Lucas 1

Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NVT

Sair da comparação
NVT Nova Versão Transformadora
1 Mba'éixa pa, Teófilo? Xe, Lucas, ahai-ta ko kwatia-rehe xe nhe'ẽ nde-vy gwarã. Hesu Cristo rehegwa nhe'ẽ ahai-ta nde-vy, Teófilo. Oĩ-ma Hesu Cristo rehegwa kwatia nhe'ẽ gwĩ ambue kwéry ohai va'ekwe. Hesu rerakwã, mbava'e tipo ojapo araka'e ore pa'ũ-rupi ha'e kwéry kwatia-rehe omoĩ va'ekwe. Hesu irũgwe kwéry ohexapa araka'e hembiapo, ohendu ave araka'e hemimombe'u, ha omombe'u mbe'u araka'e ojehegwa nhe'ẽ porã. Aipo ramo inhirũgwe omombe'u jevy ramo hesegwa nhe'ẽ, henduháry kwatia-rehe omoĩ va'ekwe gwemiendukwe.
1 Muitos se propuseram a escrever uma narração dos acontecimentos que se cumpriram entre nós.
2 — ausente —
2 Usaram os relatos que nos foram transmitidos por aqueles que, desde o princípio, foram testemunhas oculares e servos da palavra.
3 Ha xe katu, xe ave anhomongeta va'ekwe Hesu irũgwe kwéry ndive. Heta Hesu rehegwa nhe'ẽ aikwaase-gwi aporandu randu íxupe kwéry hesegwa nhe'ẽ-rehe. Aikwaa porãve hagwã aporandu randu aiko-vy va'ekwe íxupe kwéry. Omombe'upa va'ekwe xe-vy. Hexahare remimombe'ukwe ahai kuri nde-vy ko kwatia-rehe.
3 Depois de investigar tudo detalhadamente desde o início, também decidi escrever-lhe um relato preciso, excelentíssimo Teófilo,
4 Hesu rerakwã nhahendu meme-ma va'ekwe. Eremonhe'ẽ-ma rire ko kwatia, hesegwa nhe'ẽ anhetegwa ete ereikwaa va'erã. Ere arã “Omombe'u porã xe-vy Hesu rehegwa nhe'ẽ”.
4 para que tenha plena certeza de tudo que lhe foi ensinado.
5 Herodes oime ramo mburuvixagwasu judeu kwéry yvy-pe pa'i ramo Zacarias oiko. Pa'i Abias re'yikwe ha'e Nhandejáry rembigwái ramo jevy oiko. Hembireko pa'i Arão re'yikwe va'e. Isabel hembireko réry.
5 Quando Herodes era rei da Judeia, havia um sacerdote chamado Zacarias, que fazia parte do grupo sacerdotal de Abias. Sua esposa, Isabel, também pertencia à linhagem sacerdotal de Arão.
6 Ha pe mokõi ojapo meme Nhandejáry remimbota. Oiko meme Nhandejáry nhe'ẽ-rupi. Upéixa-gwi Nhandejáry he'i hese: “Ipy'a porã voi Zacarias, hembireko ave ipy'a porã” he'i Nhandejáry hese.
6 Zacarias e Isabel eram justos aos olhos de Deus e obedeciam cuidadosamente a todos os mandamentos e estatutos do Senhor.
7 Ha ha'e katu ndata'ýryi va'e voi. Imemby e'ỹ va'e voi hembireko. Ogwerogwaigwĩ-ma omemby e'ỹ. Ogwerotuja-ma gwa'ýry e'ỹ gwajýry e'ỹ ave.
