Atos 19
Kaingang NT (KGP_WBT) vs NTLH
1 Kỹ Apolo tóg cidade tỹ Corinto tá nĩ nĩ sir. Hã ra Paulo tóg cidade tỹ Éfeso tá jun mũ. Ga ẽn mĩ tóg tĩg ja nĩgtĩ, pãnónh kri kyjer ẽn mĩ. Kỹ tóg Éfeso tá jun mũ sir.
1 Enquanto Apolo estava na cidade de Corinto, Paulo viajou pelo interior da província da Ásia e chegou a Éfeso. Ali encontrou alguns cristãos
2 Tá ũ ag tóg Jesus ki ge ja nĩgtĩ. Kỹ Paulo tóg ag mỹ: “ãjag mỹ Topẽ kuprĩg tỹ jagrẽ nỹtĩ', ãjag tỹ Jesus ki gen kã'?” he mũ. Kỹ ag tóg ti mỹ: “kỹ ne nẽ ge, Topẽ kuprĩg ti?” he mũ, Paulo mỹ.
2 e perguntou: — Quando vocês creram, vocês receberam o Espírito Santo? Eles responderam: — Nós nem mesmo sabíamos que existe o Espírito Santo.
3 Kỹ Paulo tóg: “ãjag tỹ kygpe kỹ ãjag hẽ ri ké?” he mũ. Kỹ ag tóg: “João tỹ ag kygpe ri ke ti nĩ, ẽg kygpe ti,” he mũ.
3 — Então que tipo de batismo vocês receberam? — perguntou Paulo. — O batismo de João Batista! — responderam.
4 Kỹ Paulo tóg: “João tóg ag kygpe ja nĩgtĩ, ag tỹ ãjag jykre tovãnh sór nỹtĩn kỹ,” he mũ. “Kỹ tóg vẽnh kar mỹ kãmén ja nĩ gé, ag tỹ ũ tỹ ti nón kãtĩ ẽn ki ge jé, hã vỹ: Jesus, he mũ,” he tóg, Paulo ti.
4 Então Paulo disse: — João batizava aqueles que se arrependiam dos seus pecados. E também dizia ao povo de Israel que eles deviam crer naquele que havia de vir depois dele, isto é, em Jesus.
5 Ag tỹ tag mẽ kỹ ag tóg ti mỹ: “Jesus jiji tó kỹ ẽg kygpe ge,” he mũ.
5 Depois de ouvirem isso, aqueles homens foram batizados em nome do Senhor Jesus.
6 Kỹ Paulo tóg ã nĩgé tỹ ag mẽg mũ, kỹ Topẽ kuprĩg tóg ag ki rã mũ sir. Vẽnh vĩ ũ han ag tóg mũ sir. Kỹ ag tóg Topẽ vĩ tó mũ gé.
6 Aí Paulo pôs as mãos sobre eles, e o Espírito Santo veio sobre eles. Então começaram a falar em línguas estranhas e a anunciar também a mensagem de Deus.
7 Ũ tỹ 12 ag hỹn, vẽnh vĩ ũ han mũ ẽn ag.
7 Esses homens eram mais ou menos doze.
8 Kỹ Paulo tóg Israel tỹ vẽnh kanhrãn jafã kãra rã mũ. Ti tỹ mũmẽg vãnh nĩn kỹ tóg Topẽ tỹ tỹ ẽg pã'i nĩ kãmén mũ. Kysã tãgtũ ki tóg ag mỹ kãmén mũ, ag tỹ hẽn ri ke mũn ti vĩ kri fi jé.
8 Durante três meses Paulo foi à sinagoga e falou com coragem ao povo. Ele conversava com eles e tentava convencê-los a respeito do Reino de Deus .
9 Hã ra ũ ag tóg ti vĩ to fe ũ nỹtĩ sir, ag tỹ kri fi jãvãnh nỹtĩn kỹ. Kỹ ag tóg to é hen kỹ ag tóg to vĩ kónãn mũ, vẽnh kar jo. Kỹ Paulo tóg ag mré vĩ mãn tũ nĩ sir. Jesus mré mũ ag mỹ tóg: “vyr mỹ ẽg nỹtĩ,” he mũ. Kỹ tóg escola krẽm ag kanhrãn mũ sir, kurã kar ki. Escola to professor ẽn jiji hã vỹ: Tirano, he mũ.
9 Mas alguns eram teimosos, não acreditavam e, em frente de todos, ainda falavam mal do Caminho do Senhor . Então Paulo abandonou a sinagoga, levando os cristãos consigo, e começou a falar diariamente na escola de um homem chamado Tirano.
