Mateus 22

Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Ha upéi katu omombe'u jevy judeu ruvixa kwéry-pe. Arandu rehegwa nhe'ẽ jekarugwasu rehegwa nhe'ẽ-rami omombe'u:
1 De novo Jesus lhes falou por parábolas, dizendo:
2 —Oĩ va'ekwe mburuvixagwasu ta'ýry omenda-ta va'e. Upe mburuvixagwasu he'i Nhandejáry nhande ruvixa-rehe. Ha omenda hagwã ta'ýry he'i ojapo hagwã omenda va'erã-pe jekarugwasu.
2 — O Reino dos Céus é semelhante a um rei que preparou uma festa de casamento para seu filho.
3 Upéi omondo gwembigwái gwemienói enói ohenói ou hagwã: “Peju katu jekarugwasu ajapo ha-py” he'i uka íxupe kwéry. Ha ndouséiry hikwái.
3 Enviou os seus servos a chamar os convidados para a festa, mas estes não quiseram vir.
4 Upe-ma ramo omondo jevy joty outro gwembigwái ohenói uka-vy. He'i gwembigwái-pe: “Tapeho pemombe'u xe nhe'ẽgwe. Xe jekarugwasu amoĩmba-ma. Ojuka-ma kuri xe rymba vaka ra'y onhemongyra va'ekwe. Ojapo va'erã gwive ojapopa-ma kuri. Peju katu jekarugwasu ojejapo ha-py, peje kuri pemombe'u gwĩ ou va'erã-pe” he'i gwembigwái-pe imondo-vy.
4 Enviou ainda outros servos, dizendo: “Digam aos convidados: Eis que já preparei o meu banquete; os meus bois e animais da engorda já foram abatidos, e tudo está pronto; venham para a festa.”
5 Ha hemienói mo'ã katu nopenái voi inhe'ẽ-rehe ou hagwã. Gwembiapo apo-rupi joty oho hikwái. Peteĩ oho kokwe-py, outro oho omba'e vende haty-py.
5 Mas os convidados não se importaram e se foram, um para o seu campo, outro para o seu negócio.
6 Ha outro kwéry katu oipyhy hembigwái-pe. Onhembohory hese ojuka-vy.
6 Outros, agarrando os servos, os maltrataram e mataram.
7 Ha mburuvixagwasu ogweropoxy eterei-ma upe hembiapo vai vai va'ekwe-rehe. Omondo soldado kwéry hese ogweru hagwã hereko asy uka-vy. Ojuka hagwã gwĩ oporojuka va'ekwe-pe, omondo heko heko ha-rupi ohapy hagwã.
7 — O rei ficou furioso e, enviando as suas tropas, exterminou aqueles assassinos e incendiou a cidade deles.
8 Ha upéi katu he'i jevy outro gwembigwái-pe: “Oĩmba-ma xe jekarugwasu ha xe remienoikwe xe motĩ voi” he'i. “Hekoha vai okwa-gwi, ndoúi okaru” he'i.
8 Então disse aos seus servos: “A festa está pronta, mas os convidados não eram dignos.
9 “Upéa-gwi tapeho tapegwasu gwasu-rupi. Petopa va'e gwive peru okaru hagwã,” he'i. “Jaha katu jekarugwasu ha-py” peje íxupe kwéry, he'i.
9 Vão, pois, para as encruzilhadas dos caminhos e convidem para o banquete todos os que vocês encontrarem.”
10 —Inhe'ẽ-py osẽ hembigwái kwéry oho-vy tapegwasu-rehe. Omboaty aty heru-vy otopa va'e gwive ogweru. Hekoha porã va'e, hekoha vai va'e ave ogweru. Jekarugwasu oikoha renda-py omohynyhẽ heru-vy.
10 E, saindo aqueles servos pelas estradas, reuniram todos os que encontraram, maus e bons; e a sala do banquete ficou cheia de convidados.
11 Upéi mburuvixagwasu oike upe-py hemienoikwe rexa-vy. Oĩ peteĩ ou va'e nomondéi ra'e omendaha pygwa ao. Oao ae ra'e omonde ou-vy.
