Romanos 3
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs VC
1 Upéixa ramo, “Nhande pe'a rei araka'e nhande kwéry e'ỹ va'e pa'ũ-gwi” oĩ he'i va'e mo'ã upéixa. “Nhanhepirekytĩ rei araka'e” oĩ upéixa he'i va'e mo'ã. “Judeu kwéry va'e teĩ nhande kwéry” oĩ upéixa he'i va'e mo'ã.
1 Em que, então, se avantaja o judeu? Ou qual é a utilidade da circuncisão?
2 Nahániry. Nanhande pe'a reíry va'ekwe Nhandejáry. Nanhanhepirekytĩ uka reíry va'ekwe. Ãy amombe'u ranhe-ta peẽ-my mba'éixa Nhandejáry nhande rovasa va'ekwe. Nhande kwéry-pete omonhangareko uka nhe'ẽ porã-rehe omombe'u hagwã.
2 Muita, em todos os aspectos. Principalmente porque lhes foram confiados os oráculos de Deus.
3 Ha oĩ va'ekwe nhande kwéry judeu va'e ndojapói inhe'ẽgwe-rupi: Aipo ramo he'i va'ekwe ndojapóiry voi para'e Nhandejáry, he'i va'e oĩ.
3 Mas então! Se alguns deles não foram fiéis, acaso a sua infidelidade destruirá a fidelidade de Deus?
4 Ndaha'éiry upéixa. Ndaijapu mo'ãi Nhandejáry. Onhe'ẽ-gwi ova e'ỹ va'e voi ko ha'e. Enterovéa va'e teko rei va'e ijapu ramo jepe, ojapo va'erã katu onhe'ẽgwe-rupi Nhandejáry. Ndikatúiry ha'e ijapu ójehe. Upéa-rehe he'i Nhandejáry kwatia nhe'ẽ:
4 De modo algum. Porque Deus há de ser reconhecido como veraz, e todo homem como mentiroso, segundo está escrito: Assim, serás reconhecido justo nas tuas palavras e vencerás, quando julgares {Sl 50,6}.
5 Oĩ he'i va'e mo'ã: “Nhane rembiapo vai ramo, ojekwaa porãve Nhandejáry-rehe ijapu e'ỹha” he'i mo'ã. “Upéixa ramo, nhane rembiapo vaikwe repy-rehe nhane moingo asy ramo, ndaha'éi hembiapo porã va'e Nhandejáry” oĩ onhe'ẽ va'e mo'ã Nhandejáry rekoha-rehe. Upéixa he'i mo'ã teko rei, ijapu rei-vy hese.
5 Portanto, se a nossa injustiça realça a justiça de Deus, que diremos então? Para falar como os homens: não é injusto Deus quando descarrega a sua cólera?
6 Ha ndaha'éiry voi upéixa. Ha Nhandejáry katu ndaheko porãi ramo ra'e, ndikatúi ogwereko arã ra'e enterovéa-pe hembiapo apokwe-rehe. Ha hekoha porã meme va'e voi ha'e. Ijapu e'ỹ va'e voi ha'e.
6 Certo que não! De outra maneira, como julgaria Deus o mundo?
7 Oĩ he'i va'e mo'ã: “Xe nhe'ẽgwe-rupi ndajapói ramo, ojekwaa porãve rãve Nhandejáry-rehe hekoha apu e'ỹha. Ha'e anho mante tuvixa mba'e, he'i va'erã Nhandejáry-rehe omboeteve-vy. Onhemboete ukave Nhandejáry. Onhemboete ukave-gwi, Mbava'e-rehe po xe moingo asy rei va'erã. Mbava'e-rehe po xe rereko rei va'erã xe rembiapokwe repy-rehe?” oĩ he'i va'e mo'ã.
7 Mas, se a verdade de Deus brilha ainda mais para a sua glória por minha mentira, por que serei eu ainda julgado pecador?
8 “Jajapo vai katu onhemomba'egwasuve hagwã Nhandejáry” he'i mo'ã. “Upe va'e Paulo nhe'ẽgwe voi” he'i mo'ã xe-rehe. Xe renohẽ vai uka rei xe-rehe onhe'ẽ rei rei-vy. Upéixa xe-rehe ijapu-gwi, iporã katu Nhandejáry omoingo asy íxupe hembiapo vai va'ekwe repy-rehe.
8 Então, por que não faríamos o mal para que dele venha o bem, expressão que os caluniadores, falsamente, nos atribuem? É justo que estes tais sejam condenados.