10 Prỹg régre ki tóg tá nĩ nĩ, gen kỹ, Paulo ti. Hã kỹ ga tỹ Ásia tá ke ag kar vỹ Jesus vĩ mẽg mũgtĩ, Israel ag kar, fóg tỹ Grego he mũ ag kar ke gé.
10 Ele fez isso durante dois anos, até que todos os moradores da província da Ásia, tanto os judeus como os não judeus, ouviram a mensagem do Senhor.
11 Kỹ Topẽ tóg Paulo mỹ vẽnh jykre nĩm mũ gé, kỹ tóg ẽg tỹ nén han vãnh tỹ hẽn ri ke hyn han mũ.
11 Deus fazia milagres extraordinários por meio de Paulo,
12 Kejẽn ag tóg Paulo kur tỹ ũn kagyga ag mẽgmẽg mũ, ag tỹ há' he jé. Paulo tỹ kur mẽ kar kỹ ag tóg tỹ ũn kagyga ag mẽgmẽg mũ. Kỹ ag tóg hághá' he mũ. Vẽnh jagrẽ kórég ag vỹ gen kỹ pa mũ gé, ũn kaga ag tỹ ti kur mẽ kỹ.
12 tanto que as pessoas pegavam lenços e aventais que ele usava e os levavam para os doentes tocarem. E, quando estes tocavam neles, ficavam curados; e de outras pessoas saíam os espíritos maus.
13 Kỹ Israel ag kujá ag vỹ tá nỹtĩ gé. Kujá ẽn ag tóg ẽmã kar kri rũm ke tĩ. Kejẽn ag tóg ãjag tỹ vẽnh jagrẽ kórég ven kỹ ag tóg Jesus jyjy tó tĩ. Ón kỹ ag tóg tó tĩ. Kỹ ag tóg ũ mỹ: “Jesus jykre tỹ sóg ã kutẽm ke mũ, Paulo tỹ ũn kãmén tĩ ẽn jykre tỹ,” he mũ, ũn jagrẽ kórég mỹ. Hã ra ag tỹ ón kỹ Jesus jiji tó vẽ. Ti mré ke pijé'.
13 Alguns judeus que andavam de um lugar para outro, expulsando espíritos maus, quiseram usar também o nome do Senhor Jesus para expulsar os espíritos maus, dizendo a eles: — Pelo poder do nome de Jesus, o mesmo que Paulo anuncia, eu mando que vocês saiam!
14 Ũ tỹ ge tó mũ ag vỹ tỹ Israel ag nỹtĩ. Topẽ tũ ki rĩr tĩ to pã'i mág krẽ ag vẽ, kỹ ti jiji hã vỹ: Ceva, he mũ, ag panh jyjy ti. Ũ tỹ 7 ke ag vẽ, ti krẽ ẽn ag.
14 Os homens que faziam isso eram os sete filhos de um judeu chamado Ceva, que era Grande Sacerdote .
15 Ag tỹ ũn jagrẽ kórég mỹ Jesus jiji tó kỹ vẽnh jagrẽ kórég ẽn tóg ag mỹ: “Jesus ki kanhró sóg nĩ, Paulo mẽ inh huri ke gé, hã ra ãjag tóg tỹ ũ nỹtĩ?” he mũ ag mỹ, kujá ag mỹ.
15 Mas certa vez um espírito mau disse a eles: — Eu conheço Jesus e sei quem é Paulo. Mas vocês, quem são?
16 Kỹ ũn jagrẽ kórég ẽn tóg ag to hũm he mũ. Ag kygrẽg tóg mũ, hã ra ag tóg ti tỹ hẽ ri ke tũ nĩ. Kỹ ag tóg kator kỹ rinfig mũ sir, kygvénh kỹ.
16 Então o homem que estava dominado pelo espírito mau os atacou e bateu neles com tanta violência, que eles fugiram daquela casa feridos e com as roupas rasgadas.
17 Kỹ Éfeso tá ke ag kar tóg mẽg mũ, Israel kar, fóg tỹ Grego ag kar ke gé. Kỹ ag tóg mũmẽgmẽg mũ sir. Kỹ Jesus Cristo jiji tóg ag mỹ tar nĩ, ag mỹ tóg nén kar kãfór nĩ, Jesus Cristo jyjy ti.
17 E todos os que moravam em Éfeso, judeus e não judeus, souberam disso. Eles ficaram com muito medo, e o nome do Senhor Jesus se tornou mais respeitado ainda.