7 Não tinham filhos, pois Isabel era estéril, e ambos já estavam bem velhos.
8 Ha peteĩ áry Nhandejáry nhe'ẽ-py inhirũ kwéry oiporavo Zacarias-pe omohyakwã hagwã koty'i. Abias re'yikwe ndive, Zacarias oime Nhandejáry róga kakwaa-py. Nhandejáry renonde-py omba'apo hikwái. Ha peteĩ va'e mate oike Nhandejáry koty'i-py imohyakwã hagwã. Upe jave ojogweroaty va'e oka-gwi rei omondo onhe'ẽ Nhandejáry-pe. Ha peteĩ áry hapixa kwéry Nhandejáry réry-py oiporavo Zacarias-pe omoinge hagwã koty'i-py. Hyakwã jave, oka-py joa-ma oĩ hikwái. Osẽ ramogwarã oha'arõ hikwái.
8 Certo dia, Zacarias estava servindo diante de Deus no templo, pois seu grupo realizava o trabalho sacerdotal, conforme a escala.
9 — ausente —
9 Foi escolhido por sorteio, como era costume dos sacerdotes, para entrar no santuário do Senhor e queimar incenso.
10 — ausente —
10 Enquanto o incenso era queimado, uma grande multidão orava do lado de fora.
11 Upe jave ou Nhandejáry rembigwái yváy pygwa ojehexa uka hagwã Zacarias-pe. Onhembo'y hyakwã va'e renda yke-rehe ha upe-py ojehexa uka íxupe.
11 Então um anjo do Senhor lhe apareceu, à direita do altar de incenso.
12 Ohexa-ma ramo Nhandejáry rembigwái, onhemondýi Zacarias. Ndoikwaái mba'e pa ojapo-ta.
12 Ao vê-lo, Zacarias ficou muito abalado e assustado.
13 Aipo ramo Nhandejáry rembigwái he'i íxupe: —Ani erekyhyje, Zacarias, he'i íxupe. —Nhandejáry ohendu-ma ne rembijerure. Igwaigwĩ eterei jepe ne rembireko ha'e imemby-ta joty. Nde ra'y tee oiko-ta, he'i íxupe. —Oiko-ma ramo embohéry íxupe João-py. João voi heryrã, he'i íxupe.
13 O anjo, porém, lhe disse: “Não tenha medo, Zacarias! Sua oração foi ouvida. Isabel, sua esposa, lhe dará um filho, e você o chamará João.
14 —Oiko-ma ramo nde ra'y, erevy'a va'erã. Heta heta-ta kente kwéry ovy'a arã nde ra'y reko porã-rehe, he'i íxupe.
14 Você terá grande satisfação e alegria, e muitos se alegrarão com o nascimento do menino,
15 —Nhandejáry rovagwy-py nde ra'y oiko-ta heko marangatu va'erã. Ndo'u mo'ãi oporomonga'u va'e. Oiko e'ỹ mboyve Nhandejáry Nhe'ẽ Marangatu tee oiko-tama ipy'apy-py.
15 pois ele será grande aos olhos do Senhor. Nunca tomará vinho nem outra bebida forte. Será cheio do Espírito Santo, antes mesmo de nascer.
16 Ha heta-pe ombojerovia uka va'erã Nhandejáry-rehe nde ra'y. Gwe'ýi kwéry, Israel remiarirõre kwéry, ombojerovia uka va'erã Tupã Nhandejáry-rehe.
16 Fará muitos israelitas voltarem ao Senhor, seu Deus.
17 Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'etykwe Elias amyrĩ-rami oiko-ta nde ra'y, he'i íxupe. —Nhandejáry ombopu'aka-ta íxupe, omoarandu-ta íxupe ogwata hagwã gwenonde-rupi. Inhe'ẽ-rupi kente kwéry ogwerova arã gwekoha. Upéixa-gwi túvy ipy'a porã va'erã gwa'ýry ndive. Heta nhe'ẽrenduse e'ỹha omoarandu arã heko porã hagwã. Upeixagwarã nde ra'y oiko-ta, he'i Nhandejáry rembigwái Zacarias-pe ta'ýry-rehe omotenonde-vy hesegwa nhe'ẽ.
17 Será um homem com o espírito e o poder de Elias, e preparará o povo para a vinda do Senhor. Fará o coração dos pais voltar para seus filhos e levará os rebeldes a aceitarem a sabedoria dos justos”.
