Lucas 11

MƗNƗM KOMIŊ (KMH-M) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Ñɨn alap, Jisas karɨp lɨm ke mɨgan alap mɨdɨl, Nap God nop sobok gɨlɨg gɨ mɨdek. Sobok gɨ juek nɨŋlɨg gɨ, bɨ ne alap apɨl nop agak, “Bɨ Kɨb, God nop titi gɨl sobok gɨn? Jon bɨ ne okok kɨrop ag ñek nɨpal rek, nak cɨnop ak rek nep ag ñek nɨŋɨn,” agak.
1 Um dia, num certo lugar, estava Jesus a rezar. Terminando a oração, disse-lhe um de seus discípulos: Senhor, ensina-nos a rezar, como também João ensinou a seus discípulos.
2 Agek, Jisas kɨrop pen agak, “God nop sobok gɨnɨg gɨl, nɨbgɨl agnɨmɨb,
2 Disse-lhes ele, então: Quando orardes, dizei: Pai, santificado seja o vosso nome; venha o vosso Reino;
3 Tap magɨl cɨnop ñɨn nokɨm nokɨm per per ñɨban rek ñɨnɨmɨn.
3 dai-nos hoje o pão necessário ao nosso sustento;
4 Bin bɨ ognap cɨnop gɨ tɨmel gel,
4 perdoai-nos os nossos pecados, pois também nós perdoamos àqueles que nos ofenderam; e não nos deixeis cair em tentação.
5 — ausente —
5 Em seguida, ele continuou: Se alguém de vós tiver um amigo e for procurá-lo à meia-noite, e lhe disser: Amigo, empresta-me três pães,
6 — ausente —
6 pois um amigo meu acaba de chegar à minha casa, de uma viagem, e não tenho nada para lhe oferecer;
7 ‘Kɨslɨm nab kɨb aul apɨl yɨp aknɨb ma agnɨmɨn! Yad ñɨ pai yad okok eip kɨjoŋ gɨñɨl kɨnobɨn. Nɨb ak, yad titi gɨl warɨkɨl, nep tap ageban nɨb okok dɨ ñɨnɨm?’ agnɨgab.
7 e se ele responder lá de dentro: Não me incomodes; a porta já está fechada, meus filhos e eu estamos deitados; não posso levantar-me para te dar os pães;
8 Pen nɨbep agebin, bɨ karɨp nap nɨb ak, bɨ nɨŋeb yad, agɨl, kasek dɨ ma ñɨnɨgab, pen nop ñan agɨl kod mɨdlɨg gɨ, kɨlɨs gɨ mɨdek mɨdek, agnɨgab rek ñɨnɨgab.
8 eu vos digo: no caso de não se levantar para lhe dar os pães por ser seu amigo, certamente por causa da sua importunação se levantará e lhe dará quantos pães necessitar.
9 Nɨb ak, nɨbep agebin, tap tari ma mɨdonɨmɨŋ, God nop ag nɨŋem, nɨbep ñɨnɨgab. Tap tari pɨyo nɨŋnɨgabɨm ak, dɨnɨgabɨm. Cɨnop kɨjoŋ ak yɨkaŋ, agɨl, pak gu gu gem, yɨknɨgab.
9 E eu vos digo: pedi, e dar-se-vos-á; buscai, e achareis; batei, e abrir-se-vos-á.
10 Tari gɨnɨg: bin bɨ God nop ag nɨŋnɨgal okok, dɨnɨgal. Bin bɨ tap pɨyo nɨŋnɨgal okok, dɨnɨgal. Bin bɨ cɨnop kɨjoŋ yɨkaŋ, agɨl, pak gu gu gel, kɨrop kɨjoŋ yɨknɨgab.
10 Pois todo aquele que pede, recebe; aquele que procura, acha; e ao que bater, se lhe abrirá.
11 Nɨbi ñɨ pai nap okok, ñɨ nɨbi alap kɨbsal nen agenɨgab, toi alap ñɨnɨgan aka?
11 Se um filho pedir um pão, qual o pai entre vós que lhe dará uma pedra? Se ele pedir um peixe, acaso lhe dará uma serpente?
