Romanos 7
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NVT
1 Peẽ xe re'ýi kwéry, tekoha rehegwa nhe'ẽ kwaaha voi. Upéixa-gwi peẽ-my amombe'u-tama va'e peikwaa voi. Tekoha rehegwa nhe'ẽ jaikove va'e pegwarã. Ndaha'éi nhamano va'ekwe pegwarã tekoha.
1 Agora, irmãos, vocês que conhecem a lei, não sabem que ela se aplica apenas enquanto a pessoa vive?
2 Upéixa voi kunha ime va'e tekoha-rupi oiko jave, oikove vyteri ramo iména, ndikatúi oheja oho-vy. Ha omano ramo katu ndaipu'akavéi hese imenakwe.
2 Por exemplo, quando uma mulher se casa, a lei a une a seu marido enquanto ele estiver vivo. No entanto, se ele morrer, as leis do casamento já não se aplicarão à mulher.
3 Upéixa ramo iména oikove vyteri ramo, outro kwimba'e ndive oiko ramo, “Teko ky'a-rupi oiko” ja'e arã hese. Ha iména omano ramo katu ndaipu'akavéi hese. Omenda pyahu jevy ramo outro kwimba'e-rehe, tekoha-rupi joty oiko va'erã. Omano va'ekwe rereko asyhaty e'ỹ upéa. Ndoikovéi omano va'ekwe pogwy-py, ojei-ma íxugwi. Ndaixupe gwarãi inhe'ẽ.
3 Portanto, enquanto o marido estiver vivo, se ela se casar com outro homem, cometerá adultério. Mas, se o marido morrer, ela ficará livre dessa lei e não cometerá adultério ao se casar novamente.
4 Upéixa ete pende rekoha, xe re'ýi kwéry. Cristo omano va'ekwe. Cristo-pe peteĩxa pemoirũ-gwi, omano va'ekwe-rami ave peiko va'ekwe. Yma va'ekwe he'i va'ekwe Moisés: “Nderejapopái ramo upe tekoha porã nhe'ẽ gwive, eremano arã mombyry Nhandejáry-gwi ereiko hagwã” he'i va'ekwe Moisés Nhandejáry nhe'ẽ ohai-vy. Ãy jajerovia-magwi Cristo-rehe, upéa nhe'ẽ ndaha'evéi nhande-vy gwarã. Ha'e kuri peẽ-my: Imenakwe nomandavéi-ma gwembirekokwe-rehe. Ndoikovéi-ma omano va'ekwe pogwy-py, ojei-ma íxugwi. Upéixa ete Hesu Cristo-pe nhamoirũ-gwi, omano va'ekwe-rami jaiko-gwi, ndaha'éi nhande-vy gwarã Moisés rembihaikwe. Ha Cristo omano rire, omoingove jevy íxupe Nhandejáry. Upéa-gwi ãy peiko-ma he'ýi ramo yva'a porã va'e-rami, pene rembiapo porã porã hagwã íxupe.
4 Assim, meus irmãos, vocês morreram para o poder da lei quando morreram com Cristo, e agora estão unidos com aquele que foi ressuscitado dos mortos. Como resultado, podemos produzir uma colheita de boas obras para Deus.
5 Yma jajapose va'e rei jajapo va'ekwe. Upe-ma ramo, “Ani erejapo teĩ upéa” he'i ramo Moisés remimombe'ukwe nhande rekoharã, ivaive ive va'e joty jajapose va'ekwe. Yvyra hi'upy e'ỹ vaive va'e-rami nhane rembiapo vai vai jaiko-vy va'ekwe. Nhane rembiapo vai vyteri ramo ra'e, mombyry Nhandejáry-gwi jaiko arã ra'e. Nhamano hagwãixa jaiko va'ekwe.
5 Quando éramos controlados pela natureza humana, desejos pecaminosos atuavam dentro de nós, e a lei despertava esses desejos maus, que produziam uma colheita de obras pecaminosas cujo resultado era a morte.
6 Upéa yma gware tekoha porã nhe'ẽ ipokatu joty. Ha peteĩxa nhamoirũ-ma ramo Cristo-pe, ãy upéa kwatia nhe'ẽ ndaha'evéi nhande-vy gwarã. Ãy omano va'ekwe-rami jaiko íxupe. Ndaipokatuvéi-ma nhande-rehe upéa yma gware nhe'ẽ. Nhe'ẽ Marangatu tee va'e reko-rupi ae nhamba'apo Nhandejáry-pe jaiko-vy.
