Lucas 20
Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NAA
1 Ha peteĩ áry Hesu oime jevy Nhandejáry róga kakwaa-py omombe'u mbe'u hagwã Nhandejáry nhe'ẽ porã. Ha omombe'u jave ou henda-py pa'i ruvixa kwéry, judeu rekombo'ehaty kwéry, judeu ruvixa kwéry ave:
1 Aconteceu que, num daqueles dias, estando Jesus a ensinar o povo no templo e a evangelizar, chegaram os principais sacerdotes e os escribas, juntamente com os anciãos,
2 —Kiva'e nhe'ẽ-py ko'ã va'e erejapo? he'i. —Kiva'e tipo nde-vy a-rami oporombo'e uka ave nde-vy? he'i ave. Oporandu Hesu-pe hikwái.
2 e lhe perguntaram: — Diga-nos com que autoridade você faz estas coisas? Ou quem lhe deu esta autoridade?
3 —Xe ave aporandu-ta peẽ-my peteĩ mba'e, he'i. —Pemombe'u ranhe ramo xe-vy aporandu-ta va'e-rehe, amombe'u-ta ave nde-vy kiva'e nhe'ẽ-py xe rembiapo, he'i. Upéi oporandu omokirirĩ hagwã íxupe kwéry:
3 Jesus respondeu:
4 —Kiva'e nhe'ẽ-py va'ekwe João Batista amyrĩ oporomongarai oiko-vy va'ekwe? Nhandejáry nhe'ẽ-py para'e, teko rei nhe'ẽ-py para'e oporomongarai oiko-vy ha'e ae ho'arandu-rupi rei para'e ojapo? he'i. —Emombe'u ranhe katu xe-vy, he'i íxupe kwéry Hesu. Ha'e katu oikwaa-ma.
4 O batismo de João era do céu ou dos homens?
5 Upéa-rehe oporandu randu ojóupe: —“Nhandejáry nhe'ẽ-py katu oporomongarai va'ekwe” ja'e ramo “Ma'erã nderejeroviái va'ekwe hese?” he'i arã nhande-vy, he'i ojóupe hikwái.
5 Então discutiram entre si: — Se dissermos: “Do céu”, ele dirá: “Por que não acreditaram nele?”
6 —Ha, “Teko rei nhe'ẽ-py oporomongarai va'ekwe” ja'e ramo, nhande api va'erã ita-py kente kwéry nhande juka hagwã, he'i ojóupe. “João niko Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety voi” he'i kente kwéry hese, he'i ojóupe hikwái. —Iporãve nhakirirĩ rei hese jaiko-vy, he'i ojóupe.
6 Mas, se dissermos: “Dos homens”, o povo todo nos apedrejará, porque está convicto de que João era profeta.
7 Upéa-rehe he'i Hesu-pe: —Ndoroikwaáiry, he'i mo'ã.
7 Por fim, responderam que não sabiam de onde era.
8 —Aipo ramo, xe ave namombe'u mo'ãi peẽ-my kiva'e pa ojapo uka xe-vy ko'ã va'e, he'i íxupe kwéry Hesu.
8 E Jesus lhes disse:
9 Ha upéi katu omombe'u upe pygwa-pe arandu rehegwa nhe'ẽ uvaty-py omba'apo va'e rehegwa-rami: —Oĩ va'ekwe uva onhotỹ va'ekwe. Oho onhotỹ uvaty omoĩ hagwã. Ha omoĩ rire oheja omba'apo va'erã-pe yva aju omboja'o ja'o arã ime'ẽ-vy va'e-pe. Upéi oho mombyry. Tetã ambue-py hi'are voi oiko-vy.
9 A seguir, Jesus passou a contar ao povo esta parábola:
10 Hi'aju ramo omondo va'erã ivía ramo gwembigwái omboja'o hagwã yva mbyte-rupi ogweruruka hagwã ojéupe. Ha uvaty-py omba'apo va'e katu hembigwái-pe oinupã jevy imbou-vy. Nome'ẽi íxupe ogweraha va'erã. Ombojevy oinupã-vy.
10 No devido tempo, mandou um servo aos lavradores para que lhe dessem do fruto da vinha. Mas os lavradores, depois de espancá-lo, o despacharam de mãos vazias.
11 Ambue jevy omondo ivía ramo. Ha'e kwéry oinupã onhembosarái hese, ombojevy rei ave mba'eve e'ỹ ogweru hagwã íxupe nomboetéi-gwi.
11 Em vista disso, enviou-lhes outro servo, mas também a este espancaram e, depois de insultá-lo, despacharam de mãos vazias.
