Lucas 7

Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Ojogweroaty aty va'e-pe omombe'u heta rire Hesu ohasa-ma ou-vy oike hagwã Cafarnaum tetã-my.
1 Quando Jesus acabou de dizer essas coisas ao povo, foi para a cidade de Cafarnaum.
2 Ha upe-py oime capitão, soldado ruvixa va'e judeu e'ỹ va'e. Heta soldado-rehe omanda va'e, heta hembigwái ave. Ha peteĩ hembigwái hembihayhu porã va'e katu hasy ete. Omano-tama oĩ-vy hembigwái.
2 Havia ali um oficial romano que tinha um empregado a quem estimava muito. O empregado estava gravemente doente, quase morto.
3 Hasy ete jave hembigwái soldado ruvixa ohendu-ma Hesu rerakwã. Ohendu-ma ramo he'i gwĩ judeu ruvixa-pe: —Tereho Hesu renda-py. Emombe'u íxupe ou hagwã xe ha-py. Aikotevẽ hese. Aipota eterei ou ombogwera hagwã xe rembigwái xe rembiayhu ete va'e-pe, he'i omondo-vy íxupe.
3 Quando o oficial ouviu falar de Jesus, enviou alguns líderes judeus para pedirem a ele que viesse curar o seu empregado.
4 Aipo ramo judeu ruvixa kwéry oho onhomongeta Hesu ndive. Ojerure rure Hesu-pe: —Iporã voi ereho erembogwera upe romano va'e soldado ruvixa rembigwái-pe, he'i íxupe. —Iporã voi ereiporiahuvereko íxupe.
4 Eles foram falar com Jesus e lhe pediram com insistência: — Esse homem merece, de fato, a sua ajuda,
5 Ha'e nhande rayhu ra'e. Nhande re'ýi kwéry-pe hembiapo porã meme va'e. Ojapo uka va'ekwe peteĩ ogagwasu nhande porahéi hatygwã. Upéa-gwi iporã voi ereiporiahuvereko íxupe hembigwái-pe erembogwera hagwã, he'i jevy jevy Hesu-pe.
5 pois estima muito o nosso povo e até construiu uma sinagoga para nós.
6 Aipo ramo Hesu ou indive hasy va'e rexa-vy ou oiko-vy. Ogwahẽ-tama ramo ou-vy Hesu ohogwaitĩ jevy-ma íxupe ou-vy. Soldado ruvixa omondo gwapixa kwéry Hesu rogwaitĩ uka-vy. Ha igwahẽ ramo he'i íxupe: —Ani erenhemomirĩ eregwahẽ hagwã xe róga-py nde, mbo'eháry. Ne rembiapo porã eterei va'e atĩ eterei ereju hagwã xe renda-py. Naxe py'a porãi-gwi xe atĩ eterei orohogwaitĩ hagwã.
6 Então Jesus foi com eles. Porém, quando já estava perto da casa, o oficial romano mandou alguns amigos dizerem a Jesus: — Senhor, não se incomode, pois eu não mereço que entre na minha casa.
7 Atĩ eterei-gwi ndahái kuri anhomongeta ne ndive. Iporãve ne nhe'ẽ-py rei erembogwera xe rembigwái-pe, he'i uka.
7 E acho também que não mereço a honra de falar pessoalmente com o senhor. Dê somente uma ordem, e o meu empregado ficará bom.
8 Ha ha'e he'i uka ave —Aikwaa voi mburuvixa nomanda reíry. Xe ko, xe ave mburuvixave va'e nhe'ẽ gwy-py ave aiko. Ha oime ave soldado kwéry xe nhe'ẽ gwy pygwa ave. Ha'e ramo peteĩ soldado-pe, “Tereho” amanda ramo íxupe, oho joty. Ha'e ramo outro-pe, “Eju” ou joty ave. Ha'e ramo xe rembigwái-pe, “Ejapo ko xe remimbota” ha'e ramo, ojapo joty ave. Upéa-rehe aikwaa ne nhe'ẽ-py rei okwera arã xe rembigwái, he'i uka Hesu-pe soldado ruvixa.