6 Agora, porém, fomos libertos da lei, pois morremos para ela e já não estamos presos a seu poder. Podemos servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à letra da lei, mas da maneira nova, vivendo no Espírito.
7 Oĩ he'i va'erã para'e: “Naiporãi ra'e Moisés amyrĩ remimombe'ukwe tekoha” he'i mo'ã. Ndaha'éiry upéixa. Upe tekoha rehegwa nhe'ẽ ahendu-ma ramo, xe rembiapo vaikwe aikwaa-ma voi. “Aníke peipota teĩ pende rapixa mba'e” nde'íry ramo ra'e upe tekoha rehegwa nhe'ẽ, ndaikwaái arã ra'e xe rekoha vai.
7 Por acaso estou dizendo que a lei de Deus é pecaminosa? Claro que não! Na verdade, foi a lei que me mostrou meu pecado. Eu jamais saberia que cobiçar é errado se a lei não dissesse: “Não cobice”.
8 “Ani ne mba'e jerure rure teĩ” he'i Moisés amyrĩ rembihaikwe tekoha porã mombe'u-vy. Upéa nhe'ẽ amonhe'ẽ ramo jepe, ajejavy joty. Aipota eterei xe rapixa mba'e. Upéa-gwi ajejavyve vyve aiko-vy. Upe tekoha ndaikwaái ramo ra'e, ndaikwaái arã ra'e xe rekoha vai. Naxe mbojejavýi arã ra'e.
8 Mas o pecado usou esse mandamento para despertar dentro de mim todo tipo de desejo cobiçoso. Se não houvesse lei, o pecado não teria esse poder.
9 Yma upe tekoha rehegwa nhe'ẽ kwaa e'ỹ-vy aiko va'ekwe. Ha upe rire katu: “Ani erejapo teĩ upeixagwa” he'i pykatu upe tekoha rehegwa nhe'ẽ, ajaposeve seve joty.
9 Houve um tempo em que eu vivia sem a lei. No entanto, quando tomei conhecimento do mandamento, o pecado ganhou vida,
10 Upéi mombyry aiko va'ekwe Nhandejáry-gwi amano va'ekwe-rami. Upe tekoha porã-rupi meme mo'ã oipota va'ekwe xe aiko hendive Nhandejáry. Ha xe katu mombyry-ma aha va'ekwe aiko-vy Nhandejáry-gwi. Aiko teĩ. Omano va'ekwe-rami aiko va'ekwe íxugwi.
10 e eu morri. Assim, descobri que os mandamentos da lei, que deveriam trazer vida, trouxeram, em vez disso, morte.
11 Upe tekoha nhe'ẽ amonhe'ẽ ramo jepe “Aníke erejapo teĩ upeixagwa” he'i pykatu, xe ajaposeve seve joty. Upe tekoha-rupi aikose mo'ã ramo jepe, anhembotavy-ma joty. Upe tekoha nhe'ẽ xe mbojejavyve joty. Ajejavyseve joty. Upéixa ramo ajejavy javy-gwi, omano va'ekwe-rami aiko va'ekwe.
11 O pecado se aproveitou desses mandamentos e me enganou, e fez uso deles para me matar.
12 Upéixa ramo Nhandejáry rekoha marangatu voi upe tekoha. Nhande rekorã rehegwa nhe'ẽ, Nhandejáry rekoha marangatu voi ave. Nhandejáry remimbota omombe'u upéa nhe'ẽ. Nhane mo'arandu porã, nhane moingo tape porã-rupi ave.
12 Isso, porém, só demonstra que a lei em si é santa, e santos, justos e bons são seus mandamentos.
13 Oĩ he'i va'erã para'e: “Upe tekoha Nhandejáry rembijohu porã va'e xe mbojejavy ra'e. Xe jukaharã vérami” he'i mo'ã. Ndaha'éiry upéixa. “Ani erejapo teĩ upeixagwa” he'i va'e-rehe xe mandu'a ramo, ajejavyseve joty aiko-vy. Omano va'ekwe-rami aiko. Upéixa ramo ojekwaa xe-rehe xe rekoha vaiha. Jajejavy e'ỹ hagwã pe tekoha he'i-gwi, ojekwaa porãve nhande-rehe nhande rekoha vaiha. “Ivai eterei voi” ja'e nhandéjehe.