12 Aka pen, yakɨr magɨl nen agenɨgab, kodal alap ñɨnɨgan aka? Ak rek nep nɨg ma gɨnɨgan.
12 Ou se lhe pedir um ovo, dar-lhe-á porventura um escorpião?
13 Nɨbi bin bɨ tep mer ak pen ñɨ pai nɨbi okok tap tep okok nep ñɨnɨgabɨm. Bapi seb kab ar alaŋ sɨŋak mɨdeb ak Bɨ tep yɨb. Ne tap tɨmel alap ma ñɨnɨgab. Kaun Sɨŋ ak cɨnop ñan, agenɨgabɨm ak, Bapi nɨbep ñɨnɨgab,” agak.
13 Se vós, pois, sendo maus, sabeis dar boas coisas a vossos filhos, quanto mais vosso Pai celestial dará o Espírito Santo aos que lho pedirem.
14 Pen bɨ alap nop kɨjeki abaŋ ñagek, mɨnɨm agɨl mer, yokop nep mɨdek. Jisas kɨjeki nɨbak ag yokek, bɨ abaŋ ñag mɨdek ak mɨnɨm agek nɨŋlɨg gɨ, bin bɨ nɨŋ mɨdelak okok kɨb gaul gɨlak.
14 Jesus expelia um demônio que era mudo. Tendo o demônio saído, o mudo pôs-se a falar e a multidão ficou admirada.
15 Pen bin bɨ nɨb okok ognap aglak, “Ne kɨjeki kɨyob ñɨlɨk nap kɨri Bielsebul kɨlɨs ne ak dɨl, kɨjeki kɨyob ñɨlɨk okok ag yokeb,” aglak.
15 Mas alguns deles disseram: Ele expele os demônios por Beelzebul, príncipe dos demônios.
16 Pen bin bɨ nɨb okok ognap, Jisas tari gɨnɨgab, agɨl, aglak, “Tap ma nɨŋep alap ke seb kab ar epel gek nɨŋɨl me, God nep ag yokek onak ak, nɨŋnɨgabɨn,” aglak.
16 E para pô-lo à prova, outros lhe pediam um sinal do céu.
17 Pen Jisas gos tom kɨri ke nɨŋlak ak ke nɨŋɨl agak, “Karɨp lɨm kɨb nokɨm alap, tɨg asɨk ke ke lɨl, bin bɨ kɨri ke eip pen pen genɨgal ak, karɨp lɨm nɨbak pɨs nep ap yap paknɨgab. Bin bɨ wagɨn nokɨm alap, ak rek nep tɨg asɨk ke ke lɨl, bin bɨ kɨri ke eip pen pen ñagenɨgal ak, bin bɨ wagɨn nokɨm nɨbak ap yap paknɨgab.
17 Penetrando nos seus pensamentos, disse-lhes Jesus: Todo o reino dividido contra si mesmo será destruído e seus edifícios cairão uns sobre os outros.
18 Nɨb aknɨb rek nep, Seten wagɨn ne ak tɨg asɨk ke ke lenɨgab ak, titi gɨl mɨd tep gɨnɨmɨŋ? Pen nɨbi yɨp agebɨm, ‘Bielsebul kɨlɨs ne ak dɨl, kɨjeki kɨyob ñɨlɨk ag yokek söŋ ambal,’ agebɨm.
18 Se, pois, Satanás está dividido contra si mesmo, como subsistirá o seu reino? Pois dizeis que expulso os demônios por Beelzebul.
19 Nɨb agebɨm ak, yakam nɨbi ke okok kɨjeki kɨyob ñɨlɨk okok titi gɨl ag söŋ yokpal? Yakam nɨbi ke agnɨgal, bin bɨ nɨg gɨnɨmel rek ma lɨp.
19 Ora, se é por Beelzebul que expulso os demônios, por quem o expulsam vossos filhos? Por isso, eles mesmos serão os vossos juízes!
20 Pen yad God kɨlɨs ne dɨl, kɨjeki kɨyob ñɨlɨk tap okok ag söŋ yokebin rek, nɨbi nɨŋnɨgabɨm, God bin bɨ dɨl kod mɨdep ñɨn ak cɨnop bɨr owɨp aul, agɨl nɨŋnɨgabɨm.
20 Mas se expulso os demônios pelo dedo de Deus, certamente é chegado a vós o Reino de Deus.
21 “Pen bɨ kɨlɨs alap, cɨm tu ne lɨ tep gɨl, karɨp ne ak nɨŋ mɨdenɨgab, bin bɨ ognap tap ne alap pɨlɨ gɨ dɨnɨmel rek ma lɨnɨgab.
