Lucas 15

Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Onhemboja Hesu renda-py plata-py oporombopaga va'ety kwéry, gwĩ ojejavy va'e kwéry ave inhe'ẽ rendu-vy.
1 Cobradores de impostos e outros pecadores vinham ouvir Jesus ensinar.
2 Ha upéa-rehe fariseu kwéry, judeu rekombo'ehaty kwéry ave onhe'ẽ rei rei hese:
2 Os fariseus e mestres da lei o criticavam, dizendo: “Ele se reúne com pecadores e até come com eles!”.
3 Upéa-rehe Hesu omombe'u gwĩ ójehe ojerovia va'erã rehegwa nhe'ẽ ovexa kanhygwe rehegwa nhe'ẽ-rami.
3 Então Jesus lhes contou esta parábola:
4 —Ne rymba ovexa heta ete erereko ramo, cem erereko ramo, erenhangareko hese. Peteĩ okanhy-ma ramo, ereheja upe okanhy e'ỹ va'e kwéry anho nhu porã-my ereheka heka hagwã íxupe.
4 “Se um homem tiver cem ovelhas e uma delas se perder, o que acham que ele fará? Não deixará as outras noventa e nove no pasto e buscará a perdida até encontrá-la?
5 Erejohu-ma ramo, “Ajohu-ma xe rymba” ere va'erã. Erehupi va'erã íxupe nde ati'y-rupi ereru hagwã ne rymba kanhygwe. Erevy'a eterei ne rymba erejohu jevy-ma ramo.
5 E, quando a encontrar, ele a carregará alegremente nos ombros e a levará para casa.
6 Eregwahẽ-ma ramo rire nde róga-py erehenói arã enterove-pe jevy ovy'a ave hagwã. Nde re'ýi kwéry, nde rapixa kwéry ave erehenói arã ovy'a ave hagwã. “Ajohu jevy xe rymba okanhy va'ekwe” aipo ere arã eremombe'u-vy íxupe kwéry erembovy'a-vy jevy, he'i.
6 Quando chegar, reunirá os amigos e vizinhos e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei minha ovelha perdida!’.
7 —Upéixa ave yváy pygwa ovy'a joa arã. Hembiapo vaikwe va'e ogwerova-ma oiko-vy ramo gwekoha ovy'a joa-ma va'erã oiko-vy. Ojejavy va'e ojerovia-ma ramo xe-rehe ovy'a joa-ma va'erã yváy pygwa ave. Heta heko porã va'e ojerovia oiko-vy ramo xe-rehe ombovy'a arã yváy pygwa kwéry. Ha peteĩ hekoha vai va'ekwe ogwerova ramo gwekoha katu, ombovy'agwasuve arã íxupe kwéry, he'i Hesu.
7 Da mesma forma, há mais alegria no céu por causa do pecador perdido que se arrepende do que por noventa e nove justos que não precisam se arrepender.”
8 Upéi omombe'u jevy arandu rehegwa nhe'ẽ omba'e oheka va'e rehegwa nhe'ẽ-rami.
8 “Ou suponhamos que uma mulher tenha dez moedas de prata e perca uma. Acaso não acenderá uma lâmpada, varrerá a casa inteira e procurará com cuidado até encontrá-la?
9 Ojohu-ma ramo ohenói kunha kwéry-pe ogwerovy'a jevy va'erã. Hapixa kwéry, he'ýi kwéry hóga ypy rupigwa kwéry ogwahẽ-ma ramo, omombe'u: “Ajohu-ma xe plata okanhy va'ekwe. Pevy'a katu xe ndive ajohu jevy-ma xe plata” he'i íxupe kwéry.
9 E, quando a encontrar, reunirá as amigas e vizinhas e dirá: ‘Alegrem-se comigo, pois encontrei a minha moeda perdida!’.
10 —Upéixa ave ogwerovy'a arã Nhandejáry hekoha vai va'ekwe-pe ogwerova-ma ramo gwekoha. Ovy'a arã gwembigwái kwéry yváy pygwa ndive.
10 Da mesma forma, há alegria na presença dos anjos de Deus quando um único pecador se arrepende”.
11 Hesu omombe'u jevy arandu rehegwa nhe'ẽ ta'ymirĩ okanhy va'ekwe rehegwa nhe'ẽ-rami.
11 Jesus continuou: “Um homem tinha dois filhos.
12 —Ha ta'ymirĩ he'i gwu-pe: “Eme'ẽ mani xe-vy xe mba'erã. Ãy voi eme'ẽ xe-vy. Naha'arõséi eremano rire ae areko hagwã ne mba'ekwe” he'i gwu-pe. “Iporãve ereme'ẽ xe-vy ereikove reheve” he'i gwu-pe ta'ymirĩ hereko asy-vy.