12 Ambueve omondo jevy ombohugwypa, omonha imbojevy imbou-vy.
12 Mandou ainda um terceiro; também a este, depois de feri-lo, expulsaram.
13 Upe rire uvaty járy he'i opy'a-py: “Mbava'e tipo ajapo-ta” he'i opy'a-py. “Amondo jevy-ta xe rembiayhu tee. Amondo-ta xe ra'y. Omboete-ta para'e xe ra'y ogwahẽ oho-vy ramo” he'i mo'ã. Upéa-rehe gwa'ýry omondo.
13 Então o dono da vinha disse: “Que farei? Enviarei o meu filho amado; talvez o respeitem.”
14 Ohexa-ma ramo ta'ýry omba'apo va'e he'i ojóupe: —Upéa uvaty jaryrã. Jaha jajuka íxupe, he'i jevy hese. —Upéixa ramo opyta arã nhande-vy imba'erãgwe, he'i ojóupe.
14 — Mas, quando os lavradores viram o filho, começaram a discutir entre si: “Este é o herdeiro; vamos matá-lo, para que a herança seja nossa.”
15 Upéixa-gwi uvaty-gwi ogwenohẽ ojuka íxupe. Oikwaa-ma ramo uvaty járy, mba'e tipo ojapo-ta íxupe kwéry?
15 E, lançando-o fora da vinha, o mataram.
16 Ohepy joty va'erã íxupe kwéry. Ogwahẽ-ta voi ojuka uka upe hembiapo vai va'e-pe. Ohekoviarõ-ta omba'apo va'erã, he'i Hesu judeu ruvixa kwéry rekokwe oikwaa uka-vy. Ohendu-ma ramo Hesu nhe'ẽ, upe uvaty rehegwa-rami hesegwa omombe'u va'e nhe'ẽ, he'i: —Niporãi voi oiko ramo upéixa, he'i.
16 Virá, exterminará aqueles lavradores e entregará a vinha a outros. Ao ouvir isto, disseram: — Que tal não aconteça!
17 Upéi Hesu oma'ẽ hese kwéry ha he'i jevy: —Pene mandu'a kena Nhandejáry nhe'ẽ ohai uka va'ekwe-rehe.he'i Nhandejáry kwatia nhe'ẽ.
17 Mas Jesus, com o olhar fixo neles, disse:
18 Ho'a-ma ramo upe ita-rehe opẽmba va'erã ho'a va'e. Ha ho'a-ma ramo upe ita kente ári omongu'ipa-ma va'erã íxupe, he'i jevy ita rehegwa nhe'ẽ-rami ojéhegwa nhe'ẽ henduháry rehegwa nhe'ẽ ave omombe'u-vy.
18 Todo o que cair sobre esta pedra ficará em pedaços; e aquele sobre quem ela cair ficará reduzido a pó.
19 Ohendu ramo inhe'ẽ oikwaa pya'e ojéhegwa hikwái. —Nhande rehegwa nhe'ẽ omombe'u Hesu arandu nhe'ẽ oiporu ramo, he'i ojóupe judeu rekombo'ehaty kwéry, pa'i ruvixa kwéry ave. Upéa-gwi oipyhyse mo'ã íxupe. Ha ikyhyje-gwi ndoipyhýiry. Hesu reroviaha heta oĩ indive-gwi ikyhyje. Nombopoxyséiry íxupe kwéry.
19 Naquela mesma hora, os escribas e os principais sacerdotes procuravam prender Jesus, porque entenderam que ele havia contado essa parábola contra eles; mas temiam o povo.
20 Upéixa-gwi ome'ẽ plata gwembigwairã-pe: —Peho meme Hesu ndive pemonhe'ẽ avy hagwã íxupe, he'i ome'ẽ-vy inhe'ẽ mbojejavy uka va'erã-pe mo'ã hepyrã. —Pejeapysaka porã katu inhe'ẽ-rehe. Pende rekoha porã va'e-rami peiko-vy pehendu hendu ra'anga inhe'ẽ. Peteĩ nhe'ẽ va'e ojavy ramo nhamombe'u-ta mburuvixa-pe oipyhy uka va'erã ojuka uka hagwã, he'i omonhe'ẽ avyse mo'ã-vy Hesu-pe. Inhe'ẽ avy ramo ohendu hagwã mo'ã oiko indive.
20 Eles passaram a vigiar Jesus. Enviaram espiões que se fingiam de justos para ver se o apanhavam em alguma palavra, a fim de entregá-lo à jurisdição e à autoridade do governador.
