Lucas 16
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NTLH
1 Hesu omombe'u jevy doze gwemimbo'e kwéry-pe. Arandu nhe'ẽ omombe'u tembigwái rehegwa nhe'ẽ-rami.
1 Jesus disse aos seus discípulos:
2 —Ha upéi katu upe va'e ohenói uka gwembigwái-pe: “Ne rembiapo vai rerakwã ahendu kuri. Anhete pa erejapo. Nerembohekovia porãi nipo xe mba'e aheja nde-vy va'ekwe ereiporuruka hagwã. Upéixa ramo noromomba'apo mo'ãvéi” he'i gwembigwái-pe, hembiapo vai va'ekwe-rehe.
2 Por isso ele o chamou e disse: “Eu andei ouvindo umas coisas a respeito de você. Agora preste contas da sua administração porque você não pode mais continuar como meu administrador.”
3 —Ha upéi katu hembigwái onhemongeta opy'apy-py: “Mbava'e tipo ajapo-ta? Xe momba'apoha xe mosẽ-ta. Namba'apo mo'ãvéi-ma íxupe. Xe kangy eterei amba'apo hatã hagwã. Ndikatúiry amba'apo mbaraete hagwã. Ndajo'o kwaái yvy. Atĩ eterei ajerure rure hagwã xe remikotevẽ-rehe. Mbava'e tipo ajapo-ta aiko porã hagwã namba'apovéi-ma ramo a-py?” he'i opy'a-py onhemongeta-vy.
3 — Aí o administrador pensou: “O patrão está me despedindo. E, agora, o que é que eu vou fazer? Não tenho forças para cavar a terra e tenho vergonha de pedir esmola.
4 —Upéi he'i jevy opy'a-py: “Aikwaa-ma mba'e ajapo-ta kente kwéry xe moirũ porã hagwã, xe mogwahẽ hagwã gwóga-py” he'i opy'apy-py.
4 Ah! Já sei o que vou fazer… Assim, quando for mandado embora, terei amigos que me receberão nas suas casas.”
5 —Upéi omomba'apoha mba'e oiporu va'ekwe ohenói. Ogwahẽ ypy va'e-pe he'i: “Mbovy tipo erereve vyteri xe momba'apoha-pe?” he'i oporandu-vy íxupe.
5 — Então ele chamou todos os devedores do patrão e perguntou para o primeiro: “Quanto é que você está devendo para o meu patrão?”
6 “Heta nhandy aiporu va'ekwe. Cem ryrugwasu-rehe areve voi íxupe.” “Ki, ehai nde kwatia-py mixĩve ereve hagwã. Cinqüenta ryrugwasu-rehe erehai” he'i oreve va'e-pe. Ome'ẽ íxupe ikwatia ohai mixĩve oreve hagwã.
6 — “Cem barris de azeite!” — respondeu ele.
7 —Upéi oporandu kwimba'e ambue-pe: “Ha nde tipo, mbovy tipo erereve ave nde?” he'i. “Heta trigo aiporu va'ekwe. Cem ryrugwasu-rehe areve vyteri ne momba'apoha-pe” he'i. “Ehai mixĩve nde kwatia-rehe. Oitenta ryrugwasu-rehe mate erehai” he'i ome'ẽ-vy íxupe ikwatia ohai hagwã.
7 — Para o outro ele perguntou: “E você, quanto está devendo?”
8 —Ha upéa oikwaa-ma ramo imomba'apohare he'i hese: “Hi'arandu nipo ra'e xe rembigwaikwe xe mbotavy hagwã” he'i gwembigwaikwe-rehe, he'i Hesu arandu nhe'ẽ tembigwái rehegwa nhe'ẽ-rami omombe'u-vy.
8 — E o patrão desse administrador desonesto o elogiou pela sua esperteza. E Jesus continuou:
9 —Ha'e-ta ave peẽ-my, ani ereiporu rei ne mba'e, nde pirapire ave ndejéupe gwarã anho-rehe. Iporãve ereme'ẽ hemikotevẽ iporiahu va'e kwéry-pe. Upéixa nde py'a porã reheve ereiporu ramo ne mba'e reta, gwĩ ereiporiahuvereko va'ekwe ovy'a jevy va'erã ne ndive. Ha eregwahẽ-ma ramo yváy-py ne mogwahẽ porã arã.
9 Por isso eu digo a vocês: usem as riquezas deste mundo para conseguir amigos a fim de que, quando as riquezas faltarem, eles recebam vocês no lar eterno.
10 Tereiporu porã ne mba'e ereiko porã hagwã. Ndahetái ramo ne mba'e, ereiporu kwaa ramo, iporã arã nde-vy. Hetave tave erereko ramo ereiporu kwaa arã upe ne mba'e reta voi ave. Nde py'a porã-gwi ereiporu kwaa ne mba'e. Ha ndahetái ramo ne mba'e, ndereiporu porãi ramo upe ne mba'e mbovy, hetave tave erereko ramo, ndereiporu kwaái arã upe hetave va'e ave. Nande reko porãi-gwi ndereiporu kwaái ne mba'e.
