Hebreus 11
Nhandejáry Nhe'ẽ (KGKNT) vs NAA
1 Jarovia tee ramo, “Anhetegwa voi nhane remiha'arõ” ja'e. “Jahexa e'ỹ ramo jepe, jaikwaa voi oikoha” ja'e jarovia tee-gwi íxupe.
1 Ora, a fé é a certeza de coisas que se esperam, a convicção de fatos que não se veem.
2 Yma gware nhane rembypy ogwerovia tee-gwi ojohu porã íxupe kwéry Nhandejáry. Imandu'a porã hese kwéry.
2 Pois, pela fé, os antigos obtiveram bom testemunho.
3 Inhe'ẽ jarovia-gwi, ja'e “Onhe'ẽ-py rei ombojehu va'ekwe ojéupe ko yvy ha áry ave Nhandejáry” ja'e. Hexapyrã gwive ojapo-ma ramo va'ekwe, ndaipóri hembiporukwe. Upéa-gwi jaikwaa voi Nhandejáry ombojehu rei va'ekwe.
3 Pela fé, entendemos que o universo foi formado pela palavra de Deus, de maneira que o visível veio a existir das coisas que não são visíveis.
4 Oĩ va'ekwe yma gware nhane rembypy héry va'e Caim, tyvýry héry va'e Abel. Ha tyke'ýry katu ime'ẽpyrã ome'ẽ va'ekwe Nhandejáry-pe. Upéi tyvýry ome'ẽ va'ekwe íxupe ijukapyrã. Nhandejáry-pe ogwerovia tee-gwi ome'ẽ íxupe. Ha Nhandejáry ojohu porã tyvýry remime'ẽgwe. Ha tyke'ýry remime'ẽgwe katu ndojohu porãiry voi. Ha tyvýry-rehe katu he'i, “Xe rerovia tee-gwi, heko-rupi oiko ipy'a potĩ reheve” he'i tyvýry-rehe Nhandejáry. Enterove va'e imandu'a porã hese hikwái. Yma omano va'ekwe tyvýry Abel. Omano jepe, onhe'ẽ vérami joty oĩ-vy. Ogwerovia tee-gwi íxupe, nhane mandu'a meme herakwã-rehe.
4 Pela fé, Abel ofereceu a Deus um sacrifício mais excelente do que Caim, pelo qual obteve testemunho de ser justo, tendo a aprovação de Deus quanto às suas ofertas. Por meio da fé, mesmo depois de morto, ainda fala.
5 Ha myamyrĩ Enoque ave ogwerovia tee va'ekwe Nhandejáry-pe. Ogwerovia tee-gwi, nomanói va'ekwe Enoque. Imanoha rãgwe-py, Nhandejáry ogweraha rei íxupe. Upéa-gwi ndotopavéi-ma íxupe. Ne'írã vyteri ogwerojeupi íxupe heraha-vy ramo, ogwerohory íxupe Nhandejáry, he'i Nhandejáry kwatia nhe'ẽ.
5 Pela fé, Enoque foi levado a fim de não passar pela morte; não foi achado, porque Deus o havia levado. Pois, antes de ser levado, obteve testemunho de que havia agradado a Deus.
6 Ogwerovia e'ỹ reheve, avave-pe ndogwerohorýi Nhandejáry. Nhamoirũse ramo Nhandejáry-pe, “Oĩ voi Nhandejáry” ja'e va'erã hese. “Ha'e nhande rovasa va'erã, jaheka tee ramo íxupe” ja'e ave hese. Upéa nhe'ẽ nhamombe'u e'ỹ ramo, nanhamoirũiry va'erã voi íxupe. Tekotevẽ jarovia tee ae íxupe nhamoirũ hagwã íxupe. Jarovia e'ỹ ramo, nanhamoirũiry va'erã íxupe.
6 De fato, sem fé é impossível agradar a Deus, porque é necessário que aquele que se aproxima de Deus creia que ele existe e que recompensa os que o buscam.
