrɨklak.
11 E grande temor apoderou-se de toda a igreja e de todos os que ouviram falar desses acontecimentos.
12 Bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb aknɨb umɨgan alaŋ tap ma gep rek koŋai nep bin bɨ mɨdelak nab sɨŋak gɨ mɨdelak. Pen bin bɨ God Mɨnɨm nɨŋ dɨl Krais nop nɨŋ dɨlak okok, magɨlsek ap mogɨm gölɨgɨpal God sobok gep karɨp söŋ ar “Solomon Karɨp Badak” apal ak.
12 Os apóstolos realizavam muitos sinais e maravilhas entre o povo. Todos os que creram costumavam reunir-se no Pórtico de Salomão.
13 Bin bɨ ognap okok, Krais nop nɨŋ dɨlak bin bɨ okok kɨrop nɨŋel, tep gak ak pen, Krais bin bɨ ne mɨdebal okok, cɨn titi gɨl am kɨrop eip mogɨm gɨn, ag gos nɨŋɨl, pɨrɨklak.
13 Dos demais, ninguém ousava juntar-se a eles, embora o povo os tivesse em alto conceito.
14 Pen per per bin bɨ kɨsen nɨb koŋai yɨb nep, Bɨ Kɨb nop nɨŋ dɨl, bin bɨ ned nɨb okok eip ap jɨm ñɨl mogɨm gölɨgɨpal.
14 Em número cada vez maior, homens e mulheres criam no Senhor e lhes eram acrescentados,
15 Jerusalem bin bɨ, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok gɨlak rek nɨŋɨl, bin bɨ mɨñak gak okok dap kanɨb kɨb gol sɨŋak lɨl, mɨj par mɨgan mɨgan lɨl aglak, “Pita padɨkek, pɨb mɨmɫaŋ ne ak kɨrop pak ñek, kɨrop komɨŋ lɨnɨgab,” aglak.
15 de modo que o povo também levava os doentes às ruas e os colocava em camas e macas, para que pelo menos a sombra de Pedro se projetasse sobre alguns, enquanto ele passava.
16 Bin bɨ maŋ karɨp lɨm Jerusalem ulep sɨŋak mɨdelak okok, ak rek nep bin bɨ tap gak okok dɨl, bin bɨ kɨjeki kɨyob ñɨlɨk sek mɨdelak okok dɨl, dolak. Dapelak, kɨrop gel, magɨlsek komɨŋ lak.
16 Afluíam também multidões das cidades próximas a Jerusalém, trazendo seus doentes e os que eram atormentados por espíritos imundos; e todos eram curados.
17 Nɨg gelak, bɨ God nop tap sobok gep bɨ kɨb yɨb ak abe, bɨ nɨŋeb ne bɨ Sadyusi okok abe, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok kɨri tap ma gep rek nɨg gel yɨb cɨnop ap yonɨgab, agɨl, bɨ okok kɨrop nɨŋel mɨlɨk yowak.
17 Então o sumo sacerdote e todos os seus companheiros, membros do partido dos saduceus, ficaram cheios de inveja.
18 Kɨrop mɨlɨk yapek, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok kɨrop tɨg cɨcɨ lɨl, dam gapman kai kɨrop ñel, mɨñ lɨlak.
18 Por isso, mandaram prender os apóstolos, colocando-os numa prisão pública.
19 Mɨñ lɨlak ak, pen ñɨn nɨbak nep kɨslɨm eyaŋ, Bɨ Kɨb agek, ejol alap apɨl, kɨjoŋ ak yɨkɨl, kɨrop poŋ dad söŋ amnɨlak.
19 Mas durante a noite um anjo do Senhor abriu as portas do cárcere, levou-os para fora e
20 Söŋ amel, ejol agak, “Nɨbi God sobok gep karɨp ak amɨl, bin bɨ okok kɨrop, God gek per per komɨŋ mɨdenɨgal mɨnɨm tep ak magɨlsek ag ñɨ tep gɨnɨmɨb,” agak.
20 disse: "Dirijam-se ao templo e relatem ao povo toda a mensagem desta Vida".
