Mateus 13
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NTLH
1 Ha upe áry-py Hesu osẽ óga-gwi oho-vy. Oho yugwarusu rembe-py ogwapy ombo'e hagwã.
1 Naquele mesmo dia Jesus saiu de casa, foi para a beira do lago da Galileia, sentou-se ali e começou a ensinar.
2 Ha heta eterei ijatypa typa henda-py. Upéa-gwi onhemboyru kanoagwasu-py íxugwi kwéry. Kanóa py-py ogwapy-ma. Ha ha'e kwéry ijaty va'e kente opyta rei yvy-py. Onhembo'y oĩ-vy y rembe-py hikwái.
2 A multidão que se ajuntou em volta dele era tão grande, que ele entrou num barco e sentou-se; e o povo ficou em pé na praia.
3 Upéixa ramo, heta omombe'u mbe'u íxupe kwéry arandu rehegwa nhe'ẽ. Temitỹgwe rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu omombe'u hagwã arandu rehegwa nhe'ẽ íxupe kwéry:
3 Jesus usou parábolas para ensinar muitas coisas. Ele disse:
4 Onhemitỹ jave oĩ temitỹ ra'ỹi tape-rupi ho'a va'e. Ha upéi ou gwyra ho'upa.
4 Quando estava espalhando as sementes, algumas caíram na beira do caminho, e os passarinhos comeram tudo.
5 Oĩ temitỹ ra'ỹi ave yvy pererĩ-rupi ho'a va'e. Upe-py oĩ mixĩmi yvy. Pya'e rei henhói-ma yvy ndahetáiry-gwi.
5 Outra parte das sementes caiu num lugar onde havia muitas pedras e pouca terra. As sementes brotaram logo porque a terra não era funda.
6 Kwarahy ojeupi rire, onhandu kwarahy aku hemitỹgwe. “Xĩ” he'i hogwe. Ha kwarahy ohapypa voi. Hovirupa ave ndahapói-gwi.
6 Mas, quando o sol apareceu, queimou as plantas, e elas secaram porque não tinham raízes.
7 Oĩ nhuatĩndy-rupi ho'a va'e ave. Ha nhuatĩ katu okakwaave íxugwi. Ojaho'ipa temitỹgwe-pe.
7 Outras sementes caíram no meio de espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas.
8 Oĩ yvy porã-my ho'a va'e ave. Henhói hemitỹ hope-ma. Peteĩ hope katu cem voi ha'ỹi va'e, outro mixĩve va'e katu sessenta ha'ỹi va'e voi, outro mixĩve va'e katu trinta ha'ỹi va'e voi.
8 Mas as sementes que caíram em terra boa produziram na base de cem, de sessenta e de trinta grãos por um.
9 Ne aranduse va'e, ejeapysaka katu ko xe nhe'ẽ-rehe, he'i oporombo'e-vy Hesu temitỹgwe rehegwa nhe'ẽ oiporu-vy.
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Upéi hemimbo'e kwéry ogwahẽve ou-vy Hesu ypy-py:
10 Então os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que o senhor usa
11 —Peẽ-myte oikwaa uka-ma kuri Nhandejáry mba'éixa pa oiko-ta pende ruvixarã. Mba'éixa po pemoirũ-ta íxupe pende ruvixarã oikwaa uka-ma ave. Ha ambue kwéry-pe katu ndoikwaa ukái.
11 Jesus respondeu:
12 Oĩ hi'arandu va'e. Omo'aranduve va'erã íxupe hi'arandu porã porã hagwã. Ha inharandu e'ỹ va'e katu, hi'arandurãgwe oipe'apa va'erã íxugwi. Opa va'erã íxupe.
12 Pois quem tem receberá mais, para que tenha mais ainda. Mas quem não tem, até o pouco que tem lhe será tirado.
13 Upéa-rehe amombe'u íxupe arandu rehegwa nhe'ẽ temitỹ rehegwa nhe'ẽ-rami, he'i. —Oma'ẽ ma'ẽ hikwái, ndohexáiry voi mba'eve. Ohendu hendu hikwái, nohendu porãiry. Ijapysa e'ỹ va'e-rami mba'eve ndoikwaái. Okanhymba ete jevy íxugwi.
13 É por isso que eu uso parábolas para falar com essas pessoas. Porque elas olham e não enxergam; escutam e não ouvem, nem entendem.