8 Eu também estou debaixo da autoridade de oficiais superiores e tenho soldados que obedecem às minhas ordens. Digo para um: “Vá lá”, e ele vai. Digo para outro: “Venha cá”, e ele vem. E digo também para o meu empregado: “Faça isto”, e ele faz.
9 Ohendu-ma ramo inhe'ẽ kwéry Hesu ojere omongeta hagwã omoirũhaty-pe: —Ndajohúi vyteri Israel pygwa kwéry-pe ko judeu e'ỹ va'e-rami xe-rehe ojerovia va'e. Ne'írã ojerovia tee Israel pygwa kwéry xe-rehe, he'i.
9 Jesus ficou muito admirado quando ouviu isso. Então virou-se e disse para a multidão que o seguia:
10 Upe rire soldado ruvixa remimbou kwéry oho jevy. Ogwahẽ-ma ramo mburuvixagwasu róga-py, ohexa hembigwái. Hesãi jevy-ma hembigwái. Okwera porã-ma ra'e.
10 Aí os amigos do oficial voltaram para a casa dele e encontraram o empregado curado.
11 Upe rire Hesu oho tetã Naim-my. Hemimbo'e kwéry ave, ojogweroaty va'e ave oho indive.
11 Pouco tempo depois Jesus foi para uma cidade chamada Naim. Os seus discípulos e uma grande multidão foram com ele.
12 Ogwahẽ-tama ramo upe tetã rokẽ-my ohexa osẽsẽ va'e kwéry. Omano va'ekwe ogweraha-tama hetekwe rendaty-py. Túvy omano rire ae-ma omano ta'ýry ave. Isykwe tembirekokwe memby voi omano jevy. Peteĩmi oiko va'e. Ha heta upe tetã mygwa oho omoirũ upe tembirekokwe-pe. Osẽsẽmba hikwái.
12 Quando ele estava chegando perto do portão da cidade, ia saindo um enterro. O defunto era filho único de uma viúva, e muita gente da cidade ia com ela.
13 Ohexa-ma ramo kunha-pe Hesu oiporiahuvereko íxupe. He'i upe tembirekokwe-pe: —Ani erehapirõ ne memby-pe, he'i.
13 Quando o Senhor a viu, ficou com muita pena dela e disse:
14 Upéa he'i-vy ogwahẽ hyru ypy-py omoĩ opo hyru-rehe. Herahahare kwéry opyta. Opyta-ma ramo Hesu he'i: —Ha'e-ta nde-vy: Epu'ã katu, karia'y, he'i omano tee-ma va'ekwe-pe.
14 Então ele chegou mais perto e tocou no caixão. E os que o estavam carregando pararam. Então Jesus disse:
15 He'i-ma ramo upe omano tee va'ekwe opu'ã jevy ogwapy-vy. Onhypyrũ jevy-ma onhe'ẽ. Upéi Hesu he'i isy-pe: —Ko ne memby amoingove jevy-ma, he'i.
15 O moço sentou-se no caixão e começou a falar, e Jesus o entregou à mãe.
16 Upe-ma ramo ikyhyjepa rei Hesu-gwi hikwái. Ikyhyjepa-gwi omboete katu Nhandejáry-pe: —Ou-ma nipo nhane pa'ũ-my Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety ra'e. Ipu'aka va'e voi oiko-ma nhane pa'ũ-my, he'i Hesu-rehe Nhandejáry-pe omomba'egwasu-vy. He'i ave hikwái: —Nhandejáry nipo ou-ma ra'e oresende hagwã oipytygwõ hagwã gwe'ýi kwéry-pe, he'i hese hikwái.
16 Todos ficaram com muito medo e louvavam a Deus, dizendo: — Que grande
17 Opa-rupi oho Hesu rerakwã. Judéia pygwa kwéry ohendu-ma, ijerekwe-rupi ave tetã ambue mbue pygwa kwéry ohendu-ma Hesu rembiapo porãgwe.