12 O filho mais jovem disse ao pai: ‘Quero a minha parte da herança’, e o pai dividiu seus bens entre os filhos.
13 —Upéi, ndahi'aréi ta'ymirĩ oho-ma mombyry. Omboatypa omba'e gwu mba'ekwe ome'ẽ kuri va'e ovendepa oho-vy. Hepykwe ae ogweraha. Mombyry ete oho. Ogwahẽ ramo tetã ambue-py ojapo opaixagwa. Omokanhy rei rei omba'e repykwe.
13 “Alguns dias depois, o filho mais jovem arrumou suas coisas e se mudou para uma terra distante, onde desperdiçou tudo que tinha por viver de forma desregrada.
14 Omokanhymba-gwi mba'eve ndogwerekói, ndaiporivéi-ma imba'e, ndaiporivéi-ma ave imba'e repyrãrãgwe. Iporiahu ete jevy opyta-vy.
14 Quando seu dinheiro acabou, uma grande fome se espalhou pela terra, e ele começou a passar necessidade.
15 —Ivare'apa eterei-gwi oho upe-py oiko va'e-pe ojerure gwemi'urã-rehe. Ha upe va'e omomba'apo íxupe. “Eremba'apose ramo, tereho xe yvy nhu-my enhangareko xe rymba kure kwéry-rehe, xe rymba kure mongaruha ramo ereiko hagwã” he'i upe pygwa ta'ymirĩ-pe. “Iporã. Apyta-ta ne rembigwái ramo” he'i.
15 Convenceu um fazendeiro da região a empregá-lo, e esse homem o mandou a seus campos para cuidar dos porcos.
16 —Ha hymba kwéry-rehe onhangareko jave, ta'ymirĩ ivare'a vyteri oiko-vy. “Xe vare'a” he'i. “Akaruse eterei. Xe vare'a-gwi ha'use mo'ã kente rembi'u e'ỹ va'e, ko kure rembi'u rei-ma ha'use. Pono xe juka xe vare'a ha'use mo'ã ko kure rembi'u.” He'i-ma ramo ojéupe, avave ho'u va'erã nome'ẽséi ta'ymirĩ-pe.
16 Embora quisesse saciar a fome com as vagens dadas aos porcos, ninguém lhe dava coisa alguma.
17 —Upe rire ae imandu'a jevy gwu-rehe: “Oĩ heta xe ru rembigwái omba'apo va'e. Upe xe ru róga pygwa kwéry okaru porã. Hembigwái kwéry ave okaru porã ave. Ndaivare'ái voi xe ru ndive omba'apo va'e kwéry. Ha xe, amano-tama xe vare'a eterei-gwi ko xe yvy e'ỹ-py aiko-vy” he'i ojéupe.
17 “Quando finalmente caiu em si, disse: ‘Até os empregados de meu pai têm comida de sobra, e eu estou aqui, morrendo de fome.
18 “Taha jevy xe ru róga-py. Ha'e-ta íxupe, Ajapo vai va'ekwe nde-rehe, aipo ha'e-ta íxupe. Nhandejáry-rehe ave ajapo vai va'ekwe ave.
18 Vou retornar à casa de meu pai e dizer: Pai, pequei contra o céu e contra o senhor,
19 Ajapo vai eterei-gwi xe atĩ agwahẽ jevy hagwã. Xe rembiapo vai eterei nde-rehe, anive, Xe ra'y, ere xe-rehe. Atĩ eterei, Xe ra'y, ere hagwã xe-vy. Aikose eterei ne rembigwái ramo, aipo ha'e-ta xe ru-pe” he'i opy'apy-py.
19 e não sou mais digno de ser chamado seu filho. Por favor, trate-me como seu empregado’.
20 —He'i-ma ramo osẽ upe yvy-gwi ojevy hagwã gwu renda-py. Mombyry-gwi ou jevy. Ogwahẽ e'ỹ jave gwu róga-py, mombyry vyteri gwu róga-gwi ou-vy ohexa-ma íxupe túvy. Ohexa-ma ramo, oiporiahuvereko gwa'ymirĩ-pe. Oripara oho-vy ohogwaitĩ hagwã gwa'ýry-pe. Ohova pyte pyte íxupe. Oiporiahuvereko voi gwa'ýry-pe.
20 “Então voltou para a casa de seu pai. Quando ele ainda estava longe, seu pai o viu. Cheio de compaixão, correu para o filho, o abraçou e o beijou.