11 — Mas, quando o rei entrou para ver os que estavam à mesa, notou ali um homem que não trazia veste nupcial
12 “Xe rapixa” he'i. “Ma'erã po ereike ra'e ko'a-py omendaha pygwa ao e'ỹ reheve?” he'i oporandu-vy íxupe. Mba'eve nde'íry oike rei va'e. Okirirĩ rei oĩ-vy.
12 e perguntou-lhe: “Amigo, como você entrou aqui sem veste nupcial?” E ele emudeceu.
13 Upe-ma ramo: “Eipokwa eipykwa ave íxupe. Emosẽ íxupe imondo-vy pytũ kwa-py” he'i. “Upe-py ojahe'o va'erã. Nhandejáry-rehe onhemoyrõ-gwi” he'i, “onhemohãingyry ngyrýu va'erã oiko-vy. Hasẽ va'erã onhemboasy-vy” he'i gwembigwái-pe mburuvixagwasu, he'i Hesu arandu rehegwa nhe'ẽ mombe'u-vy.
13 Então o rei ordenou aos serventes: “Amarrem os pés e as mãos dele e atirem-no para fora, nas trevas; ali haverá choro e ranger de dentes.”
14 Upe rire he'i: —Heta va'e-pe, “Xe moirũ katu pende ruvixarã” he'i ramo jepe Nhandejáry, ndahetáiry joty omoirũ va'erã íxupe. Ndahetáiry joty hembiporavo, he'i Hesu Nhandejáry irũ rehegwa oikwaa uka-vy.
14 Porque muitos são chamados, mas poucos são escolhidos.
15 Upe ramo gwĩ fariseu kwéry onhomboaty oje'ói-vy: —Mba'éixa nhamonhe'ẽavy-ta Hesu-pe jaipyhy uka hagwã íxupe, he'i oporandu randu-vy ojóupe.
15 Então os fariseus se retiraram e consultaram entre si como surpreenderiam Jesus em alguma palavra.
16 Upéi ombou iha-py gwemimbo'e mburuvixagwasu Herodes re'ýi ndive: —Orohexa kwaa-ma voi nde reko apu e'ỹha nde-rehe, mbo'eháry. Ne nhe'ẽ ndojohu porãi ramo jepe, eremombe'u joty anhetegwa voi eremombe'u va'e. Avave-gwi neretĩry eremombe'u hagwã. Nhandejáry remimbota eremombe'u voi. Erehexa kwaa voi hekoha enterove-rehe. Upéa-gwi anheiha-rupi ne remimombe'u Nhandejáry rape kwaa uka-vy, he'i omboheko jejavy hagwã mo'ã Hesu-pe.
16 E enviaram-lhe discípulos, juntamente com os herodianos, para lhe dizer: — Mestre, sabemos que o senhor é verdadeiro e que ensina o caminho de Deus de acordo com a verdade, sem se importar com a opinião dos outros, porque não olha para a aparência das pessoas.
17 —Aipo ramo, iporã para'e nhande, judeu reko-rupi jaiko va'e, japaga nhame'ẽ-vy mburuvixagwasu César-pe hemimbopaga uka? Iporã para'e japaga e'ỹ? he'i. —Ne mba'e tipo eremombe'u arã ore-vy upéa-rehe oroikwaa hagwã, he'i íxupe omonhe'ẽavyse-vy mo'ã hikwái.
17 Assim sendo, diga-nos o que o senhor acha: é lícito pagar imposto a César ou não?
18 Ha ha'e ohexa kwaa hese hekoha vai: —Peẽ katu pende py'a ky'aha pemo'ã kwaa va'e, he'i. —Ma'erã xe monhe'ẽavyse? he'i.
18 Mas Jesus, percebendo a maldade deles, respondeu:
19 —Pehexa uka xe-vy plata atã mburuvixagwasu remimbopaga uka, he'i huvixa kwéry-pe. Peteĩ ogweru.
19 Mostrem-me a moeda do imposto. Trouxeram-lhe um denário.
20 —Kiva'e ra'anga pa upe va'e plata atã? Kiva'e ohai uka va'ekwe plata atã-rehe? he'i oporandu-vy íxupe kwéry Hesu.