21 Agek, mɨñab tɨkak nɨŋlɨg gɨ, God sobok gep karɨp ak amɨl, ejol ak agak rek, bin bɨ okok kɨrop wagɨn gɨl mɨnɨm ag ñɨlak. Nɨg gɨl ag ñel nɨŋlɨg gɨ, God nop tap sobok gep bɨ kɨb yɨb ak abe, bɨ nɨŋeb ne okok abe apjakɨl, bɨ mɨnɨm dɨ bɨlokep okok kɨrop magɨlsek sɨk agel, ap Kansol kɨb ak mogɨm gel, bɨ God sobok gep karɨp kod mɨdep bɨ okok ag yokɨl aglak, “Bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok mɨñ lɨpɨn ak mɨñi am ulɨk gɨ dowɨm,” aglak.
21 Ao amanhecer, eles entraram no pátio do templo, como haviam sido instruídos, e começaram a ensinar o povo. Quando chegaram o sumo sacerdote e os que os seus companheiros, convocaram o Sinédrio — toda a assembléia dos líderes religiosos de Israel — e mandaram buscar os apóstolos na prisão.
22 Agelak, bɨ God sobok gep karɨp kod mɨdelak bɨ okok mɨñ lep karɨp ak amɨl nɨŋlak, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok ma mɨdelak. Kɨri adɨk gɨ apɨl aglak,
22 Todavia, ao chegarem à prisão, os guardas não os encontraram ali. Então, voltaram e relataram:
23 “Cɨn am nɨpɨn, kɨjoŋ ak gɨñlak rek mɨdosɨp, bɨ kod mɨdep bɨ okok ak rek nep kɨjoŋ wagɨn ak nɨŋ mɨdesal ak pen cɨn kɨjoŋ yɨkɨl, karɨp ñɨlɨk mɨgan eyaŋ amɨl nɨpɨn, bɨ alap ma mɨdosɨp yɨb,” aglak.
23 "Encontramos a prisão trancada com toda a segurança, com os guardas diante das portas; mas, quando as abrimos não havia ninguém".
24 Nɨb agelak, bɨ God sobok gep karɨp kod mɨdelak bɨ kɨb kɨri ak abe, God nop tap sobok gep bɨ kɨb okok abe, mɨnɨm nɨbak nɨŋɨl, nɨg gɨp tari gɨnɨgab, agɨl, gos par yɨb nɨŋlak.
24 Diante desse relato, o capitão da guarda do templo e os chefes dos sacerdotes ficaram perplexos, imaginando o que teria acontecido.
25 Nɨg gɨl gos par nɨŋ mɨdel nɨŋlɨg gɨ, bɨ alap apɨl kɨrop agak, “Bɨ mɨñ lɨpek okok, kɨri am God sobok gep karɨp ak mɨdlɨg gɨ, bin bɨ okok kɨrop mɨnɨm ag ñebal,” agak.
25 Nesse momento chegou alguém e disse: "Os homens que os senhores puseram na prisão estão no pátio do templo, ensinando o povo".
26 Nɨb agek, bɨ God sobok gep karɨp kod mɨdelak bɨ kɨb kɨri ak, bɨ ne ognap kɨrop ulɨk gɨl, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb nɨb okok kɨrop dɨnɨg amnɨlak. Amɨl, Jerusalem bin bɨ sɨŋ aul cɨnop kab ju paknɨgal, agɨl, kɨrop ma ag gɨlak; kapkap ulɨk gɨ dolak.
26 Então, indo para lá com os guardas, o capitão trouxe os apóstolos, mas sem o uso de força, pois temiam que o povo os apedrejasse.
27 Jisas mɨnɨm dad ameb bɨ okok kɨrop kapkap ulɨk gɨ Kansol ap mogɨm gɨ mɨdelak nab sɨŋak dapel, God nop tap sobok gep bɨ kɨb yɨb ak kɨrop agak,
27 Tendo levado os apóstolos, apresentaram-nos ao Sinédrio para serem interrogados pelo sumo sacerdote,
28 “Cɨn nɨbep, Jisas mɨnɨm ak ma agnɨmɨb, agɨl, mɨnɨm kɨlɨs gɨ agɨl apɨn ak pen ag mer nɨŋɨl kɨrɨg gɨpɨn. Nɨbi pen amɨl Jerusalem bin bɨ kɨrop magɨlsek Jisas mɨnɨm ak ag ñɨlɨg gɨ, cɨnop ag juɨl agebɨm, ‘Kɨri nep Jisas nop ñag pak lɨlak,’ agebɨm,” agak.