10 Quem é fiel nas coisas pequenas também será nas grandes; e quem é desonesto nas coisas pequenas também será nas grandes.
11 —Ha nane arandu porãi-gwi ndereiporu porãi ne mba'e ko yvy pygwa. Mba'éixa po ereiporu kwaa va'erã Nhandejáry remime'erã? he'i Hesu omombe'u-vy.
11 Pois, se vocês não forem honestos com as riquezas deste mundo, quem vai pôr vocês para tomar conta das riquezas verdadeiras?
12 —Ha ndereiporu porãi ramo ko'a-py ereiporu va'e, avave nome'ẽi arã ne mba'e teerã nde-vy.
12 E, se não forem honestos com o que é dos outros, quem lhes dará o que é de vocês?
13 —Ndaikatúi eremba'apo mokõive-pe. Peteĩ va'e-rehe nande a'e porãiry va'erã. Ambue katu erehayhu tee va'erã. Peteĩ va'e-rehe ne rakate'ỹve arã. Ha outro-rehe katu nerepenái arã. Peteĩ va'e nhe'ẽ-rupi mate ereiko arã, he'i omombe'u-vy. —Upéixa ave ereiko ramo Nhandejáry nhe'ẽ-py, ndikatuvéi erepena eterei ko yvy-rehe oiko va'e nde pirapire-rehe. Ne rakate'ỹ eterei ramo pirapire-rehe, ipu'aka va'erã nde-rehe. Nerepenái va'erã Nhandejáry-rehe. Nde kupe-py rei oĩ va'e-rami erereko va'erã íxupe.
13 — Um escravo não pode servir a dois donos ao mesmo tempo, pois vai rejeitar um e preferir o outro; ou será fiel a um e desprezará o outro. Vocês não podem servir a Deus e também servir ao dinheiro.
14 Ohendu-ma ramo upe nhe'ẽ fariseu kwéry, onhembohory hese. Plata rayhuha ha'e kwéry. Omba'e reta rayhuha ave ha'e kwéry. Upéixa-gwi Hesu remimombe'u-rehe ndovy'áiry.
14 Os fariseus ouviram isso e zombaram de Jesus porque amavam o dinheiro.
15 Upéa-gwi Hesu he'i íxupe kwéry:
15 Então Jesus disse a eles:
16 —Myamyrĩ ojerovia araka'e Nhandejáry-rehe. Upéixa-gwi oiko porã araka'e inhe'ẽ-py. Ohendu meme katu araka'e Moisés amyrĩ rembihaikwe. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety amyrĩ kwéry rembihaikwe ave ohendu meme ave araka'e. Upéa-rehe oikwaa-ma araka'e Nhandejáry remimbota ojapo hagwã, he'i.
16 — A
17 —Ha'e-ta ave peẽ-my, áry opa va'erã. Yvy ave opa va'erã ave. Nhandejáry nhe'ẽ ae Moisés amyrĩ remimombe'ukwe ndopái va'erã. He'i hagwe-rami oikopa peve nonhehekoviarõ mo'ãi voi, he'i Hesu.
17 — É mais fácil o céu e a terra desaparecerem do que ser tirado um simples acento de qualquer palavra da Lei.
18 He'i ave:
18 — Se um homem se divorciar e casar com outra mulher, comete adultério. E quem casar com a mulher divorciada também comete adultério.
19 Upéi Hesu omombe'u jevy arandu nhe'ẽ mokõi kwimba'e rehegwa nhe'ẽ-rami.
19 Jesus continuou:
20 Ha hokẽ-my ogweru omoĩ-vy kwimba'e iporiahu ete va'e. Héry va'e Lázaro. Hasy va'e voi Lázaro. Ipire aipa va'e voi. Ikangy voi hasy ete-gwi.
20 Havia também um homem pobre, chamado Lázaro, que tinha o corpo coberto de feridas, e que costumavam largar perto da casa do rico.
21 Ha ivare'a eterei-gwi ogwapy oĩ-vy upe-py. Oha'arõ ho'u va'erã mo'ã. Tembi'u sururukwe ho'a va'ekwe ho'u hagwã oĩ upe-py. Onhemohygwyatã-vy mo'ã ou oha'arõ oĩ-vy upe-py. Ha upéixa oĩ jave gwĩ jagwa ou ohere íxugwi ijai ai.
21 Lázaro ficava ali, procurando matar a fome com as migalhas que caíam da mesa do homem rico. E até os cachorros vinham lamber as suas feridas.
22 —Upe rire omano Lázaro. Omano ramo Nhandejáry rembigwái yváy pygwa ou ogweraha íxupe oiko hagwã Abraão amyrĩ ndive ogwenogwahẽ íxupe heraha-vy Nhandejáry renda-py.
