João 1
Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NVT
1 Ko'yvy nhepyrũ e'ỹ vyteri ramo, oiko-ma va'ekwe Nhandejáry reko kwaa ukaha. Upe heko kwaa ukaha Nhandejáry ndive oiko. Upe heko kwaa ukaha Nhandejáry va'e ave voi ko.
1 No princípio, aquele que é a Palavra já existia. A Palavra estava com Deus, e a Palavra era Deus.
2 Ko'yvy nhepyrũ e'ỹ vyteri ramo, ha'e oiko va'ekwe Nhandejáry ndive.
2 Ele existia no princípio com Deus.
3 Entéro mba'e rereko kwaaharã voi ha'e oiko va'ekwe. Ojapo e'ỹ ramo mba'eve ndoikói. Ha'e anho mba'e apoharã oiko.
3 Por meio dele Deus criou todas as coisas, e sem ele nada foi criado.
4 Ha'e nhane moingoharã voi. Nhane moingo rire, nhande py'a-py nhande resape va'e-rami nhane mo'arandu porã va'ekwe.
4 Aquele que é a Palavra possuía a vida, e sua vida trouxe luz a todos.
5 Pytũ-my oiko vérami va'e-pe ohesape. Ha ndaipóri imbogweharã.
5 A luz brilha na escuridão, e a escuridão nunca conseguiu apagá-la.
6 Ha upéi katu ojekwaa va'ekwe kwimba'e héry va'e João. Ha'e Nhandejáry remimoĩ omombe'u hagwã.
6 Deus enviou um homem chamado João
7 Ojekwaa ou-vy João anhetegwa mombe'uharã, hembiexagwe hemiendukwe mombe'uharã ave. He'i João: “Nhande resapeha va'e ko upe va'e nhane mo'arandu-vy” he'i ou-vy Nhandejáry reko kwaa ukaha-rehe. Ou omombe'u ogwerovia uka porã porã hagwã enterove va'e-pe.
7 para falar a respeito da luz, a fim de que, por meio de seu testemunho, todos cressem.
8 Ha João katu ndaha'éi nhande resape teeharã. Nhande resapeharã mombe'uharã ae ojekwaa ou-vy.
8 Ele não era a luz, mas veio para falar da luz.
9 Ha upe Nhandejáry reko kwaa ukaha katu nhande resape teeharã va'e voi. Upe ramo ogwahẽ-ma va'ekwe nhande-vy ou-vy ko yvy ári upe heko kwaa ukaha. Peteĩ teĩ nhande resapepa hagwã nhane mo'arandu-vy ou va'ekwe. Ha'e nhande resape teeharã va'e voi.
9 Aquele que é a verdadeira luz, que ilumina a todos, estava chegando ao mundo.
10 Ha'e oiko va'ekwe nhane pa'ũ-rupi. Nhande kwéry-pe nhane moingo ramo jepe va'ekwe, ndajaikwaáiry joty va'ekwe voi íxupe.
10 Veio ao mundo que ele criou, mas o mundo não o reconheceu.
11 Ogwahẽ ou-vy ramo jepe va'ekwe gwe'ýi kwéry retã-my, ndogwerovy'áiry joty íxupe. Ombojevy ae íxupe he'ýi judeu kwéry va'e.
11 Veio a seu próprio povo, e eles o rejeitaram.
12 Ha inhe'ẽ renduha-pe gwive he'i: “Eiko katu xe nhe'ẽ-py Nhandejáry ra'y ramo” he'i peteĩ teĩ-me. Ojerovia héry-rehe va'e-pe gwive: “Eiko katu Nhandejáry ra'y ramo” he'i.
12 Mas, a todos que creram nele e o aceitaram, ele deu o direito de se tornarem filhos de Deus.
13 Jaiko ramo nhande sy-gwi, ndajaikói vyteri Nhandejáry ra'y ramo. Jaiko ramo nhande ru gwa'yryrã oipota-gwi, ndajaikói vyteri Nhandejáry ra'y ramo. Ojereropyahu nhande rekoha rire ae, oiko Nhande Ru tee ramo Nhandejáry. Nhandejáry ra'y ramo jaiko. Teko rei remimbota-rupi ndajaikói Nhandejáry ra'y ramo. Nhandejáry remimbota-rupi ae jaiko Nhandejáry ra'y ramo.
