Hebreus 11

Kaingang NT (KGP_WBT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Topẽ ki rã to ken hã vẽ, hã vỹ: ti tỹ ẽg mỹ nén tó mũ ẽn kri nĩm, he mũ. Ti tỹ nén ũ to: “ve jé ãjag tóg ke mũ,” he mũ ẽn kri fi jé ẽg tóg ke mũ, ẽg tỹ ver vég tũ ra.
1 A fé mostra a realidade daquilo que esperamos; ela nos dá convicção de coisas que não vemos.
2 Ti si ag vỹ kri nĩm kỹ ti ki ge ja nĩgtĩ gé. Hã kỹ ag tóg Topẽ mỹ tỹ ũn há ja nỹtĩgtĩ, vãsỹ ke ag, ha mẽ.
2 Pela fé, pessoas em tempos passados obtiveram aprovação.
3 Ẽg tỹ Topẽ ki rã kỹ ẽg tóg ki kanhró nỹtĩ, ti tỹ ã vĩ tỹ ẽg tỹ nén vég mũ kar hyn han ja ti. Ti vĩ vég tũ ẽg tóg nĩgtĩ, kỹ tóg ẽg tỹ nén vég tũ tỹ tóg ẽg tỹ vég mũ hyn han ja nĩgtĩ, Topẽ ti, ã vĩ tỹ tóg nén kar hyn han ja nĩgtĩ.
3 Pela fé, entendemos que todo o universo foi formado pela palavra de Deus; assim, o que se vê originou-se daquilo que não se vê.
4 Kỹ Abel vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg Topẽ mỹ pũn há han, ti tỹ ti mỹ ã mẽg pũn kỹ. Jãvo ti kãke tỹ Caim vỹ ti ki rã ja tũ nĩ, kỹ tóg Topẽ mỹ nén ũ pũn tĩ (hã) ra (tóg) ti mỹ pũn kónãn. Abel tỹ Topẽ ki rã kỹ tóg Topẽ mỹ pũn há han ja nĩ, Abel tỹ ti mỹ pũn mũ ẽn ti. Topẽ tỹ Abel to: “inh mỹ tóg tỹ ũn jykre kuryj nĩ,” he ja vẽ, hã kỹ ti tũ tóg pũr há han. Ter ti huri, Abel ti, hã ra ẽg tóg ti tỹ nén han ja tugrĩn Topẽ ki ge ki kanhrãn mũ sir.
4 Pela fé, Abel apresentou a Deus um sacrifício superior ao de Caim. Com isso, mostrou que era um homem justo, e Deus aprovou suas ofertas. Embora há muito esteja morto, ainda fala por meio de seu exemplo.
5 Enoque vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ Topẽ vỹ ti jé prẽr, ti tỹ kanhkã ra tĩg jé, ti rĩr ra, ti ter tũ ra. Ti ve mãn tũ ag tóg, Topẽ tỹ ti jé prẽr kar kỹ, hã ra tóg ã ter tũ ra kanhkã ra vyr. Topẽ tỹ ti jé prẽr to hã tag vỹ ti to rán kỹ nĩ Topẽ vĩ tỹ rán kỹ nĩ ki, ha mẽ: “Topẽ tỹ ti jykre ve kỹ ti fe tóg mrin ke mũ,” he ja ti nĩ, Enoque to.
5 Pela fé, Enoque foi levado para o céu sem ver a morte; “ele desapareceu porque Deus o levou para junto de si”. Porque, antes de ser levado, ele era conhecido por agradar a Deus.
6 Ẽg tỹ Topẽ ki ge tũ nỹtĩn kỹ tóg ẽg to há nĩnh ke tũ nĩ, Topẽ ti. Ẽg tỹ Topẽ ra mũ sór kỹ ẽg tóg tag to jykrén ke mũ, ha mẽ. “Topẽ vỹ nĩ,” he jé ẽg tóg ke mũ. Kỹ ẽg tóg ti to: “ẽg tỹ ti to mũ kỹ tóg ẽg mỹ nén ũ há ẽn nĩm ke mũ, ti tỹ ẽg mỹ nén tó ja ẽn ti,” henh ke mũ gé. Tag tó kỹ ẽg tóg ti to mũnh ke mũ, kỹ tóg ẽg mỹ han ke mũ, ha vemnĩ.