21 Aipo ramo imonhe'ẽ avyharã mo'ã oho indive. Oporandu íxupe: —Mbo'eháry, jaikwaa anhei-rupi erenhe'ẽ. Anhei-rupi ne remimombe'u mbe'u, he'i omonhe'ẽ avyse-vy. —Nerepenái avave-rehe neremo'ãi avave-pe. Nde-vy enterovéa peteĩxante. Anheigwa eremombe'u Nhandejáry rape porã-rehe ereporombo'e ramo, he'i.
21 Então lhe perguntaram: — Mestre, sabemos que o senhor fala e ensina corretamente e não se deixa levar pela aparência das pessoas, mas ensina o caminho de Deus segundo a verdade.
22 —Iporã tipo nhande judeu reko-rupi jaiko va'e japaga nhame'ẽ-vy hemimbopaga uka mburuvixagwasu César-pe? Iporã tipo japaga e'ỹ íxupe? he'i oporandu-vy hikwái Hesu-pe.
22 É lícito pagar imposto a César ou não?
23 Ha Hesu katu oikwaa voi hese. Ndogwerekói ramo gwova-py mba'eve, oikwaa joty ipy'a ky'aha.
23 Mas Jesus, percebendo a artimanha deles, respondeu:
24 —Eme'ẽ xe-vy plata atã mburuvixagwasu remimbopaga uka xe ahexa hagwã, he'i. Ome'ẽ rire oporandu rei íxupe kwéry: —Kiva'e ra'anga oĩ ko'a-py? Kiva'e ohai uka va'ekwe? oporandu rei íxupe kwéry. —César ra'anga, he'i. —Hembihai uka ave, he'i íxupe.
24 — Mostrem-me um denário. De quem é a figura e a inscrição? Eles responderam: — De César. Então Jesus lhes disse:
25 —Aipo ramo, eme'ẽ César-pe imba'e. Ha Nhandejáry-pe katu eme'ẽ hemimbota ave, he'i íxupe kwéry Hesu.
25 — Pois deem a César o que é de César e a Deus o que é de Deus.
26 Ndikatúi omonhe'ẽ avy íxupe ojogweroaty pa'ũ-rupi. “Hasy va'e-rehe jepe nhaporandu ramo íxupe, omombe'u porã joty” he'i hese opondera-vy. Ha mba'eve noporanduvéi íxupe.
26 Não puderam apanhá-lo em palavra alguma diante do povo; e, admirados da sua resposta, calaram-se.
27 Ha upéi ou henda-py gwĩ saduceu kwéry. “Ndoikovéi-ma va'erã omano va'ekwe” he'i rei va'e saduceu kwéry.
27 Chegando alguns dos saduceus, que dizem não haver ressurreição,
28 Ou oporandu Hesu-pe: —Mbo'eháry, he'i íxupe hikwái, —Moisés amyrĩ omoĩ va'ekwe kwatia-rehe Nhandejáry remimbota ohai nhande-vy:Upéixa voi Moisés amyrĩ omoĩ va'ekwe nhande-vy kwatia-rehe, he'i.
28 perguntaram a Jesus: — Mestre, Moisés nos deixou escrito que, se um homem casado morrer sem deixar filhos, o irmão desse homem deve casar com a viúva e gerar descendentes para o falecido.
29 —Oĩ va'ekwe peteĩ tyke'ýry seis tyvýry. Tyke'ýry omenda kunha-rehe. Upéi omano ramo, ndata'ýry jepéiry.
29 Ora, havia sete irmãos: o primeiro casou e morreu sem filhos;
30 Tyvýry omenda gwovajare-rehe. Ndata'ýry jepéi ramo omano ave tyvýry. Upéi tyvýry ambue jevy omenda hese.
30 o segundo
31 Peteĩ teĩ omenda hese, gwovajare-rehe. Peteĩ teĩ omano ramo ndaita'ýry jepéi hikwái.
31 e o terceiro também casaram com a viúva, e assim foi com os sete. Todos morreram sem deixar filhos.
32 Upe rire upe kunha ave omano-ma ave.
32 Por fim, morreu também a mulher.
33 Oikove jevy ramo, kiva'e rembirekorã upe kunha? Gwĩ sete tyvýry kwéry omenda va'ekwe hese, he'i oporandu-vy Hesu-pe upe “Omano va'ekwe ndoikove jevýi” he'i va'e kwéry.
33 Portanto, na ressurreição, de qual deles a mulher será esposa? Porque os sete casaram com ela.
34 Ha upéa-rehe Hesu omombe'u íxupe kwéry: —Amombe'u-ta peẽ-my omano va'ekwe oikove jevymaha. Tekoha-rupi porã oiko va'ekwe gwive onhemoingove jevy rire katu nomendavéi-ma va'erã ãygwa omendaha-rami, he'i íxupe. —Kwimba'e kwéry nomendavéi-ma va'erã. Kunhagwe ave nomendavéi-ma va'erã.