22 O pobre morreu e foi levado pelos anjos para junto de Abraão, na festa do céu. O rico também morreu e foi sepultado.
23 Omano rire-ma oime jave nhane mbohasa asy va'e renda-py, ohasa asy-ma voi oiko-vy.
23 Ele sofria muito no
24 Upéi osapukái Abraão amyrĩ-pe. He'i “Xe poriahuvereko katu, xe ramoigwasu Abraão” he'i gwamoigwasu-pe. “Embou Lázaro xe pytygwõ uka-vy. Omoakỹmi hagwã jepe xe apekũ” he'i. “Okwã apy omoakỹ hagwã y-py omoro'ysã hagwã xe apekũ” he'i. “Aiko asy eterei ko tata rendy-py” he'i.
24 Então gritou: “Pai Abraão, tenha pena de mim! Mande que Lázaro molhe o dedo na água e venha refrescar a minha língua porque estou sofrendo muito neste fogo!”
25 —Upéa-rehe Abraão amyrĩ he'i íxupe: “Namondo mo'ãi nde ha-py Lázaro” he'i íxupe. “Nde, tekotevẽ ne mandu'a nde rekohagwe-rehe. Eremano e'ỹ mboyve va'ekwe, ereiko ramo yvy ári ne mba'e reta-rehe mate erepena va'ekwe ereiko-vy. Ha upe-py nde rekoha porã va'ekwe. Ãy ae katu ereiko asy va'erã. Nde rekoha porãgwe ndovalevéi-ma va'erã nde-vy. Erehasa asy-ta voi katu ereiko-vy” he'i íxupe. “Ha Lázaro amyrĩ nde ramigwa e'ỹ va'ekwe. Ha'e oiko ramo va'ekwe yvy ári ohasa asy voi va'ekwe. Ãy katu ha'e oiko porã-ma” he'i Abraão amyrĩ imba'e reta va'ekwe-pe.
25 — Mas Abraão respondeu: “Meu filho, lembre que você recebeu na sua vida todas as coisas boas, porém Lázaro só recebeu o que era mau. E agora ele está feliz aqui, enquanto você está sofrendo.
26 “Oĩ ave yvykwagwasu nhane mbyte-py. Ko'a pygwa ohasase mo'ã upe-py. Ndikatúi ohasa yvykwagwasu-gwi” he'i. “Ha ndikatúi ave upe pygwa ohasa ou hagwã ore ha-py ave” he'i Abraão amyrĩ upe imba'e reta va'ekwe-pe.
26 Além disso, há um grande abismo entre nós, de modo que os que querem atravessar daqui até vocês não podem, como também os daí não podem passar para cá.”
27 —“Aipo ramo” he'i Abraão amyrĩ-pe, “Emondo emogwahẽ uka Lázaro amyrĩ xe ru róga-py” he'i.
27 — O rico disse: “Nesse caso, Pai Abraão, peço que mande Lázaro até a casa do meu pai
28 “Oiko cinco xe ryvy kwéry oikove va'e. Emondo Lázaro amyrĩ omombe'u hagwã íxupe kwéry Nhandejáry nhe'ẽ pono omano rire ha'e kwéry ave ou ko'a-py, ko ohasa asy hagwã-py” he'i ojerure-vy íxupe.
28 porque eu tenho cinco irmãos. Deixe que ele vá e os avise para que assim não venham para este lugar de sofrimento.”
29 —Upéi Abraão amyrĩ he'i íxupe: “Oĩ Nhandejáry nhe'ẽ ohai uka va'ekwe. Upéa ae mate ha'e kwéry tohendu” he'i íxupe. “Nhandejáry nhe'ẽ Moisés amyrĩ rembihaikwe ogwereko nipo ra'e. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety rembihaikwe ogwereko ave nipo ra'e. Upéa nhe'ẽ ae katu ha'e kwéry tohendu” he'i Abraão amyrĩ íxupe.
29 — Mas Abraão respondeu: “Os seus irmãos têm a
30 —Ha'e he'i “Nahániry” he'i jevy. “Nde, ereikwaa, upe hembihaikwe rehegwa nhe'ẽ ha'e kwéry nohenduséi voi. Ohexa ramo peteĩ omano va'ekwe oikove jevy-ma ramo ae ogwerovia arã inhe'ẽ. Ogwerova arã gwekoha ave” he'i ojerure rure-vy.
30 — “Só isso não basta, Pai Abraão!”, respondeu o rico. “Porém, se alguém ressuscitar e for falar com eles, aí eles se arrependerão dos seus pecados.”
31 —“Ndojeroviaséi voi nipo ra'e hikwái” he'i Abraão amyrĩ íxupe. “Nohenduséi nipo ra'e Moisés amyrĩ rembihaikwe. Nohenduséi nipo ra'e Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety amyrĩ rembihaikwe ave. Omano va'ekwe oikove jevy-ma ramo nohenduséi ave arã voi inhe'ẽ. Nohenduséi ete voi Nhandejáry nhe'ẽ” he'i íxupe Abraão amyrĩ. “Namondo mo'ãi Lázaro amyrĩ upe-py” he'i ave Abraão amyrĩ, he'i Hesu omombe'u ramo arandu rehegwa nhe'ẽ íxupe kwéry.
31 — Mas Abraão respondeu: “Se eles não escutarem Moisés nem os profetas, não crerão, mesmo que alguém ressuscite.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.