Lucas 2
Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NAA
1 Quirino oiko jave Síria pygwa kwéry-pe mburuvixa ramo, Augusto ohai uka kwatia. Mburuvixagwasu voi Augusto. Omonhangareko uka entéro yvy pygwa kwéry-rehe. Omomarandu uka íxupe kwéry: “Ohai-ta kwatia-rehe pende réry. Ne ramoigwasu oiko hagwe-py tekotevẽ ereho. Upe-py mante ohai arã nde-vy nde réry.” Upéixa he'i oipapa hagwã entéro yvy pygwa kwéry-pe. Onhypyrũ upe pygwa kwéry-pe héry ohai-vy.
1 Naqueles dias, foi publicado um decreto de César Augusto, convocando toda a população do Império para recensear-se.
2 — ausente —
2 Este, o primeiro recenseamento, foi feito quando Quirino era governador da Síria.
3 Upéixa-gwi enterove oho. Gwamoigwasu oiko hagwe-py oje'ói-vy hikwái. Ohenói uka-gwi íxupe kwéry oho.
3 Todos iam alistar-se, cada um à sua própria cidade.
4 Ha José ave oho gwamoigwasu oiko hagwe-py. Osẽ Galiléia yvy-gwi. Nazaré tetã-gwi osẽ oho hagwã Judéia yvy-py. Oho Belém tetã-my. Gwamoigwasu Davi oiko hagwe-py oho ohenói uka-gwi íxupe kwéry. Oho Maria ndive. Imemby-tama jave ogweraha gwembirekorã. Ha hembirekorã teĩ Maria.
4 José também saiu da Galileia, da cidade de Nazaré, e foi para a Judeia, até a cidade de Davi, chamada Belém, por ser ele da casa e família de Davi,
5 — ausente —
5 a fim de alistar-se com Maria, sua esposa, que estava grávida.
6 Upéi ogwahẽ oje'ói-vy hikwái Belém tetã-my. Ha oime jave upe-py ogwahẽ-ma imemby hagwã áry.
6 E aconteceu que, estando eles ali, chegou o tempo de ela ter a criança.
7 Oiko-ma mitã. Kunumi voi imemby rypykwe. Oiko-ma ramo mitã isy onhugwã omemby huparã-py. Upéi omonheno omemby mymba karu haty-py rei imoĩ-vy. Mbohupa róga-py ndaipóri henagwã-gwi yvyranha'ẽ-py rei omoĩ omonheno-vy omemby-pe.
7 Então Maria deu à luz o seu filho primogênito, enfaixou o menino e o deitou numa manjedoura, porque não havia lugar para eles na hospedaria.
8 Upe-ma ramo gwĩ Belém pygwa-pe ojehexa uka Nhandejáry rembigwái yváy pygwa. Mymba rerekwa kwéry-pe ojehexa uka. Oime jave nhu-my, Belém jerekwe-rehe, pyhare ramo onhangareko gwymba ovexa-rehe. Upéi sapy'a ojehexa uka íxupe kwéry Nhandejáry rembigwái. Hembigwái ojehexa uka jave Nhandejáry omohendy hymba rerekwa jerekwe-rehe. Áry-rami rei hendy íxupe kwéry imarangatu tee va'e. Ohesapeve rei-ma ramo hendy va'e, omopy'amirĩ íxupe kwéry.
8 Havia, naquela mesma região, pastores que viviam nos campos e guardavam os seus rebanhos durante as vigílias da noite.
9 — ausente —
9 E um anjo do Senhor desceu aonde eles estavam, e a glória do Senhor brilhou ao redor deles; e ficaram tomados de grande temor.
10 Upéi Nhandejáry rembigwái he'i íxupe kwéry: —Ani nde py'amirĩ teĩ ereiko-vy, he'i íxupe. —Aju pene momarandu-vy. Pene mbovy'a-ta ko nhe'ẽ porã, ha pende re'ýi kwéry-pe ave ombovy'a va'erã, he'i.
10 O anjo, porém, lhes disse: — Não tenham medo! Estou aqui para lhes trazer boa-nova de grande alegria, que será para todo o povo:
11 —Pene resendeharã oiko-ma kuri. Pene ramoigwasu Davi amyrĩ oiko hagwe-py oiko-ma kuri. Mburuvixagwasu voi ha'e. Ha'e ko Cristo, Nhandejáry rembiporavo va'e voi, he'i íxupe. —Pende Járy voi ave, he'i.
11 é que hoje, na cidade de Davi, lhes nasceu o Salvador, que é Cristo, o Senhor.