21 —Aipo ramo ta'ymirĩ he'i gwu-pe: “Xe rembiapo vai va'ekwe nde-rehe. Xe rembiapo vai va'ekwe Nhandejáry-rehe ave. Xe rembiapo vai-gwi xe atĩ voi ndéhegwi. Anive, Xe ra'y, ere teĩ xe-vy xe rembiapo vai eterei va'ekwe-gwi” he'i gwu-pe.
21 O filho disse: ‘Pai, pequei contra o céu e contra o senhor, e não sou mais digno de ser chamado seu filho’.
22 — ausente —
22 “O pai, no entanto, disse aos servos: ‘Depressa! Tragam a melhor roupa da casa e vistam nele. Coloquem-lhe um anel no dedo e sandálias nos pés.
23 — ausente —
23 Matem o novilho gordo. Faremos um banquete e celebraremos,
24 Ko xe ra'y okanhy va'ekwe oiko-vy ha ko'ánga ogwahẽ jevy ou-vy. Omano vérami va'ekwe ha oikove jevy-ma nipo ra'e” he'i hese gwembigwái kwéry-pe.
24 pois este meu filho estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’. E começaram a festejar.
25 Upe jave ta'y rypykwe oime kokwe-py. Gwóga-py ogwahẽ-tama ramo ohendu ombopu va'e, ohendu ave ogwahu va'e.
25 “Enquanto isso, o filho mais velho trabalhava no campo. Na volta para casa, ouviu música e dança,
26 Ohendu-ma ramo ohenói hembigwái oikwaa hagwã: “Mbava'e tipo aipo va'e?” he'i.
26 e perguntou a um dos servos o que estava acontecendo.
27 “Nde ryvy ogwahẽ kuri. Hesãi porã ogwahẽ ou-vy. Ovy'a eterei nde ru. Upéixa-gwi ojuka uka vaka ra'y ikyrave va'e hemi'urã.”
27 O servo respondeu: ‘Seu irmão voltou, e seu pai matou o novilho gordo, pois ele voltou são e salvo!’.
28 —Aipo ohendu-ma ramo ta'yrusu ipoxy gwyvýry-rehe, ndoikeséi gwóga-py. Upe-ma ramo túvy osẽ oho-vy ohogwaitĩ-vy íxupe. Ojerure rure gwa'y rypy-pe oike hagwã gwóga-py.
28 “O irmão mais velho se irou e não quis entrar. O pai saiu e insistiu com o filho,
29 —Upe va'e ae he'i gwu-pe: “Xe katu, xe are-ma amba'apo ne ndive. Are-ma aiko ne nhe'ẽ-rupi. Ne remimbota mate ajapo aiko-vy. Ne'íra vyteri ereme'ẽ xe-vy ne rymba mixĩ va'e ha'u va'erã xe rapixa kwéry ndive.
29 mas ele respondeu: ‘Todos esses anos, tenho trabalhado como um escravo para o senhor e nunca me recusei a obedecer às suas ordens. E o senhor nunca me deu nem mesmo um cabrito para eu festejar com meus amigos.
30 Ha ko ne mba'e hundipahare katu ogwahẽ ramo, ne rymba ikyrave va'e erejuka íxupe. Hembiapo vai va'ekwe nde-rehe. Opa mba'e ojapo nipo oiko-vy ra'e kunha vai ndive nipo oiko ra'e ave ha ogwahẽ ramo, ne rymba ikyrave va'e erejuka nipo ra'e íxupe.”
30 Mas, quando esse seu filho volta, depois de desperdiçar o seu dinheiro com prostitutas, o senhor comemora matando o novilho!’.
31 —He'i-ma ramo, túvy he'i íxupe: “Xe ra'y, nde ko ereiko meme xe ndive. Entéro xe mba'e gwive ne mba'e voi.
31 “O pai lhe respondeu: ‘Meu filho, você está sempre comigo, e tudo que eu tenho é seu.
32 Tekotevẽ javy'a ko'ánga onhondive. Ko nde ryvy, Omano, ha'e mo'ã va'ekwe hese, oikove teĩ nipo ra'e. Okanhy va'ekwe ha ko'ánga ogwahẽ jevy ou-vy. Tekotevẽ nhanhombovy'a jevy katu” he'i túvy gwa'yrusu-pe, he'i Hesu, gwĩ ojejavy rire ojehesa rerova uka va'e-rehe Nhandejáry ovy'aha kwaa uka-vy.
32 Mas tínhamos de comemorar este dia feliz, pois seu irmão estava morto e voltou à vida. Estava perdido e foi achado!’”.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.