13 Estes não nasceram segundo a ordem natural, nem como resultado da paixão ou da vontade humana, mas nasceram de Deus.
14 Ha Nhandejáry reko kwaa ukaha nhande rete poru-ma va'ekwe. Nhande-rami oiko-ma va'ekwe. Nhane pa'ũ-rupima oiko. Oroma'ẽ ma'ẽ va'ekwe hese. Ore resa-rupi oiko va'e. Hekoha porã tee va'e ra'e. Orohexa porã ramo: “Ha'eixagwa ndaipóri” oro'e hese. “Nhande Ru ra'y tee ha'e anho oiko va'e rekoha-rami voi upéa” oro'e orohexa-vy. Ha'e nhande rereko porã porã meme va'ety nhande rexakwaa rei-vy. Ha'e anhetegwa meme va'e mombe'uha ave.
14 Assim, a Palavra se tornou ser humano, carne e osso, e habitou entre nós. Ele era cheio de graça e verdade. E vimos sua glória, a glória do Filho único do Pai.
15 Ha João katu omombe'u va'ekwe hesegwa. He'i: —Upe va'e xe remimombe'ukwe kuri, he'i. —Ha'e kuri hese amombe'u-vy, “Ha'e ipyahuve ramo jepe xéhegwi, xe renondegwa joty” ha'e hese. “Upe va'e onhemboeteve va'e xéhegwi, hi'aranduve va'e xéhegwi. Xe rekove e'ỹ ramo vyteri, ha'e oiko va'ekwe yváy-py” ha'e kuri hese amombe'u-vy, he'i va'ekwe omombe'u-vy onhe'ẽ hatã-vy.
15 João deu testemunho dele quando disse em alta voz: “Este é aquele a quem eu me referia quando disse: ‘Alguém virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’”.
16 Ha ha'e katu ojehegwigwa-py nhande rovasapa porã rei kuri. Iporãve rãve va'e-py nhande rexakwaa rei oiko-vy.
16 De sua plenitude todos nós recebemos graça sobre graça.
17 Yma va'ekwe omombe'u nhande-vy va'ekwe tekoharã myamyrĩ Moisés omombe'u va'ekwe. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u nhane rekoharã. Ha upéi katu Hesu Cristo nhande rovasa kuri nhande rexakwaa rei-vy. Anhetegwa tee va'e omombe'u kuri nhande-vy.
17 Pois a lei foi dada por meio de Moisés, mas a graça e a verdade vieram por meio de Jesus Cristo.
18 Ha Nhandejáry katu nhane rembiexa e'ỹ va'e voi. Ha ta'ýry katu peteĩmi oiko va'e, Nhandejáry rembiayhu tee va'e voi, oikwaa uka nhande-vy Nhandejáry rehegwa.
18 Ninguém jamais viu a Deus, mas o Filho único, que mantém comunhão íntima com o Pai, o revelou.
19 Ha judeu ruvixa kwéry katu ombou va'ekwe João renda-py Jerusalém pygwa ombou. Hemimbou pa'i levita héry va'e ave. Ogwahẽ ramo ha'e-py, oporandu João-pe: —Mbava'e tipo ere ndéjehe? he'i íxupe.
19 Este foi o testemunho de João quando os líderes judeus enviaram de Jerusalém sacerdotes e levitas para lhe perguntar: “Quem é você?”.
20 Ha João katu omombe'upa Hesu Cristo rehegwa nhe'ẽ. “Mbava'e tipo ere ndéjehe?” he'i ramo íxupe, nokirirĩry omombe'upa voi: —Xe ndaha'éi Cristo. Xe katu nhane resende ou-vy va'erã e'ỹ va'e voi. Pene remiha'arõ e'ỹ xe, he'i ójehe íxupe kwéry.
