Mateus 5
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NTLH
1 Ha upéi katu heta eterei ijaty va'e omoirũse Hesu-pe. Ha ha'e katu ohexa ramo íxupe kwéry, ipa'ũ-gwi ojeupi oho-vy. Ijavyte kwéry-gwi ojeupi oho-vy. Yvyaty ári-ma ojeupi oho-vy. Upe-py ogwahẽ ramo, ogwapy-ma yvyaturu-rehe. Ogwapy rire, omoirũ íxupe hemimbo'e kwéry.
1 Quando Jesus viu aquelas multidões, subiu um monte e sentou-se. Os seus discípulos chegaram perto dele,
2 Upe ramo onhepyrũ-ma ohekombo'e porã-vy gwemimbo'e kwéry-pe. He'i omombe'u-vy íxupe kwéry:
2 e ele começou a ensiná-los. Jesus disse:
3 —Gwĩ, “Iporiahu va'e-rami ko yvy-py xe aiko” he'i ójehe va'e, gwĩ, “Xejéhegwi rei ndikatúiry xe aiko” he'i ójehe va'e, heko vy'a tee va'e. Nhandejáry nhande ruvixa ndive gwarã voi. Upéa-gwi ovy'a.
3 — Felizes as pessoas que sabem que são
4 —Gwĩ gwembiapokwe omboasy-vy hasẽ va'e, heko vy'a tee joty. Nhandejáry remimbopy'agwapyrã voi upéa. Upéa-gwi ovy'a.
4 — Felizes as pessoas que choram,
5 —Gwĩ ipoxy pya'e e'ỹ va'e, heko kirirĩ va'e, heko vy'a tee va'e. Ko yvy pygwa íxupe gwarã. Ko yvy imba'e teerã. Upéa-gwi ovy'a joty.
5 — Felizes as pessoas humildes,
6 —Gwĩ Nhandejáry remimbota gwive ojaposeve seve va'e, heko vy'a tee va'e. Ivare'a va'e-rami, ijuhéi va'e-rami ave oiko hemimbota ojapose eterei-gwi. Ojapo rire ovy'a va'erã. Onhembopy'ajeko tee va'e-rami ovy'a-ma va'erã oiko-vy.
6 — Felizes as pessoas que têm fome e sede
7 —Gwĩ gwapixa-pe oiporiahuvereko va'e, heko vy'a tee va'e. Oiporiahuvereko va'erã ave íxupe Nhandejáry. Upéa-gwi ovy'a.
7 — Felizes as pessoas que têm misericórdia
8 —Gwĩ hesakatu reheve ipy'a potĩ va'e, heko vy'a tee va'e. Ohexa va'erã Nhandejáry-pe. Upéa-gwi ovy'a.
8 — Felizes as pessoas que têm o coração puro,
9 —Gwĩ gwapixa peteĩxa omoingo porã va'e, ombojoja va'e, heko vy'a tee va'e. “Xe ra'y voi, xe rajy voi” he'i va'erã hese Nhandejáry. Upéa-gwi ovy'a.
9 — Felizes as pessoas que trabalham pela paz,
10 —Gwĩ Nhandejáry remimbota ojapo-gwi ogwereko asy ramo jepe íxupe, heko vy'a tee joty. Nhandejáry nhande ruvixa ndive gwarã voi. Upéa-gwi ovy'a.
10 — Felizes as pessoas que sofrem perseguições
11 —Ha peẽ ave xe moirũ-gwi onhe'ẽ rei rei va'erã pende-rehe. Pende rereko asy va'erã. Xe-rehe ndaija'éi-gwi opaixagwa ivai va'e omombe'u vai va'erã pende-rehe, ijapu va'erã pende-rehe. Upéixa pende rereko jave, pende reko vy'a tee voi.
11 — Felizes são vocês quando os insultam, perseguem e dizem todo tipo de calúnia contra vocês por serem meus seguidores.
12 Pevy'a katu. Perovy'a joty katu pende-rehe hembiapo vai va'e. Yváy-py heta eterei ombohekovia va'erã peẽ-my ome'ẽ-vy Nhandejáry. Upéa-gwi pevy'a joty. Pende rerekoha-rami ave ogwereko asy va'ekwe myamyrĩ Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety-pe. Yma gware-pe pene renonderã-rehe ogwereko asy hagwe-rami ave, ãy pende rereko asy ave va'erã.
