Lucas 12

Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Upe jave ojogweroaty aty heta kente. Heta eterei-gwi onhomoanhamba, opyrũmba ojóehe. Ha Hesu katu gwemimbo'e kwéry-pe ranhe he'i: —Ani kena ererovia rei fariseu nhe'ẽ. Pene mbotavyse. Mbojape mbovuha nhanhomiha-rami opy'a ky'aha omo'ã kwaa, he'i. —Ani katu upéixa ereiko teĩ.
1 Visto que milhares de pessoas se aglomeraram, a ponto de se atropelarem umas às outras, Jesus começou a dizer, antes de tudo, aos seus discípulos:
2 Omokanhy va'ekwe gwive ojehexa uka jevy joty va'erã. Nhane reminhomigwe gwive ojekwaapa joty va'erã.
2 Não há nada encoberto que não venha a ser revelado, nem oculto que não venha a ser conhecido.
3 Opa ne remimombe'ukwe nhemi ha-py ere va'ekwe, atýra-py ohendu endu va'erã. Ere mbegwe mbegwe va'ekwe nde róga-py omombe'u hatã hatã jevy va'erã. Enterove remiendurã-rupi omombe'u hatã hatã va'erã. Fariseu rekoha-rami ani ereiko teĩ, he'i Hesu ohekombo'e-vy gwemimbo'e kwéry-pe.
3 Porque tudo o que vocês disseram às escuras será ouvido em plena luz; e o que disseram ao pé do ouvido no interior da casa será proclamado dos telhados.
4 He'i ave Hesu: —Peẽ, xe rembiayhu va'e kwéry, ani erekyhyje rei teĩ. Oĩ nhande rete jukaharã. Nhane nhe'ẽgwe-rehe ae ndaipu'akáiry voi. Ani erekyhyje rei teĩ íxugwi.
4 — Digo a vocês, meus amigos: não temam os que matam o corpo e, depois disso, nada mais podem fazer.
5 Tupã Nhandejáry tee-gwi ae erenhemokirirĩ erenhemomirĩ va'erã. Ha'e oipe'a va'erã ndéhegwi nde rekove. Ha upe rire oikwaa mamo pa ogwahẽ-ta ne nhe'ẽgwe. Ha'e ipu'aka tee va'e voi. Oikwaa ne mondo hagwã anháy renda-py. Upe nde rekove oipe'a kwaa va'e-gwi mate erenhemomirĩ va'erã.
5 Eu, porém, vou mostrar a quem vocês devem temer: temam aquele que, depois de matar, tem poder para lançar no inferno. Sim, digo que a esse vocês devem temer.
6 —Ani erekyhyje teĩ. Nhandejáry pene nhangarekoha voi. Ne mandu'a katu manimbe-rehe. Mixĩ eterei-gwi yvypóry nopenáiry hese. Nhavende ramo, mokõi-rehe mixĩmi nhagana arã. Ndovaléi voi yvypóry-pe. Nhandejáry ae onhangareko hese kwéry. Hymba tee voi manimbe. Omano ramo peteĩ, ha'e oikwaa gwymba omano ramoha hese kwéry opena-gwi. Ha nde-rehe openave gwembiayhu tee-gwi. Oikwaa voi nde rehegwa. Ne akã ragwe jepe peteĩ teĩ oipapapa-ma gwembiayhu tee-gwi. Upéixa-gwi ani erekyhyje teĩ va'erã avave-gwi.
6 — Não se vendem cinco pardais por duas moedinhas? Entretanto, Deus não se esquece de nenhum deles.
7 — ausente —
7 Até os cabelos da cabeça de vocês estão todos contados. Não temam! Vocês valem bem mais do que muitos pardais.
8 —Ha xe katu, he'i ave —xe Nhande Ryke'y tee va'e. Ere ramo nde rapixa-pe: “Hesu reroviaha voi ko xe” xe ave ha'e arã Nhandejáry rembigwái yváy pygwa kwéry-pe: “Xe rembiayhu voi upe va'e” ha'e arã nde-rehe.
8 — Digo mais a vocês: todo aquele que me confessar diante dos outros, também o Filho do Homem o confessará diante dos anjos de Deus;
9 Ha ere ramo “Xe ndajerovia mo'ãi Hesu-rehe. Xe ndaiko mo'ãiry Hesu rembigwái ramo” ere ramo, xe ave ha'e arã Nhandejáry rembigwái yváy pygwa kwéry-pe: “Ndaha'éi voi xe re'ýi upe va'e” ha'e arã nde-rehe.