6 Sem fé é impossível agradar a Deus. Quem deseja se aproximar de Deus deve crer que ele existe e que recompensa aqueles que o buscam.
7 Noé vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ Topẽ vỹ ti mỹ tó ja nĩ, ag kar tỹ kar kỹ ti jagy venh ke ti, hã vỹ: ta kutẽ, he mũ. Kỹ tóg Topẽ vĩ kri fi kỹ canoa mág ẽn han mũ, kỹ tóg han kãn kar kỹ (tóg) ki rã kỹ (tóg) kren mũ, ti prũ fi mré, ti krẽ mré ke gé. Topẽ ki rã kỹ tóg ũ tỹ Topẽ kato vãsãnsãn mũ ag mré tĩg mãn ja tũ nĩ. Hã kỹ Topẽ vỹ ti mỹ ũn jykre kuryj ag tỹ nén venh ke ẽn ven, ti tỹ ũ tỹ ti ki rã kỹ nỹtĩ ag mỹ nén ven ke ẽn tĩ.
7 Pela fé, Noé construiu uma grande embarcação para salvar sua família do dilúvio. Ele obedeceu a Deus, que o advertiu a respeito de coisas que nunca haviam acontecido. Pela fé, condenou o resto do mundo e recebeu a justiça que vem por meio da fé.
8 Abraão vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg Topẽ vĩ kri nĩm ja nĩgtĩ. Topẽ tóg ti mỹ: “ha tĩg,” he mũ, kỹ tóg tĩg ja nĩ, ga ũ ra, Topẽ tỹ ti mỹ ga nĩm ke mũ ẽn ra. Ã tỹ ki kagtĩg ra tóg ra tĩg ja nĩ. Ã jamã tá kãkutẽ kỹ tóg ã tỹ ki kagtĩg ẽn ra vyr, Abraão ti.
8 Pela fé, Abraão obedeceu quando foi chamado para ir à outra terra que ele receberia como herança. Ele partiu sem saber para onde ia.
9 Topẽ ki rã kỹ jẽ kỹ tóg ga ẽn mĩ tĩg ja nĩgtĩ. Topẽ tỹ ti mỹ ga ẽn nĩm sór ja vẽ, hã ra tóg tỹ ã tũ tũ ra tóg mĩ tĩg ja nĩgtĩ, tá. Kur tỹ ĩn krẽm ẽmãn kỹ tóg ga ẽn mĩ tĩg ja nĩgtĩ, ti kósin tỹ Isaque mré, Isaque kósin tỹ Jacó mré ke gé. Ti krẽ'krẽ ag vỹ ti mré ga ẽn venh ke ja nỹtĩ gé, hã kỹ Topẽ tóg Abraão mỹ tó ja nĩ, hã ra ag tóg ver vég tũ nĩ.
9 E, mesmo quando chegou à terra que lhe havia sido prometida, viveu ali pela fé, pois era como estrangeiro, morando em tendas. Assim também fizeram Isaque e Jacó, que herdaram a mesma promessa.
10 Ge ra tóg tovãnh ja tũ nĩgtĩ. Cidade tỹ Topẽ tũ ẽn ve sór ja ti nĩ, ũ tỹ tũg ke tũ pẽ ẽn. Topẽ hã vỹ cidade ẽn han. To jykrén kỹ tóg han. Ti pi(jé) ẽprã ke ag cidade ri ke nĩ'. Ẽn ve sór kỹ tóg ti tovãnh ja tũ pẽ nĩ, hã kỹ tóg vé, Abraão ti.
10 Abraão esperava confiantemente pela cidade de alicerces eternos, planejada e construída por Deus.
11 Sara fi vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ fi tóg ã kófa pẽ ra (fi tóg) kufyg ja nĩgtĩ, Topẽ tỹ fag tỹ tag to tar han kỹ, Sara fi, fi mén tỹ Abraão mré. Ũ tỹ fag mỹ: “kósin ve jé ãjag tóg ke mũ,” he mũ ẽn vĩ kri fi kỹ fag tóg ve ja nĩgtĩ.
11 Pela fé, até mesmo Sara, embora estéril e idosa, pôde ter um filho. Ela creu que Deus era fiel para cumprir sua promessa.