17 Essas notícias a respeito de Jesus se espalharam por todo o país e pelas regiões vizinhas.
18 Ha João remimbo'e kwéry omombe'u jevy íxupe Hesu rerakwã: “Omano ete va'e omoingove jevy” omombe'u íxupe. Upéa ohendu-gwi João ohenói mokõi gwemimbo'e va'e:
18 Os discípulos de João Batista contaram tudo isso a ele. Aí João chamou dois deles
19 —Tereho Hesu ha-py, he'i ojokwái-vy. —Eporandu íxupe, “Nde tipo, Nhandejáry rembiporavo tee va'e nhane remiha'arõ va'e voi nipo ra'e nde?” ere íxupe. Ha ndoikói ramo, eporandu ave, “Ambueve va'e-rehe para'e tekotevẽ nhaha'arõ?” ere Hesu-pe, he'i João mokõi gwemimbo'e-pe imondo-vy.
19 e os enviou ao Senhor Jesus para perguntarem: “O senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?”
20 Ogwahẽ-ma ramo Hesu ha-py oporandu-ma íxupe: —João Batista ore mbou oroporandu hagwã nde-vy. Nde tipo, Nhandejáry rembiporavo tee va'e voi tipo nde ra'e? he'i íxupe. —Ambueve va'e-rehe pa tekotevẽ nhaha'arõ? he'i oporandu-vy Hesu-pe.
20 Então eles foram até o lugar onde Jesus estava e disseram: — João Batista nos mandou perguntar o seguinte: o senhor é aquele que ia chegar ou devemos esperar outro?
21 Ha Hesu ae onhemokirirĩ íxugwi. Henonde-py ombogwera heta hasy va'e-pe, imba'asy va'ekwe ombogwera ave. Omosẽsẽ ave anháy kente kwéry-gwi, ohexa e'ỹ va'e kwéry-pe ombohesapyso ave.
21 Naquele momento Jesus curou muitas pessoas das suas doenças e dos seus sofrimentos, expulsou espíritos maus e também curou muitos cegos.
22 Upéa ojapo rire ae-ma he'i João remimbou kwéry-pe: —Tapeho jevy katu. Emombe'u João Batista-pe mba'e pehexa kuri mba'e pehendu kuri ave. Hesapyso e'ỹ va'ekwe gwive hesapyso-ma. Ikarẽ va'ekwe opu'ã porã jevy-ma ave. Mba'asy vai-gwi ijai aipa va'ekwe ipire porã jevy-ma ave. Ijapysa e'ỹ va'ekwe ijapysa porã-ma ave. Omano ete va'ekwe oikove jevy ave. Iporiahu va'e kwéry-pe omombe'u Nhandejáry nhe'ẽ porã.
22 Depois respondeu aos discípulos de João:
23 Hexapyrã-rupi voi ojapo Nhandejáry heroviapyrã-rupi ojapo. Upéixa-gwi heko vy'a va'erã upe xe-rehe ojerovia tee va'e kwéry. Ha ndovy'a mo'ãi arã upe xe-rehe, “Ha'e para'e, ndaha'éi para'e Nhandejáry rembiporavo tee va'e?” he'i va'e. Tereho eremombe'u hagwã João-pe jevy, he'i Hesu João remimbou kwéry-pe.
23 E felizes são as pessoas que não duvidam de mim!
24 Oho jevy-ma ramo João Batista remimbou, Hesu omombe'u jevy ojogweroaty va'e-pe hesegwa nhe'ẽ: —Peho araka'e João Batista pehexa hagwã. Peho ae tekwaty e'ỹ-my. Ndapehói para'e ikangy kangy va'e rexa-vy jahapéixa onhembovava va'e ndapehexaséi para'e peho-vy ra'e. Ndapehói ave ijao porã porã va'e erehexa-vy. Ijao porã porã va'e ndopytái tekwaty e'ỹ-my. Gwĩ ijao porã porã va'e, imba'e reta reta va'e mburuvixagwasu róga-py oiko.
24 Quando os discípulos de João foram embora, Jesus começou a dizer ao povo o seguinte a respeito de João:
25 — ausente —
25 O que foram ver? Um homem bem-vestido? Ora, os que se vestem bem e vivem no luxo moram nos palácios!
26 Peho ra'e pehexa hagwã ae Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety. Anhete ha'e-ta: Upéa voi ko João Batista. João Batista oĩ ha-py peje'ói-vy ra'e. Ha'e-ta ave peẽ-my: Oĩ heta Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety. João Batista rekoha ae ipu'akave hese kwéry-gwi.