28 que lhes disse: "Demos ordens expressas a vocês para que não ensinassem neste nome. Todavia, vocês encheram Jerusalém com sua doutrina e nos querem tornar culpados do sangue desse homem".
29 Nɨb agek, Pita bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb ognap eip aglak, “Cɨn bin bɨ mɨnɨm apal ak ma dɨnɨgabɨn; God mɨnɨm ne ak nep dɨnɨgabɨn!
29 Pedro e os outros apóstolos responderam: "É preciso obedecer antes a Deus do que aos homens!
30 Jisas nop mab bak alaŋ ñag pak lem kɨmak ak pen, apɨs based sɨkop sobok gölɨgɨpal God ak nep gek, ne kauyaŋ warɨkak.
30 O Deus dos nossos antepassados ressuscitou Jesus, a quem os senhores mataram, suspendendo-o num madeiro.
31 Warɨkɨl, God ne gek, am karɨp lɨm seb kab ar alaŋ sɨŋak amɨl, God ñɨnmagɨl yɨpɨd pɨs ken mɨdeb. Nɨb ak cɨn nɨpɨn, ne nep Kiŋ mɨdɨl, cɨnop dɨ komɨŋ yoknɨgab. Ne cɨnop Isrel bin bɨ yɨmɨg nɨŋɨl, tap si tap tɨmel gɨpɨn ak, tari gɨnɨg nɨg gɨpɨn, agɨl, kɨrɨg gon, ne nɨŋɨl tap tɨmel gɨpɨn okok kɨrɨg gɨl, cɨnop dɨ komɨŋ yoknɨgab.
31 Deus o exaltou, colocando-o à sua direita como Príncipe e Salvador, para dar a Israel arrependimento e perdão de pecados.
32 God gɨp nɨbak, cɨn udɨn magɨl tɨmɨd mɨgan cɨn ke nɨŋɨl, bin bɨ okok kɨrop ag ñobɨn. Bin bɨ mɨnɨm ne nɨŋ dɨl ageb rek nep gɨnɨgal okok, God ne Kaun Sɨŋ ak kɨrop ñek, ne kɨrop ak rek nep mɨnɨm tep nɨbak ag ñɨ tep gek nɨŋnɨgal,” aglak.
32 Nós somos testemunhas destas coisas, bem como o Espírito Santo, que Deus concedeu aos que lhe obedecem".
33 Bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok nɨb agelak, bɨ mɨnɨm dɨ bɨlokep ap mogɨm gɨ mɨdelak nɨb okok kal juɨl aglak, “Kɨrop pɨs nep ñag pak lɨn,” aglak.
33 Ouvindo isso, eles ficaram furiosos e queriam matá-los.
34 Nɨb aglak ak pen, nab nɨb sɨŋak bɨ alap mɨdek, yɨb ne ak Gameliel. Ne bɨ Perisi, lo mɨnɨm ag ñeb bɨ kɨri alap. Juda bin bɨ magɨlsek nop nɨŋel tep golɨgɨp. Bɨ Gameliel nɨbak warɨkɨl agak, “Bɨ ñon nɨbaul kɨrop agem söŋ amnɨlaŋ. Yad nɨbep mɨnɨm alap ag ñɨn,” agak. Nɨb agek, bɨ nɨb okok ag söŋ yoklak.
34 Mas um fariseu chamado Gamaliel, mestre da lei, respeitado por todo o povo, levantou-se no Sinédrio e pediu que os homens fossem retirados por um momento.
35 Bɨ nɨb okok ag söŋ yokel nɨŋlɨg gɨ, Gameliel ne bɨ Kansol okok kɨrop agak, “Isrel bɨ sɨŋ aul, nɨbi bɨ sɨŋ aul kɨrop tari gɨnɨg gebɨm ak, gos nɨŋ tep gɨl gɨnɨmɨb.