12 —Mitã'i oime-ma teĩ mymba karu haty-py. Ijao-py onhugwã rire-ma omonheno íxupe hupa-py mymba karu haty-py. Upe-py peho ramo, petopa-ma va'erã pene resendeharã-pe. Kóa nhe'ẽ amombe'u peẽ-my pene rembiexarã peikwaa porã hagwã pene resendeharã oikomaha, he'i Nhandejáry rembigwái ojehexa uka-vy íxupe kwéry.
12 E isto servirá a vocês de sinal: vocês encontrarão uma criança envolta em faixas e deitada em manjedoura.
13 Upéa he'i jave heta heta Nhandejáry rembigwái yváy pygwa kwéry ou ojehexa uka okwa-vy íxupe kwéry. Onhe'ẽ va'e ndive oiko-vy ojehexa uka heta hikwái. Ha oporahéi omboete hagwã Nhandejáry-pe.
13 E, de repente, apareceu com o anjo uma multidão do exército celestial, louvando a Deus e dizendo:
14 he'i oporahéi-vy.
14 “Glória a Deus nas maiores alturas, e paz na terra entre os homens, a quem ele quer bem.”
15 Upéixa oporahéi rire, oho jevy yváy-py oje'ói-vy hikwái. Oho-ma rire upe mymba rerekwa va'e kwéry he'i ojóupe: —Jaha katu, he'i. —Jaha-ta Belém tetã-my. Jahexa hagwã mba'e tipo oiko upe-py, he'i oje'ói-vy hikwái. —Jahexa-ta ko Nhandejáry omombe'u uka kuri nhande-vy va'ekwe jahexa-ta, he'i.
15 Quando os anjos se afastaram deles e voltaram para o céu, os pastores disseram uns aos outros: — Vamos até Belém e vejamos os acontecimentos que o Senhor nos deu a conhecer.
16 Ha pya'e oje'ói hikwái. Ogwahẽ-ma ramo upe-py ojohupa íxupe kwéry. Ohexa isy Maria-pe, ohexa José-pe, ohexa ave mitã'i-pe ave. Ha mitã'i katu onheno oĩ-vy mymba karu haty-py.
16 Foram depressa e encontraram Maria e José, e a criança deitada na manjedoura.
17 Ha ohexa-ma Nhandejáry remimombe'ukwe. Upéi omombe'u jevy mitã'i rehegwa nhe'ẽ. Nhandejáry rembigwái he'i va'ekwe omombe'u jevy mymba rerekwa va'e kwéry.
17 E, vendo isso, divulgaram o que lhes tinha sido dito a respeito deste menino.
18 Ha entéro ohendu va'e opondera-vy rei oiko hikwái. —Mba'eixagwa pa ko mitã, he'i ojóupe hikwái.
18 Todos os que ouviram se admiraram das coisas relatadas pelos pastores.
19 Ha isy Maria katu opondera ndera oiko-vy. Onhongatu opy'apy-py hesegwa nhe'ẽ. Imandu'a ndu'a opamba'e-rehe oiko-vy.
19 Maria, porém, guardava todas estas palavras, meditando-as no coração.
20 Upéi hymba rerekwa kwéry oho jevy nhu-my. Oho jave oporahéi hikwái. Omomba'egwasu Nhandejáry-pe oporahéi-vy. —Tupã xe Járy nde tuvixa, he'i oporahéi-vy. —Iporã ete va'e erehexa uka kuri ore-vy. Iporã ete va'e oroikwaa kuri. Nde tuvixa ete, he'i oporahéi omboete-vy. Upe Nhandejáry rembigwái remimombe'ukwe otopa. Upéixa-gwi omboete ete Nhandejáry-pe oiko-vy hikwái.
20 E os pastores voltaram, glorificando e louvando a Deus por tudo o que tinham ouvido e visto, como lhes tinha sido anunciado.
21 Ogwereko-ma ramo oito áry oikytĩmirĩ uka mitã pire. Judeu va'e ra'y-gwi Nhandejáry réry-py oipirekytĩ íxupe. Oipirekytĩ uka rire íxupe ombohéry “Hesu” he'i íxupe. Nhandejáry rembigwái yváy pygwa omombe'u ramo oiko va'erãha omombe'u ave heryrã.
21 E ao se completarem oito dias, quando o menino foi circuncidado, deram-lhe o nome de Jesus . Esse nome tinha sido dado pelo anjo, antes de o menino ser concebido.