18 Kỹ Jesus ki ge kỹ nỹtĩ ag tóg ãjag jykre kórég tugtó mũ sir, jagnẽ mỹ.
18 Então muitos dos que creram vinham e confessavam publicamente as coisas más que haviam feito.
19 Ũ ag tóg curandeiro tũ han ja nĩgtĩ, kujá tũ ke gé. Kỹ ag tóg ãjag vẽnh rán gé kãmũ mũ, curandeiro tỹ vẽnh rán ẽn ti. Kỹ ag tóg kuprũn kãn mũ sir, vẽnh kar rĩnve. Ag tỹ ti kaja nĩkrén kỹ tóg kaja e ja nĩ, jãnkamy tỹ 50 mil hỹn.
19 E muitos daqueles que praticavam feitiçaria ajuntaram os seus livros e os trouxeram para queimar diante de todos. Quando calcularam o preço dos livros queimados, o total chegou a cinquenta mil moedas de prata .
20 Hã kỹ Topẽ vĩ tóg sir vẽnh kar kri rũm ke mũ. Kỹ ũ tỹ hẽn ri ke ag tóg kri fig mũ sir.
20 Assim, de maneira poderosa, a mensagem do Senhor era anunciada e se espalhava cada vez mais.
21 Kar kỹ Paulo tóg to jykrén mũ. Ga tỹ Macedônia mĩ tóg kutẽ sór mũ, ga tỹ Grécia mĩ, Jerusalém ra tĩg jé. “Isỹ Jerusalém ra tĩg kar kỹ sóg cidade tỹ Roma ra tĩg sór mũ gé,” he tóg, Paulo ti.
21 Depois desses acontecimentos, Paulo resolveu passar pelas províncias da Macedônia e da Acaia e ir até Jerusalém. Ele dizia: — Depois que eu visitar Jerusalém, preciso ir a Roma.
22 Kỹ tóg ga tỹ Macedônia ra ũn régre ag jẽgnẽg mũ, ti mré rãnhrãj mũ ag, hã vỹ: Timóteo mré Erasto, he mũ. Ti hã tóg hã ra ga tỹ Ásia tá nĩ nĩ ver, Paulo ti.
22 Então Paulo enviou para a Macedônia dois dos seus ajudantes, Timóteo e Erasto, mas ele ficou mais algum tempo na província da Ásia.
23 Kejẽn vẽnh génh tóg kutẽ mũ, Jesus japry tugrĩn, ti jamĩn tugnĩn.
23 Foi nessa ocasião que houve na cidade de Éfeso uma grande desordem por causa do Caminho do Senhor .
24 Ũ tóg Éfeso tá nĩ nĩ, ũ tỹ prata tỹ ĩn sĩ kãggrá han mũ ti, ũ tỹ topẽ tỹ Diana he mũ fi jo ĩn sĩ ẽn kãggrá han mũ ti, retrato ẽn. Ũ tỹ han mũ jiji hã vỹ: Demétrio, he mũ. Ti camarada tỹ hẽn ri ke ag tóg vẽnh rãnhrãj ẽn ki nén há vég tĩ. Ag ganho vẽ.
24 Um ourives chamado Demétrio fazia pequenos modelos de prata do templo da deusa Diana, e o seu negócio dava muito lucro aos que trabalhavam com ele.
25 Kỹ tóg ã camarada ag jé prẽr kãn mũ, Demétrio ti. Ũ tỹ ã ri kén rãnhrãj mũ ag jé prẽr tóg mũ gé. Ag vẽnh mãn kỹ tóg ag mỹ: “ha vé,” he mũ. “Vẽnh rãnhrãj tag ki ẽg tóg nén ũ há vég mũgtĩ, ẽg ganho ti. Tag ki ẽg há nỹtĩ,” he tóg.
25 Então ele chamou estes e outros da mesma profissão e disse: — Meus amigos, vocês sabem que a nossa riqueza vem deste nosso ofício.
26 “Hã ra Paulo tag tóg cidade tag ki tóg ũ tỹ hẽn ri ke krĩn mũ sir, ga tỹ Ásia mĩ ke gé. Ag mỹ tóg: “vẽnh nĩgé tỹ han ja pi(jé) tỹ Topẽ nĩ',” he tĩ. Kỹ ag tóg ti vĩ kri fig mũ sir. Tag vég ẽg mũ (mỹr),” he tóg.