35 Então lhes disse: "Israelitas, considerem cuidadosamente o que pretendem fazer a esses homens.
36 Nɨbi nɨpɨm, ned bɨ Tudas, yad bɨ kɨb, agɨl agek, mɨnɨm ne agolɨgɨp ak bin bɨ koŋai nep, po hadred rek, nɨŋ dölɨgɨpal. Pen kɨsen bɨ ognap nop ñag pak lel, bin bɨ mɨnɨm nop nɨŋ dölɨgɨpal okok ke ke amel kɨr gak.
36 Há algum tempo, apareceu Teudas, reivindicando ser alguém, e cerca de quatrocentos homens se juntaram a ele. Ele foi morto, todos os seus seguidores se dispersaram e acabaram em nada.
37 Pen kɨsen, yɨb cɨnop dɨlak ñɨn ak, ak rek nep bɨ Judas Galili nɨb ak agak, ‘Cɨn gapman okok eip pen pen gɨl, kɨrop yɨk gɨ yoknɨgabɨn,’ agak. Nɨb agek, bin bɨ koŋai nep mɨnɨm nop dɨl, warɨk gapman eip pen pen gɨlak. Pen mɨd damɨl, bɨ nɨbak nop ak rek nep ñag pak lel, bin bɨ mɨnɨm nop nɨŋ dölɨgɨpal okok ke ke amel kɨr gak.
37 Depois dele, nos dias do recenseamento, apareceu Judas, o galileu, que liderou um grupo em rebelião. Ele também foi morto, e todos os seus seguidores foram dispersos.
38 Nɨb ak me, yad nɨbep agebin, bɨ mɨnɨm kɨb agobɨn sɨŋ aul kɨrop gɨ tɨmel ma gɨnɨmɨb. Kɨrop yokop ag yokem amnɨmel. Mɨnɨm kɨri ke nep agenɨgal ak, kɨb gɨnɨmɨŋ ag mer nɨŋɨl ap yonɨgab.
38 Portanto, neste caso eu os aconselho: deixem esses homens em paz e soltem-nos. Se o propósito ou atividade deles for de origem humana, fracassará;
39 Pen God ne ke agek genɨgal ak, nɨbi ke nep tap alap gɨnɨmɨb rek ma lɨnɨgab. Kɨrop gɨ tɨmel gɨn, agenɨgabɨm ak, kɨrop eip pen pen ma gɨnɨgabɨm; God eip pen pen gɨnɨgabɨm,” agak.
39 se proceder de Deus, vocês não serão capazes de impedi-los, pois se acharão lutando contra Deus".
40 Gameliel nɨb agek, bɨ okok agak rek nɨŋɨl, bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok kɨrop agel apelak, kɨrop nag dɨ tapɨn magɨl pa gɨs pakɨl, “Jisas mɨnɨm ak kɨsen ma agnɨmɨb, mer yɨb,” agɨl, kɨrop ag yokel amnɨlak.
40 Eles foram convencidos pelo discurso de Gamaliel. Chamaram os apóstolos e mandaram açoitá-los. Depois, ordenaram-lhes que não falassem em nome de Jesus e os deixaram sair em liberdade.
41 Pen bɨ Jisas mɨnɨm dad ameb okok, cɨnop tari gɨnɨg nɨg gɨpal, agɨl, ma nɨŋlak. God cɨnop Jisas bɨ ne yɨpɨd gɨl, agɨl gek, cɨnop nɨg gɨpal, agɨl, tep gek nɨŋlɨg gɨ, Kansol kɨb nɨbak kɨrɨg gɨl amnɨlak.
41 Os apóstolos saíram do Sinédrio, alegres por terem sido considerados dignos de serem humilhados por causa do Nome.
42 Amɨl, per per God sobok gep karɨp söŋ ar sɨŋak amɨl, bin bɨ karɨp karɨp okok amɨl, Jisas ne Krais ak mɨnɨm tep ak ag ñölɨgɨpal.
42 Todos os dias, no templo e de casa em casa, não deixavam de ensinar e proclamar que Jesus é o Cristo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.