12 Hã kỹ ũn pir ẽn, ũn kófa pẽ ẽn krẽ'krẽ vỹ e tãvĩ nỹtĩ, krĩg e ẽn ri ke, goj fyr mĩ rỹnhrỹj e ẽn ri ke, goj kafã tũ fyr ẽn mĩ rynhryj e ẽn ri ke.
12 E, assim, uma nação inteira veio desse homem velho e sem vigor, uma nação numerosa como as estrelas do céu e incontável como a areia da praia.
13 Topẽ ki ge kỹ nỹtĩn kỹ ag kãgter, Abraão, Isaque, Jacó. Topẽ vỹ ag mỹ ga ẽn tó ja nĩ, hã ra ag tóg ve ja tũ nĩ ver. Ãjag tỹ ve pẽ han tũ ra ag kãgter. Ve sĩ han ja ag tóg nỹtĩgtĩ, Topẽ tỹ ag mỹ ga tó ja ti, hã ra ag tóg ve pẽ han ja tũ nĩ kỹ tóg ag mỹ ẽg tỹ kór há tá nén ũ vég mũ ri ke nĩ ja nĩgtĩ. Ag tỹ venh ke to tóg ag mỹ sér gy tĩ hã ra. “Tag ki, ga kri ẽg tóg ũn pygsa mũ ẽn ri ke han tĩ, ẽg jamã vỹ tỹ tag ki ke tũ nĩ,” he ag tóg tĩ.
13 Todos eles morreram na fé e, embora não tenham recebido todas as coisas que lhes foram prometidas, as avistaram de longe e de bom grado as aceitaram. Reconheceram que eram estrangeiros e peregrinos neste mundo.
14 Ag jamã pẽ jãvãnh kỹ ag tóg ga kri mũ ja nĩgtĩ, hã kỹ ag tóg: “ẽg jamã pẽ tũ vẽ, tag ki,” he ja nĩgtĩ.
14 Evidentemente, quem fala desse modo espera ter sua própria pátria.
15 Ag pi(jé) ãjag jamã si ẽn ra vỹn vỹn ke sór ja nĩgtĩ', hã kỹ ag tóg vỹn vỹn ke ja tũ nĩ.
15 Se quisessem, poderiam ter voltado à terra de onde saíram,
16 Ẽmã há pẽ ẽn ve sór ja ag tóg nĩgtĩ, kanhkã tá. Hã kỹ ag tóg Topẽ mỹ há ja nỹtĩ, ti pi(jé) ag to mỹ'ãg ke mũ'. Hã kỹ tóg vẽso: “Abraão Topẽ, Isaque Topẽ, Jacó Topẽ vỹ tỹ inh nĩ,” he tĩ, Topẽ ti. Cidade han tóg, ag mỹ, kanhkã tá.
16 mas buscavam uma pátria superior, um lar celestial. Por isso Deus não se envergonha de ser chamado o Deus deles, pois lhes preparou uma cidade.
17 Abraão vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg Isaque nenh ja tũ nĩgtĩ. Topẽ mỹ tóg ti fẽg, Topẽ tỹ ti mỹ ti kósin to vĩn kỹ. Ti kósin pir ja vẽ, hã ra tóg ti tãnh kren, Topẽ mỹ.
17 Pela fé, Abraão, ao ser posto à prova, ofereceu Isaque como sacrifício. Abraão, que havia recebido as promessas, estava disposto a sacrificar seu único filho,
18 Topẽ tóg Abraão mỹ: “ã kósin tỹ Isaque krẽ vỹ e nỹtĩnh mũ,” he ja nĩgtĩ.
18 embora Deus lhe tivesse dito: “Isaque é o filho de quem depende sua descendência”.
19 Kỹ tóg, ti tỹ ti tãnh kren kỹ tóg: “Topẽ hỹn ti rĩn mãn ki kanhró nĩ, isỹ ti tén kỹ,” he mũ. Hã kỹ tóg ti ve mãn gé. Ti tỹ ti tãnh kren kỹ tóg Topẽ mỹ ti tỹ ti tãnh ri ke nĩ ja nĩgtĩ, hã ra tóg ti ve mãn, Topẽ tỹ ti mỹ: “ti tãnh tũg ra,” hen kỹ.
19 Concluiu que, se Isaque morresse, Deus tinha poder para trazê-lo de volta à vida. E, em certo sentido, recebeu seu filho de volta dos mortos.