9 mas o que me negar diante das pessoas será negado diante dos anjos de Deus.
10 —Xe ko Nhande Ryke'y tee va'e. Ne rembiapo vai ramo, xe-rehe erenhe'ẽ rei rei ramo jepe, omboyke-ta joty ndéhegwi Nhandejáry ne rembiapo vaikwe. Nhandejáry Nhe'ẽ Marangatu tee va'e-rehe ae erenhe'ẽ vai vai ramo nomboyke mo'ãvéi-ta ndéhegwi ne rembiapo vaikwe Nhandejáry. Nande py'a potĩ mo'ãvéi opa e'ỹ reheve.
10 Todo aquele que disser uma palavra contra o Filho do Homem, isso lhe será perdoado; mas, para o que blasfemar contra o Espírito Santo, não haverá perdão.
11 —Upéixa-gwi ou ramo ipoxy va'e nde pyhy nde reraha-vy, ani erejapura nde py'apy-py. Nde reraha ramo ojeporahéi haty-py, ani erejapura teĩ. Nde reraha ramo mburuvixa renonde-py, mburuvixagwasu renonde-py ave, ani erejapura teĩ ne nhe'ẽrã-rehe. “Mba'e tipo ha'e va'erã? Mba'éixa tipo anhe'ẽ-ta?” aipo-rami ani ere rei teĩ nde py'apy-py ereho-vy.
11 — Quando levarem vocês às sinagogas ou à presença de governadores e autoridades, não se preocupem quanto à maneira como irão responder, nem quanto às coisas que tiverem de falar.
12 Nhe'ẽ Marangatu tee va'e ae ne monhe'ẽ uka va'erã. Ipoxy va'e nde reraha jave, Nhe'ẽ Marangatu tee va'e ome'ẽ va'erã nde-vy ne nhe'ẽrã, he'i Hesu gwemimondo kwéry-pe pono ikyhyje oho-vy.
12 Porque o Espírito Santo lhes ensinará, naquela mesma hora, as coisas que vocês devem dizer.
13 Ha ojogweroaty va'e pa'ũ-gwi peteĩ he'i Hesu-pe: —Mbo'eháry, emombe'u xe ryke'y-pe omboja'o ja'o hagwã ore ru amyrĩ mba'ekwe. Xe ave aipota xe mba'erã, he'i Hesu-pe.
13 Nesse ponto, um homem que estava no meio da multidão disse a Jesus: — Mestre, diga a meu irmão que reparta comigo a herança.
14 Aipo ramo Hesu he'i íxupe: —Nahániry. Ndajúiry mba'ekwe amboja'o hagwã. Mba'eve namboja'o ukáiry. Ndaha'éi upearã xe aju.
14 Mas Jesus lhe respondeu:
15 Upéi he'i ave íxupe kwéry: —Pejeapysaka katu ko xe nhe'ẽ-rehe. Xáke, ani ereipota rei rei pende rapixa mba'e. Nhane mba'e reta reta rei ndaha'éi nhande rekoverã tee. Mba'eve ndererekói ramo jepe, nde py'a potĩ ramo ereiko porã va'erã, he'i onhemonhe'ẽ-vy íxupe kwéry.
15 Então lhes recomendou:
16 Upéi arandu nhe'ẽ omombe'u ojogweroaty va'e kwéry-pe. Imba'e reta va'e rehegwa-rami omombe'u gwekorã: —Oime araka'e peteĩ imba'e reta va'e, ijyvy porã va'e. Ijyvy porã-gwi nipo opu'ã porã íxupe hemitỹgwe ra'e. Heta eterei hemitỹgwe.
16 E Jesus lhes contou ainda uma parábola, dizendo:
17 Upéixa-gwi he'i opy'apy-py: “Upe xe remitỹgwe ryrurã mixĩ eterei. Heta eterei xe remitỹgwe. Ndaijái arã xe remitỹgwe ryru-py. Mba'e tipo ajapo-ta?” he'i opy'apy-py.