14 Yma gware Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety Isaías omombe'u va'ekwe aỹgwa rekorã. He'i hagwe-rami ãy oiko-ma:
14 E assim acontece com essas pessoas o que disse o
15 Napehenduséi-gwi, aipe'a-ma pendéhegwi pene arandurãgwe. Ijapysa e'ỹ va'e-ramima peiko peẽ kwéry. Hesapyso e'ỹ va'e-rami ave peiko. Ha xe renduse ramo katu, hesapyso va'e-rami peiko va'erã. Ijapysa va'e-rami pehendu va'erã ave. Pene akã-my pereko-ma va'erã pene arandu porãha. Perova arã pende rekoha. Pende rekoha perova-ma ramo, apombogwera-ma va'erã, he'i Nhandejáry.”
15 Pois a mente deste povo está fechada:
16 Ha peẽ katu pevy'a ete va'erã. Ãy katu peẽ hesapyso va'e-rami peiko-ma. Ijapysa va'e-rami ãy peẽ peiko-ma ave.
16 Jesus continuou, dizendo:
17 Amombe'u-ta peẽ-my anhetegwa va'e, he'i. —Heta yma gware Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety amyrĩ ohexase eterei mo'ã va'ekwe pene rembiexa ramo va'e ha ndohexái. Heta va'ekwe heko marangatu va'ekwe amyrĩ ohexase mo'ã va'ekwe ave ha ndohexa jepéiry. Ãy pene remiendu ramo va'e ohenduse mo'ã va'ekwe ha nohendúiry. Peẽ pehendu-gwi pevy'a ete voi peiko-vy, he'i gwemimbo'e kwéry-pe Hesu.
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: muitos profetas e muitas outras pessoas do povo de Deus gostariam de ver o que vocês estão vendo, mas não puderam; e gostariam de ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 Upéi he'i jevy gwemimbo'e kwéry-pe:
18 — Então escutem e aprendam o que a
19 —Upe tape-rupi onhenhotỹ va'ekwe he'ise: Oĩ Nhandejáry nhande ruvixarã rehegwa nhe'ẽ ohendu va'e ha he'ise va'e ndoikwaáiry. Ohendu-ma ramo, ou anháy ruvixa hekoha vai ete va'e. Oipe'apa-ma íxugwi ipy'a-gwi inharandu porãrãgwe. Oike-tama va'e oipe'a jevy íxugwi.
19 As pessoas que ouvem a mensagem do vem e tira o que foi semeado no coração delas.
20 Ha yvy pererĩ-rupi onhenhotỹ va'ekwe katu he'ise: Oĩ ohendu va'e nhe'ẽ porã. Ohendu-ma ramo, ovy'a ogwerovia-vy.
20 As sementes que foram semeadas onde havia muitas pedras são as pessoas que ouvem a mensagem e a aceitam logo com alegria,
21 Ha ndahapóiry vyteri. Upéa he'ise: Sapy'a ete ogwerovia. Ndogwerovia teéiry voi. Ha upe rire katu nhe'ẽ porã rendu-gwi, omoingo asy íxupe. Ojerereko asy-gwi, ndogweroviasevéiry. Pya'e a'e oheja nhe'ẽ porã.
21 mas duram pouco porque não têm raiz. E, quando por causa da mensagem chegam os sofrimentos e as perseguições, elas logo abandonam a sua fé.
22 Ha nhuatĩndy-rupi onhenhotỹ va'ekwe katu he'ise: Oĩ nhe'ẽ porã rendu va'e. Ha hemikotevẽrã-rehe opena pena eterei oiko-vy. Oipotave tave rei ojéupe gwarã. Upéa-gwi ohendu rei joty nhe'ẽ porã. Hembiapo porãse ramo jepe, gwembiapo porãrã-rehe nopenái joty oiko-vy.
22 Outras pessoas são parecidas com as sementes que foram semeadas no meio dos espinhos. Elas ouvem a mensagem, mas as preocupações deste mundo e a ilusão das riquezas sufocam a mensagem, e essas pessoas não produzem frutos.