20 Isaque vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg Jacó mỹ vĩ há han, Esaú mỹ ke gé, ti tỹ ag mỹ ag tỹ nén venh ke ẽn tó kỹ.
20 Pela fé, Isaque prometeu bênçãos para o futuro de seus filhos, Jacó e Esaú.
21 Jacó vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg ã ter ke to hã (tóg) José krẽ régre ẽn ag mỹ vĩ há han gé. Kỹ tóg ã vãtó to jẽ kỹ (tóg) Topẽ krẽm mũg ke mũ, kỹ tóg Topẽ mỹ: “Topẽ vỹ tỹ ã nĩ,” he ja nĩ.
21 Pela fé, Jacó, prestes a morrer, abençoou cada um dos filhos de José e se curvou para adorar, apoiado em seu cajado.
22 José vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg ã ter ke nỹ ra tóg ã ter ken jo (tóg) Israel ag mỹ kãmén ja nĩgtĩ, ag krẽ'krẽ ag tỹ ga tỹ Egito tá kãpanh ke ẽn ti. Kỹ tóg ag tỹ kãpanh ke ẽn tó kỹ (tóg) ag mỹ to vĩ ja nĩ, ag tỹ ti kuka gé kãmũnh jé, ag kãmũnh ken kỹ.
22 Pela fé, José, no fim da vida, declarou com toda a confiança que os israelitas deixariam o Egito e deu ordens para que cuidassem de seus ossos.
23 Moisés han mũ fag vỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ gé, hã kỹ fag tóg Moisés péju, ti mur kar kỹ, kysã tãgtũ ki. Fag mỹ tóg sĩnvĩ nĩ ja nĩgtĩ, gĩr sĩ ti. Kỹ fag tóg pã'i mág kamẽg sór ja tũ nĩ, pã'i mág tỹ: “gĩr gré ag kãgtén kãn nĩ,” he mũ ra.
23 Pela fé, os pais de Moisés o esconderam por três meses tão logo ele nasceu, pois viram que a criança era linda e não tiveram medo de desobedecer ao decreto do rei.
24 Moisés vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ tóg, ã mog kar kỹ (tóg): “inh pi(jé) tỹ Faraó kósin fi kósin nĩ',” he ja nĩgtĩ.
24 Pela fé, Moisés, já adulto, recusou ser chamado filho da filha do faraó,
25 Ti tỹ Topẽ povo ag mré jagtar nĩ ra tóg ti mỹ tỹ nén ũ tũ nĩ ja nĩgtĩ. Hã ra tóg Egito tá ke ag mré rico nĩ sór ja tũ nĩgtĩ. Topẽ vĩ mranh kỹ ag tóg ón kỹ rico nỹtĩ ja nĩgtĩ, Egito tá ke ag.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a aproveitar os prazeres transitórios do pecado.
26 Ẽg tỹ Cristo tugrĩn jagtar nỹtĩ tag tóg ti mỹ ẽg rico nỹtĩ tag há kãfór nĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ Egito tá ke ag rico tag tóg ti mỹ kórég ja nĩgtĩ, Moises mỹ. Topẽ tỹ kanhkã tá ẽg mỹ nén ũ há nĩm ke ẽn hã to tóg jykrén ja nĩgtĩ.
26 Considerou melhor sofrer por causa do Cristo do que possuir os tesouros do Egito, pois tinha em vista sua grande recompensa.
27 Moisés vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ tóg ga tỹ Egito tá kãkutẽ ja nĩgtĩ, pã'i jũ kamẽg vãnh nĩn kỹ. Topẽ vég tũ ẽg tóg nĩgtĩ, hã ra tóg Topẽ hã ki ẽkrén kỹ nĩ ja nĩgtĩ. Ti vĩ tóg ti mỹ ti tỹ ti vég nĩ ri ke nĩ ja nĩgtĩ. Hã kỹ tóg krónh ke ja tũ nĩgtĩ, Moisés ti.
27 Pela fé, saiu do Egito sem medo da ira do rei e prosseguiu sem vacilar, como quem vê aquele que é invisível.
28 Moisés vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ tóg Israel ag mỹ festa tỹ Páscoa ẽn nĩm. Ag mỹ tóg: “ĩn jãnkã to tĩn, ovelha kyvénh tỹ,” he mũ, “Topẽ tỹ jẽnẽ jafã tỹ ãjag krẽ ve ag kãgtén tũ nĩ jé,” he ja tóg nĩgtĩ, Moisés ti, Israel ag mỹ. Hã kỹ ag tóg festa tỹ Páscoa ẽn han tĩ, ũri.