21 Quando um homem forte guarda armado a sua casa, estão em segurança os bens que possui.
22 Pen bɨ kɨlɨs yɨb alap ke apɨl, nop eip pen pen gɨl pakenɨgab ak, cɨm tu karɨp sɨŋak lɨ tep gak ak sek pɨlɨ gɨ dɨl, tap si dɨnɨgab okok dam nonɨm lɨ ñɨnɨgab.
22 Mas se sobrevier outro mais forte do que ele e o vencer, este lhe tirará todas as armas em que confiava, e repartirá os seus despojos.
23 “Bin bɨ an an yad eip ma mɨdebal okok, wög yad gebin ak tɨb wal gebal. Bin bɨ an an kɨri bin bɨ ognap yɨp ma dapenɨgal okok, bin bɨ yɨp onɨg gebal okok kɨrop yɨk gɨ dam yokebal.
23 Quem não está comigo, está contra mim; quem não recolhe comigo, espalha.
24 “Kɨjeki kɨyob ñɨlɨk alap, bin bɨ abaŋ ñag mɨdek, ag söŋ yokek amnɨgab ak, am mɨñ mab nep nab okok amɨl, kau alap pɨyo nɨŋɨl mɨdenɨm, agɨl, am nab nɨb okok pɨyo nɨŋ tag tag mer nɨŋɨl, ‘Karɨp ñɨlɨk mɨgan ned mɨdɨl opin ak amnin,’ agnɨgab.
24 Quando um espírito imundo sai do homem, anda por lugares áridos, buscando repouso; não o achando, diz: Voltarei à minha casa, donde saí.
25 Agɨl, amɨl nɨŋnɨgab, karɨp nɨbak lɨg gɨ tep gek, kau tep nep mɨdenɨgab.
25 Chegando, acha-a varrida e adornada.
26 Ne nɨŋɨl okok amɨl, ne rek mer, kɨjeki kɨyob ñɨlɨk tɨmel yɨb aknɨb ar oŋɨd ak sek poŋ dɨ dapɨl, mɨgan nɨbak am mɨdenɨgal. Nɨg gek, bɨ nɨbak ned tep sɨkol sɨkol mɨdolɨgɨp rek mer; mɨñi ne pɨs nep tɨmel yɨb gɨl mɨdenɨgab,” agak.
26 Vai então e toma consigo outros sete espíritos piores do que ele e entram e estabelecem-se ali. E a última condição desse homem vem a ser pior do que a primeira.
27 Jisas mɨnɨm nɨbak agek, bin bɨ koŋai mɨdelak nab nɨb sɨŋak bin alap warɨkɨl, sɨk sɨk agɨl agak, “Nanɨm nep tɨk dap ci ñak ak, mɨñ mɨñ yɨb gɨnɨmɨŋ,” agak.
27 Enquanto ele assim falava, uma mulher levantou a voz do meio do povo e lhe disse: Bem-aventurado o ventre que te trouxe, e os peitos que te amamentaram!
28 Agek, Jisas pen agak, “Nɨb ageban ak pen bin bɨ an an God Mɨnɨm ak nɨŋɨl ageb rek gɨnɨgal okok, kɨri mɨñ mɨñ gɨnɨgal,” agak.
28 Mas Jesus replicou: Antes bem-aventurados aqueles que ouvem a palavra de Deus e a observam!
29 Pen bin bɨ koŋai yɨb nep ap mogɨm gel nɨŋlɨg gɨ, Jisas kɨrop agak, “Bin bɨ mɨñi mɨdebɨm nab sɨŋaul, tap si tap tɨmel gɨlɨg gɨ mɨdɨl agebɨm, ‘Tap ma gep rek alap seb kab ar alaŋ gek nɨŋɨn,’ agebɨm. Pen yad nɨbep agebin, tap alap ke gen ma nɨŋnɨgabɨm. Bɨ God mɨnɨm agep Jona nop gak ar ak nep yɨp gek, nɨŋnɨgabɨm.
29 Afluía o povo e ele continuou: Esta geração é uma geração perversa; pede um sinal, mas não se lhe dará outro sinal senão o sinal do profeta Jonas.
30 Taun kɨb Ninepa bin bɨ okok, God mɨnɨm agep bɨ Jona apɨl gak rek nɨŋɨl God nop nɨŋ dɨlak rek, bin bɨ mɨñi mɨdebɨm okok, yad Bɨ Ñɨ ne gɨnɨgain rek nɨŋɨl, nɨŋnɨgabɨm.