23 Ha yvy porã-my onhenhotỹ va'ekwe katu he'ise: Oĩ ohendu va'e nhe'ẽ porã. Ohendu ramo mbava'e-rehe po he'ise oikwaa porã. Ogwerovia tee voi. Ogwerovia-gwi, oĩ trinta ha'ỹi va'e-rami hembiapo porã va'e. Oĩ sessenta ha'ỹi va'e-rami, hetave ogwereko va'e gwembiapo porãha. Oĩ cem ha'ỹi va'e-rami, hetave rei voi ogwereko va'e gwembiapo porãha, he'i omombe'u-vy gwemimbo'e kwéry-pe Hesu.
23 E as sementes que foram semeadas em terra boa são aquelas pessoas que ouvem, e entendem a mensagem, e produzem uma grande colheita: umas, cem; outras, sessenta; e ainda outras, trinta vezes mais do que foi semeado.
24 Upéi omombe'u jevy upe pygwa-pe arandu rehegwa nhe'ẽ. Temitỹgwe rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu omombe'u-vy:
24 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
25 —Upéi nhande kwéry jake ramo pyhare, ogwahẽ ou-vy hese ija'e'ỹ va'e. Trigo pa'ũ-rupi onhotỹ trigo rehegwa e'ỹ va'e. Kapi'i onhotỹ. Ha upe rire katu oho jevy-ma.
25 Certa noite, quando todos estavam dormindo, veio um inimigo, semeou no meio do trigo uma erva ruim, chamada joio, e depois foi embora.
26 Henhói-ma upe trigo onhenhotĩ va'ekwe. Upéi hope-ma. Upe ramo henhói-ma ave upe kapi'i trigo rehegwa e'ỹ va'e.
26 Quando as plantas cresceram, e se formaram as espigas, o joio apareceu.
27 Henhói-ma ramo, oho oje'ói-vy omombe'u ojáry renda-py hembigwái: “Upe nde kokwe-py erenhotỹ uka va'ekwe ne remitỹgwe trigo ra'ỹi voi ra'e” he'i. “Mba'eixagwa kapi'i po trigo pa'ũ-rupi henhói-ma erejaty e'ỹ va'ekwe” he'i ojáry-pe omombe'u-vy.
27 Aí os empregados do dono das terras chegaram e disseram: “Patrão, o senhor semeou sementes boas nas suas terras. De onde será que veio este joio?”
28 “Xe rehe ija'e'ỹ va'e rembiapokwe voi nipo ra'e aipo va'e” he'i gwembigwái-pe. “Ereipota tipo ore oroho oromondoro trigo pa'ũ-gwi gwĩ kapi'i?” he'i oporandu-vy ojáry-pe.
28 — “Foi algum inimigo que fez isso!”, respondeu ele.
29 “Ndikatúiry” he'i. “Aníke pejapo teĩ upéa. Pemondoro ramo kapi'i, ndaipotái pemondoro ave upe trigo onhenhotỹ va'ekwe” he'i.
29 — “Não”, respondeu ele, “porque, quando vocês forem tirar o joio, poderão arrancar também o trigo.
30 “Tokakwaa kapi'i trigo jave nhaikytĩ hagwã áry peve. Upe áry-py ha'e va'erã trigo kytĩharã-pe: Pemondoro ndoro ranhe katu kapi'i. Pemboaty aty pejokwa pehapy hagwã. Ha upe rire katu pemondoro trigo pemboaty jaraha hagwã nhanhongatu hagwã-py” he'i Hesu omombe'u-vy Nhandejáry irũ rehegwa oikwaa uka-vy.
30 Deixem o trigo e o joio crescerem juntos até o tempo da colheita. Então eu direi aos trabalhadores que vão fazer a colheita: ‘Arranquem primeiro o joio e amarrem em feixes para ser queimado. Depois colham o trigo e ponham no meu depósito.’ ”
31 Ha upéi omombe'u jevy upe pygwa-pe arandu rehegwa nhe'ẽ. Temitỹgwe rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu:
31 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
32 Nhanhotỹ ramo mixĩ eterei. Mixĩve opamba'e ra'ỹi-gwi, ko yvy arigwa ra'ỹi-gwi. Ha nhanhotỹ-ma rire, okakwaa porãve. Entéro temitỹ-gwi tuvixave xave oho-vy. Upéi imáta-ma, hakãmbe kãmbe ave. Upéa-rehe oveve ou-vy gwyra ogwapy hakãmby-rehe, he'i Hesu, Nhandejáry irũ hetave tave oĩ va'erã rehegwa oikwaa uka-vy.