12 Fiquem alegres e felizes, pois uma grande recompensa está guardada no céu para vocês. Porque foi assim mesmo que perseguiram os
13 —Pejeapysaka katu juky rehegwa nhe'ẽ-rehe. Juky-rami peẽ peiko ko yvy-py. Pono ine so'o-rehe juky nhamoĩ va'e-rami, peẽ peiko ko yvy-py ani hagwã teko rei ivaive ive oho-vy. He porã juky ha ndahe porãvéi ramo, ndikatuvéi-ma nhamoatyrõ íxupe. Naiporãvéi-ma nhamoatyrõ hagwã. Nde eremombo-ma va'erã. Erepyrũ va'erã hese.
13 — Vocês são o sal para a humanidade; mas, se o sal perde o gosto, deixa de ser sal e não serve para mais nada. É jogado fora e pisado pelas pessoas que passam.
14 —Yvypóry kwéry-pe pehesape va'e-rami ave peẽ peiko. Ojekwaa porã tetã yvyaty ári onhemoĩ va'ekwe. Ndikatúiry onhomi nhomi íxupe.
14 — Vocês são a luz para o mundo. Não se pode esconder uma cidade construída sobre um monte.
15 Ojekwaa porã ave tataendy. Nhamoendy ramo, ndajajaho'íry nha'ẽ gwy-py. Tataendy'y ári ae nhamoĩ. Upe ramo entéro óga pygwa-pe pe tataendy ohesapepa oĩ-vy.
15 Ninguém acende uma lamparina para colocá-la debaixo de um cesto. Pelo contrário, ela é colocada no lugar próprio para que ilumine todos os que estão na casa.
16 Upéixa ete ohesape va'e-rami, tojekwaa porã ne rembiapo porãkwe. Upéixa ramo nde rapixa kwéry ohexa va'erã ne rembiapo porã. Ohexa ramo, omomba'egwasu va'erã nde Ru yváy pygwa-pe, he'i Hesu.
16 Assim também a luz de vocês deve brilhar para que os outros vejam as coisas boas que vocês fazem e louvem o Pai de vocês, que está no céu.
17 Upéi he'i jevy Hesu:
17 — Não pensem que eu vim para acabar com a
18 Upéi he'i ave:
18 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: enquanto o céu e a terra durarem, nada será tirado da Lei — nem a menor letra, nem qualquer acento. E assim será até o fim de todas as coisas.
19 Upéa-gwi oĩ ramo Nhandejáry kwatia nhe'ẽ ohendu rire mixĩ eterei va'e nohendusevéi va'e. Upéi ohendu e'ỹ uka hagwã ombo'e gwapixa-pe. Upe va'e apohare-pe nomomba'egwasúi arã voi Nhandejáry oiko ha-rupi nhande ruvixarã. Ombohekomixĩve va'erã ae voi íxupe. Ha Nhandejáry kwatia nhe'ẽ apoha, “Pehendu katu Nhandejáry kwatia nhe'ẽ Moisés amyrĩ remimombe'ukwe” he'i ae va'erã gwapixa-pe, omomba'egwasu va'erã íxupe Nhandejáry oiko ha-rupi.
19 Portanto, qualquer um que desobedecer ao menor mandamento e ensinar os outros a fazerem o mesmo será considerado o menor no
20 Ha gwĩ judeu rekombo'ehaty kwéry, fariseu kwéry ndive ojapose mo'ã Nhandejáry remimbota gwive ogwahẽ hagwã mo'ã oho-vy nhande ruvixa ramo Nhandejáry oiko haty-py. “Heta nhane rembiapo porã porã” he'i ójehe kwéry. “Upéa-gwi nhagwahẽ va'erã jaha-vy Nhandejáry oiko haty-py” he'i mo'ã ójehe kwéry. Ha nogwahẽ mo'ãi voi. Ha'e kwéry heko-rupi peiko ramo, napemoirũ mo'ãi Nhandejáry pene ruvixarã-pe. Nhandejáry remimbota gwive pehenduseve seve ramo ae, pemoirũ va'erã íxupe, he'i gwemimbo'e kwéry-pe Hesu.
20 Pois eu afirmo a vocês que só entrarão no Reino do Céu se forem mais fiéis em fazer a vontade de Deus do que os
21 Upe rire katu he'i jevy Hesu:
21 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não mate. Quem matar será julgado.”