7 Ha Noé amyrĩ katu ogwerovia tee va'ekwe Nhandejáry-pe. Upéa-gwi ogwerovia tee-ma ojéupe omombe'u va'e. Ohexa e'ỹ reheve jepe henonderã omombe'u-ma íxupe Nhandejáry. Upéixa-gwi ojapo va'ekwe kanoagwasu Nhandejáry nhe'ẽ rendu-vy. Ha upe rire katu ovu ramo y, onheresende-ma ha'e-py. Hóga pygwa gwive onheresende ave. Upéixa ha'e ogwerovia oiko-vygwi, ojekwaa porãve va'ekwe yvypóry-rehe ogwerovia e'ỹha. Ogwerovia-gwi, “Ipy'a potĩ-ma” he'i hese Nhandejáry.
7 Pela fé, Noé, divinamente instruído a respeito de acontecimentos que ainda não se viam e sendo temente a Deus, construiu uma arca para a salvação de sua família. Assim, ele condenou o mundo e se tornou herdeiro da justiça que vem da fé.
8 Ha myamyrĩ Abraão katu ogwerovia tee-gwi, ohendu va'ekwe Nhandejáry nhe'ẽ ohenói ramo íxupe. Ohendu-gwi ova oho-vy outro yvy-koty. “Ame'ẽ va'erã nde-vy nde yvyrã” he'i hagwe-py íxupe ova va'ekwe oho-vy. Gwetã oheja oho-vy ha ki-koty po oho-ta ndoikwaái oho hagwã. Nhandejáry omondose ha-py íxupe oho.
8 Pela fé, Abraão, quando chamado, obedeceu, a fim de ir para um lugar que devia receber como herança; e partiu sem saber para onde ia.
9 Ogwerovia tee-gwi, ogwahẽ rire Nhandejáry omondo hagwe-py, upe yvy-rehe rei oiko. “Ame'ẽ va'erã nde-vy” nde'i reíry íxupe Nhandejáry. Upe he'i ojéupe hagwe-rupima oiko. Yvy oyvy e'ỹ-rupi oiko va'e-rami oiko. Ao gwigwa óga gwy-rupi oiko. Hendive oiko ta'ýry Isaque, hemiarirõ Jacó ave. Ta'ýry-pe, hemiarirõ-pe ave, “Ame'ẽ va'erã nde-vy nde yvyrã” he'i va'ekwe íxupe Nhandejáry. He'i ojéupe hagwe-pyma ãy oiko hikwái.
9 Pela fé, peregrinou na terra da promessa como em terra alheia, habitando em tendas com Isaque e Jacó, herdeiros com ele da mesma promessa.
10 Ha Abraão katu oha'arõ arõ oiko-vy va'ekwe oiko hagwã upe tetã tee yváy pygwa-py. Nhandejáry he'i hagwe-ramima oiko upe tetã. Ha'e ae hembiapo voi. Upéa ra'arõ arõ-vy, ao gwigwa óga gwy-rupi oiko joty va'ekwe.
10 Porque Abraão aguardava a cidade que tem fundamentos, da qual Deus é o arquiteto e construtor.
11 Ha hembireko Sara ogwerovia tee ave. Ogwerovia tee-gwi, omemby e'ỹha ogwenogwaigwĩ-ma jepe, ituja-ma teĩ iména, ogwerovia joty oiko-vy Nhandejáry nhe'ẽ. Upéa-gwi oiko-ma va'ekwe imemby. Nhandejáry he'i va'ekwe ogwerovia-gwi, oiko-ma imemby.
11 Pela fé, também, a própria Sara, apesar de não poder ter filhos e já ser idosa, recebeu poder para ser mãe, pois considerou fiel aquele que lhe havia feito a promessa.
12 Ituja eterei ramo jepe Abraão, omano va'erã-rami oiko ramo jepe, oiko joty va'ekwe ta'ýry. Upéi heta heta hemiarirõ joapyri pyri. Ha'e anho ramo jepe, heta eterei-ma hemiarirõ onhemboe'ýi oho-vy. Heta heta jasytata pyhare. Ygwasu rembe-rehe heta eterei oĩ yvy ku'itĩ ndajaipapapái va'e. Upéixa ete heta eterei onhemboe'ýi ave Abraão remiarirõ joapyri pyri.