26 Vocês mesmos podem ver e ouvir o que esse tal de Paulo está fazendo. Ele afirma que os deuses feitos por mãos humanas não são deuses de verdade. E está conseguindo convencer muita gente, tanto daqui como de quase toda a província da Ásia.
27 “Kỹ ẽg tỹ nén tag tóg tũ' he sór mũ sir ti tugrĩn, ẽg ganho ti. Hã ra Diana fi jo ĩn tóg tỹ nén ũ tũ nĩ ke gé, ti sĩnvĩ nĩ ra. Kỹ fi tóg tỹ nén ũ tũ nĩ gé sir, fi tỹ tỹ ũn mág nĩ ra. Ásia kar mĩ ag tóg fi to jãnjãn tĩ, ga kar mĩ ke gé. Hã ra tóg fi tỹ tũg' henh ha, Paulo ti, ti tỹ: “vẽnh kãggrá pi(jé) tỹ Topẽ nĩ', hen kỹ,” he tóg, Demétrio ti, ũ tỹ fi jo ĩn sĩ han mũ ẽn ti.
27 Assim nós estamos correndo o perigo de ver o povo rejeitar o nosso negócio. E não é só isso. Existe o perigo de o templo da grande deusa Diana não ficar valendo mais nada e também de ser destruída a grandeza dessa deusa adorada por todos na Ásia e no mundo inteiro.
28 Ag tỹ tag mẽ kỹ ag fe tóg gỹm ke mũ sir. Kỹ ag tóg jamã hár(a) prẽr kỹ: “!..topẽ tỹ Diana fi vỹ kãfór ne..! !..Tỹ fi Éfeso ag tũ ne..!” he mũ sir, prẽnprẽr kỹ.
28 Quando a multidão ouviu isso, ficou furiosa e começou a gritar: — Viva a grande Diana de Éfeso!
29 Kỹ cidade ẽn ki ag vẽnh génh vẽ sir, kỹ vẽnh kar tóg ĩn mág ẽn ra pétẽ mũ, ĩn kri ĩn tũ ẽn ra. Gaio he mũ ti pére ag tóg mũ mũ, ti kãgmĩ kỹ, Aristarco ke gé. Macedônia tá ke ag vẽ. Ẽn ag tóg Paulo mré kãmũ ja nĩgtĩ. Ẽn ag kugmĩg ag tóg mũ, ag tỹ ĩn mág ẽn ra ag tatĩ mũ jé.
29 E a confusão se espalhou por toda a cidade. A multidão agarrou Gaio e Aristarco, dois macedônios que viajavam com Paulo, e os arrastou até o teatro.
30 Kỹ Paulo tóg ra tĩg sór mũ, ag mré vĩ jé, hã ra ũ tỹ Jesus ki ge kỹ nỹtĩ ag tóg ti mỹ: “tĩ tũg ra,” he mũ.
30 Paulo queria falar ao povo, mas os irmãos não deixaram.
31 Kỹ ga tỹ Ásia tá pã'i ag tóg ti mỹ vẽnh vĩ jẽnẽg mũ gé, ti tỹ ĩn mág ẽn ra tĩ tũ nĩ jé. Ti to ag tóg há nỹtĩ, pã'i ag.
31 Alguns altos funcionários daquela província, que eram amigos de Paulo, mandaram a ele um recado, pedindo que não fosse ao teatro.
32 Ĩn mág tá ag tóg vẽnh mãn kỹ nỹtĩ nĩ, ũ tỹ hẽn ri ke ag. Kỹ ũ ag tóg nén ũ tó tĩ, prẽnprẽr kỹ, jó ũ ag tóg nén ũ tó tĩ, prẽnprẽr kỹ. Kỹ vẽnh kar tóg vĩ vĩ he kãn mũ sir. Vẽnh mãn kỹ ag nỹtĩ, hã ra ag tóg: “ẽg tỹ hẽ ri ke jé vẽnh mãn nẽ hỹn'?” he mũ.
32 Naquela altura dos acontecimentos a multidão que se achava no teatro estava em completa desordem: uns gritavam uma coisa, e outros gritavam outra, pois a maioria nem sabia por que estava ali.
33 Kỹ Israel ag tóg vẽnh kar mỹ ũ ven mũ gé, Alexandre he mũ ẽn. Kỹ Alexandre tóg ã nĩgé tỹ ge mũ, ag tỹ katy' he jé. Kỹ tóg ag mỹ kãmén sór mũ.