13 Mas, então, a lei, que é boa, foi responsável por minha morte? Claro que não! O pecado usou o que era bom para me condenar à morte. Vemos, com isso, como o pecado é terrível, usando os bons mandamentos de Deus para seus próprios fins perversos.
14 Nhane nhe'ẽ marangatu pegwarã voi Moisés remimombe'ukwe tekoha porã. Ha ndaxe reko marangatu meméiry. Xe-rehe ipu'aka joty tekoha vai va'e.
14 O problema não está na lei, pois ela é espiritual e boa. O problema está em mim, pois sou humano, escravo do pecado.
15 Xe aikose ha-rupi ndaikói. Ndajaposéi va'e ajapo joty. Upéixa-gwi xe ndaikwaavéi-ma voi xe rekoha.
15 Não entendo a mim mesmo, pois quero fazer o que é certo, mas não o faço. Em vez disso, faço aquilo que odeio.
16 Xe remimbota e'ỹ-rupi aiko ramo, upe tekoha-rupi aikose ramo mo'ã, “Anhetegwa voi ra'e” ha'e joty upe tekoha-rehe.
16 Mas, se eu sei que o que faço é errado, isso mostra que concordo que a lei é boa.
17 Upéixa-gwi xejéhegwi ndajapo vaíry. Xe py'a-py oĩ va'e, mba'e vai xe mbojejavy ukaha ae ojapo uka xe-vy.
17 Portanto, não sou eu quem faz o que é errado, mas o pecado que habita em mim.
18 Xejéhegwi ndajapo porã kwaái. Ajapose va'e rei ajapo. Ajapose ramo mo'ã iporã va'e, ndajapóiry joty.
18 E eu sei que em mim, isto é, em minha natureza humana, não há nada de bom, pois quero fazer o que é certo, mas não consigo.
19 Xe remimbota-rupi ndaikói joty. Iporã va'e ndajapói. Hekovia ajapo ae ivai va'e joty. Ndajapo mo'ãi ramo jepe, ajapo joty.
19 Quero fazer o bem, mas não o faço. Não quero fazer o que é errado, mas, ainda assim, o faço.
20 Xe remimbota e'ỹ-rupi joty aiko. Ajapo vai ramo vyteri, xejéhegwi katu ndajapo vaíry joty. Xe aiko porãse mo'ã. Oĩ ave xe mbojejavy ukaseha, pe tekoha vai va'e, xe py'a-py oĩ va'e. Xe-rehe ipu'aka joty.
20 Então, se faço o que não quero, na verdade não sou eu quem o faz, mas o pecado que habita em mim.
21 Upéixa-gwi xe-vy ojehu va'ekwe ãy aikwaa-ma. Ajapo porãse ramo mo'ã, nome'ẽi xe-vy ajapo porã hagwã. Ivai va'e mante ajapo joty aiko-vy.
21 Assim, descobri esta lei em minha vida: quando quero fazer o que é certo, percebo que o mal está presente em mim.
22 Xe ae xejehegwíte arovy'a Nhandejáry remimombe'u ukakwe nhande rekoharã.
22 Amo a lei de Deus de todo o coração.
23 Ha xe py'a-py oĩ ave pe tekoha vai va'e vyteri. Ha xe remimbota, xe ajohu porã va'e, ndaijojái pe tekoha vai va'e ndive. Ndaijojái ramo, ndaxe pu'akavéi-ma xéjehe xe mbojejavy uka-gwi pe tekoha vai va'e.
23 Contudo, há outra lei dentro de mim que está em guerra com minha mente e me torna escravo do pecado que permanece dentro de mim.
24 Upéixa ramo, xe py'a-py ijoja e'ỹ-gwi, xe poriahu ete voi, ndavy'avéi-ma. Kiva'e-pa xe resendeharã. Omano-tama va'e-rami aiko pe tekoha vai va'e-gwi.
24 Como sou miserável! Quem me libertará deste corpo mortal dominado pelo pecado?
25 Xe resende-ta katu Nhandejáry. Upéa-rehe atima porã íxupe. Xe resende-ta ave Nhandejáry Hesu Cristo.
25 Graças a Deus, a resposta está em Jesus Cristo, nosso Senhor. Na mente, quero, de fato, obedecer à lei de Deus, mas, por causa de minha natureza humana, sou escravo do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.