22 Ha upe rire ogwahẽ-ma isy-pe, tuvanga-pe ave hi'óra ojapo hagwã Nhandejáry nhe'ẽ. Ohai uka va'ekwe Moisés amyrĩ-pe mba'éixa pa onhemopotĩ jevy kunha oiko-ma rire mitã. Upéixa-gwi oho Jerusalém tetã-my. Mitã'i ave ogweraha ohexa uka hagwã pa'i-pe.
22 Passados os dias da purificação deles segundo a Lei de Moisés, levaram o menino a Jerusalém para o apresentar ao Senhor,
23 Moisés amyrĩ rembihaikwe he'i ave entéro judeu kwéry-pe “Ne mitã ypykwe kwimba'e ramo ereme'ẽ íxupe Nhandejáry pegwarã”. Upe Nhandejáry nhe'ẽ ojapo hagwã ogweraha íxupe Jerusalém-my, Nhandejáry róga kakwaa-py ogweraha íxupe.
23 conforme o que está escrito na Lei do Senhor: “Todo primogênito será consagrado ao Senhor.”
24 Mokõi gwymba ave ogweraha. Moisés rembihaikwe Nhandejáry nhe'ẽ: “Oiko-ma ramo mitã'i, erehapy uka mokõi ne rymba Nhandejáry-pe eremboete-vy” he'i va'ekwe ohai-vy. “Pa'i ojuka va'erã ohapy va'erã ereme'ẽ íxupe” he'i. “Pykasu ramo, mokõi pykasu ave eraha erehapy uka va'erã. Pyku'i ramo, mokõi pyku'i ave eraha erehapy uka va'erã.” Upéixa ohai uka va'ekwe Nhandejáry. Upéa ojapo hagwã oho hikwái Jerusalém-my. Upéa ojapo-vy oho hikwái.
24 E também foram para oferecer um sacrifício, segundo o que está escrito na referida Lei: “Um par de rolinhas ou dois pombinhos.”
25 Ha ogwahẽ-ma ramo, oike Nhandejáry róga kakwaa-py. Nhandejáry nhe'ẽ ojapo-gwi oike. Oike jave oĩ ave upe-py peteĩ kwimba'e, héry va'e Simeão. Nhandejáry-rehe ojerovia eterei va'e Simeão oiko Jerusalém tetã-my. Hekoha porã Nhandejáry renonde-py. Imarangatu va'e. Nhandejáry rembiporavo va'e ogwahẽtaha óra ra'arõ-vy oiko Simeão. Israel remiarirõ kwéry ombopy'agwapy va'erã oha'arõ oiko-vy. Ha Nhe'ẽ Marangatu tee va'e oiko ipy'apy-py. Henonderã omombe'u araka'e íxupe: —Nde, Simeão, he'i íxupe Nhe'ẽ Marangatu tee va'e —erehexa-ta Nhandejáry rembiporavo va'e. Íxupe erehexa rire ae mate eremano va'erã, he'i íxupe. —Erehexa e'ỹ reheve neremano mo'ãi, he'i íxupe omombe'u mbava'e oiko-ta va'e íxupe. Upe rire Nhe'ẽ Marangatu tee va'e he'i íxupe oho hagwã Nhandejáry róga kakwaa-py. Ha upe-py oĩ jave oike Hesu sy, tuvanga ave ogweru Hesu-pe upe-py Nhandejáry nhe'ẽ ojapo hagwã.
25 Em Jerusalém havia um homem chamado Simeão. Este homem era justo e piedoso e esperava a consolação de Israel; e o Espírito Santo estava sobre ele.
26 — ausente —
26 Ele tinha recebido uma revelação do Espírito Santo de que não morreria antes de ver o Cristo do Senhor.
27 — ausente —
27 Movido pelo Espírito, ele foi ao templo. Quando os pais trouxeram o menino Jesus para fazerem com ele o que a Lei ordenava,
28 Upéi Simeão ohupi Hesu mitã'i ojyva ári. Omboete ete Nhandejáry-pe, mitã'i-rehe he'i:
28 Simeão o tomou nos braços e louvou a Deus, dizendo:
29 he'i Nhandejáry-pe omboete-vy Simeão.
29 “Agora, Senhor, podes despedir em paz o teu servo, segundo a tua palavra;
30 — ausente —
30 porque os meus olhos já viram a tua salvação,
31 — ausente —
31 a qual preparaste diante de todos os povos:
32 — ausente —
32 luz para revelação aos gentios, e para glória do teu povo de Israel.”