9 Upe ramo, “Nhande kwéry rekoha ojohu porãve para'e Nhandejáry nhande kwéry e'ỹ rekoha-gwi” oĩ he'i va'e. Nahániry. Enterovéa-rehe peteĩxa ojohu hese. Xe ha'e hagwe-rami, nhande judeu kwéry va'e, judeu kwéry e'ỹ va'e ave nanhande pu'akavéi-ma nhandéjehe jajejavy-vy. Ipu'akave nhande kwéry-rehe mba'evai nhane mohembiapo vai uka hagwã.
9 E então? Avantajamo-nos a eles? De maneira alguma. Pois já demonstramos que judeus e gregos estão todos sob o domínio do pecado, como está escrito:
10 Upéixa he'i Nhandejáry kwatia nhe'ẽ:
10 Não há nenhum justo, não há sequer um.
11 Hi'arandu va'e ndoikóiry. Nhandejáry-pe omoirũse va'e ndoikói ave.
11 Não há um só que tenha inteligência, um só que busque a Deus.
12 Enterovéa tekoha vai-rupi rei-ma oiko ramo, omboyke-ma Nhandejáry-pe oho-vy. Ndoikovéi-ma ni peteĩ va'e hembiapo porã va'e.
12 Extraviaram-se todos e todos se perverteram. Não há quem faça o bem, não há sequer um {Sl 13,lss}.
13 Hetekwe ojejaty e'ỹ va'e ivai ine ramo. Nanhagwahẽséiry ha'e-py. Upéixa ete ijuru vai vai-gwi, nanhamoirũséi íxupe. Oporombotavy tavy onhe'ẽ vai-vy. Onhe'ẽ-py oporomomytu'e'ỹ rei nhande jukase-vy. Mbói nhande su'u-ta va'e-rami, ivai nhande-vy.
13 A sua garganta é um sepulcro aberto; com as suas línguas enganam; veneno de áspide está debaixo dos seus lábios {Sl 5,10; 139,4}.
14 Naiporãi voi inhe'ẽ. Tomano mani, he'i nhande-rehe. Onhe'ẽgwasu gwasu vai rei ojóehe.
14 A sua boca está cheia de maldição e amargar {Sl 9,28}.
15 Pya'e a'e voi oiko ojapo vai hagwã gwapixa-rehe. Ndojejokóiry voi íxupe ojuka hagwã-rehe.
15 Os seus pés são velozes para derramar sangue.
16 Oho ha-rupi ojohu va'e-pe ogwereko asy asy, hese ndaija'éi-gwi.
16 Há destruição e ruína nos seus caminhos,
17 Tape porã-rupi ndohóiry. Gwapixa kwéry-pe nombopy'agwapy kwaáiry. Ogwereko asyséte.
17 e não conhecem o caminho da paz {Is 59,7s}.
18 Nomboetéi voi Nhandejáry-pe oiko-vygwi, upeixa hembiapo.”
18 Não há temor a Deus diante dos seus olhos {Sl 35,2}.
19 Entéro Nhandejáry kwatia nhe'ẽ gwive gwĩ Moisés nhe'ẽgwe-rupi oikose va'e pegwarã. Upéa jaikwaa voi. Nhandejáry remimombe'ukwe-gwi hembiaporã enterove oikwaa. Upéa-gwi Nhandejáry ojohu va'erã enterovéa-rehe hembiapokwe. Hovagwy-py oĩ va'e ndojohúi va'erã onhe'ẽrã.
19 Ora, sabemos que tudo o que diz a lei, di-lo aos que estão sujeitos à lei, para que toda boca fique fechada e que o mundo inteiro seja reconhecido culpado diante de Deus:
20 Gwĩ Moisés nhe'ẽgwe renduha-pe, “Nde py'a potĩ-ma nde” nde'íry joty Nhandejáry. Ndojapopái-gwi inhe'ẽgwe nomopotĩry joty íxupe Nhandejáry. Upéa nhe'ẽ jajapose ramo mo'ã, oikwaa uka nhande-vy nhane rembiapo vaikwe.
20 Porquanto pela observância da lei nenhum homem será justificado diante dele, porque a lei se limita a dar o conhecimento do pecado.
21 Yma va'ekwe Nhandejáry kwatia nhe'ẽ omombe'u nhande-vy va'ekwe Nhandejáry rembiaporã. Ha ko'ánga katu oikwaa uka-ma nhande-vy mbava'e-rehe “Nde py'a potĩ-ma nde” he'i nhande-vy. Nhande nhanhemopotĩ uka reise ramo upe tekoha porã-rupi rei jaiko-vy, nanhane mopotĩry voi Nhandejáry.
21 Mas, agora, sem o concurso da lei, manifestou-se a justiça de Deus, atestada pela lei e pelos profetas.
22 Hesu Cristo-rehe jajerovia-gwi ae, “Nde py'a potĩ-ma” he'i nhande-vy. Entéro Hesu Cristo reroviaha-pe gwive, nhande kwéry va'e, nhande kwéry e'ỹ va'e ave, peteĩxa ogwereko Nhandejáry. Peteĩxa ójehe ojerovia va'e-pe omopotĩ.