22 Ãy xe ae katu nde rekoha porãve hagwã amombe'u-ta peẽ-my. Gwe'ýi-rehe ipoxy rei va'e-pe gwive ogweraha va'erã mburuvixa renda-py ogwereko hagwã íxupe hembiapokwe-rami. Gwe'ýi-rehe onhe'ẽ rei va'e-pe ogweraha va'erã mburuvixa kwéry ojogweroaty haty-py omoporandu uka hagwã hembiapokwe-rehe íxupe. Ha, “Nde tavy. Ne arandu e'ỹ va'e” he'i va'e gwive gwapixa-pe katu, ojereraha va'erã tata opa rei rei e'ỹ va'e-py.
22 Mas eu lhes digo que qualquer um que ficar com raiva do seu irmão será julgado. Quem disser ao seu irmão: “Você não vale nada” será julgado pelo tribunal. E quem chamar o seu irmão de idiota estará em perigo de ir para o fogo do inferno.
23 —Upéixa ramo ereho ramo Nhandejáry róga-py ne remime'ẽrã ereme'ẽ-ma hagwã íxupe Nhandejáry apyka nhamboete haty-py, upe-py nde re'ýi nde-rehe ija'e'ỹha-rehe ne mandu'a ramo, ani ereme'ẽ ranhe teĩ Nhandejáry-pe ne remime'ẽrã.
23 Portanto, se você estiver oferecendo no altar a sua oferta a Deus e lembrar que o seu irmão tem alguma queixa contra você,
24 Eheja rei katu Nhandejáry apyka renonde-py. Tereho ranhe katu nde rapixa ha-py erehekombojoja ranhe hagwã íxupe peteĩxa ereiko hagwã. Ha upe rire katu eju jevy Nhandejáry ha-py ne remime'ẽrã ereme'ẽ hagwã íxupe.
24 deixe a sua oferta ali, na frente do altar, e vá logo fazer as pazes com o seu irmão. Depois volte e ofereça a sua oferta a Deus.
25 Embojoja mani katu nde-rehe ija'e'ỹha-pe peho jave mburuvixa ha-py. Ne'írã vyteri eregwahẽ jave, embojoja ranhe katu ne nhe'ẽ nde rapixa ndive erembovy'a jevy hagwã íxupe. Nerembojojái ramo íxupe, ne me'ẽ arã mburuvixa po-py. Upéi mburuvixa ne me'ẽ va'erã polícia po-py. Upéi nde reja va'erã preso.
25 — Se alguém fizer uma acusação contra você e levá-lo ao tribunal, entre em acordo com essa pessoa enquanto ainda é tempo, antes de chegarem lá. Porque, depois de chegarem ao tribunal, você será entregue ao juiz, o juiz o entregará ao carcereiro, e você será jogado na cadeia.
26 Anhetegwa amombe'u-ta peẽ-my. Preso erepyta rire, ndopoi rei mo'ãi ndéhegwi. Nane mosẽ mo'ãi. Ndereve reveha gwive ne mbopaga uka va'erã. Erepagapa rire mante, ne mosẽ va'erã, he'i Hesu.
26 Eu afirmo a você que isto é verdade: você não sairá dali enquanto não pagar a multa toda.
27 Upéi he'i jevy Hesu:
27 — Vocês ouviram o que foi dito: “Não cometa adultério.”
28 —Gwĩ opy'apy-py imandu'a gwapixa rembireko-rehe oikose-gwi indive va'e, hendive ndoikói vyteri ramo jepe, ojejavy joty. Gwesa-rupi joty ogwereko gwapixa rembireko. Omongy'a-ma va'e-rami, ojapo vai-ma hese.
28 Mas eu lhes digo: quem olhar para uma mulher e desejar possuí-la já cometeu adultério no seu coração.
29 —Upéixa ramo nde resa nde akatúa-koty oĩ va'e-gwi erejejavy-ta ramo, ejejoko joty ne rembiapo vairãgwe-gwi. Enohẽ katu peteĩ nde resakwe emombo ndejéhegwi nde resakwe, peteĩ hesa pehẽ va'e-rami ereiko hagwã. Nde resa mokõi reheve nde reraha ramo tata ijapy e'ỹ va'e renda-py, ivai eterei va'erã nde-vy. Iporãve erenohẽ eremombo peteĩ nde resakwe ndejéhegwi.
29 Portanto, se o seu olho direito faz com que você peque, arranque-o e jogue-o fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ser atirado no inferno.