17 Então ele começou a pensar: “Que farei, pois não tenho onde armazenar a minha colheita?”
18 Upéi he'i ave, “Aikwaa-ma ajapo va'erã. Aitypa uka-ta upe xe remitỹgwe ryru kwéry. Ambotuvixave-ta xe remitỹgwe ryrurã. Ipyahu va'e-py amboyru-ta xe remitỹgwe, xe mba'e reta ave” he'i opy'apy-py.
18 Até que disse: “Já sei! Destruirei os meus celeiros, construirei outros maiores e aí armazenarei todo o meu produto e todos os meus bens.
19 “Avy'a va'erã voi ko xe” he'i. “Xe mba'e reta reta xe mbovy'a va'erã” he'i. “Namba'apovéi arã aiko-vy, heta eterei-ma xe mba'e kwéry-gwi. Naxe kane'ovéi-ma va'erã” he'i. “Apytu'u-ta. Akaru-ta. Opaixagwa ajapo-ta anhembovy'a hagwã” he'i upe imba'e reta va'e opy'apy-py, he'i Hesu omombe'u-vy arandu rehegwa nhe'ẽ.
19 Então direi à minha alma: ‘Você tem em depósito muitos bens para muitos anos; descanse, coma, beba e aproveite a vida.’”
20 —Ha upéixa oiko jave upe imba'e reta va'e, Nhandejáry he'i íxupe: “Nde, nane arandu porãi voi. Ne rembiereko heta ndovalevéi va'erã nde-vy. Ko pyhare eremano ete-ma va'erã. Ne mba'ekwe opyta rei-ta. Nde rekoviare mate oiporu-ta. Ndovaléi voi arã nde-vy ne mba'e reta” he'i Nhandejáry upe omba'e reta-rehe opena eterei va'e-pe, he'i Hesu omombe'u-vy arandu rehegwa nhe'ẽ.
20 Mas Deus lhe disse: “Louco! Esta noite lhe pedirão a sua alma; e o que você tem preparado, para quem será?”
21 Upéi he'i ave omombe'u-vy íxupe kwéry: —Upéixa voi omba'e reta-rehe opena eterei va'e. Omba'e reta reta ojéupe gwarã-rehe mate opena. Ha Nhandejáry remimbota-rehe nopenáiry. Ojéupe gwarã nonhongatu mo'aĩ yváy-py.
21 — Assim é o que ajunta tesouros para si mesmo, mas não é rico para com Deus.
22 Upéi omombe'u gwemimbo'e kwéry-pe imba'e-rehe: —Ani erejepy'apy teĩ ne remikotevẽrã-rehe. Anive ereporandu randu nde py'apy-py upéa-rehe. “Ma'erã tipo ajapo-ta xe remi'urã-rehe? Mba'éixa tipo ajapo-ta xe aorã-rehe?” niporãi aipo ere erejepy'apy eterei ereiko-vy.
22 A seguir, Jesus se dirigiu aos seus discípulos, dizendo:
23 Ndaha'éi nhane rembi'u-rehe, nhande ao-rehe jaiko porã Nhandejáry ndive.
23 Porque a vida é mais do que o alimento, e o corpo, mais do que as roupas.
24 —Ne mandu'a porã katu xopĩgwasu-rehe. Onhemitỹ e'ỹ va'e upéa, omono'õ e'ỹ va'e ave, ojapo e'ỹ va'e gwembi'u renagwã va'e ave, nomoĩngatúi gwemi'urã. Nhandejáry ae omongaru íxupe kwéry. Ha kente katu iporãve gwyra kwéry-gwi. Iporãve-gwi onhangareko porãve-ta hese kwéry Nhandejáry.
24 Observem os corvos, que não semeiam, não colhem, não têm despensa nem celeiros; contudo, Deus os sustenta. Vocês valem muito mais do que as aves!
25 —Erejepy'apy eterei ne remikotevẽ-rehe. Nde ae nande pu'akái ndéjehe. Nde ae ni peteĩ áry nderehupity kwaáiry nde tujave hagwã. Nde ae nande pu'akái ndéjehe. Upéixa ramo anive erejepy'apy teĩ ne remikotevẽ-rehe, he'i Hesu omombe'u-vy.
25 Quem de vocês, por mais que se preocupe, pode acrescentar um côvado ao curso da sua vida?
26 — ausente —
26 Portanto, se não podem fazer nada quanto às coisas mínimas, por que se preocupam com as outras?
27 Upéi he'i ave: —Tapene mandu'a katu yvoty nhu mygwa-rehe, okakwaa rei va'e-rehe. Nomba'apói, noipogwãiry. Iporã rei oĩ-vy. Ha'e-ta katu xe, Mburuvixagwasu Salomão amyrĩ ao iporã ete voi va'ekwe. Ha ijao-gwi iporãve voi yvoty.