22 Esta é a a justiça de Deus pela fé em Jesus Cristo, para todos os fiéis {pois não há distinção;
23 Ndoikói ojejavy e'ỹ va'e. Enterove ojejavy. Nhandejáry-rami ndoikóiry. Ha'e-rami oikose jepe, ha'e-rami ndikatúi oiko hikwái.
23 com efeito, todos pecaram e todos estão privados da glória de Deus},
24 Ha jajejavy ramo jepe, nhande rexakwaa rei-ma oiko-vy Nhandejáry. “Ne resende-ma nde Hesu Cristo. Héry-py nde py'a potĩ-ma nde” he'i nhande-vy Nhandejáry.
24 e são justificados gratuitamente por sua graça; tal é a obra da redenção, realizada em Jesus Cristo.
25 Omoingo va'ekwe íxupe nhane resendeharã. Nhande-rehe ojejuka-gwi, omboykese va'ekwe nhandéhegwi nhane rembiapo vaikwe. Hesu Cristo-rehe jajerovia-ma ramo ae, omboyke va'erã nhandéhegwi nhane rembiapo vaikwe nhande rereko poxy e'ỹ reheve. Upéa ojapo Nhandejáry ojekwaa hagwã hese hekoha apu e'ỹha. Yma araka'e kente kwéry hembiapo vai ramo jepe, oha'arõ joty íxupe. Ndogwereko asy pya'éiry.
25 Deus o destinou para ser, pelo seu sangue, vítima de propiciação mediante a fé. Assim, ele manifesta a sua justiça; porque no tempo de sua paciência, ele havia deixado sem castigo os pecados anteriores.
26 Ha ko'ánga katu ojohupa oiko-vy enterovéa-rehe hembiapo vai va'ekwe, ojekwaa hagwã hese hekoha apu e'ỹha, hekoha porã teeha ojekwaa hagwã hese. Upéixa voi ojekwaa voi hese hekoha potĩha. Mbava'e-rehe Hesu reroviaha va'e-pe gwive omopotĩ ojekwaa-ma ave hese.
26 Assim, digo eu, ele manifesta a sua justiça no tempo presente, exercendo a justiça e justificando aquele que tem fé em Jesus.
27 Ha ko'ánga katu ndikatuvéi-ma nhapondera ojóehe: “Tekoha-rupi aiko-gwi aiko porãve ndéhegwi” ndaja'evéi-ma ojóupe, tekoha-rupi rei jaiko ramo. “Ne potĩ-ma nde” nde'íry nhande-vy Nhandejáry tekoha-rupi jaiko-gwi. Jarovia-ma ramo Hesu Cristo-pe ae, aipo he'i nhande-rehe.
27 Onde está, portanto, o motivo de se gloriar? Foi eliminado. Por qual lei? Pela das obras? Não, mas pela lei da fé.
28 “Jarovia-ma íxupe. Upéa-gwi nhane mopotĩ nipo ra'e” ja'e nhandéjehe. “Nhande nhanhemopotĩ uka reise ramo upe tekoha porã-rupi rei jaiko-vy, nanhane mopotĩry voi Nhandejáry” ja'e nhandéjehe.
28 Porque julgamos que o homem é justificado pela fé, sem as observâncias da lei.
29 Nhandejáry ndaha'éi judeu kwéry Járy mate. Ha'e ae enterove va'e Járy. Ha'e judeu kwéry Járy, judeu e'ỹ Járy ave.
29 Ou Deus só o é dos judeus? Não é também Deus dos pagãos? Sim, ele o é também dos pagãos.
30 Enterove va'e-pe nhande rereko peteĩxa Nhandejáry. Nhane mopotĩ nhande kwéry va'e-pe jajerovia-gwi hese. Ogwerovia-gwi íxupe, omopotĩ ave nhande kwéry e'ỹ va'e-pe.
30 Porque não há mais que um só Deus, o qual justificará pela fé os circuncisos e, também pela fé, os incircuncisos.
31 Upe ramo oĩ he'i va'e mo'ã: “Hesu Cristo-pe jarovia-gwi, ndajaikovéi-ma Moisés remimombe'ukwe tekoha porã-rupi” he'i mo'ã ójehe kwéry. Upéixa ave he'i mo'ã nhande-rehe kwéry. Ha upe tekoha porã-rupi ae katu jaiko joty.
31 Destruímos então a lei pela fé? De modo algum. Pelo contrário, damos-lhe toda a sua força.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 3, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.