Atos 18
Minimib NT (KMH_MIN) vs NVT
1 Pol taun kɨb Atens kɨrɨg gɨl, taun kɨb Korid okok amnak.
1 Algum tempo depois, Paulo deixou Atenas e foi para Corinto.
2 Pol Korid amɨl nɨŋak, bɨ Juda ber mal mɨderek. Nɨgmɨl yɨb ak Akwila; nop karɨp lɨm Podas tɨk dapel, kɨb gɨl ne ju dam karɨp lɨm Itali, taun kɨb Rom ulep sɨŋak, mɨdolɨgɨp. Pen kɨsen gapman bɨ kɨb Klodias, Juda bin bɨ ognap Rom ma mɨdenɨmel, agek, Akwila eip bin ne Prisila eip, Itali kɨrɨg gɨl, am Korid sɨŋak mɨderek. Pen Pol, ber mal kɨrop am nɨŋnɨg gɨl, karɨp kɨrop amnak.
2 Ali encontrou um judeu chamado Áquila, natural do Ponto, que havia chegado recentemente da Itália com sua esposa, Priscila, depois que Cláudio César expulsou todos os judeus de Roma.
3 Bɨ ber nɨbak, kɨri sel karɨp gölɨgɨpir. Pen Pol ak rek nep wög nɨbak rek golɨgɨp ak me, amɨl kɨrop eip kɨn mɨdɨl, sel okok gölɨgɨpal.
3 Paulo foi morar e trabalhar com eles, pois eram fabricantes de tendas, como ele.
4 Pol ne pen, Juda bin bɨ okok abe, Grik bin bɨ okok abe, kɨri magɨlsek Jisas mɨnɨm tep ak nɨŋ dɨlaŋ, agɨl, Juda God nop sobok gep ñɨn ak, ne per per Juda mogɨm gep karɨp ak amɨl, kɨlɨs gɨl kɨrop eip mɨnɨm ag amɨl apɨl golɨgɨp.
4 Todos os sábados, Paulo ia à sinagoga e buscava convencer tanto judeus como gregos.
5 Pen kɨsen Sailas eip Timoti eip Masedonia Propins kɨrɨg gɨl, Pol Korid mɨdek sɨŋak aper, Pol ne per per Jisas mɨnɨm tep ak ag ñɨ damɨl damɨl, Juda bin bɨ okok kɨrop mɨnɨm ag ñɨl, Mesaia per kod mɨdolɨgɨpɨn ak me Jisas nep, agolɨgɨp.
5 Depois que Silas e Timóteo chegaram da Macedônia, Paulo se dedicou totalmente à pregação da palavra e testemunhava aos judeus que Jesus era o Cristo.
6 Pol nɨb agek, Juda bin bɨ okok mɨnɨm ne ak ma nɨŋɨl, nop ag juɨl, mɨnɨm tɨmel agel nɨŋlɨg gɨ, Pol ne, Jisas mɨnɨm tep ak tari gɨnɨg kɨrɨg gɨpal, agɨl, walɨj ne ak pɨpal paklɨg gɨ agak, “Yad nɨbep Jisas mɨnɨm tep ak ag ñen ma nɨpɨm rek, God nɨbep dɨ komɨŋ ma yoknɨgab ak, tap nɨbi ke. Mɨñi nɨbep Juda bin bɨ kɨrɨg gɨl, Juda bin bɨ mer okok kɨrop am ag ñɨnɨgain,” agak.
6 Mas, quando eles se opuseram a Paulo e o insultaram, ele sacudiu o pó da roupa e disse: “Vocês são responsáveis por sua própria destruição! Eu sou inocente. De agora em diante, pregarei aos gentios”.
7 Pol nɨb agɨl, kɨrop kɨrɨg gɨl, bɨ Juda mer alap karɨp ak amnak. Bɨ nɨbak yɨb ne Titias Jastas. Ne God nop sobok golɨgɨp. Karɨp ne ak Juda mogɨm gep karɨp gol ulep sɨŋak.