18 Upe-ma ramo Zacarias he'i: —Mba'éixa ko arovia-ta ne nhe'ẽ? he'i íxupe. —Xe, xe tuja-ma, xe rembireko igwaigwĩ-ma ave, he'i joty ndogweroviái-gwi.
18 Zacarias disse ao anjo: “Como posso ter certeza de que isso acontecerá? Já sou velho, e minha mulher também é de idade avançada”.
19 Upéi Nhandejáry rembigwái he'i íxupe: —Xe Gabriel, Nhandejáry rembigwái. Hendivegwa voi xe, he'i íxupe. —Ha'e xe mbou amombe'u hagwã nde-vy inhe'ẽ porã.
19 O anjo respondeu: “Sou Gabriel, e estou sempre na presença de Deus. Foi ele quem me enviou para lhe trazer estas boas-novas.
20 Anhetegwa nhe'ẽ amombe'u kuri nde-vy. Ha nde, ndereroviái joty xe nhe'ẽ. Ndereroviái-gwi, nerenhe'ẽ mo'ãvéi-ta. Nde ra'y oiko rire ae, erenhe'ẽ jevy va'erã. Anhetegwa voi amombe'u kuri nde-vy, he'i íxupe.
20 Agora, porém, você ficará mudo até os dias em que essas coisas acontecerão, pois não acreditou em minhas palavras, que se cumprirão no devido tempo”.
21 Ha upe jave kente kwéry oha'arõ hikwái íxupe oka-py. “Hi'are eterei Zacarias. Ma'erã nosẽi Nhandejáry róga-gwi” he'i joa hese hikwái.
21 Enquanto isso, o povo esperava Zacarias sair do santuário e se perguntava por que ele demorava tanto.
22 Ha Zacarias osẽ-ma ramo koty'i-gwi ndikatuvéi onhe'ẽ íxupe kwéry. “Mba'e tipo? Ma'erã-gwi nonhe'ẽvéi Zacarias?” he'i hese. “Yváy pygwa para'e ojehexa uka íxupe” he'i hese. “Upéixa-gwi para'e nonhe'ẽvéiry” he'i hikwái. Ojepombovava rei omombe'u hagwã mo'ã onhe'ẽ. Ndojeroviái-gwi, opyta inhe'ẽngu Zacarias. Onhe'ẽ jokopa íxupe.
22 Quando finalmente saiu, não conseguia falar com eles, e perceberam por seus gestos e seu silêncio que ele havia tido uma visão no santuário.
23 Upéi gwĩ omba'apo hagwã áry-py omba'apopa rire, oho jevy gwóga-py Zacarias.
23 Ao fim de seus dias de serviço no templo, Zacarias voltou para casa.
24 Ha upe rire hembireko oha'arõ oiko-vy omemby hagwã. Ha avave-pe nomombe'úi, opyta pyta meme gwóga-py hembireko. He'i ojéupe: “Xe rexakwaa ha xe poriahuvereko-ma Nhandejáry. Are-ma xe ndavy'ái. Naxe membýi-gwi ndavy'ái” he'i. “Atĩ eterei naxe membýi-gwi” he'i. “Ãy katu avy'a voi. Ndaijegwaruvéi arã kente kwéry xéhegwi” he'i. “Ajohu-ta mitã. Avy'a ete” he'i opy'apy-py Zacarias rembireko mitã'i ojohu-tarehe. Cinco jasy-rehema teĩ nomombe'úi avave-pe mitã'i oikotaha.
24 Pouco tempo depois, sua esposa, Isabel, engravidou e não saiu de casa por cinco meses.
25 — ausente —
25 “Como o Senhor foi bom para mim em minha velhice!”, exclamou ela. “Tirou de mim a humilhação pública de não ter filhos!”