32 Ela é a menor de todas as sementes; mas, quando cresce, torna-se a maior de todas as plantas. Ela até chega a ser uma árvore, de modo que os passarinhos vêm e fazem ninhos nos seus ramos.
33 Ha upéi katu omombe'u jevy joty upe pygwa-pe arandu rehegwa nhe'ẽ. Fermento mbojape mbovuha rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu:
33 Jesus contou mais esta parábola para o povo:
34 Upéixa omombe'u mbe'u aty atýra va'e kente kwéry-pe. Temitỹgwe rehegwa nhe'ẽ oiporu e'ỹ reheve, fermento mbojape mbovuha rehegwa nhe'ẽ oiporu e'ỹ reheve, outro rehegwa nhe'ẽ oiporu e'ỹ reheve nomombe'úi.
34 Jesus usava parábolas para dizer tudo isso ao povo. Ele não dizia nada a eles sem ser por meio de parábolas.
35 Upéixa oiko-ma Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u mbe'u va'ety he'i hagwe-rami:
35 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito: “Usarei parábolas quando falar com esse povo e explicarei coisas desconhecidas desde a criação do mundo.”
36 Ha upéi katu oheja oho-vy ijaty va'e kente. Ha'e ae katu oike koty-py. Oike rire, ogwahẽ ou-vy iha-py hemimbo'e kwéry:
36 Então Jesus deixou a multidão e voltou para casa. Os discípulos chegaram perto dele e perguntaram: — Conte para nós o que quer dizer a
37 —Upe temitỹ porã onhotỹ uka va'ekwe he'i xe-rehe Nhande Ryke'y tee va'e-rehe, he'i.
37 Jesus respondeu:
38 —Upe kokwe he'i ko yvy-rehe. Upéi upe temitỹ porã he'i Nhandejáry re'ýi-rehe. Upéi upe kapi'i he'i hekoha vai va'e-rehe.
38 O terreno é o mundo. As sementes boas são as pessoas que pertencem ao .
39 Upéi upe hese ija'e'ỹ va'e kapi'i onhotỹ va'ekwe he'i anháy ruvixa-rehe. Upéi upe nhaikytĩha áry he'i ombopapa va'erãha áry-rehe. Upéi upe trigo kytĩharã he'i Nhandejáry rembigwái yváy pygwa-rehe.
39 O inimigo que semeia o joio é o próprio Diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 Upe kapi'i omondoro omboaty onhapytĩ omondo hagwã tata-py. Upéixa ete oiko va'erã ombopapa va'erãha áry-py, he'i.
40 Assim como o joio é ajuntado e jogado no fogo, assim também será no fim dos tempos.
41 —Xe Nhande Ryke'y tee va'e amondo mondo va'erã xe rembigwái yváy pygwa va'e. Xe re'ýi pa'ũ-gwi oipe'a va'erã gwĩ oporombojejavy va'e-pe gwive. Entéro hembiapo vai va'e-pe gwive oipe'a va'erã heraha-vy ojohapy haty-py omombo hagwã.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, e eles ajuntarão e tirarão do seu Reino todos os que fazem com que os outros pequem e também todos os que praticam o mal.
42 Upe-py hasẽ va'erã, onhemohãingyry ngyrýu ave va'erã oiko-vy onhemoyrõ-gwi Nhandejáry-rehe.
42 Depois os anjos jogarão essas pessoas na fornalha de fogo, onde vão chorar e ranger os dentes de desespero.
43 Upe-ma ramo hekoha porã va'e gwive kwarahy rendy-rami ojekwaa va'erã onhembohete resakã rendy-vy. Nhandejáry nhande ruvixa ramo oiko haty-py, ojekwaa va'erã onhemohesakã va'erã. Ne aranduse va'e, ejeapysaka katu ko xe nhe'ẽ-rehe, he'i Hesu gwemimbo'e kwéry-pe omombe'u-vy.
43 Então o povo de Deus brilhará como o sol no Reino do seu Pai. Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
44 Upéi omombe'u jevy íxupe, upe pygwa-pe mokõi arandu rehegwa nhe'ẽ. Hepy va'e rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu omombe'u-vy:
44 — O
45 Upéi omombe'u jevy íxupe:
45 — O
46 Iporã ete va'e otopa ramo oho ovende entéro gwembiereko gwive ovendepa. Upéi hemivende va'e repykwe ogweraha. Gwemimbota nga'u upéa oho ojogwa, he'i Hesu omombe'u-vy, Nhandejáry-pe oate'ỹ e'ỹ reheve omoirũse va'e rehegwa oikwaa uka-vy.