12 Por isso, também de um só homem, praticamente morto, saiu uma posteridade tão numerosa como as estrelas do céu e inumerável como a areia que está na praia do mar.
13 Omano ramo jepe Abraão, omano ramo jepe ta'ýry, hemiarirõ ogwerovia tee joty. Omano jave, ne'írã ome'ẽse va'e ome'ẽ íxupe. Ne'írã ome'ẽ íxupe he'i va'ekwe. Mombyry-gwi ohexa va'e-rami, ogwerovy'a Nhandejáry ojéupe ome'ẽ va'erã. “Ko yvy-rehe jaiko rei oyvy e'ỹ-rupi oiko va'e-rami” he'i ojóupe hikwái.
13 Todos estes morreram na fé. Não obtiveram as promessas, mas viram-nas de longe e se alegraram com elas, confessando que eram estrangeiros e peregrinos na terra.
14 Upéa he'i va'e, “Nhande yvy teerã jaheka jaiko-vy” he'i ojóupe hikwái. Upéixa-gwi hexahare oikwaa voi ome'ẽ-ta va'ekwe ijyvyrã íxupe kwéry.
14 Porque os que falam desse modo manifestam estar procurando uma pátria.
15 Naimandu'avéi-ma yvykwe-rehe osẽ oho-vy va'ekwe-gwi. Imandu'a jevy ramo ra'e, ome'ẽ arã ra'e oho jevy hagwã oyvykwe-py. Ha naimandu'avéi-ma gwembiejare-rehe.
15 E, se, na verdade, se lembrassem daquela de onde saíram, teriam oportunidade de voltar.
16 Gwendarã iporãve va'e ae katu ohexa nga'u hikwái. Yváy pygwa gwenagwã-py oho hagwã-rehe ikyre'ỹ ete voi hikwái. Oĩ va'ekwe henagwã Nhandejáry rembiapo. Ogwerovia tee-gwi nomotĩry va'ekwe oiko-vy Nhandejáry-pe. “Ha'e ko Nhande Ru tee voi” he'i ramo hese, anhetegwa voi. Upéixa-gwi nomotĩry Nhandejáry-pe.
16 Mas, agora, desejam uma pátria superior, isto é, celestial. Por isso, Deus não se envergonha deles, de ser chamado o seu Deus, porque lhes preparou uma cidade.
17 Ogwerovia tee-gwi, oipota Nhandejáry ojekwaa porãve Abraão amyrĩ rekoha. Upéa-gwi oheko johu va'ekwe íxupe. Upéi Nhandejáry nhe'ẽ-py ojuka-ta mo'ã ime'ẽ-vy gwa'ýry Isaque. Are-ma, “Oromboe'ýi va'erã” he'i ramo jepe íxupe Nhandejáry, nahakate'ỹi joty va'ekwe gwa'ýry peteĩmi oiko va'e-rehe.
17 Pela fé, Abraão, quando posto à prova, ofereceu Isaque. Aquele que acolheu as promessas de Deus estava a ponto de sacrificar o seu único filho,
18 “Oiko va'erã nde ra'y Isaque remiarirõ joapyri pyri”
18 do qual havia sido dito: “A sua descendência virá por meio de Isaque.”
19 “Xe ra'y ojejuka rire, omoingove kwaa jevy va'erã íxupe Nhandejáry” he'i joty ojéupe Abraão. Ha ojejuka e'ỹ ramo jepe, onhemoingove jevy va'e vérami oiko jevy joty.
19 Abraão considerou que Deus era poderoso até para ressuscitar Isaque dentre os mortos, de onde também figuradamente o recebeu de volta.
20 Ha upe rire katu okakwaa va'ekwe ta'ýry Isaque. Upe ramo, ogwerovia tee-gwi, “Anhetegwa amombe'u-ta. Nde rovasa va'erã Nhandejáry” nde'i reíry gwa'ýry-pe Jacó Esaú ndive. Oiko va'erã omombe'u íxupe.