33 Ha Hesu sy, tuvanga ave ohendu-ma ramo “Mba'eixagwa po ko mitã” he'i opondera-vy mitã'i-rehe.
33 E o pai e a mãe do menino estavam admirados com o que se dizia a respeito dele.
34 Upéi Simeão omondo onhe'ẽ Nhandejáry-pe ohovasa hagwã íxupe kwéry. Upe rire Maria-pe, Hesu sy-pe he'i: —Ejeapysaka porã katu xe nhe'ẽ-rehe, he'i isy-pe. —Ko mitã'i Nhandejáry rembiporavo tee va'e voi, he'i. —Ombojoavy avypa va'erã Israel remiarirõre judeu kwéry. Ha'e kwéry onhemongeta va'erã hese opy'apy-py. Ha onhemongetaha Nhandejáry oikwaa uka va'erã enterove-pe. Heta voi ndaija'éi va'erã hese, ha upéa-rehe Nhandejáry ombohasa asy-ta íxupe kwéry. Heta ave ojerovia va'erã hese. Íxupe kwéry oresende va'erã. Oikwaa va'erã onhemongetaha okwa-vy. Ha nde, isy, eremboasy-ta íxupe. Ne memby-rehe ne mytu'e'ỹ-gwi, nde py'a kutu va'erã, he'i omotenonde-vy Maria-pe.
34 Simeão os abençoou e disse a Maria, mãe do menino: — Eis que este menino está destinado tanto para ruína como para elevação de muitos em Israel e para ser alvo de contradição,
35 — ausente —
35 para que se manifestem os pensamentos de muitos corações. Quanto a você, Maria, uma espada atravessará a sua alma.
36 Upéa he'i jave Simeão, igwaigwĩ ete va'e ogwahẽ-ma. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety upe kunha. Aser re'ýi gwigwa. Fanuel rajy. Héry Ana. Ha igwaigwĩ voi. Kunhataĩ ramo omenda araka'e. Upéi, sete ro'y rire omano ime. Ime omano rire-ma hi'are jevy. Ohupity-ma oitenta e quatro ro'y tembirekokwe ramo rei-ma oiko. Ha oiko meme joty Nhandejáry róga kakwaa-py. Nosẽi voi upe-gwi oiko-vy. Omboete ete Nhandejáry-pe oiko-vy upe-py. Áry ramo, pyhare ramo ave omboete ete oiko-vy. Omondo mondo ave onhe'ẽ Nhandejáry-pe. Okaru e'ỹ reheve omondo mondo onhe'ẽ Nhandejáry-pe ojerovia tee-gwi hese.
36 Havia uma profetisa, chamada Ana, filha de Fanuel, da tribo de Aser. Ela era bem idosa, tendo vivido com o marido sete anos desde que tinha se casado.
37 — ausente —
37 Agora era viúva de oitenta e quatro anos. Ela não deixava o templo, mas adorava noite e dia, com jejuns e orações.
38 Ha Simeão omombe'u jave mitã'i rehegwa nhe'ẽ, ogwahẽ-ma Ana ou-vy. Omondo onhe'ẽ Nhandejáry-pe. He'i: —Atima voi nde-vy xe Járy, he'i. —Nde pu'aka tee va'e xe mbovy'a eterei, xe Járy. Ahexa-ma ore resendeharã, he'i omboete-vy mitã'i Hesu rexa-vy. Upe rire omombe'u mbe'u mitã Hesu rehegwa nhe'ẽ heta judeu kwéry-pe. Gwesendeharã oha'arõ va'e-pe Jerusalém tetã mygwa-pe omombe'u igwahẽha.
38 E, chegando naquela hora, dava graças a Deus e falava a respeito do menino a todos os que esperavam a redenção de Jerusalém.
39 Ha ojapopa-ma ramo Nhandejáry remimombe'ukwe mitã ypykwe kwimba'e-rehe, oho jevy gwóga-py. Galiléia yvy-py, Nazaré tetã-my oime hóga. Ojapopa rire, ohexa ukapa rire, ogweraha jevy-ma íxupe.
39 Depois de terem cumprido tudo conforme a Lei do Senhor, voltaram para a Galileia, para a sua cidade de Nazaré.
40 Upéi imbaraete okakwaa-vy. Hi'arandu porã-ma voi Hesu. Nhandejáry rembihovasa voi.
40 O menino crescia e se fortalecia, enchendo-se de sabedoria; e a graça de Deus estava sobre ele.
41 Ha túvy kwéry oho meme hikwái Jerusalém-my. Aretegwasu páscoa áry ohasa meme hagwã upe-py.
41 Todos os anos os pais de Jesus iam a Jerusalém, para a Festa da Páscoa.
42 Hesu ogwereko-ma ramo doze ro'y oho indive kwéry Jerusalém-my páscoa áry ohasa hagwã upe-py. Judeu kwéry reko-rupi oho hikwái.