30 —Ha nde po nde akatúa-koty oĩ va'e-gwi erejejavy-ta ramo, ejejoko ae katu ne rembiapo vairãgwe-gwi. Ejahya ae katu upe nde po emombo ndejéhegwi. Peteĩ ipo va'e rekoha-rami ae katu eiko. Mokõi nde po reheve nde reraha ramo tata ijapy e'ỹ va'e renda-py, ivai eterei arã. Iporãve erejahya peteĩ nde po ndéhegwi.
30 Se a sua mão direita faz com que você peque, corte-a e jogue-a fora. Pois é melhor perder uma parte do seu corpo do que o corpo inteiro ir para o inferno.
31 —“Gwembireko-gwi opoise va'e gwive, tojapo kwatia ome'ẽ hagwã gwembireko-pe, Apoi-ta ndéhegwi, he'i-vy va'e tome'ẽ íxupe” upéa he'i ave araka'e yma gware.
31 — Foi dito também: “Quem mandar a sua esposa embora deverá dar a ela um documento de divórcio.”
32 Ha ãy katu xe ae nde rekoha porãve hagwã amombe'u-ta peẽ-my. Gwembireko-gwi opoi va'e ojapo vai hese. Upéi hembirekokwe omenda jevy ramo, onhemongy'a-ma va'erã. Ha Nhandejáry katu omoingo asy va'erã imenakwe-pe, omenda amboaese jevy-gwi oheja rei gwembireko hagwe-rehe. Ha kunha hejapyre-rehe omenda jevy va'e katu, onhemongy'a va'erã ha'e-rami ave. Ha kwimba'e ambue ndive ojohu va'e gwembireko katu, opoi ramo gwembireko-gwi, ndojapo vaíry hese, he'i Hesu.
32 Mas eu lhes digo: todo homem que mandar a sua esposa embora, a não ser em caso de adultério, será culpado de fazer com que ela se torne adúltera, se ela casar de novo. E o homem que casar com ela também cometerá adultério.
33 Upéi he'i jevy Hesu:
33 — Vocês ouviram o que foi dito aos seus antepassados: “Não quebre a sua promessa, mas cumpra o que você jurou ao Senhor que ia fazer.”
34 —Ãy ae katu nde rekoha porãve hagwã amombe'u-ta peẽ-my. “Nanhe'ẽ rei mo'ãi, ajapo-ta voi” ere ramo, ani ereiporu teĩ imba'e réry rei ererovia uka hagwã ne renduharã-pe ne nhe'ẽ. Ani ereiporu yváy réry. Upe-py Nhandejáry ogwapy haty. Nde ae ne nhe'ẽ eiporu.
34 Mas eu lhes digo: não jurem de jeito nenhum. Não jurem pelo céu, pois é o trono de Deus;
35 Ani ereiporu teĩ yvy réry. Upe-py Nhandejáry opyrũ haty. Ani ereiporu teĩ Jerusalém tetã réry. Upe-py oiko Nhandejáry nhande ruvixagwasu. Nde ae ne nhe'ẽ eiporu.
35 nem pela terra, pois é o estrado onde ele descansa os seus pés; nem por Jerusalém, pois é a cidade do grande Rei.
36 Ani ereiporu teĩ ne akã réry ererovia uka hagwã ne renduharã-pe ne nhe'ẽ. Nhandejáry mba'e ne akã. Nde ávy peteĩ va'e neremomorotĩ kwaái, neremohũ kwaái ave. Nde ae ne nhe'ẽ eiporu.
36 Não jurem nem mesmo pela sua cabeça, pois vocês não podem fazer com que um só fio dos seus cabelos fique branco ou preto.
37 Erenhomongeta ramo, erejapose va'erã-rehe. “Ajapo-ta” ere. Ha nderejaposéi va'erã-rehe, “Ndajapo mo'ãi” ere ave. Imba'e réry rei ani ereiporu teĩ. Imba'e réry rei ereiporu ramo, nde rekombo'e ra'e anhaygwasu. Anhaygwasu rape-rupi ereiko ra'e, he'i Hesu gwemimbo'e kwéry-pe.
37 Que o “sim” de vocês seja sim, e o “não”, não, pois qualquer coisa a mais que disserem vem do Maligno .
38 Upéi he'i jevy Hesu gwemimbo'e kwéry-pe:
38 — Vocês ouviram o que foi dito: “Olho por olho, dente por dente.”