28 Pela fé, ordenou que o povo de Israel celebrasse a Páscoa e aspergisse com sangue os batentes das portas, para que o anjo da morte não matasse seus filhos mais velhos.
29 Israel ag vỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ ag tóg goj kusũg he mũ ẽn kã rẽgrẽg há han inhhã, ẽg tỹ ga kri mũ ẽn ri ke han ag tóg. Mrinmrér ja tũ ag tóg nĩgtĩ. Egito tá ke ag tỹ ag nón kã rẽgrẽg sór mũ ra tóg ag kri rũm ke mũ sir, goj ẽn ti, kỹ ag tóg nỹgnỹr kỹ kãgter kãn mũ sir.
29 Pela fé, o povo de Israel atravessou o mar Vermelho, como se estivesse em terra seca. Quando os egípcios tentaram segui-los, morreram todos afogados.
30 Israel ag vỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ja nĩgtĩ gé, hã kỹ cidade tỹ Jericó jy ró ẽn vỹ vẽsóg ki kórég kãn ja nĩgtĩ. Ag tỹ pénĩn mũ tỹ 7 (ke) han kar kỹ tóg vẽsóg ki kórég ja nĩ, ag tỹ kurã tỹ 7 (ke) ki pénĩn mũ kar kỹ.
30 Pela fé, o povo marchou ao redor de Jericó durante sete dias, e suas muralhas caíram.
31 Raabe fi vỹ Topẽ ki rã kỹ nĩ ja nĩgtĩ gé. Ũn mén (ka)mẽ vỹ tỹ fi nĩ ja nĩgtĩ, hã ra fi tóg Topẽ ki rã. Hã kỹ fi tóg Israel ag mỹ: “ha kãge jẽg,” he ja nĩ, ũ tỹ fi jamã venh kãmũ mũ ag. Hã kỹ ag tóg fi tén ja tũ nĩ gé. Cidade tá ke kar kãgtén ja ag tóg nĩgtĩ, ag tỹ Topẽ vĩ mẽ sór ja tũ tugrĩn, hã ra fi tóg inhhã kren ja nĩgtĩ.
31 Pela fé, a prostituta Raabe não foi morta com os habitantes de sua cidade que se recusaram a obedecer, pois ela acolheu em paz os espiões.
32 Inh hỹn ũ tónh ke mũ gé ver'. Isỹ ag tó kãn sór mũ ra tóg inh mỹ vẽnhmỹ tĩ. E ag nỹtĩ, e tãvĩ, Gideão ti, Baraque ti, Sansão ti, Jefté ti, Davi ti, Samuel ti, Topẽ vĩ tó tĩ kar ag.
32 Quanto mais preciso dizer? Levaria muito tempo para falar sobre a fé que Gideão, Baraque, Sansão, Jefté, Davi, Samuel e os profetas tiveram.
33 Topẽ ki ge kãn kỹ ag nỹtĩ, hã kỹ ag tóg pã'i ag mré vẽnh génh han, hã ra ag tóg pã'i ẽn ag tỹ hẽn ri ke kãn. Vẽnh jykre kuryj han ag tóg tĩ, vẽnh kar mỹ. Kỹ Topẽ tóg ag mỹ ã tỹ ag mỹ vẽnh jykre há tó mũ ẽn tỹ ag mỹ ven mũ sir. Mĩg tỹ ũ mãn sór mũ ra tóg ti tỹ hẽ ri ke ja tũ nĩgtĩ gé, mĩg ti.
33 Pela fé, eles conquistaram reinos, governaram com justiça e receberam promessas. Fecharam a boca de leões,
34 Pĩ gru jagy ẽn vỹ ag tỹ hẽ ri ke ja tũ nĩgtĩ gé, ũ tỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ag. Ũ tỹ rógro tỹ ag tén sór mũ ra tóg ag tỹ hẽ ri ke ja tũ nĩgtĩ gé. Ag krój nỹtĩ ra ag tóg tar gy nỹtĩ ja nĩgtĩ. Vẽnh génh han kỹ ag tóg rárá há han, kỹ ag tóg ag kato vãsãnsãn mũ ag tỹ pétẽ han gé.