46 Quando encontra uma pérola que é mesmo de grande valor, ele vai, vende tudo o que tem e compra a pérola.
47 Upéi omombe'u jevy upe pygwa-pe arandu rehegwa nhe'ẽ. Pira kyha rehegwa nhe'ẽ-rami oiporu íxupe kwéry:
47 — O
48 Hynyhẽ jave oipyhy ogwenohẽ y rembe'y-py. Upéi ogwapy oipe'a oiporavo imono'õ-vy. Pira porã omoĩ ajaka-py. Ha hi'upy e'ỹ katu omombo-ma voi.
48 E, quando está cheia, os pescadores a arrastam para a praia e sentam para separar os peixes: os que prestam são postos dentro dos cestos, e os que não prestam são jogados fora.
49 Upéixa ete oiko va'erã ombopapa va'erãha áry-py. Nhandejáry rembigwái yváy pygwa oiporavo ravo va'erã oje'ói-vy. Hekoha porã va'e pa'ũ-gwi, oipe'a va'erã hekoha vai va'e-pe.
49 No fim dos tempos também será assim: os anjos sairão, e separarão as pessoas más das boas,
50 Ojohapy haty-py omombo va'erã íxupe kwéry. Upe-py hasẽ hasẽ va'erã oiko-vy. Nhandejáry-rehe onhemoyrõ-gwi, onhemohãingyry ngyrýu ave va'erã oiko-vy ave, he'i omombe'u-vy ombopapa va'erãha áry oikwaa uka-vy.
50 e jogarão as pessoas más na fornalha de fogo. E ali elas vão chorar e ranger os dentes de desespero.
51 Ko'ã va'e he'i rire, oporandu gwemimbo'e kwéry-pe:
51 Então Jesus perguntou aos discípulos: — Sim! — responderam eles.
52 —Aipo ramo, gwĩ judeu rekombo'ehaty va'e iporã oiko Nhandejáry nhande ruvixa remimbo'e ramo. Ambo'epa rire íxupe, oiko va'erã óga járy-rami. Hóga-py oĩ heminhongatu pyahu va'e, oĩ heminhongatu tuja va'e ave. Oipota ramo, gweminhongatu pyahu ogwenohẽ va'erã. Oipota ramo, gweminhongatu tuja ogwenohẽ va'erã ave. Upéixa ete upe judeu rekombo'ehaty Nhandejáry nhande ruvixa remimbo'e oiko ramo, nhe'ẽ pyahu omombe'u va'erã oikwaa uka-vy, yma gware nhe'ẽ omombe'u va'erã ave, he'i Hesu omombe'u-vy.
52 Jesus disse:
53 — ausente —
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas , saiu dali
54 — ausente —
54 e voltou para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado. Ele ensinava na sinagoga , e os que o ouviam ficavam admirados e perguntavam: — De onde vêm a sabedoria dele e o poder que ele tem para fazer milagres?
55 —Upéa óga apohaty ra'y voi, he'i. —Maria memby voi. Tiago José ndive, Simão Judas ndive ityvýry kwéry voi. |src="HK066D.tif" size="span" copy="Horace Knowles revised by Louise Bass © The British & Foreign Bible Society, 1994." ref="MAT 13.55"
55 Por acaso ele não é o filho do carpinteiro? A sua mãe não é Maria? Ele não é irmão de Tiago, José, Simão e Judas?
56 Heindýry kwéry oiko voi nhane pa'ũ-rupi. Aipo ramo, mamo-gwi po upéa ohendu aipo va'e nhe'ẽ? he'i joa Hesu-rehe hikwái.
56 Todas as suas irmãs não moram aqui? De onde é que ele consegue tudo isso?
57 —Onhembotuvixa mba'e-ta tipo nhande-vy ra'e? he'i hese he'ýi kwéry.
57 Por isso ficaram desiludidos com ele. Mas Jesus disse:
58 Upe-py hese ndojeroviái-gwi, ndahetái hembiapo porã hexapyrã-rupi upe-py.
58 Jesus não pôde fazer muitos milagres ali porque eles não tinham fé.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.