27 Observem como crescem os lírios: eles não trabalham, nem fiam. Eu, porém, afirmo a vocês que nem Salomão, em toda a sua glória, se vestiu como qualquer deles.
28 Ndahi'aréi va'e voi yvoty. Ãy katu oĩ, ko'ẽ ramo ipirupa jevy-ma va'erã, ohapy jevy-ma va'erã, ndaiporivéi jevy-ma va'erã. Nhandejáry mba'e voi yvoty. Onhangareko porã omba'e-rehe. Ha nde katu, nde ave Nhandejáry remimoingo va'e voi nde. Yvoty-gwi nde tuvixave íxupe. Upéixa-gwi onhangareko porãve ave nde-rehe Nhandejáry. Ma'erã nderejeroviái hese? Ejerovia ete katu hese nde py'agwapy hagwã.
28 Ora, se Deus veste assim a erva que hoje está no campo e amanhã é lançada no forno, muito mais fará por vocês, homens de pequena fé!
29 —Ani erejapura teĩ ani erevy'are'ỹ teĩ ne remikotevẽ-rehe. Ere rei rei nde py'a-py, “Mba'e tipo ajapo-ta ajohu hagwã xe remi'urã, xe ay'u hagwã?” ere rei nde py'apy-py. —Ani erejapura eterei teĩ ne remikotevẽ-rehe.
29 Portanto, não fiquem perguntando o que irão comer ou beber e não fiquem preocupados com isso.
30 Entéro kente, Nhandejáry-rehe ojerovia e'ỹ va'e gwive upéa ojapo. Ha nde, ani erejapo ha'eixagwa. Nhandejáry, nde Ru yváy pygwa oikwaa-ma ne remikotevẽ.
30 Porque os gentios de todo o mundo é que procuram estas coisas; mas o Pai de vocês sabe que vocês precisam delas.
31 Nde katu epena meme hese. Ha'e ne ruvixarã. Hemimbota-rehe mate epena. Upéixa erejapo meme ramo, ha'e nde rexakwaa porã-ta. Ome'ẽ-ta nde-vy ne remikotevẽ va'e.
31 Busquem, antes de tudo, o seu Reino, e estas coisas lhes serão acrescentadas.
32 —Upéixa-gwi peẽ, xe rembiayhu kwéry ani pejapura rei teĩ. Napende retái ramo jepe, ani pekyhyje rei teĩ. Nhandejáry Nhande Ru yváy pygwa pende poravo-ma va'ekwe peiko hagwã hendive. Pemoirũ-ma va'erã íxupe pene ruvixarã.
32 — Não tenha medo, ó pequenino rebanho; porque o Pai de vocês se agradou em dar-lhes o seu Reino.
33 Upéixa-gwi anive ne rakate'ỹ eterei ne mba'e kwéry-rehe. Iporãve ne rakate'ỹ Nhandejáry remimbota-rehe nde rekoha porãrã hagwã. Upéa-rehe evendepa ne mba'e kwéry hepykwe ereme'ẽ hagwã iporiahu va'e kwéry-pe. Upéixa erejapo nde rekoha porãve hagwã yváy-py. Hyru-py eremono'õ va'e, ne mba'e, ndohói arã ne ndive yváy-py. Ndaha'éi upe pygwarã ne mba'e ko yvy pygwa va'e. Nhandejáry remimbota-rupi ereiko ramo ae, nde rekoha porãrã erehupity arã yváy-py. Nde rekoha porãrã hemimonda e'ỹ va'e, hembi'u e'ỹ va'e ave nde ao raso rembi'u e'ỹ va'e ave nde rekoha porãrã. Ne rakate'ỹha-rehe erepena pena va'erã. Erepytase arã indive. Upéixa-gwi iporãve nde-vy ne rakate'ỹ Nhandejáry remimbota-rehe, he'i Hesu gwemimbo'e kwéry-pe.
33 Vendam os seus bens e deem esmola; façam para vocês mesmos bolsas que não desgastem, tesouro inesgotável nos céus, onde o ladrão não chega, nem a traça corrói,
34 — ausente —
34 porque, onde estiver o tesouro de vocês, aí estará também o seu coração.