30 Pois, como Jonas foi um sinal para os ninivitas, assim o Filho do Homem o será para esta geração.
31 Pen bɨrarɨk nep bin kwin karɨp lɨm par mɨdek okok nɨb apɨl, Kiŋ Solomon mɨnɨm tep ageb ak nɨŋin, agɨl, owak. Pen nɨbi bin bɨ mɨñi mɨdebɨm okok, bɨ kɨb Solomon rek mer, yad Bɨ Kɨb yɨb apɨl nab nɨbep sɨŋaul mɨdɨl, nɨbep mɨnɨm tep yɨb ag ñen ma nɨŋ dɨpɨm. Nɨb ak, mɨnɨm kɨb agep ñɨn ak, kwin nɨbak warɨkɨl nɨbep bin bɨ mɨñi mɨdebɨm okok mɨnɨm kɨb agnɨgab.
31 A rainha do meio-dia levantar-se-á no dia do juízo para condenar os homens desta geração, porque ela veio dos confins da terra ouvir a sabedoria de Salomão! Ora, aqui está quem é mais que Salomão.
32 Bɨrarɨk nep Jona am Ninepa bin bɨ okok kɨrop agek, tap si tap tɨmel gölɨgɨpal okok, tari gɨnɨg nɨg gɨpɨn agɨl kɨrɨg gɨl, God nop nɨŋ dɨlak. Jona ne agek nɨŋ dɨlak ak pen mɨñi yad Bɨ Kɨb yɨb apɨl nab nɨbep sɨŋaul mɨdɨl, mɨnɨm tep yɨb ag ñen, tap si tap tɨmel gɨpɨm okok ma kɨrɨg gɨpɨm. Nɨb ak, mɨnɨm kɨb agep ñɨn ak, Jona ne warɨkɨl nɨbep bin bɨ mɨñi mɨdebɨm okok mɨnɨm kɨb agnɨgab.
32 Os ninivitas levantar-se-ão no dia do juízo para condenar os homens desta geração, porque fizeram penitência com a pregação de Jonas. Ora, aqui está quem é mais do que Jonas.
33 “Bin bɨ okok sɨp dagɨl tin cög mɨgan okok ma we gɨnɨgal; ar sɨŋak alaŋ tɨk lel melɨk gek, bin bɨ okok karɨp ñɨlɨk mɨgan nɨbak apɨl mɨseŋ nɨŋnɨgal.
33 Ninguém acende uma lâmpada e a põe em lugar oculto ou debaixo da amassadeira, mas sobre um candeeiro, para alumiar os que entram.
34 Pen udɨn magɨl ak sɨp melɨk rek mɨdeb. Udɨn magɨl ak mɨd tep gɨnɨgab ak, mɨb goŋ nab adaŋ melɨk gɨl mɨd tep gɨnɨgab, pen udɨn magɨl mɨd tep ma gɨnɨgab ak, mɨb goŋ nab adaŋ kɨslɨm gɨp ak rek mɨdenɨgab.
34 O olho é a lâmpada do corpo. Se teu olho é são, todo o corpo será bem iluminado; se, porém, estiver em mau estado, o teu corpo estará em trevas.
35 Nɨbi nɨŋ rep gɨnɨmɨb, nab nɨbi adaŋ melɨk mɨdeb aka kɨslɨm mɨdeb. Nɨbi gos nɨpɨm, nab cɨn adaŋ melɨk mɨdeb ag gos nɨpɨm ak pen kɨslɨm onɨmɨŋ rek lɨp rek, nɨbi ke nɨŋ rep gɨnɨmɨb.
35 Vê, pois, que a luz que está em ti não sejam trevas.
36 Mɨb goŋ nɨbi nab adaŋ magɨlsek melɨk gɨ mɨdlɨg gɨ, mɨgan sɨkol eñap kɨslɨm ma mɨdenɨgab ak, sɨp melɨk gek nɨbep melɨk pak ñɨnɨgab aknɨb rek lɨnɨgab,” agak.
36 Se, pois, todo o teu corpo estiver na luz, sem mistura de trevas, ele será inteiramente iluminado, como sob a brilhante luz de uma lâmpada.
37 Pen Jisas mɨnɨm ag juek nɨŋlɨg gɨ, bɨ Perisi alap nop agak, “Apek karɨp yad amɨl tap ñɨŋɨr,” agak. Agek, Jisas karɨp ne amɨl, karɨp mɨgan eyaŋ tap ñɨŋnɨg bɨsɨgak.