26 Então me digam: o que foram ver? Um
27 Nhandejáry kwatia-rehe oĩ João Batista rehegwa nhe'ẽ.he'i va'ekwe Nhandejáry ohai uka-vy hese va'ekwe.
27 Porque João é aquele a respeito de quem as
28 —Xe katu ha'e-ta peẽ-my: Yma gwive ãy peve ndaipóri va'ekwe Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety João Batista rekoha-gwi tuvixave va'e. Upéixa ramo jepe oiko-ta hekoha tuvixave va'e kwéry íxugwi, he'i Hesu. —Nhandejáry nhande ruvixa-pe omoirũ tee va'e gwive, hese ojerovia va'e ogwereko arã gwekoha tuvixave João Batista rekohagwe-gwi. Gwĩ Nhandejáry ndive oiko va'e entéro upe pygwa-gwi heko mirĩve va'e jepe hekoha tuvixave va'erã João Batista rekohagwe-gwi.
28 — Eu digo a vocês que de todos os homens que já nasceram João é o maior. Porém quem é o menor no
29 Enterove ohendu va'e, gwĩ plata-py nhane mbopaga va'ety kwéry gwive, onhemongarai uka va'ekwe João Batista-pe va'e kwéry he'i: —Nhandejáry hembiapo porã meme ete va'e voi, he'i íxupe omboete-vy.
29 Os cobradores de impostos e todo o povo ouviram isso. Eles eram aqueles que haviam obedecido às ordens justas de Deus e tinham sido batizados por João.
30 Gwĩ fariseu kwéry ae, ndoikoséi Nhandejáry reko potĩha-rupi, gwĩ Moisés remimombe'ukwe-rehe oporombo'eha ave ndoikoséi Nhandejáry reko potĩha-rupi ave. Upéixa-gwi nonhemongarai ukáiry va'ekwe João-pe hikwái.
30 Mas os fariseus e os mestres da Lei não quiseram ser batizados por João e assim rejeitaram o plano de Deus para eles.
31 Upéi Hesu onhemonhe'ẽ jevy enterove upe-py ojogweroaty va'e-pe. He'i: —Mba'eixa pa oiko ko'ãygwa amombe'u-ta peẽ-my.
31 E Jesus terminou, dizendo:
32 Mitãgwe reko rami voi ãygwa reko. Onhembysarái mitã mba'ejogwa haty-py. Osapukái oirũrã-rehe “Mbaraka orombopu kuri ha peẽ katu ndapejerokyséi ra'e. Orohapirõ ra'anga kuri ha peẽ katu ndapejahe'oséiry ra'e” he'i oirũrã kwéry-pe nonhembysaraiséi-gwi. Ha ko'ãygwa mitãgwe ramigwa voi ndogwerovy'ái gwapixarãgwe reko, he'i.
32 Elas são como crianças sentadas na praça. Um grupo grita para o outro:
33 —Ou va'ekwe João Batista. Mbojape ndo'úi. Uva rykwere ndo'úi ave Nhandejáry-pe omboete tee-vy. Peẽ ae peje mo'ã hese: “Anháy voi ra'e ijáry” peje mo'ã hese napehenduséi-gwi rei inhe'ẽ, he'i.
33 João Batista jejua e não bebe vinho, e vocês dizem: “Ele está dominado por um demônio.”
34 —Xe-ma Nhande Ryke'y tee va'e voi xe. Xe aju-ma ko'a-py akaru reheve uva rykwere ha'u ave aiko-vy. Peẽ ae, peje mo'ã xe-rehe: “Uva rykwere ho'u eterei upe va'e” peje mo'ã xe-rehe napehenduséi-gwi. “Okaru eterei upe va'e” peje mo'ã xe-rehe. “Plata-py oporombopaga va'ety kwéry ndive oiko va'e upéa” peje vai xe-rehe. “Ojejavy va'e kwéry ndive oiko va'e upéa” peje vai ave xe-rehe.