20 Ele respondeu com toda franqueza: “Eu não sou o Cristo”.
21 Upe-ma ramo Jerusalém-gwi ou va'ekwe oporandu jevy íxupe: —Aipo ramo, mbava'e tipo eremombe'u ndejehegwigwa? he'i íxupe. —Nde Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety héry va'e Elias ymagware remimoherakwãkwe pa nde ra'e? he'i oporandu íxupe. Ha João katu he'i: —Upe va'e e'ỹ ave xe, he'i íxupe kwéry. Upéi oporandu jevy íxupe hikwái: —Nde Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety nhane remiha'arõ va'e ymagware remimoherakwãkwe pa nde ra'e, he'i íxupe. —Ndaha'éiry. Upéa e'ỹ ave xe, he'i íxupe kwéry.
21 “Então quem é você?”, perguntaram eles. “É Elias?” “Não”, respondeu ele. “É o Profeta por quem temos esperado?” “Não.”
22 —Aipo ramo, mbava'e tipo eremombe'u ndejehegwigwa? he'i íxupe. —Emombe'u katu ore-vy orogweraha hagwã ne nhe'ẽgwe ore mbouhare-pe, he'i. —Mbava'e tipo ere ndéjehe? he'i íxupe hikwái.
22 “Afinal, quem é você? Precisamos de uma resposta para aqueles que nos enviaram. O que você tem a dizer de si mesmo?”
23 Upéixa he'i-ma ramo, ha'e oiporu yma gware nhe'ẽ. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety héry va'e Isaías nhe'ẽ oiporu oikwaa uka hagwã mba'éixa hembiapo: —Xe ko tekwaty e'ỹ-my gwĩ ou va'e-pe anhe'ẽ hatã va'e: “Pemoatyrõ katu Nhandejáry raperã” ha'e va'e voi kente kwéry-pe. Amombe'u íxupe tape ramigwarã-rami ambojehesa rerova uka hagwã hese, he'i ójehe oporandu va'e-pe.
23 João respondeu com as palavras do profeta Isaías: “Eu sou uma voz que clama no deserto: ‘Preparem o caminho para a vinda do Senhor!’”.
24 Upe ramo he'i íxupe hikwái. Upéa onhembou va'ekwe fariseu kwéry va'e he'i:
24 Então os fariseus que tinham sido enviados
25 —Aipo ramo mbava'e-gwi po ereporomongarai ereiko-vy? he'i íxupe. —Cristo ou va'erã e'ỹ nde. Elias héry va'e e'ỹ ave nde. Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety, nhane remiha'arõ va'e e'ỹ ave nde. Upéa-gwi ma'erã po ereporomongarai ereiko-vy? he'i oporandu íxupe.
25 lhe perguntaram: “Se você não é o Cristo, nem Elias, nem o Profeta, que direito tem de batizar?”.
26 Upe ramo he'i: —Xe, he'i —y-py mante aporomongarai va'e. Ha pene pa'ũ-my katu oĩ peikwaa e'ỹ va'e.
26 João lhes disse: “Eu batizo com água, mas em seu meio há alguém que vocês não reconhecem.
27 Ha'e ipyahuve ramo jepe xéhegwi, xe rekove e'ỹ ramo, oiko va'ekwe yváy-py, he'i. —Amboete eterei íxupe. Upéa-gwi, xe mirĩve-gwi, xe atĩ-gwi ave, ni hembigwái ramo jepe ndikatúi aiko, he'i íxupe kwéry oporandu va'e-pe.
27 Embora ele venha depois de mim, não sou digno de desamarrar as correias de sua sandália”.
28 Upéixa oporandu randu ojóupe Betânia tetã-my, Jordão ysyry rovái. João oporomongarai ha-py onhomongeta hikwái.
28 Esse encontro aconteceu em Betânia, um povoado a leste do rio Jordão, onde João estava batizando.
29 Iko'ẽmba-ma ramo ohexa Hesu-pe ogwahẽ ou-vy ramo henda-py. Ohexa ramo, he'i íxupe: —Upe va'e ko Nhandejáry gwigwa ovexa ra'y ijukapyrã ramigwa ou upéa. Nhane rembiapo vaikwe omboyke va'erã nhandéhegwi, he'i hese.