37 Enquanto Jesus falava, pediu-lhe um fariseu que fosse jantar em sua companhia. Ele entrou e pôs-se à mesa.
38 Bɨsɨgɨl, tap ñɨbek nɨŋlɨg gɨ, bɨ Perisi nɨbak, gos ne ke nab okok nep nɨŋɨl, bɨ nɨbaul tari gɨnɨg cɨn Juda kai per gɨpɨn rek, ñɨnmagɨl ne ak ñɨg lɨ yokɨl mer, yokop nep tap ñɨbeb, agɨl, gos ak nɨŋak.
38 Admirou-se o fariseu de que ele não se tivesse lavado antes de comer.
39 Jisas gos nɨŋak nɨbak ke nɨŋɨl nop agak, “Nɨbi Perisi kai, kɨri pler kap okok söŋ ken okok ñɨg pak tep gɨpal rek ak gɨpɨm ak pen nab nɨbi eyaŋ tap si tap tɨmel gɨpɨm gac ak ap ran jakɨl mɨdeb. Nɨbi bin bɨ tap tep kɨrop okok dɨn, agɨl, gɨ tɨmel yɨb nep gɨpɨm.
39 Disse-lhe o Senhor: Vós, fariseus, limpais o que está por fora do vaso e do prato, mas o vosso interior está cheio de roubo e maldade!
40 Nɨbi saköl sek yɨb. God nɨbep wak ak nep ma gɨ lak; nab adaŋ abe gɨ lak.
40 Insensatos! Quem fez o exterior não fez também o conteúdo?
41 Nɨb ak, tap pler kap mɨgan eyaŋ mɨdeb ak, bin bɨ tap ma mɨdeb okok kɨrop ñɨnɨmɨb. Nɨg genɨgabɨm ak, tap nɨbi magɨlsek tɨd gɨnɨgab.
41 Dai antes em esmola o que possuís, e todas as coisas vos serão limpas.
42 “Pen nɨbi Perisi kai, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb: nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Sɨnɨb, dil, tap yokop ki tep owep wög dai tanɨb okok nɨŋem, tap kɨb rek lek, wök pag nɨŋ damɨl, wajrem alaŋ amek, nonɨm lɨl God nop nokɨm alap ñɨn, agɨl, per gos nɨpɨm. Tap sɨkol sɨkol okok per nɨg gɨl gɨpɨm ak tep, pen tari gɨnɨg mɨnɨm wagɨn yɨb ak nɨŋɨl kɨsen ma gɨpɨm? Bin bɨ okok kɨrop yɨpɨd gɨl gɨp ar ak ma gɨpɨm; kɨrop tɨmel gɨp ar ak nep gɨpɨm. God nop mɨdmagɨl ma lɨpɨm. Nɨg gɨl, gɨ tɨmel gɨpɨm.
42 Ai de vós, fariseus, que pagais o dízimo da hortelã, da arruda e de diversas ervas e desprezais a justiça e o amor de Deus. No entanto, era necessário praticar estas coisas, sem contudo deixar de fazer aquelas outras coisas.
43 “Pen nɨbi Perisi kai, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb: nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Nɨbi Juda mogɨm gep karɨp okok amɨl, bɨ kɨb mab bog bɨsɨgpal ar ak nep bɨsɨgpɨm. Gos nɨbi nɨpɨm ak, bin bɨ koŋai mɨdebal nab okok amon, ‘Mɨnɨm ag ñeb bɨ apeban e!’ agel, cɨnop tep gɨnɨgab, agɨl, nɨpɨm.
43 Ai de vós, fariseus, que gostais das primeiras cadeiras nas sinagogas e das saudações nas praças públicas!
44 Pen nɨbi Perisi kai, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb: nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Bin bɨ ognap nɨŋɨl, nɨbep bɨ tep yɨb apal ak pen cɨp tɨgel gɨpal ki tɨmel mɨdeb mɨgan okok bin bɨ ma nɨŋɨl ar alaŋ ajpal rek mɨdebɨm,” agak.
44 Ai de vós, que sois como os sepulcros que não aparecem, e sobre os quais os homens caminham sem o saber.
45 Jisas nɨb agek, lo mɨnɨm ag ñeb bɨ alap nop agak, “Mɨnɨm ag ñeb bɨ, mɨnɨm kɨlɨs yɨb lɨl ageban nɨbak, cɨnop ak rek nep ag jueban,” agak.