26 Ha upe rire, ohasa peteĩ jasy jevy Nhandejáry omondo gwembigwái omombe'u hagwã Maria-pe imembytaha reheha-ma. Omondo gwembigwái yváy pygwa omombe'u hagwã Maria-pe. Héry va'e Gabriel. Upéi Nhandejáry nhe'ẽ-rupi Gabriel ou Galiléia yvy-py. Nazaré tetã-my ou omombe'u hagwã Nhandejáry nhe'ẽ Maria-pe. Maria kunhataĩ rei oiko-vy. Omenda e'ỹ va'e ha imena'ỹ va'e voi Maria. Ndoikói va'e vyteri kwimba'e ndive. Imerã héry José. Mburuvixa Davi amyrĩ remiarirõkwe José. Upe ramo ndoikói vyteri Maria ndive.
26 No sexto mês da gestação de Isabel, Deus enviou o anjo Gabriel a Nazaré, uma cidade da Galileia,
27 — ausente —
27 a uma virgem de nome Maria. Ela estava prometida em casamento a um homem chamado José, descendente do rei Davi.
28 Ha upéi katu ogwahẽ Nhandejáry rembigwái Maria ha-py. He'i ojehexa uka-vy: —Evy'a katu, Maria, he'i. —Nhandejáry nde rexakwaa-ma. Hembiporavo voi ko nde. Nhandejáry oĩ ne ndive, he'i íxupe.
28 Gabriel apareceu a ela e lhe disse: “Alegre-se, mulher favorecida! O Senhor está com você!”.
29 Upéi ohendu-ma ramo Maria he'i ojéupe “Mba'e tipo, ma'erã tipo aipo he'i xe-vy?” he'i. “Tupã Nhandejáry rembigwái nipo ra'e ojehexa uka xe-vy ra'e” he'i. “Ma'erã tipo aipo he'i xe-vy?” he'i ojepy'amongeta-vy.
29 Confusa, Maria tentou imaginar o que o anjo quis dizer.
30 Upe jave Nhandejáry rembigwái he'i jevy: —Ani erekyhyje teĩ. Tupã Nhandejáry ovy'a nde-rehe, nde poriahuvereko voi Nhandejáry.
30 “Não tenha medo, Maria”, disse o anjo, “pois você encontrou favor diante de Deus.
31 Ome'ẽ-ta voi nde-vy ne membyrã, he'i íxupe. —Kunumi voi ne memby-ta. Oiko ramo ne memby, embohéry kuri Hesu-py he'i íxupe.
31 Ficará grávida e dará à luz um filho, e o chamará Jesus.
32 —Ne memby Nhandejáry voi. Teko jaryrã voi ne membyrã, he'i íxupe. —“Tupãgwasu ra'y” oje'e-ta íxupe. Tupã Nhandejáry nhe'ẽ-py oiko-ta mburuvixagwasu voi ne membyrã. Nhamoigwasu Davi amyrĩ oiko hagwe-rami, oiko-ta mburuvixagwasu ramo judeu kwéry-pe ne memby, he'i íxupe.
32 Ele será grande, e será chamado Filho do Altíssimo. O Senhor Deus lhe dará o trono de seu antepassado Davi,
33 —Jacó remiarirõ kwéry-gwi oiko va'erã mburuvixagwasu. Avave nohekoviarõi íxupe. Opave'ỹ arã voi ne membyrã mburuvixagwasu ramo oiko-ta.
33 e ele reinará sobre Israel para sempre; seu reino jamais terá fim!”
34 Ohendu-ma ramo inhe'ẽ he'i Nhandejáry rembigwái-pe Maria: —Xe, mba'éixa xe memby-ta, he'i íxupe. —Namendái vyteri niko. Ndaikói vyteri kwimba'e ndive, he'i.
34 Maria perguntou ao anjo: “Como isso acontecerá? Eu sou virgem!”.
35 —Ndoiko reíry-ta ne membyrã. Nhe'ẽ Marangatu tee-rupi oiko va'erã ne membyrã. Upe ohekokwaa va'e nhe'ẽ-rupi ae oiko va'erã, he'i íxupe. —Tupã marangatu ne membyrã. Imarangatu va'erã voi ne memby. Upéixa-gwi he'i arã hese hikwái “Nhandejáry Tupãgwasu ra'y” he'i hese.