34 Jesus respondeu:
35 — ausente —
35 mas os que são considerados dignos de alcançar a era vindoura e a ressurreição dentre os mortos não casam, nem se dão em casamento.
36 Oiko va'erã Nhandejáry rembigwái yváy pygwa reko-rami. Upéixa-gwi nomendavéi-ma va'erã. Nomanovéi-ma va'erã ave, he'i. —Ha'e kwéry Nhandejáry ra'y voi, Nhandejáry rajy ave. Oikove jevy-ma va'erã.
36 Pois não podem mais morrer, porque são iguais aos anjos e são filhos de Deus, sendo filhos da ressurreição.
37 Upéixa ave Moisés amyrĩ omombe'u ave omano va'ekwe oikove jevy va'erã. Yvyra ra'y okái va'e rehegwa nhe'ẽ omombe'u ramo, omombe'u ave Nhandejáry nhe'ẽ. He'i Moisés:he'i Nhandejáry Moisés amyrĩ kwatia-rehe. Ha omanomba rire ae upe myamyrĩ, he'i va'ekwe upéixa, he'i Hesu. Upéi he'i:
37 E que os mortos ressuscitam, Moisés o indicou no trecho referente à sarça, quando afirma que o Senhor é o Deus de Abraão, o Deus de Isaque e o Deus de Jacó.
38 —Ha'e-ta katu xe: Nhandejáry ndaha'éi omano va'ekwe Járy. Oikove va'e Járy voi Nhandejáry. Íxupe oikovepa joty, he'i Hesu nhane moingove jevyha-rehe omombe'u-vy.
38 Ora, Deus não é Deus de mortos, e sim de vivos; porque para ele todos vivem.
39 Upéa-rehe gwĩ judeu rekombo'ehaty he'i íxupe: —Iporã voi ne nhe'ẽ. Hasy va'e-rehe jepe oroporandu ramo nde-vy, eremombe'u porã joty, he'i íxupe.
39 Então alguns dos escribas disseram: — Boa resposta, Mestre!
40 Ha upe rire ave ndaipy'agwasuvéi oporandu mba'eve-rehe Hesu-pe. Ndikatúi omonhe'ẽ avy íxupe.
40 E não ousaram mais fazer perguntas a Jesus.
41 Ha upéi katu Hesu oporandu imonhe'ẽ avyse mo'ã va'e kwéry-pe. —Mba'éixa tipo Cristo ymagware Davi remiarirõre?
41 Mas Jesus lhes perguntou:
42 Iporahéi kwéry-py kwatia-rehe omoĩ-vy omombe'u va'ekwe Davi Cristo rehegwa nhe'ẽ:
42 Pois o próprio Davi afirma no Livro dos Salmos:
43 Upéixa ohai va'ekwe Davi amyrĩ Nhandejáry kwatia nhe'ẽ héry va'e Salmo-py.
43 até que eu ponha
44 Ha Davi amyrĩ katu “Xe Járy” he'i Cristo-rehe. Nhane remiarirõ-rehe “Xe Járy” ndaja'éiry. Aipo ramo hemiarirõ pa? he'i Hesu omokirirĩ-vy íxupe kwéry.
44 — Portanto, Davi o chama de Senhor. Então como ele pode ser filho de Davi?
45 Enterovete va'e ohendu jave Hesu he'i gwĩ doze gwemimbo'e kwéry-pe:
45 Quando todo o povo estava ouvindo, Jesus disse aos seus discípulos:
46 —Xáke, onhemboetese rei judeu rekombo'ehaty kwéry. Oao puku reheve ogwatase voi. Kente kwéry-pe omboete uka onhembotuvixa vixa oho-vy mba'e jogwa haty-py. Ojeporahéi haty-py ogwapyse mburuvixa pa'ũ-my. Mburuvixa gwapy haty-rupi ogwapyse onhembovía ramo jekarugwasu haty-py.
46 — Cuidado com os escribas, que gostam de andar com vestes talares e muito apreciam as saudações nas praças, as primeiras cadeiras nas sinagogas e os primeiros lugares nos banquetes.
47 Ha tembirekokwe rembiporu omonda heraha-vy. Upe rire temiexagwã rei omondo mondo ra'anga rei Nhandejáry-pe heta onhe'ẽ enterove ohendu hagwã. Ombohasa asyve-ta íxupe kwéry Nhandejáry, he'i judeu rekombo'ehaty-rehe omombe'u-vy.
47 Eles devoram as casas das viúvas e, para o justificar, fazem longas orações. Estes sofrerão juízo muito mais severo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 20, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.