34 apagaram chamas de fogo e escaparam de morrer pela espada. Sua fraqueza foi transformada em força. Tornaram-se poderosos na batalha e fizeram fugir exércitos inteiros.
35 Ũn tỹtá ũ fag vỹ, ãjag krẽ ter kar kỹ fag vỹ ag ve mãn, ag tỹ ag rĩn mãn kỹ, Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ẽn ag. Hã ra ag kato vãsãnsãn mũ ag vỹ ag to jũ mág, kỹ ag tóg ag kãmĩ ũ ag vóg kónãn gé. Kỹ ag tóg ag kygrẽg gé, ũ tỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ag, ag tỹ Topẽ to jũ kỹ, ũ tỹ ag kygrẽg mũ ag. Ag mỹ ag tóg: “ãjag tovãnh jé ẽg tóg ke mũ, ãjag tỹ Topẽ tovãnh kỹ,” he ja nĩgtĩ, hã ra ag tóg Topẽ tovãnh sór ja tũ nĩ. Ag tỹ kanhkã tá rĩnrĩr nỹtĩ sór ja vẽ, hã kỹ ag tóg Topẽ tovãnh ja tũ nĩ.
35 Mulheres receberam de volta seus queridos que haviam morrido. Outros, porém, foram torturados, recusando-se a ser libertos, e depositaram sua esperança na ressurreição para uma vida melhor.
36 Ag kãmĩ ũ ag to ag tóg é he mũ gé, kỹ ag tóg ag mrãnmrãn gé, ag sigse ag tóg, ke gé, kỹ ag tóg vẽse jafã kãtá ag vãm gé.
36 Alguns foram alvo de zombaria e açoites, e outros, acorrentados em prisões.
37 Pó tỹ ag pin kỹ ag tóg ag kãgtén gé, ránran jafã tỹ ag tóg ag ránran gé, serrote tỹ. Rógro tỹ ag tóg ag kãgtén gé, Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ag. Ag tỹ hẽ mĩ mũn kỹ ag tóg carneiro fár tỹ kur rĩnh ja nĩgtĩ, cabrito fár tỹ kur ke gé, ag tỹ Topẽ ki ge tugrĩn jagtar nỹtĩn kỹ. Vẽjẽn ve ja tũ ag tóg nĩgtĩ kejẽn, jagãgtar ag tóg nỹtĩ, ag vóg kónãn ja ag tóg nĩgtĩ gé.
37 Alguns morreram apedrejados, outros foram serrados ao meio, e outros ainda, mortos à espada. Alguns andavam vestidos com peles de ovelhas e cabras, necessitados, afligidos e maltratados.
38 Ag mré ke ag vỹ kórég pẽ nỹtĩ ja nĩgtĩ, hã kỹ ag tóg ũn há tag ag to kórég nỹtĩ ja nĩgtĩ. Kỹ ag tóg ga kórég kri mũ ja nỹtĩgtĩ, ag jo pétẽ kỹ, sór kri ag mũgtĩ, kỹ ag tóg pãnónh nor kãki nỹtĩ ja nĩgtĩ gé, ga nor kãki ke gé, ũ tỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩ ag. Ẽprã ke ag vỹ ag to jũ mág nỹtĩ ja nĩgtĩ.
38 Este mundo não era digno deles. Vagaram por desertos e montes, escondendo-se em cavernas e buracos na terra.
39 Ag tỹ Topẽ ki ge kỹ nỹtĩn kỹ tóg hã ra ag to há nĩ, Topẽ ti. Hã ra ag tóg tag ki ve ja tũ nĩ ver, ag tỹ nén ve sór mũ ẽn ti, Topẽ tỹ ag mỹ nén tó ja ẽn ti.
39 Todos eles obtiveram aprovação por causa de sua fé; no entanto, nenhum deles recebeu tudo que havia sido prometido.
40 Topẽ vỹ ẽg to jykrén ja nĩ gé, hã kỹ tóg ver ag mỹ ven ja tũ nĩ. Ti tỹ ẽg mré ag mỹ ven sór vẽ, ẽg tỹ jagnẽ mré kanhkã tá junjun jé.
40 Pois Deus tinha algo melhor preparado para nós, de modo que, sem nós, eles não chegassem à perfeição.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.