35 O anjo respondeu: “O Espírito Santo virá sobre você, e o poder do Altíssimo a cobrirá com sua sombra. Portanto, o bebê que vai nascer será santo, e será chamado Filho de Deus.
36 —Ha nde ryke Isabel ave, igwaigwĩ-ma jepe imemby-ta joty, he'i omombe'u-vy íxupe. —Nde'ivéi arã hese “Ikatu e'ỹ-gwi naimembýi Isabel”. Ãy oha'arõ oiko-vy, he'i.
36 Além disso, sua parenta, Isabel, ficou grávida em idade avançada. As pessoas diziam que ela era estéril, mas ela concebeu um filho e está no sexto mês de gestação.
37 —Nhandejáry-pe ndaipóri ikatu e'ỹ va'e. Ohekokwaa hagwã ndahekorasýi voi Nhandejáry-pe. Ohekokwaapa va'e opamba'e, he'i.
37 Pois nada é impossível para Deus”.
38 Upéi Maria he'i: —Iporã. Arovia-ma Nhandejáry-pe, he'i. —Toiko katu hemimbota. Toiko katu ne remimombe'ukwe, he'i rire, ndohexavéi Nhandejáry rembigwái yváy pygwa-pe. Oho jevy-ma yváy-py.
38 Maria disse: “Sou serva do Senhor. Que aconteça comigo tudo que foi dito a meu respeito”. E o anjo a deixou.
39 Upe rire, ndahi'aréi Maria oho oipohu hagwã gwyke Isabel-pe. Mombyry oho. Judéia yvy-py oho. Tetã mirĩ-my yvyaty-py oime Zacarias róga. Upe tape-rehe oho Maria. Ha ogwahẽ-ma ramo hóga-py: —Ereikove tipo? he'i oike oho-vy.
39 Alguns dias depois, Maria dirigiu-se apressadamente à região montanhosa da Judeia, à cidade
40 — ausente —
40 onde Zacarias morava. Ela entrou na casa e saudou Isabel.
41 Ohendu-ma ramo Maria nhe'ẽ tykéry Isabel ovy'a. Omýi-ma imembyrã ohendu jave Maria nhe'ẽ. Ha Nhandejáry Nhe'ẽ Marangatu tee va'e omohynyhẽ Isabel py'a-py.
41 Ao ouvir a saudação de Maria, o bebê de Isabel se agitou dentro dela, e Isabel ficou cheia do Espírito Santo.
42 Upéixa-gwi Isabel onhe'ẽ-vy he'i. —Entéro kunha kwéry-gwi nipo nde rovasave ra'e Nhandejáry. Ne membyrã hembihovasa tee voi. Nhandejáry nde rovasa ete-gwi nipo erevy'a ra'e. Ha xe ave, xe mbovy'a kuri, he'i Isabel okypy'ýry Maria-pe.
42 Em alta voz, Isabel exclamou: “Você é abençoada entre as mulheres, e abençoada é a criança em seu ventre!
43 —Nde, xe Jaryrã syrã voi, ereju ra'e xe pohu-vy. Avy'a eterei eregwahẽ ramo, he'i.
43 Por que tenho a grande honra de receber a visita da mãe do meu Senhor?
44 —Ahendu jave ne nhe'ẽ, xe membyrã ovy'a-ma ave. Omýi-ma kuri ovy'a eterei-gwi.
44 Quando ouvi sua saudação, o bebê em meu ventre se agitou de alegria.
45 Nde ave erevy'a eterei nipo ra'e. Nhandejáry-pe ere ra'e “Arovia-ma. Toiko katu ne remimbota”. Upéixa-gwi nde rovasa ete-ma ra'e Nhandejáry, he'i Maria-pe.