33 Algumas pessoas ficaram pensando que Alexandre era o culpado, pois os judeus o obrigaram a ir e ficar lá na frente. Aí Alexandre fez um sinal com a mão e tentou falar para se defender diante do povo.
34 Kỹ ag tóg vég mũ sir, ti tỹ tỹ Israel nĩ ti, Alexandre ti. Hã ra ag tóg tỹ fóg nỹtĩ, tá vẽnh mãn kỹ nỹtĩ ag. Kỹ ag tóg Israel ag to jũgjũ nỹtĩ nĩ. Ag tỹ ti tỹ tỹ Israel nĩ ẽn ven kỹ vẽnh kar tóg prẽr pir han mũ, hã vỹ: “!..Éfeso tá ke fi tỹ vẽnh kar kãfór ne..! !..Diana he mũ fi vỹ vẽnh kar kãfór ne..!” he mũ, prẽnprẽr kỹ. Hora régre han ag tóg mũ sir, ge nỹtĩ ki.
34 Mas, quando perceberam que ele era judeu, ficaram gritando todos juntos a mesma coisa durante duas horas: — Viva a grande Diana de Éfeso!
35 Governo mỹ rán tĩ ẽn tóg hã ra ag fe tỹ há' he mũ. Kar kỹ tóg ag mỹ: “Éfeso tá ke',” he mũ. “Vẽnh kar vỹ Diana fi ki kanhró nỹtĩ,” he tóg. “Éfeso tá ẽg tóg fi ki rĩr mũ. Fi kãggrá nẽji tóg kanhkã tá kãkutẽ ja nĩ. Vẽnh kar tóg tag ki kanhró nỹtĩ,” he tóg.
35 Finalmente o secretário da prefeitura da cidade conseguiu acalmar o povo. Ele disse o seguinte: — Cidadãos de Éfeso! Todos sabem que a nossa cidade é a guardadora do templo da grande Diana e da pedra sagrada que caiu do céu.
36 “Ũ tóg tag kato vĩ tũ nĩgtĩ (mỹr),” he tóg. “Hã kỹ jatu ké. Krĩ rỹg tũg ra,” he tóg.
36 Ninguém pode negar isso. Assim fiquem calmos e não façam nada sem pensar bem.
37 “Tag ag tatĩ ãjag tóg kãmũ ja nĩgtĩ, hã ra ag tóg topẽ fi jo ĩn tá nén ũ péju ja tũ nĩgtĩ. Ẽg topẽ fi to ag tóg vĩ kónãn tũ nĩgtĩ (mỹr),” he tóg.
37 Vocês trouxeram aqui estes homens, mas eles não assaltaram o templo, nem ofenderam a nossa deusa.
38 “Demétrio mỹ ag kato vĩ sór ke mũ'?” he tóg. “Vẽnh kãggrá han mũ ag mỹ ti mré ag vĩ kafãn sór mũ'?” he tóg. “Kỹ kófa ag mỹ tómnĩ ge, vẽnh jyvẽn ke kurã ẽn kã. Ag kato vĩmnĩ ge,” he tóg.
38 Se Demétrio e os seus ajudantes têm alguma acusação contra alguém, eles podem apresentar suas acusações no tribunal, pois para isso há dias certos de reunião, e também existem os governadores.
39 “Ãjag tỹ hã ra nén ũ tó sór kỹ ãjag tóg ẽg tũ ki kanhró nỹtĩ. Kurã nĩm jé ẽg tóg ke mũ, kỹ ẽg vẽnh mãn kỹ venh mũ ha,” he tóg.
39 Porém, se vocês querem mais alguma coisa, isso será tratado na reunião do povo, convocada de acordo com a lei .
40 “Hã ra ẽg tỹ ón kỹ vẽnh génh kỹ ũ ag hỹn ẽg to: pã'i mág tỹ imperador kato ag tẽ sór mũ, he mũ. Nén ũ tũ to ãjag tóg vẽnh mãn mũ (mỹr),” he tóg. “Ũ tỹ ẽg mỹ: ne nẽ? he mũ ra ẽg tỹ ne tónh ke tóg tũ tĩ,” he tóg, governo mỹ rán tĩ ti.
40 Pois corremos o risco de sermos acusados de revolta, por causa do que está acontecendo hoje. Não há motivo para toda esta confusão. E nós não poderíamos justificar tudo isso.
41 Kar kỹ tóg ag mỹ: “ha mũ jẽg,” he mũ. Kỹ ag tóg mũ mũ sir.
41 Depois de dizer essas palavras, ele terminou a reunião.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 19, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.