35 Upéi he'i jevy Hesu: —Xe ra'arõ katu xe Nhande Ryke'y tee va'e agwahẽha óra. Amombe'u-ta peẽ-my mba'éixa pa tekotevẽ xe ra'arõ mburuvixa-pe oha'arõ va'e rehegwa nhe'ẽ-rami. —Oĩ va'ekwe imba'e reta va'e. Oho omenda va'e karugwasu ha-py. Ha hembigwái kwéry oha'arõ arõ íxupe ou jevy hagwã. Oku'a jopyha ndoipe'áiry. Tataendy nombogwéiry. Oha'arõ tee oiko-vy. Omonhenduha oha'arõ. Ogwahẽhaty oha'arõ sapy'a ogwahẽ ramogwarã oipe'a hagwã okẽ. —Ha'e-ta katu peẽ-my: Ovy'a voi va'erã upe ijáry-rehe oha'arõ va'e kwéry. Ogwahẽ ramo ijáry, ogwereko porã va'erã gwĩ gwembigwái ndokéiry va'e-pe.
35 — Estejam preparados, com o corpo cingido e as lamparinas acesas.
36 — ausente —
36 Façam como os homens que esperam pelo seu senhor, ao voltar ele das festas de casamento; para que logo abram a porta, quando vier e bater.
37 — ausente —
37 Bem-aventurados aqueles servos a quem o senhor, quando vier, encontrar vigilantes. Em verdade lhes digo que ele há de cingir-se, dar-lhes lugar à mesa e, aproximando-se, os servirá.
38 —Avave ndoikwaái igwahẽ hagwã áry. Pyhare pyte-py para'e ogwahẽ-ta, haimete-ma ko'ẽ jave para'e ogwahẽ-ta. Oha'arõ arõ joty oiko-vy hembigwái. Ogwahẽ ramo ijáry ndokéi va'e ovy'a va'erã. Ijáry joty ohexakwaa va'erã upe gwembigwái ha'arõha-pe. —Upe hembigwái ha'arõháixa peẽ katu tapeiko xe ra'arõ-vy, he'i Hesu. —Xe Nhande Ryke'y tee va'e aju jevy-ta. Avave ndoikwaái agwahẽ hagwã áry. Xe ra'arõ arõ-vy katu peiko kena. —Amombe'u jevy-ta mba'éixa pa tekotevẽ xe ra'arõ óga járy nhe'ẽ-rami, he'i Hesu. —Óga járy oikwaa ramo ra'e imonda va'e ogwahẽ ramoha áry ndokéi arã ra'e ha'arõ oiko-vy pono oike imondase va'e. —Upéixa ave peẽ xe ra'arõ-vy peiko katu. Ndereikwaái arã xe agwahẽ hagwã áry. Tane mandu'a meme katu xe-rehe. “Ogwahẽ-tama para'e” ere xe-rehe. Upéixa xe ra'arõ, he'i Hesu gwembiayhu kwéry-pe.
38 Quer ele venha à meia-noite ou de madrugada, bem-aventurados serão eles, se os encontrar vigilantes.
39 — ausente —
39 Porém, considerem isto: se o pai de família soubesse a que hora viria o ladrão, não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
40 — ausente —
40 Estejam também vocês preparados, porque o Filho do Homem virá à hora em que vocês menos esperam.
41 Upéi Pedro he'i Hesu-pe oporandu-vy: —Kiva'e-pe eremombe'u kuri arandu rehegwa nhe'ẽ, ore Járy? Ore-vy gwarã para'e, entéro va'e pegwarã para'e? he'i oporandu-vy. —Ore, ndoroikwaáiry, he'i.
41 Então Pedro perguntou: — Senhor, esta parábola é só para nós ou também para todos?
42 —Amombe'u-ta peẽ-my tembigwái rekoha rehegwa nhe'ẽ-rami peha'arõ hagwã peiko-vy, he'i. —Kiva'e po hekoha porã va'e, kiva'e po hekoha vai ave amombe'u-ta peẽ-my, he'i. —Oĩ va'ekwe kwimba'e heta hembigwái va'e. Mombyry ohose-gwi he'i gwembigwái hi'arandu va'e-pe: “Xe mba'e-rehe enhangareko katu. Xe rembigwái kwéry-rehe eremanda ave. Eremboja'o ja'o hagwã ereme'ẽ-vy hemi'urã kwéry íxupe gwarã” he'i. Upéa he'i rire oho oheja gwekoviarã ijáry.