20 E Jesus lhes perguntou:
21 —César ra'anga hembihai uka ave, he'i íxupe hikwái. Ha Hesu he'i: —Aipo ramo, César-pe imba'e eme'ẽ. Ne mbopaga uka ramo, eme'ẽ jevy íxupe, ijáry-pe. Ha Nhandejáry-pe katu hemimbota eme'ẽ íxupe, he'i huvixa kwéry-pe Hesu.
21 Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
22 Upéa ohendu ramo, opondera Hesu nhe'ẽ-rehe hikwái. Ha ha'e kwéry he'i: —Hasy va'e-rehe jepe nhaporandu ramo íxupe, omombe'u porã joty nhande-vy, he'i hese opondera-vy hikwái. Upéi oheja íxupe oje'ói-vy hikwái.
22 Ouvindo isto, se admiraram e, deixando-o, foram embora.
23 Upe áry-py ogwahẽ ou-vy henda-py gwĩ saduceu kwéry, “Nonhemoingove jevýi va'erã gwĩ omano va'ekwe” he'i va'e. Ou ramo he'i:
23 Naquele dia, alguns saduceus, que dizem não haver ressurreição, aproximaram-se de Jesus e lhe perguntaram:
24 —Mbo'eháry, he'i Hesu-pe hikwái, —Moisés amyrĩ omombe'u va'ekwe nhande-vy nhande rekorã. “Kwimba'e omano ramo, oheja ramo gwembirekokwe naimembýi reheve, tomenda jevy tyvýry gwovajare-rehe. Upéixa ramo, Ke'y ra'y, he'i va'erã imemby ypy-rehe” he'i nhande-vy va'ekwe Moisés.
24 — Mestre, Moisés disse: “Se alguém morrer, não tendo filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.”
25 Oĩ va'ekwe peteĩ tyke'ýry, seis tyvýry. Tyke'ýry omenda kunha-rehe. Upéi omano ta'ýry e'ỹ mboyve. Tyvýry omenda gwovajare-rehe.
25 Ora, havia entre nós sete irmãos. O primeiro, tendo casado, morreu e, não tendo descendência, deixou sua mulher para seu irmão.
26 Tyvýry omano ramo, ndaita'ýryi ave. Upéi tyvýry ambue jevy omenda omano jevy ave. Peteĩ teĩ omenda hese gwovajare-rehe. Peteĩ teĩ omano ramo, ndaita'ýry jepéiry.
26 O mesmo aconteceu com o segundo, com o terceiro, até o sétimo.
27 Omanomba rire, upe kunha omano ave.
27 Por fim, depois de todos, morreu também a mulher.
28 Nhane moingove jevy ramo, kiva'e rembirekorã upe kunha? Gwĩ sete tyvýry kwéry omenda ra'e hese, he'i Hesu-pe hikwái hasy va'e-rehe oporandu-vy.
28 Portanto, na ressurreição, de qual dos sete ela será esposa? Porque todos casaram com ela.
29 Upéi Hesu he'i íxupe kwéry: —Pejavy-ma voi pene nhe'ẽ, he'i. —Nhandejáry nhe'ẽ kwatia-rehe ohai uka va'ekwe peẽ ndapeikwaáiry. Peẽ ndapeikwaái voi ave Nhandejáry opamba'e rereko kwaaha voi, he'i íxupe kwéry.
29 Jesus respondeu:
30 —Nhane moingove jevyha áry-py, kwimba'e nomendavéi-ma va'erã. Kunha ave nomendavéi-ma va'erã. Oiko va'erã Nhandejáry rembigwái yváy pygwa reko-rupi.
30 Porque, na ressurreição, nem casam, nem se dão em casamento, mas são como os anjos no céu.
31 Ha Nhandejáry kwatia nhe'ẽ katu omombe'u peẽ-my omano va'ekwe oikove jevymaha:he'i Nhandejáry kwatia nhe'ẽ, omano va'ekwe oikove jevy-ma va'e oikwaa ukaha. Ma'erã ndapeikwaái pemonhe'ẽ nhe'ẽ va'ekwe? Aipo ramo, Nhandejáry ndaha'éi omano va'ekwe járy, tekove járy ae. Ha'e onhemoingove jevy va'e járy, he'i saduceu kwéry-pe nhane moingove jevyha kwaa uka-vy.