7 Então saiu dali e foi à casa de Tício Justo, um gentio temente a Deus que morava ao lado da sinagoga.
8 Pen Krispas, bɨ Juda mogɨm gep karɨp kod mɨdolɨgɨp bɨ ak, bin bɨ ne eip kɨn mɨdelak okok eip Jisas nop nɨŋ dɨlak. Taun kɨb Korid okok, bin bɨ ognap koŋai nep, Pol Jisas mɨnɨm tep agak ak nɨŋɨl, nɨŋɨd ageb, agɨl, mɨnɨm nɨbak nɨŋ dɨl, ñɨg paklak.
8 Crispo, o líder da sinagoga, e toda a sua família creram no Senhor. Muitos outros em Corinto também ouviram Paulo, creram e foram batizados.
9 Ñɨn alap kɨslɨm eyaŋ Pol nɨgrɨkep nɨŋak, Bɨ Kɨb nop agak, “Nak ma pɨrɨknɨmɨn. Nak gos sek mɨdɨl, kɨlɨs gɨl, mɨnɨm tep yad ak bin bɨ okok kɨrop abramek ag ñek amnaŋ.
9 Certa noite, o Senhor falou a Paulo numa visão: “Não tenha medo! Continue a falar e não se cale,
10 Yad nep eip mɨdebin. Taun kɨb aul bin bɨ yad koŋai yɨb nep mɨdebal; bin bɨ ognap nep gɨ tɨmel gɨnɨmel rek ma lɨp,” agak.
10 pois estou com você, e ninguém o atacará nem lhe fará mal, porque muita gente nesta cidade me pertence”.
11 Bɨ Kɨb nɨb agek, Pol Korid nep kɨn mɨdɨl, mɨ nokɨm alap takɨn aknɨb kagol oŋɨd ak, bin bɨ okok kɨrop God Mɨnɨm ak ag ñɨ mɨdolɨgɨp.
11 Então Paulo permaneceu ali um ano e meio, ensinando a palavra de Deus.
12 Pen Rom bɨ kɨb okok Galio nop ag lel, ne amɨl Akaia Propins kod mɨdek ñɨn ak, Juda bin bɨ okok, Pol nop nɨŋel mɨlɨk yapek, mɨnɨm ag ar nokɨm lɨl, nop dɨ cɨcɨ lɨ dam mɨnɨm kɨb agnɨg dad amnɨlak.
12 Quando Gálio se tornou governador da Acaia, alguns judeus se levantaram contra Paulo e o levaram diante do governador para ser julgado.
13 Pol nop mɨnɨm kɨb agɨl aglak, “Bɨ aul bin bɨ sɨŋ aul kɨrop agɨl, ‘Nɨbi God nop sobok gɨnɨg gɨl, nɨb nɨb gɨm,’ ageb. Pen mɨnɨm ageb ak dɨl genɨgal ak, kɨri lo cɨn tɨb junɨgal,” aglak.
13 Eles o acusaram de convencer as pessoas a adorar a Deus de maneira contrária à lei judaica.
14 Nɨb agelak, Pol pen agnɨg gebin ag nɨŋak ak pen, Galio pen warɨkɨl, Juda bin bɨ okok kɨrop agak, “Nɨbi Juda bin bɨ. Bɨ aul tap tɨmel alap gobkop, mɨnɨm kɨb agnɨg gebɨm ak nɨpnep.
14 Mas, assim que Paulo começou a apresentar sua defesa, Gálio se voltou para os acusadores e disse: “Ouçam, judeus! Se sua queixa envolvesse algum delito ou crime grave, eu teria motivo para aceitar o caso.
15 Pen nɨbi yokop mɨnɨm magɨl okok nɨb okok nɨb dɨl, pen pen agɨl, bɨ yɨb kɨri ñɨlak okok ak rek nep dɨl, mɨnɨm pen pen agebɨm, ak mɨnɨm kɨb mer; mɨnɨm yokop nɨbak yad ma nɨŋnɨgain. Ak mɨnɨm yad mer. Mɨnɨm nɨbak nɨbi ke agnɨmɨb!” agak.
15 Mas, como se trata apenas de uma questão de palavras e nomes e da sua lei, resolvam isso vocês mesmos. Recuso-me a julgar essas coisas”.