39 —Ãy ae katu iporãve amombe'u-ta peẽ-my. Aníke upéixa erejapo teĩ. Nde rapixa nde-rehe ojapose va'e ojapo ramo, ani joty kuri erejepy teĩ hese. Nde rovapete ramo jepe nde akatúa-gwi, ani joty kuri erejepy teĩ hese. Nde rovapete ramo jepe, ejerova rova joty íxupe. Eme'ẽ joty íxupe nde rova asu nde rovapete jevy hagwã.
39 Mas eu lhes digo: não se vinguem dos que fazem mal a vocês. Se alguém lhe der um tapa na cara, vire o outro lado para ele bater também.
40 Nde reraha ramo mburuvixa renonde-py oipe'a hagwã ndéhegwi ne kamisa, eme'ẽ íxupe togweraha ne kamisa nde ao jo'a ndive.
40 Se alguém processar você para tomar a sua
41 “Eraha katu areko va'e peteĩ quilômetro” he'i ramo nde-vy peteĩ soldado omanda-vy, ejapo katu inhe'ẽ. Ejapove joty inhe'ẽ. Eraha joty katu ogwereko va'e mokõi quilômetro.
41 Se um dos soldados estrangeiros forçá-lo a carregar uma carga um quilômetro, carregue-a dois quilômetros.
42 Gwĩ oikotevẽ va'e ojerure ramo nde-vy, eme'ẽ katu íxupe. Ne mba'e oiporuse va'e-pe eiporuruka joty ave íxupe, he'i Hesu.
42 Se alguém lhe pedir alguma coisa, dê; e, se alguém lhe pedir emprestado, empreste.
43 Upéi he'i jevy Hesu:
43 — Vocês ouviram o que foi dito: “Ame os seus amigos e odeie os seus inimigos.”
44 —Ãy ae katu nde rekoha porãve hagwã amombe'u-ta peẽ-my. Nde-rehe ija'e'ỹ va'e jepe, ehayhu joty íxupe. Nde rereko asy va'e-rehe, ejapo joty oração. Embojeupi joty katu ne nhe'ẽ Nhandejáry-pe hese kwéry.
44 Mas eu lhes digo: amem os seus inimigos e orem pelos que perseguem vocês,
45 Upéixa Nhandejáry rekoha. Upéixa ereiko va'erã nde Ru yváy pygwa ra'y tee ramo. Nhande resape uka va'e peteĩxa nhande rereko. Hekoha vai va'e-pe hekoha porã va'e-pe ave omosẽ kwarahy omoendy-vy peteĩxa Nhandejáry. Hembiapo porã va'e-pe hembiapo vai va'e-pe ave omongy peteĩxa. Enterove va'e-pe ohayhu-gwi ojapo upéixa. Pende Ru yváy-py oĩ va'e ojapoha-rami ave, peẽ pejapo katu.
45 para que vocês se tornem filhos do Pai de vocês, que está no céu. Porque ele faz com que o sol brilhe sobre os bons e sobre os maus e dá chuvas tanto para os que fazem o bem como para os que fazem o mal.
46 —Nde rayhu va'e-pe anho erehayhu ramo, “Hekoha porã eterei” nde'i mo'ãiry nde-rehe Nhandejáry. Nde reko-ramima ave oiko gwĩ plata-py nhane mbopaga va'ety, hese imandu'a vai va'e.
46 Se vocês amam somente aqueles que os amam, por que esperam que Deus lhes dê alguma recompensa? Até os cobradores de impostos amam as pessoas que os amam!
47 Nde re'ýi anho ererovy'a ramo, “Hembiapo porã eterei” nde'íry va'erã nde-rehe Nhandejáry. “Xe rekoha porã” ere rei arã ndéjehe. Nde reko-ramima ave oiko va'erã judeu e'ỹ va'e Nhandejáry kwaa e'ỹha, gwe'ýi anho ogwerovy'a-vy.
47 Se vocês falam somente com os seus amigos, o que é que estão fazendo de mais? Até os pagãos fazem isso!
48 —Peiko ae katu Pende Ru yváy pygwa reko-rupi. Ha'e hekoha porã tee rei voi heko jejavy e'ỹ reheve. Ha'e-ramima peiko meme katu, he'i Hesu gwemimbo'e kwéry-pe.
48 Portanto, sejam perfeitos, assim como é perfeito o Pai de vocês, que está no céu.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 5, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.