29 No dia seguinte, João viu Jesus caminhando em sua direção e disse: “Vejam! É o Cordeiro de Deus, que tira o pecado do mundo!
30 —Upe va'e xe remimombe'u kuri, “Xe rapykwerigwa jepe ha'e. Xe aiko e'ỹ ramo, oiko-ma voi ha'e. Upe va'e onhemboeteve va'e xéhegwi. Xe aiko e'ỹ ramo, oiko-ma voi va'ekwe ha'e” ha'e kuri hese amombe'u-vy.
30 Era a ele que eu me referia quando disse: ‘Um homem virá depois de mim, muito mais poderoso que eu, pois existia muito antes de mim’.
31 Xejéhegwi rei ramo ndahexa kwaái hese hekoha. Ha Nhandejáry nhe'ẽ-py xe agwahẽ va'ekwe aju-vy aporomongarai hagwã y-py. Ojehexa uka hagwã myamyrĩ Israel remiarirõ kwéry-pe upe nhane remiha'arõ va'e aporomongarai aiko-vy, he'i Hesu-rehe.
31 Eu não o conhecia, mas vim batizando com água para que ele fosse revelado a Israel”.
32 Upéi João omombe'u gwembiexagwe, gwemiendukwe omombe'u ave: —Upe va'e, nhane remiha'arõ va'e ahexa ramo jepe, xejéhegwi rei ramo ndahexa kwaái hese hekoha. Nhandejáry oikwaa uka ramo xe-vy ae, aikwaa-ma hekoha. He'i va'ekwe xe-vy Nhandejáry: “Eporomongarai katu y-py” he'i. Upéi he'i jevy: “Erehexa-ta Nhe'ẽ Marangatu tee va'e ogwejy ou-vy ramo pykasu-rami. Ogwapy hese oĩ-vy ramo erehexa-ta ave. Upe va'e hese ogwejy va'erã voi omoingo va'erã pende py'a-py Nhe'ẽ Marangatu tee va'e-pe” he'i kuri xe-vy Nhandejáry. Ha upe rire katu ahexa Nhe'ẽ Marangatu tee va'e-pe pykasu-rami ogwejy ou-vy ramo. Yváy-gwi ogwejy ogwapy hese. Upe va'e ahexa voi.
32 Então João deu o seguinte testemunho: “Vi o Espírito Santo descer do céu na forma de uma pomba e permanecer sobre ele.
33 — ausente —
33 Eu não sabia quem ele era, mas, quando Deus me enviou para batizar com água, disse-me: ‘Aquele sobre o qual você vir o Espírito descer e permanecer, esse é o que batizará com o Espírito Santo’.
34 Ahexapa-ma voi. Upéa-gwi amombe'u peẽ-my ahexa va'ekwe. Upe va'e katu Nhandejáry ra'y voi, he'i João omombe'u-vy.
34 Eu vi isso acontecer e, portanto, dou testemunho de que ele é o Filho de Deus”.
35 Iko'ẽ jevy-ma ramo, João onhembo'y jevy oĩ-vy mokõi hemimbo'e ndive.
35 No dia seguinte, João estava novamente com dois de seus discípulos.
36 Ha Hesu katu ohasa oho-vy. Ohexa ramo Hesu-pe: —Upe va'e ko Nhandejáry gwigwa ovexa ra'y ijukapyrã ramigwa upéa, he'i Hesu-rehe.
36 Quando viu Jesus passar, olhou para ele e declarou: “Vejam! É o Cordeiro de Deus!”.
37 Ha mokõi hemimbo'e katu ohendu ramo inhe'ẽ, oho Hesu
37 Ao ouvirem isso, os dois discípulos de João seguiram Jesus.
38 Ha Hesu ojeapa hese ohexa ou ramo gwapykwéri: —Mbava'e tipo ereipota? he'i mokõive va'e-pe. —Kipy tipo ereiko va'e nde, porombo'eháry? he'i Hesu-pe.
38 Jesus olhou em volta e viu que o seguiam. “O que vocês querem?”, perguntou. Eles responderam: “Rabi (que significa ‘Mestre’), onde o senhor está hospedado?”.