16 Nɨb agɨl, bɨ polisman ne okok agek, mɨnɨm kɨb agep mɨgan ak kɨrop yɨk gɨ dam mɨs eyaŋ yoklak.
16 E os expulsou do tribunal.
17 Kɨri mɨs amlɨg gɨ, bɨ Juda mogɨm gep karɨp kod mɨdolɨgɨp ak, Sostenes, polisman okok nop yɨr dɨl pak gɨs gɨ paklak. Gapman bɨ kɨb Galio nɨŋɨl, mɨnɨm alap ma agak.
17 A multidão agarrou Sóstenes, o novo líder da sinagoga, e o espancou ali mesmo, no tribunal. Gálio, no entanto, não se importou com isso.
18 Pen Pol Korid tapɨn kɨn mɨdɨl, bin bɨ Jisas mɨnɨm nɨŋ dɨlak okok kɨrop, “Nɨberɨk sɨŋaul mɨdem,” agɨl, Akwila Prisila ber mal eip karɨp lɨm Siria amnɨn, agɨl, Senkria taun, ñɨg solwara gol sɨŋak amnɨlak. Senkria okok am mɨdɨl, Pol mɨnɨm kɨlɨs nɨŋɨd nɨŋɨd nep God nop agebin agɨl, kɨmkas ne tɨkak.
18 Paulo ainda permaneceu em Corinto por algum tempo. Então se despediu dos irmãos e foi a Cencreia, onde raspou a cabeça, de acordo com o costume judaico para marcar o fim de um voto. Em seguida, partiu de navio para a Síria, levando consigo Priscila e Áquila.
19 Ñɨg magöb dɨl, Senkria kɨrɨg gɨl, amɨl amɨl taun kɨb Epesas amjaklak. Pol ne Juda mogɨm gep karɨp ñɨlɨk mɨgan ak amɨl, Juda bin bɨ okok eip mɨnɨm ag amɨl apɨl gek. Nɨg gek, bin bɨ okok nop aglak, “Ñɨn ognap sek cɨnop eip sɨŋaul mɨdenɨmɨn,” aglak. Pen mɨnɨm kɨrop ak ma dɨl agak, “Nɨbi sɨŋaul mɨdem. God yɨp, yau, agenɨgab ak, kɨsen adɨk gɨ nɨbep ker onɨgain,” agak. Nɨb agɨl, Akwila Prisila ber mal kɨrop bin bɨ nɨb okok eip Epesas sɨŋak ag lɨl, ne ñɨg magöb dɨl paŋdak.
19 Chegaram ao porto de Éfeso, onde Paulo os deixou. Enquanto estava ali, foi à sinagoga para debater com os judeus.
20 — ausente —
20 Eles pediram que ficasse mais tempo, mas ele recusou.
21 — ausente —
21 Ao despedir-se, Paulo disse: “Voltarei depois, se Deus quiser”. Então zarpou de Éfeso.
22 Ñɨg magöb nɨbak amɨl amɨl Sisaria amjakek, Pol ñɨg magöb nɨbak kɨrɨg gɨl, wagɨn ar amɨl Jerusalem amnak. Jerusalem amjakɨl, bin bɨ Jisas nop nɨŋ dɨlak okok, “Nɨbi mɨdebɨm?” agɨl, kɨrop eip mɨnɨm ognap agak. Pol nɨg gɨl, Jerusalem kɨrɨg gɨl, ñɨg magöb kauyaŋ dɨl, taun kɨb Adiok, Siria Propins sɨŋak amnak.
22 A parada seguinte foi no porto de Cesareia, de onde subiu a Jerusalém e visitou a igreja. Em seguida, voltou para Antioquia.
23 Pol Adiok amɨl, yokop tapɨn ñɨn bad alap kɨn mɨd kɨrɨg gɨl, amɨl Galesia Propins okok abe, karɨp lɨm Prijia okok abe gɨ taglɨg gɨ, bin bɨ Jisas nop ned nɨŋ dɨlak okok, kɨri Jisas mɨnɨm tep ak nɨŋ dɨ kɨlɨs gɨnɨmel, agɨl, kɨrop magɨlsek ag ñɨ tep gak.