20 Pela fé, igualmente Isaque abençoou Jacó e Esaú, a respeito de coisas que ainda estavam para vir.
21 Ogwerovia tee-gwi, omano-ta ramo ta'ýry Jacó, “Anhetegwa amombe'u-ta nde-vy. Nde rovasa va'erã Nhandejáry” he'i mokõi gwemiarirõ José ra'y-pe, opykokaha-rehe ojepytaho opu'ã onhembo'y-vy omboete hagwã Nhandejáry-pe.
21 Pela fé, Jacó, quando estava para morrer, abençoou cada um dos filhos de José e, apoiado sobre a extremidade do seu bordão, adorou a Deus.
22 Ogwerovia tee-gwi, omano-ta ramo Jacó ra'y José, “Xe re'ýi Israel kwéry ova jevy va'erã oho-vy Egito yvy-gwi” he'i omombe'u-vy. “Peho ramo, peraha katu ave xe akãgwe peho-vy pemoingatu jevy hagwã pegwahẽ hagwã-py” he'i gwe'ýi kwéry-pe ojapo uka-vy.
22 Pela fé, José, próximo do seu fim, fez menção do êxodo dos filhos de Israel, bem como deu ordens a respeito de seus próprios ossos.
23 Ogwerovia tee-ma va'ekwe Nhandejáry-pe myamyrĩ Moisés ru isy ave. Oiko-ma ramo ta'ýry, “Mitã porã voi oiko” he'i hese Moisés-rehe. Ha mburuvixagwasu ojuka ukase mo'ã ramo íxupe, ndokyhyjéi joty túvy isy ave. Ogwerovia tee-gwi, ojuka e'ỹ hagwã mbohapy jasy onhomi tee imoĩ-vy. Mburuvixa-gwi onhomi tee imoĩ-vy.
23 Pela fé, Moisés, depois de nascer, foi escondido por seus pais durante três meses, porque viram que era um menino bonito e não temeram o decreto do rei.
24 Ha Moisés katu ogwerovia tee va'ekwe Nhandejáry-pe. Upéa-gwi okakwaa rire, “Xe ae ndaikosevéiry mburuvixa Faraó rajy memby ramo” he'i ójehe.
24 Pela fé, Moisés, sendo homem feito, recusou ser chamado filho da filha de Faraó,
25 “A-py aiko ramo, sapy'a ete mburuvixarã-rami aiko va'erã” he'i ójehe. “Upéixa aiko ramo, aiko teĩ arã ajererohory rei va'erã Nhandejáry nhe'ẽ rendu e'ỹ-vy” he'i ójehe. “Ha xe katu ndaiko mo'ãi upéixa” he'i. “Nhandejáry re'ýi-pe ae-ma xe amoirũ-ta” he'i. “Ojerereko asy ramo hikwái, hendive xe rereko asy va'erã ave” he'i ójehe Moisés.
25 preferindo ser maltratado junto com o povo de Deus a usufruir prazeres transitórios do pecado.
26 “Upéixa xe ajerereko asy ramo jepe, iporã ave xe-vy” he'i ójehe. Imandu'a meme ojéupe gwarã-rehe. Ojéupe Nhandejáry remime'ẽrã gwenonde-py ogwereko. Nhandejáry remime'ẽrã-rehe imandu'a. Upéa-gwi he'i, “A-py Egito-py heta opamba'e areko” he'i. “Ha xe rembiereko iporãve xe ahejapa, Nhandejáry rembiporavo re'ýi reko-rupi xe aiko hagwã” he'i ójehe. “Hese onhe'ẽ rei reiha-rami, xe-rehe tonhe'ẽ rei rei ave” he'i Cristo ou va'erã-rehe.
26 Ele entendeu que ser desprezado por causa de Cristo era uma riqueza maior do que os tesouros do Egito, porque contemplava a recompensa.