34 O
35 Anhete voi ha'e-ta peẽ-my: Nhandejáry reroviaha oikwaa-ma voi Nhandejáry inharanduve ete va'e voi. Jaiko ramo Nhandejáry nhe'ẽ-rupi, nanhamombe'u pehẽ pehẽmba reíry mba'eve-rehe, he'i Hesu.
35 Mas aqueles que aceitam a sabedoria de Deus mostram que ela é verdadeira.
36 Peteĩ fariseu va'e ohenói Hesu-pe okaru hagwã ondive. Héry va'e Simão. Ha ohenói-gwi Hesu oho hóga-py. Oike rire ogwapy-ma oĩ-vy okaru hagwã.
36 Um fariseu convidou Jesus para jantar. Jesus foi até a casa dele e sentou-se para comer.
37 Oime jave upe-py peteĩ kunha ou Hesu renda-py. Upe tetã mygwa voi upe kunha. Enterove upe tetã mygwa kwéry oikwaa-ma mandu'aha porã e'ỹha voi upe kunha. Ha ohendu-ma ramo Hesu okaru-vy oĩ-vy fariséu róga-py, upe kunha ou-ma ave. Ogweru hyakwã porã tee va'e omboete hagwã Hesu-pe. Hyru reheve ogweru. Upe hyru ojejapo va'ekwe ita-gwi héry va'e alabastro. Hepy eterei. Hepy ave hyakwã va'e. Ha hyakwã va'e reheve ou oike fariseu róga-py. Onhemoagwĩve Hesu-gwi. Ovy'a eterei Hesu ombogwera hekoha-gwi. Ojahe'o opyta-vy. Omoakỹ akỹ Hesu py gwesay-py. Omokã mokã ipy ho'ávy-py. Oipyte pyte Hesu py omboete-vy. Hyakwã porã ogweru va'ekwe onhohẽ ave Hesu py-rehe otima porã hagwã íxupe.
37 Naquela cidade morava uma mulher de má fama. Ela soube que Jesus estava jantando na casa do fariseu. Então pegou um frasco feito de alabastro , cheio de perfume,
38 — ausente —
38 e ficou aos pés de Jesus, por trás. Ela chorava e as suas lágrimas molhavam os pés dele. Então ela os enxugou com os seus próprios cabelos. Ela beijava os pés de Jesus e derramava o perfume neles.
39 Upéixa ojapo jave upe kunha, fariseu va'e ohexa katu íxupe. He'i rei opy'apy-py: “Ko kwimba'e Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety mo'ã” he'i rei rei hese. “Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety ramo, oikwaa-ma arã ra'e kóa ko kunha mandu'a vaiha voi. Ndoikwaái para'e” he'i mo'ã Hesu-rehe. “Ndoikwaái-gwi para'e: Ani eremoĩ nde po xe-rehe, nde'íry kunha tavy-pe. Ndoikwaái para'e” he'i rei rei Hesu-rehe opy'apy-py. Mba'eve nohendu ukái joty.
39 Quando o fariseu viu isso, pensou assim: “Se este homem fosse, de fato, um profeta , saberia quem é esta mulher que está tocando nele e a vida de pecado que ela leva.”
40 Ha Hesu katu he'i íxupe: —Simão, anhomongetase ne ndive, he'i íxupe. —Mbava'e-rehe erenhomongetase xe ndive? he'i Simão Hesu-pe.
40 Jesus então disse ao fariseu: — Fale, Mestre! — respondeu Simão.
41 Upéi Hesu omombe'u arandu nhe'ẽ oiporiahuvereko va'e rehegwa nhe'ẽ-rami omombe'u Simão-pe hesegwa nhe'ẽ: —Mokõi kwimba'e oiporu va'ekwe plata peteĩ oiporu uka va'e-gwi. Ha peteĩ oreve vyterĩ quinhentos opaga va'erã ha peteĩ oreve cinqüenta opaga va'erã.