31 Quanto à ressurreição dos mortos, vocês nunca leram o que Deus disse a vocês:
32 — ausente —
32 “Eu sou o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó”? Ele não é Deus de mortos, e sim de vivos.
33 Upéa ohendu ramo, te'ýi jusu opondera hese: —Hasy ete va'e-rehe jepe oporandu ramo Hesu-pe, omombe'u porã joty oporombo'e-vy, he'i hese te'ýi jusu pygwa kwéry.
33 Ouvindo isto, as multidões se maravilhavam da sua doutrina.
34 Ha upéi katu oĩ fariseu kwéry-pe omombe'u va'e: —Hesu ndive onhonhe'ẽ mbojevy jevy rire, ndoikwaavéi-ma onhe'ẽrã saduceu kwéry. Okirirĩmba-ma, he'i. Upéa ohendu ramo, ojogweroaty fariseu kwéry ou-vy Hesu renda-py.
34 Entretanto, os fariseus, sabendo que Jesus havia silenciado os saduceus, reuniram-se em conselho.
35 Fariseu pa'ũ-gwi peteĩ va'e, tekoha mombe'uhaty oporandu Hesu-pe omonhe'ẽavyse-vy:
35 E um deles, intérprete da Lei, querendo pôr Jesus à prova, perguntou-lhe:
36 —Mbo'eháry, he'i, —Heta oĩ nhande rekoha nhe'ẽ. Kiva'e tuvixave va'e? he'i oporandu-vy íxupe.
36 — Mestre, qual é o grande mandamento na Lei?
37 Ha Hesu oiporu Nhandejáry kwatia nhe'ẽ. He'i íxupe:he'i íxupe.
37 Jesus respondeu:
38 —Upéa nhande rekoha tuvixave va'e, nhande rekoha ypyve va'e.
38 Este é o grande e primeiro mandamento.
39 Ha upe rire katu oĩ outro tuvixa va'e:he'i Hesu Nhandejáry kwatia nhe'ẽ poru-vy.
39 E o segundo, semelhante a este, é: “Ame o seu próximo como você ama a si mesmo.”
40 —Upe mokõi nhe'ẽ-py ogwenohẽmba Moisés amyrĩ remimombe'ukwe tekoha rehegwa nhe'ẽ, gwĩ Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety nhe'ẽ ave. Mokõi nhe'ẽ-py he'ipa, he'i fariseu kwéry-pe Hesu.
40 Destes dois mandamentos dependem toda a Lei e os Profetas.
41 Fariseu avyte-py oĩ jave Hesu, oporandu. He'i:
41 Estando reunidos os fariseus, Jesus lhes perguntou:
42 —Mbava'e tipo peje ra'e Cristo Nhandejáry rembiporavo va'e-rehe? Kiva'e remiarirõ pa ha'e? he'i oporandu-vy fariseu kwéry-pe. —Davi amyrĩ remiarirõre voi, he'i íxupe hikwái.
42 — O que vocês pensam do Cristo? De quem é filho? Eles responderam: — De Davi.
43 —Aipo ramo, ma'erã po Davi ohenói íxupe xe Járy-py? Nohenói reíry íxupe. Ome'ẽ va'ekwe íxupe inhe'ẽrã Nhe'ẽ Marangatu tee va'e, he'i Hesu. —He'i va'ekwe Davi:
43 E Jesus perguntou:
44 he'i Davi va'ekwe.
44 “Disse o Senhor ao meu Senhor:
45 Upéixa, xe Járy-py ohenói va'ekwe íxupe. Aipo ramo, hemiarirõ pa? Ha gwemiarirõ-rehe, “Xe Járy” nde'íry, he'i fariseu kwéry-pe Hesu omokirirĩ-vy.
45 — Portanto, se Davi o chama de Senhor, como ele pode ser filho de Davi?
46 Upe ramo, onhe'ẽrã ndoikwaáiry avave. Upe áry rire, ndaipy'agwasuvéi-ma oporandu-vy íxupe avave.
46 E ninguém podia lhe responder uma palavra; e a partir daquele dia ninguém mais ousou fazer perguntas.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 22, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.