45 Você é abençoada, pois creu no que o Senhor disse que faria!”.
46 Upéi Maria omboete Nhandejáry-pe:he'i,he'i.
46 Maria respondeu: “Minha alma exalta ao Senhor!
47 — ausente —
47 Como meu espírito se alegra em Deus, meu Salvador!
48 — ausente —
48 Pois ele observou sua humilde serva, e, de agora em diante, todas as gerações me chamarão abençoada.
49 he'i Maria oporahéi-vy Nhandejáry mboete-vy.
49 Pois o Poderoso é santo, e fez grandes coisas por mim.
50 Upéi oporahéi jevy. Porahéi-py omombe'u pyahu jevy Maria:
50 Demonstra misericórdia a todos que o temem, geração após geração.
51 — ausente —
51 Seu braço poderoso fez coisas tremendas! Dispersou os orgulhosos e os arrogantes.
52 — ausente —
52 Derrubou príncipes de seus tronos e exaltou os humildes.
53 he'i.
53 Encheu de coisas boas os famintos e despediu de mãos vazias os ricos.
54 he'i oporahéi-vy. Maria oporahéi Nhandejáry-pe omboete-vy.
54 Ajudou seu servo Israel e lembrou-se de ser misericordioso.
55 — ausente —
55 Pois assim prometeu a nossos antepassados, a Abraão e a seus descendentes para sempre”.
56 Ha upe rire Maria hi'are jevy gwykéry róga-py. Mbohapy jasy ohasa rire, oho jevy gwóga-py.
56 Maria ficou com Isabel cerca de três meses, e então voltou para casa.
57 Imemby oikotamaha áry-py imemby-ma Isabel. Kunumi voi imemby.
57 Chegado o tempo de seu bebê nascer, Isabel deu à luz um filho.
58 Oiko-ma ramo, hóga ypy-rehe oĩ va'e, hapixa kwéry, ha he'ýi kwéry ave ou ogwerohory íxupe imemby jave. —Nhandejáry nde poriahuvereko-gwi ome'ẽ nde-vy ne membyrã, he'i íxupe.
58 Vizinhos e parentes se alegraram ao tomar conhecimento de que o Senhor havia sido tão misericordioso com ela.
59 Upéi ogwereko-ma ramo ocho áry ogweraha íxupe oipirekytĩ uka hagwã ha ombohéry hagwã ave. Ha enterove omboheryse íxupe. —Nhambohéry-ta íxupe Zacarias-py, he'i hikwái. Omoĩse mo'ã túvy réry hese.
59 Quando o bebê estava com oito dias, eles vieram para a cerimônia de circuncisão. Queriam chamar o menino de Zacarias, como o pai,
60 —Ani eremoĩ túvy réry hese, he'i isy. —João ae ambohéry-ta íxupe, he'i isy.
60 mas Isabel disse: “Não! Seu nome é João!”.
61 Ndojohu porãi hikwái. —Ndaipóri nde re'ýi kwéry pa'ũ-my avave héry va'e João, he'i isy-pe hikwái.
61 Então eles lhe disseram: “Não há ninguém em sua família com esse nome”,
62 Upéixa-gwi oporandu hikwái túvy-pe. Onhepombovava hikwái oporandu-vy túvy-pe gwa'ýry reryrã omombe'u hagwã.
62 e com gestos perguntaram ao pai como queria chamar o bebê.
63 Upéi onhepombovava ojerure-vy ome'ẽ uka hagwã ojéupe kwatia. Ome'ẽ-ma rire ohai kwatia-rehe. “João héry” he'i ohai-vy. Omombe'u ramo, “Ma'erã po omboheryse João-py” he'i hikwái opondera-vy.
63 Ele pediu que lhe dessem uma tabuinha e, para surpresa de todos, escreveu: “Seu nome é João”.
64 Ha ohai jave gwa'ýry réry, omonhe'ẽ uka jevy íxupe Nhandejáry. Nainhe'ẽnguvéi-ma. Onhe'ẽ porã jevy-ma ha omomba'egwasu Nhandejáry-pe: —Imarangatu tee va'e Nhandejáry, he'i onhe'ẽ-vy. —Ndaipóri ha'eixagwa ohekokwaa va'e, he'i Nhandejáry-pe omboete-vy.