45 Um dos doutores da lei lhe disse: Mestre, falando assim também a nós outros nos afrontas.
46 Agek, Jisas agak, “Pen nɨbi lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb. Nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Mɨnɨm kɨl tep apɨm ak, wad mɨker kɨb okok rek, bin bɨ okok kɨrop gom ñɨbɨm ak pen kɨrop yɨmɨg nɨŋɨl ag tausak ma dɨpɨm.
46 Ele respondeu: Ai também de vós, doutores da lei, que carregais os homens com pesos que não podem levar, mas vós mesmos nem sequer com um dedo vosso tocais os fardos.
47 Pen nɨbi lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb. Nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Nased acɨk nɨbi okok bɨrarɨk nep bɨ God mɨnɨm agep bɨ okok kɨrop ñag pak lɨlak. Pen nɨbi God mɨnɨm agep bɨ okok cɨp tɨgel kɨrop gɨ lɨpɨm.
47 Ai de vós, que edificais sepulcros para os profetas que vossos pais mataram.
48 Gɨpɨm nɨbak, tep nep paklak, agɨl, gɨpɨm. Nased acɨk God mɨnɨm agep bɨ okok ñag pak lɨlak; nɨbi pen cɨp tɨgel kɨrop gɨ lɨpɨm.
48 Vós servis assim de testemunhas das obras de vossos pais e as aprovais, porque em verdade eles os mataram, mas vós lhes edificais os sepulcros.
49 Nɨb ak, God gos tep ke nɨŋɨp ak agak, ‘Bɨ mɨnɨm yad agep okok, bɨ mɨnɨm tep yad dad ameb okok kɨrop ag yoknɨgain, pen kɨrop yo nɨŋɨl, ognap gɨ tɨmel gɨl, ognap pɨs nep ñag pak lɨnɨgal,’ agak.
49 Por isso, também disse a sabedoria de Deus: Enviar-lhes-ei profetas e apóstolos, mas eles darão a morte a uns e perseguirão a outros.
50 Pen bɨrarɨk nep, God lɨm dai wagɨn aul gɨ lɨnɨg gak ñɨn ak tɨkɨl, bɨ God mɨnɨm agep okok kɨrop per pakel owɨp rek, bin bɨ mɨñi mɨdebɨm sɨŋ aul, tap dai nɨbak pen dɨnɨgabɨm.
50 E assim se pedirá conta a esta geração do sangue de todos os profetas derramado desde a criação do mundo,
51 Mɨker nɨbak me, bɨ Ebol nop ned wagɨn gɨl ñag pakɨl, ñag pak dapɨl, ñag pak dapɨl, kɨsen Sekaraia nop, kau tap sobok gɨ ñeb karɨp ñɨlɨk mɨgan ak kɨdadaŋ, kab kolɨm dɨ gɨlak bɨd ar sɨŋ aul, nab sɨŋak ñag pak lɨlak. Nɨbep nɨŋɨd yɨb agebin, mɨnɨm mɨker nɨbak magɨlsek, bin bɨ mɨñi mɨdebɨm okok dɨnɨgabɨm.
51 desde o sangue de Abel até o sangue de Zacarias, que foi assassinado entre o altar e o templo. Sim, declaro-vos que se pedirá conta disso a esta geração!
52 Pen nɨbi lo mɨnɨm ag ñeb bɨ okok, nɨŋ tep yɨb gɨnɨmɨb. Nɨbi mɨker kɨb yɨb dɨnɨgabɨm. Mɨnɨm tep ak, gos tep nɨŋeb karɨp ñɨlɨk mɨgan kɨjoŋ ki ak nɨbi dɨl, okok we gɨpɨm. Okok we gɨpɨm ak, bin bɨ karɨp ñɨlɨk mɨgan am nɨŋɨn, agɨl gos nɨpal okok, kɨrop per majɨl magrem ag rɨkpɨm,” agak.
52 Ai de vós, doutores da lei, que tomastes a chave da ciência, e vós mesmos não entrastes e impedistes aos que vinham para entrar.
53 — ausente —
53 Depois que Jesus saiu dali, os escribas e fariseus começaram a importuná-lo fortemente e a persegui-lo com muitas perguntas,
54 — ausente —
54 armando-lhe desta maneira ciladas, e procurando surpreendê-lo nalguma palavra de sua boca.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.