42 O Senhor respondeu:
43 —Ogwahẽ jevy-ma ramo otopa jevy gwembigwái-pe. Ovy'a voi arã upe ijáry nhe'ẽ-rupi omanda porã va'e ogwahẽ jevy-ma ramo herekwa.
43 Bem-aventurado aquele servo a quem seu senhor, quando vier, achar fazendo assim.
44 —Anhetegwa amombe'u-ta peẽ-my: Upe herekwa va'e ovy'a eterei va'erã gwembigwái ndive. Ovy'a-gwi he'i va'erã íxupe: “Iporã voi ne rembiapokwe. Avy'a voi ne rembiapokwe-rehe. Upéixa-gwi xe areko va'e-rehe erenhangareko meme-ta.” Aipo he'i arã ijáry gwembigwái porã va'e-pe.
44 Em verdade lhes digo que lhe confiará todos os seus bens.
45 —Ha ndovy'a mo'ãi va'erã upe ijáry nhe'ẽ-rupi ndoikói va'e, omanda vai va'e. Upéa, ndoúi jave ijáry, he'i rei arã nipo opy'apy-py “Hi'are-ta voi xe rerekwa.” Ha upéa-rehe nahembiapo porãvéi-ma. Tembiapo vai vai ojapo. Onhembosarái hembigwái ambue kwéry-rehe, kwimba'e-pe kunha-pe ave oinupã nupã oiko-vy. Okaru karu oiko-vy. Oka'u ka'u ave oiko-vy.
45 Mas o que acontecerá se aquele servo disser consigo mesmo: “Meu senhor demora para vir”, e começar a espancar os empregados e as empregadas, a comer, a beber e a embriagar-se?
46 —Ha hembiapo vai jave, ojáry-rehe naimandu'avéi jave, ogwahẽ jevy va'erã ijáry. Ogwereko asy asy ete uka va'erã gwembigwái hembiapo vaikwe-rehe. Omoĩ uka va'erã upe gwembigwái hembiapo vai va'e kwéry ha-py. Nhandejáry-rehe ndojeroviái va'e ha-py omondo arã íxupe.
46 Virá o senhor daquele servo, em dia em que não o espera e em hora que não sabe, e irá aplicar-lhe um castigo severo, condenando-o com os infiéis.
47 —Ha'e-ta ave peẽ-my: Upe ijáry remimbota oikwaa-ma jave ojapo e'ỹ va'e ohasa asy asy va'erã. Gwembiapo porã e'ỹ-rehe ohasa asy va'erã. Ndojaposéi-gwi ndojapói.
47 — Aquele servo que conheceu a vontade de seu senhor e não se aprontou, nem fez segundo a sua vontade, será punido com muitos açoites.
48 Ha upe ijáry remimbota ndoikwaái va'e hembiapo vai-rehe jepe ndohasa asy etéiry va'erã joty. —Heta ome'ẽ me'ẽ rire nhande-vy, hekovia heta ojerure rure ave arã. Hetave tave ome'ẽ rire, hetave tave ave ojerure rure arã nhande-vy.
48 Aquele, porém, que não soube a vontade do seu senhor e fez coisas dignas de reprovação levará poucos açoites. Mas àquele a quem muito foi dado, muito lhe será exigido; e àquele a quem muito se confia, muito mais lhe pedirão.
49 Upéi he'i jevy Hesu: —Aju va'ekwe ko yvy-py. Tata-rami aru xe pu'aka kente kwéry-rehe. Ambojepotase eterei va'e vérami aiko-vy pya'e hendy porã hagwã.
49 — Eu vim para lançar fogo sobre a terra, e bem que eu gostaria que já estivesse aceso.
50 Tekotevẽ ae ahasa asy xe aiko-vy ou e'ỹ mboyve. Ajepy'apy hese aha'arõ-vy. Ahasa asy ha'arõ-vy.
50 Mas existe um batismo pelo qual tenho de passar, e como me angustio até que o mesmo se cumpra!
51 —Pende py'a-py penhemongeta rei xe-rehe. “Ou ombopy'agwapy enterove-pe peteĩxa oiko hagwã hikwái. Ou ponove ndaija'éi ojóehe ou-vy” peje rei xe-rehe peiko-vy. Ndaha'éiry upéa-rehe xe aju. Aju kente kwéry amboja'o-vy. Ndaijojavéi voi va'erã kente kwéry xe-rehe ha-py. Napeteĩxáiry voi va'erã.