42 Quando ele atingiu os doze anos, foram a Jerusalém, segundo o costume da festa.
43 Ohasa-ma rire aretegwasu oho jevy-ma hikwái gwóga rape-rupi. Ha ohokwe-vy he'ýi kwéry anho-ma oje'ói hikwái. Ha Hesu katu nomoirũi íxupe kwéry oje'ói ramo. Ha ha'e opyta Jerusalém-my. Ha túvy kwéry ndoikwaái ipytaha.
43 Terminados os dias da festa, ao regressarem, o menino Jesus ficou em Jerusalém, sem que os pais dele o soubessem.
44 “Gwapixa kwéry ndive oho Hesu” he'i mo'ã hese. Ha ka'aru-ma ramo ae oheka mo'ã íxupe. Ha ndotopáiry. Gwe'ýi kwéry ndive ndoikóiry ave. Gwapixa kwéry ndive ndoikóiry ave. Upe pygwa pa'ũ-rupi oheka rei ave íxupe.
44 Pensando, porém, que ele estava entre os companheiros de viagem, andaram um dia inteiro e, então, começaram a procurá-lo entre os parentes e os conhecidos.
45 Íxupe ndojohúi-gwi oho jevy tuvanga, isy ave. Jerusalém-my Hesu reka-vy oho jevy.
45 E, como não o encontraram, voltaram a Jerusalém à sua procura.
46 Upe rire, ohasa-ma rire mbohapy áry otopa jevy íxupe. Nhandejáry róga kakwaa-py ogwapy oĩ-vy. Gwĩ Nhandejáry nhe'ẽ mbo'eha mbyte-py ogwapy oĩ-vy. Hesu ojeapysaka saka ohendu hagwã inhe'ẽ oiko-vy Hesu. Oporandu randu ave íxupe kwéry Nhandejáry nhe'ẽ oikwaave hagwã. Onhomongeta ave hendive kwéry.
46 Três dias depois, o acharam no templo, assentado no meio dos doutores, ouvindo-os e fazendo-lhes perguntas.
47 Ha onhomongeta jave porombo'eha kwéry ndive heta kente kwéry ohendu va'e ave. Ha'e kwéry opondera ndera voi hese hi'arandu eterei-gwi. Oporandu ramo íxupe, hi'arandu voi omombe'u hagwã oporandu va'e-pe.
47 E todos os que ouviam o menino se admiravam muito da sua inteligência e das suas respostas.
48 Upéixa oiko jave ogwahẽ tuvanga, ha isy ave. Isy ohexa-ma ramo Hesu-pe he'i “Ma'erã po opyta ra'e ko'apy?” he'i opondera-vy hese. Upéi isy he'i íxupe: —Ma'erã-gwi ko va'e erejapo ore-vy? Ne ruvanga ndive orojapura voi kuri nde-rehe. Oroheka heka voi kuri nde-vy oroiko-vy, he'i íxupe isy onhemonhe'ẽ-vy.
48 Logo que os pais o viram, ficaram maravilhados. E a sua mãe lhe disse: — Filho, por que você fez isso conosco? Seu pai e eu estávamos aflitos à sua procura.
49 Ha'e katu he'i osy-pe: —A-py voi aime, he'i osy-pe onhemombe'u-vy. —Xe rendagwe-rupi xe reka rei ereiko-vy. Ndapyta reíry. Xe Ru yváy-py oĩ va'e remimombe'ukwe-rehe apena eterei-gwi apyta ko'a-py, he'i osy-pe. —Tekotevẽ amondo xe resa hese aiko-vy, he'i osy-pe.
49 Ele respondeu:
50 Ha isy, tuvanga ave nohendu kwaái inhe'ẽ.
50 Não compreenderam, porém, as palavras que lhes disse.
51 Upéi Hesu oho jevy indive kwéry Nazaré-py. Ha tuvanga nhe'ẽ-py oiko. Isy imandu'a ndu'a opy'apy-py hese, omono'õ no'õ hesegwa nhe'ẽ.
51 E voltou com eles para Nazaré e era submisso a eles. E a mãe dele guardava todas estas coisas no coração.
52 Hesu katu okakwaa porã. Hi'aranduve nduve oiko-vy. Nhandejáry ndive kente kwéry ndive ave ipy'a porã ave oiko-vy.
52 E Jesus crescia em sabedoria, estatura e graça, diante de Deus e dos homens.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.