27 Ogwerovia tee-gwi, ova oho-vy Egito yvy-gwi. Mburuvixagwasu remimbota e'ỹ-rupi oiko. Ipoxy ramo jepe, ndaikyhyjéi joty íxugwi. Nhandejáry jahexa e'ỹ va'e-pe ohexa va'e-rami joty oiko. Upéa-gwi ndojehesa rerova ukái joty íxugwi. Hape meme joty oipyhy oiko-vy.
27 Pela fé, Moisés abandonou o Egito, não ficando amedrontado com a ira do rei, pois permaneceu firme como quem vê aquele que é invisível.
28 Ogwerovia tee-gwi, Egito-gwi ova-tama ramo, omoĩ ypy va'ekwe arete héry va'e páscoa, “Pembohayvi katu pene rokẽ ári ijukapyre rugwy” he'i gwe'ýi kwéry-pe. “Ani pembohayvi e'ỹ teĩ” he'i. “Ou arã ojuka-vy peteĩ teĩ otopa va'e mitã kwimba'e ypykwe gwive gwĩ Nhandejáry rembigwái yváy pygwa oporojuka va'ety he'i va'e. Tugwy ohexa oĩ ramo pene rokẽ-rehe, ohasa rei arã oho-vy ijukaharãgwe” he'i gwe'ýi kwéry-pe.|src="cn02096b.tif" size="span" copy="© 1978 David C. Cook Publishing Co." ref="HEB 11.28"
28 Pela fé, celebrou a Páscoa e o derramamento do sangue, para que o exterminador não tocasse nos primogênitos dos israelitas.
29 Ogwerovia tee-gwi, Moisés re'ýi kwéry ohasa va'ekwe oho-vy ygwasu pytã oje'eha. Yvy ete-rupi ohasa oho-vy va'e-rami ohasa oho-vy hikwái. Upéi hapykwerigwa Egito pygwa ohasase mo'ã. Ohapykwe segi mo'ã ha ndohasáiry. Y mbyte-rupi oho jave, ojaho'i onhapymimba-ma íxupe kwéry y.
29 Pela fé, os israelitas atravessaram o mar Vermelho como por terra seca. Quando os egípcios tentaram fazer o mesmo, foram engolidos pelo mar.
30 — ausente —
30 Pela fé, ruíram as muralhas de Jericó, depois de rodeadas por sete dias.
31 — ausente —
31 Pela fé, Raabe, a prostituta, não foi destruída com os desobedientes, porque acolheu os espias com paz.
32 Heta amombe'u kuri gwĩ Nhandejáry reroviaha rehegwa nhe'ẽ. Ãy namombe'upa mo'ãi. Nome'ẽiry xe amombe'upa Gideão rehegwa nhe'ẽ, Baraque rehegwa nhe'ẽ, Sansão rehegwa nhe'ẽ, Jefté rehegwa nhe'ẽ ave. Namombe'upa mo'ãi Davi rehegwa nhe'ẽ, Samuel rehegwa nhe'ẽ ave. Gwĩ Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety rehegwa nhe'ẽ nome'ẽi xe amombe'u.
32 E que mais direi? Certamente me faltará o tempo necessário para falar de Gideão, de Baraque, de Sansão, de Jefté, de Davi, de Samuel e dos profetas,
33 Ogwerovia tee-gwi, onhorairõ va'ekwe outro tetã mygwa ndive. Onhorairõ rire, ipu'aka hese kwéry. Hembiapo vai va'ekwe-pe ogwereko asy. Ha'e ae hembiapo porã. “Arovia tee katu Nhandejáry remimombe'u” he'i tee-gwi, Nhandejáry ojapo hese he'i hagwe-rami. Jagwarete juru omboty pono oisu'u íxupe.
33 os quais, por meio da fé, conquistaram reinos, praticaram a justiça, obtiveram promessas, fecharam a boca de leões,
34 Oĩ tata ipoxy va'e-rehe ipu'aka tata rendy mbogwe-vy va'e. Oĩ kyse-py okutuharã-gwi, onheresende joty va'e. Oĩ onhorairõ jave nonhembopy'amirĩ ukáiry va'e. Onhembopy'agwasu joty oiko-vy. Oĩ soldado kwéry outro yvy-gwi ou va'ekwe ndive onhorairõ ramo, omboripara joty, ipu'aka joty hese.