23 Depois de passar algum tempo ali, voltou pela Galácia e pela Frígia, visitando e fortalecendo todos os discípulos.
24 Pen bɨ Juda taun kɨb Aleksadria nɨb alap apɨl Epesas sɨŋak mɨdek. Yɨb ne ak Apolos. Ne bɨ gos tep nɨŋɨl mɨnɨm ag tep gep bɨ alap. Ne God Mɨnɨm dai ned ñu kɨl tɨklak ak nɨŋ tep golɨgɨp.
24 Enquanto isso, chegou a Éfeso vindo de Alexandria, no Egito, um judeu chamado Apolo. Era um orador eloquente que conhecia bem as Escrituras.
25 Bɨ ognap nop Bɨ Kɨb Kanɨb Ameb mɨnɨm ak ag ñɨlak. Nɨb ak me, ne kɨlɨs yɨb gɨl, Jisas ne akal nɨb apɨl bɨ tigep bɨ rek mɨdek ak, bin bɨ okok kɨrop yɨpɨd gɨl nep ag ñolɨgɨp. Pen mɨnɨm ag ñolɨgɨp nɨbak, Jon bɨ ñɨg pak ñeb ag ñolɨgɨp rek nep nɨŋɨl ag ñolɨgɨp. Mɨnɨm ognap sek ma nɨŋak.
25 Tinha sido instruído no caminho do Senhor e ensinava a respeito de Jesus com profundo entusiasmo e exatidão, embora só conhecesse o batismo de João.
26 Pen Apolos ma pɨrɨkɨl, Juda mogɨm gep karɨp ak amɨl, mɨnɨm nɨbak abramek yɨb ag ñolɨgɨp. Pen ñɨn alap mɨnɨm ag ñɨ mɨdek nɨŋɨl Prisila Akwila ber mal nɨŋɨl, nop poŋ dɨ dam karɨp kɨri ak amɨl, God Kanɨb Ameb mɨnɨm ma nɨŋak magɨl ognap nop ag ñɨ tep yɨb gɨrek.
26 Quando o ouviram falar corajosamente na sinagoga, Priscila e Áquila o chamaram de lado e lhe explicaram com mais exatidão o caminho de Deus.
27 Kɨsen Apolos ne Akaia Propins amnɨg gek, Epesas bin bɨ Jisas nop nɨŋ dɨlak okok, Apolos ne amɨl kɨrop mɨnɨm tep ak ag ñɨnɨgab ak tep, agɨl, Akaia bin bɨ Jisas nop nɨŋ dɨlak okok kɨrop mɨj alap ñu kɨl tɨkɨl aglak, “Bɨ God wög gep Apolos amjakek, nop dɨnɨmɨb,” aglak. Nɨg gel me, Apolos Akaia Propins amjakɨl, mɨj nɨbak yomek, Akaia bin bɨ God kɨrop yɨmɨg nɨŋɨl gos tep ñek, Jisas nop nɨŋ dɨlak bin bɨ okok, Apolos nop dɨlak. Nop del, ne pen kau kɨrop dɨl, mɨnɨm agep kau sɨŋak Juda bin bɨ okok eip mɨnɨm ag amɨl apɨl gɨl, God Mɨnɨm ar ak ag ñɨ tep gɨlɨg gɨ, “Mesaia, agɨl, kod mɨdebɨm ak Jisas nep,” agak. Nɨg gɨl, ag ñɨ tep gek, nop mɨnɨm alap pen agnɨmel rek ma lak. Nɨg gek, bin bɨ Jisas nop nɨŋ dɨlak okok kɨrop gɨ ñɨ tep gek, mɨd tep gɨlak.
27 Apolo queria percorrer a Acaia, e os irmãos de Éfeso o incentivaram. Escreveram uma carta aos discípulos de lá, pedindo que o recebessem bem. Ao chegar, foi de grande ajuda àqueles que, pela graça, haviam crido,
28 — ausente —
28 pois, em debates públicos, refutava os judeus com fortes argumentos. Usando as Escrituras, demonstrava-lhes que Jesus é o Cristo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.