51 Vocês pensam que vim para dar paz à terra? Eu afirmo a vocês que não; pelo contrário, vim para trazer divisão.
52 Ãy gwive he'ýi kwéry, peteĩ óga gwigwa napeteĩxavéi va'erã xe moirũ va'e ipa'ũ-my oĩ-gwi. Ndaijojavéiry arã gwe'ýi kwéry ndive upéixa-gwi.
52 Porque, daqui em diante, estarão cinco divididos numa casa: três contra dois e dois contra três.
53 Túvy ija'e'ỹ va'erã gwa'ýry-rehe ha ta'ýry gwu-rehe. Kunha ija'e'ỹ va'erã omemby kunha-rehe ha imemby kunha osy-rehe. Kunha ija'e'ỹ va'erã ome sy-rehe. Imena sy ija'e'ỹ va'erã omemby rembireko-rehe ave. Napeteĩxái ojohayhu va'erã xe-rehe ha-py, he'i onhemombe'u-vy Hesu.
53 Estarão divididos: pai contra filho, filho contra pai; mãe contra filha, filha contra mãe; sogra contra nora e nora contra sogra.
54 He'i ave gwenonde-py ijaty okwa va'e-pe: —Ygwasu-gwi ou ramo arai oky hagwã, “Oky-tama nhande-vy” peje ramo, oky voi.
54 Jesus disse ainda às multidões:
55 “Yvy aku-gwi ou yvytu haku vai hagwã nhande-vy” peje ave. Haku vai voi ave.
55 E, quando notam que sopra o vento sul, dizem que fará calor, e assim acontece.
56 Arai erehexa ramo ereikwaa-ma oky hagwã. Yvytu aku nde pete ramo ereikwaa-ma haku vai-ta ave. Áry-rehe ne arandu voi. Ma'erã-gwi nane arandu porãi Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ erehendu hagwã. Nde, nde py'a ky'aha eremo'ã kwaa, ma'erã-gwi nane arandu porãi erehexa kwaa hagwã xe-rehe. Mbava'e-rehe po he'ise xe rembiapo porã ndapeikwaái voi.
56 Hipócritas! Vocês sabem interpretar a aparência da terra e do céu, mas não sabem discernir esta época?
57 Ma'erã-gwi po nderejehexa kwaáiry nde rekoha-rehe ne arandu porã hagwã? he'i onhemonhe'ẽ-vy.
57 — E por que não julgam também por vocês mesmos o que é justo?
58 —Oĩ ramo nde-vy ipoxy va'e, he'i ramo nde-vy: “Ne rembiapo vai va'ekwe xe-vy. Nerembohekoviái xe-vy xe mba'e ne rembiporu va'ekwe. Upéa-rehe aha-ta mburuvixa-pe oromombe'u-vy.” Aipo he'i ramo nde-vy, ani nde poxy teĩ joty. Enhe'ẽ mbegwe mbegwe joty íxupe. Nde reraha ramo mburuvixa renda-py, tape-rupi erenhe'ẽ porã porã joty íxupe ponove ipoxy ne ndive. Ereiko porã jevy hagwã indive embopy'a porã jevy ndejéupe. Ipoxy reheve ogwahẽ ramo mburuvixa renda-py, niporãi arã voi nde-vy. Ne rembiapo vai-rehe mburuvixa ne moĩ uka arã preso. Polícia-pe nde pyhy uka va'erã, nde reraha uka va'erã.
58 Quando você for com o seu adversário ao magistrado, faça o possível para chegar a um acordo com ele enquanto vocês estão a caminho, para não acontecer que ele arraste você ao juiz, o juiz entregue você ao oficial de justiça e o oficial de justiça ponha você na prisão.
59 Nde, neresẽvéi-ma va'erã ne moĩ hagwe-gwi. Erembohekoviapa ete-ma rire mate, ne mosẽ jevy va'erã, he'i Hesu.
59 Digo-lhe que você não sairá dali enquanto não pagar o último centavo.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Lucas 12, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.