64 No mesmo instante, Zacarias voltou a falar e começou a louvar a Deus.
65 Ha entéro oikwaa va'e opy'amirĩ reheve opondera ndera hesegwa hikwái. João rehegwa rerakwã omombe'u mbe'u Judéia yvy-rupi. Tetã ambue mbue mygwa-pe omombe'u mbe'u ave hikwái.
65 Toda a vizinhança se encheu de temor, e a notícia do que havia acontecido se espalhou por toda a região montanhosa da Judeia.
66 Ha herakwã renduha kwéry onhemongeta opy'apy-py hese. —Mbava'e tipo ojapo-ta upe kunumi? he'i. —Okakwaa-ma rire, mba'e po oiko va'erã íxugwi? he'i oporandu randu ojóupe. —Ha'e Nhandejáry rembihovasa voi nipo ra'e, he'i ojóupe hese. Ha Nhandejáry ohovasa meme mitã-me. Omombaraete ave íxupe onhe'ẽ-py oiko hagwã.
66 Todos que ficavam sabendo meditavam sobre esses acontecimentos e perguntavam: “O que vai ser esse menino?”. Pois a mão do Senhor estava sobre ele.
67 Ha upéi katu Nhandejáry Nhe'ẽ Marangatu tee va'e omohynyhẽ túvy Zacarias py'apy. Ome'ẽ íxupe hembiporaheirã:
67 Então seu pai, Zacarias, ficou cheio do Espírito Santo e profetizou:
68 he'i oporahéi-vy.he'i oporahéi-vy.
68 “Seja bendito o Senhor, o Deus de Israel, pois visitou e resgatou seu povo.
69 he'i.he'i oporahéi-vy.
69 Ele nos enviou poderosa salvação da linhagem real de seu servo Davi,
70 — ausente —
70 como havia prometido muito tempo atrás por meio de seus santos profetas.
71 he'i oporahéi-vy.
71 Agora seremos salvos de nossos inimigos e de todos que nos odeiam.
72 — ausente —
72 Ele foi misericordioso com nossos antepassados ao lembrar-se de sua santa aliança,
73 — ausente —
73 o juramento solene que fez com nosso antepassado Abraão.
74 — ausente —
74 Prometeu livrar-nos de nossos inimigos para o servirmos sem medo,
75 he'i Zacarias Nhandejáry-pe omboete-vy.
75 em santidade e justiça, enquanto vivermos.
76 he'i Zacarias gwa'ýry-pe hekorã omohenonde-vy íxupe,
76 “E você, meu filhinho, será chamado profeta do Altíssimo, pois preparará o caminho para o Senhor.
77 he'i.
77 Dirá a seu povo como encontrar salvação por meio do perdão de seus pecados.
78 — ausente —
78 Graças à terna misericórdia de nosso Deus, a luz da manhã, vinda do céu, está prestes a raiar sobre nós,
79 he'i Zacarias. Nhe'ẽ Marangatu tee va'e omohynyhẽ íxupe ipy'apy. Upéa-rupi Nhandejáry ome'ẽ inhe'erã omombe'u hagwã gwa'ýry rekorã omotenonde hesegwarã.
79 para iluminar aqueles que estão na escuridão e na sombra da morte e nos guiar ao caminho da paz”.
80 Upéi okakwaa porã-ma upe mitã. Hi'arandu porã voi upéa oiko-vy. Nhandejáry nhe'ẽ-py oiko, ojerovia ete hese. Ava rekwaty e'ỹ-rupi ogwata gwata oiko-vy. Gwe'ýi kwéry-pe Israel remiarirõ kwéry-pe atýra-py ojehexa uka hagwã áry peve ogwata gwata oiko-vy ava rekwaty e'ỹ-rupi.
80 João cresceu e se fortaleceu em espírito. E viveu no deserto até chegar o tempo de se apresentar ao povo de Israel.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.