34 extinguiram a violência do fogo, escaparam de ser mortos à espada, da fraqueza tiraram força, fizeram-se poderosos na guerra, puseram em fuga exércitos estrangeiros.
35 Oĩ kunha hóga pygwa omano va'ekwe. Ogwerovia tee-gwi, onhemoingove jevy íxupe va'ekwe. Oĩ ave heta ojerereko asy eterei rire, ojejuka va'ekwe. Nhandejáry-gwi ojere ramo ra'e, ndojukái arã ra'e. Ha ndováiry joty íxugwi. “Ava e'ỹ rire, iporãve xe rekoha arã xe moingove jevy rire Nhandejáry” he'i ae joty ójehe.
35 Mulheres receberam, pela ressurreição, os seus mortos. Alguns foram torturados, não aceitando seu resgate, para obterem superior ressurreição;
36 Oĩ onhembohory hese va'ekwe. Ombopi mbopi íxupe va'ekwe. Oĩ onhapytĩ íxupe va'ekwe. Oipokwa heraha-vy íxupe omoĩ hagwã preso va'ekwe.
36 outros, por sua vez, passaram pela prova de zombarias e açoites, sim, até de algemas e prisões.
37 Oĩ ita-py ojapi íxupe va'ekwe. Oĩ serra-py onhekytĩ va'ekwe imbyte-rupi. Oĩ kyse-py ojejuka va'ekwe. Ombojehesa rerova ukase ramo jepe, ndovái joty Nhandejáry-gwi. Gwóga-py ndopytái. Opa-rupi oiko rei. Omonde ovexa ragwe, kavara pirekwe omonde ave oiko-vy. Iporiahu oiko-vy. Ipy'a jopy ojerereko asy ave oiko-vy.
37 Foram apedrejados, serrados ao meio, mortos ao fio da espada. Andaram como peregrinos, vestidos de peles de ovelhas e de cabras; passaram por necessidades, foram afligidos e maltratados.
38 Upéa kente kwéry remimbojevy voi. Omboeteve va'erãgwe-pe omomba'e rei va'ekwe hereko-vy. Tekwaty e'ỹ-rupi oiko, opyta e'ỹ va'e. Yvyaty-rehe ogwata oiko va'e. Hóga e'ỹ va'e. Opa-rupi rei oiko va'e. Ojohu ha-py rei oke va'e. Onhemi nhemi oiko-vy ita kwa-rupi. Yvy kwa-rupi oiko ave. Upéa kwéry omboeteve va'erãgwe-pe, omomba'e rei joty hereko-vy kente kwéry.
38 O mundo não era digno deles. Andaram errantes pelos desertos, pelos montes, pelas covas, pelos antros da terra.
39 Upe va'e kwéry yma gware ogwerovia tee-gwi, imandu'a porã hese kwéry Nhandejáry. Imandu'a porã ramo jepe, ne'írã ojapopa joty hese kwéry he'i hagwe-rami.
39 Todos estes, mesmo tendo obtido bom testemunho por meio da fé, não obtiveram a concretização da promessa,
40 Nhande kwéry ãygwa nhane ra'arõ joty ojapo porãve hagwã nhande kwéry-rehe. Nhandejáry he'i va'ekwe yma gware-pe nomboagwyjéi va'ekwe. Ha ko'ánga katu ãygwa ojapo-gwi inhe'ẽ, omboagwyje-ma íxupe. “Ãygwa rehegwa nhe'ẽ onhemboagwyje rire, aroagwyje-ta ave yma gware-pe ahovasa-vy” he'i ojéupe Nhandejáry. Upéa-gwi ãygwa ra'arõ-vy ne'írã ojapopa yma gware-pe he'i hagwe-rami.
40 porque Deus tinha previsto algo melhor para nós, para que eles, sem nós, não fossem aperfeiçoados.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Hebreus 11, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.