41 Jesus disse:
42 Ha ndogwerekói mba'eve ombohekovia hagwã ijáry-pe. Aipo ramo upe plata járy oiporiahuvereko íxupe kwéry. He'i íxupe kwéry: “Iporãve aheja rei nde-vy upe plata ereiporu va'ekwe xéhegwi” he'i íxupe. “Ani katu erembohekovia jevy xe-vy xe platakwe. Ne mba'e tee-rami voi ame'ẽ va'ekwe nde-vy” he'i íxupe kwéry. Upe mokõi nombohekoviái va'e ovy'a voi ijarykwe-rehe imboete-vy. Oheja rei-gwi nipo ha'e kwéry omboete voi plata jarykwe-pe ra'e. Kiva'e tipo nde-vy omboeteve arã upe pirapire jarykwe-pe? he'i Hesu omombe'u Simão-pe arandu rehegwa nhe'ẽ hesegwa nhe'ẽ.
42 mas nenhum dos dois podia pagar ao homem que havia emprestado. Então ele perdoou a dívida de cada um. Qual deles vai estimá-lo mais?
43 —Xe-vy, pirapire hetave ojéupe ome'ẽ va'ekwe omboeteve arã, he'i. —Upéixa voi, he'i Hesu.
43 — Eu acho que é aquele que foi mais perdoado! — respondeu Simão.
44 Upéi Hesu oma'ẽ upe kunha-rehe ha he'i jevy Simão-pe: —Peteĩ nhe'ẽve ha'e-ta nde-vy, he'i jevy. —Erehexa ko kunha, he'i íxupe. —Ha'e ojapo porã kuri xe-vy, he'i. —Agwahẽ ne mbohupa-vy kuri xe. Ha nhande re'ýi ojapoha ramigwa nderejapói kuri xe-vy. Nhande re'ýi ome'ẽ ombohupa-pe y ojepyhéi hagwã. Nde, nereme'ẽi kuri ajepyhéi hagwã. Nde rekovia ko kunha aje'i-ma ra'e xe py omoakỹ gwesay-py. Ho'ávy-py oikyty omokã hagwã omoakỹ va'ekwe.
44 Então virou-se para a mulher e disse a Simão:
45 Ha nde, ndaxe rova pytéi voi nde nhande re'ýi ojapoha-rami. Ha agwahẽ gwive ko kunha oipyte pyte xe py.
45 Você não me beijou quando cheguei; ela, porém, não para de beijar os meus pés desde que entrei.
46 Nde neremohyakwãi xe akã aceite hyakwã porã va'e-py nhande re'ýi ojapoha-rami. Ha ko kunha nde rekovia ojapo porãve xe-rehe. Omohyakwã xe py. Onhohẽ nhohẽ xe py-rehe hepyve pyve va'e. Hyakwã porã va'e onhohẽ xe py-rehe omohyakwãmba xe py.
46 Você não pôs azeite perfumado na minha cabeça , porém ela derramou perfume nos meus pés.
47 Anhete ha'e-ta nde-vy. Ko kunha-gwi amboyke-ma heta eta hembiapo vaikwe. Upéa-rehe xe rayhu-ma voi. Ha “Ndahetái xe rembiapo vaikwe” he'i va'e-gwi eremboyke ramo hembiapo vaikwe, mixĩ mate nde rayhu arã upe va'e, he'i Simão-pe onhemonhe'ẽ-vy.
47 Eu afirmo a você, então, que o grande amor que ela mostrou prova que os seus muitos pecados já foram perdoados. Mas onde pouco é perdoado, pouco amor é mostrado.
48 Upéi: —Amboyke-ma ndéhegwi ne rembiapo vaikwe, he'i kunha-pe.
48 Então Jesus disse à mulher:
49 Ohendu-ma ramo Hesu nhe'ẽ entéro upe-py ogwapy va'e oporandu randu ojéupe: “Kiva'e tipo ko kwimba'e: Amboyke-ma ne rembiapo vaikwe ndéhegwi, he'i kuri. Onhe'ẽ rei nipo ra'e” he'i rei hikwái opy'apy-py.
49 Os que estavam sentados à mesa começaram a perguntar: — Que homem é esse que até perdoa pecados?
50 Upéi Hesu he'i kunha-pe: —Xe-rehe erejerovia tee-ma. Upéixa-gwi Nhandejáry omboyke-ma ndéhegwi ne rembiapo vaikwe. Nde py'agwapy reheve tereho katu he'i kunha-pe.
50 Mas Jesus disse à mulher:

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.