39 —Peju katu pehexa, he'i íxupe. Upe-ma ramo oho ohexa oiko ha-py. Ka'arugwasu-ma. Upéa-gwi opyta Hesu ndive. Ka'aru ete peve indive opyta.
39 “Venham e vejam”, disse ele. Eram cerca de quatro horas da tarde quando o acompanharam até o lugar onde Jesus estava hospedado, e passaram o resto do dia com ele.
40 Upe mokõi va'e ohendu rire João nhe'ẽ oho ra'e Hesu rapykwéri. Peteĩ héry va'e André. Ha'e Simão Pedro ryvy va'e.
40 André, irmão de Simão Pedro, era um dos dois que ouviram o que João tinha dito e seguiram Jesus.
41 Pya'e oho gwyke'ýry reka-vy. Otopa rire he'i íxupe: —Orotopa-ma Messias héry va'e, he'i íxupe. Cristo nhane remiha'arõ va'e-pe he'i Messias.
41 André foi procurar seu irmão, Simão, e lhe disse: “Encontramos o Messias (isto é, o Cristo)”.
42 Ogweru gwyke'ýry-pe Hesu renda-py. Ogwahẽ rire, ohexa katu katu íxupe Hesu: —Nde katu João ra'y. Nde réry Simão. Ha ahekoviarõ-ta nde réry. Erenhehenói-ta Cefas-py, he'i tyke'ýry-pe. Ha inhe'ẽ ambue-py ohenói Pedro-pe. Pedro he'ise ita.
42 Então André levou Simão para conhecer Jesus. Olhando para ele, Jesus disse: “Você é Simão, filho de João, mas será chamado Cefas (isto é, Pedro)”.
43 Iko'ẽ jevy-ma ramo: —Jaha katu Galiléia yvy-koty, he'i Hesu. Upéi otopa Filipe-pe: —Eju, xe moirũ katu, he'i íxupe.
43 No dia seguinte, Jesus decidiu ir à Galileia. Encontrou Filipe e lhe disse: “Siga-me”.
44 Ha Filipe katu Betsaida tetã mygwa. André tyke'ýry ndive upe tetã mygwa ave.
44 Filipe era de Betsaida, cidade natal de André e Pedro.
45 Ha upéi katu Filipe oho otopa Natanael-pe. Ha omombe'u íxupe: —Orotopa-ma voi José ra'y Hesu-pe, Nazaré pygwa va'e. Upe va'e-rehe yma ohai va'ekwe kwatia-rehe Moisés amyrĩ, nhane rekorã omombe'u jave nhande kwéry-pe. Ohai va'ekwe hese myamyrĩ Nhandejáry nhe'ẽ-py omombe'u va'ety kwéry ave, he'i Natanael-pe.
45 Filipe foi procurar Natanael e lhe disse: “Encontramos aquele sobre quem Moisés, na lei, e os profetas escreveram! Seu nome é Jesus de Nazaré, filho de José”.
46 —“Nazaré pygwa” ere kuri xe-vy, he'i. —Upéa tetã-gwi xe ndaikwaái osẽ porã va'e, he'i Filipe-pe imombe'u-vy. —Nde katu eju terehexa, he'i Natanael-pe.
46 “Nazaré!”, exclamou Natanael. “Pode vir alguma coisa boa de Nazaré?” “Venha e veja você mesmo”, respondeu Filipe.
47 Upéi Hesu ohexa Natanael-pe ogwahẽ ou-vy ramo henda-py: —Upéa ko Israel re'ýi tee va'e. Nhane mbotavy e'ỹ va'e voi, he'i hese.
47 Jesus viu Natanael se aproximar e disse: “Aí está um verdadeiro filho de Israel, um homem totalmente íntegro”.
48 Ohendu ramo inhe'ẽ, he'i: —Mba'éixa po xe kwaa? he'i Hesu-pe. —Eregwapy ereĩ-vy ramo vyteri figo máta gwy-py, orohexa-ma voi. Orohexa-ma voi kuri eregwapy ramo ha upe rire katu ne renói-ma Filipe, he'i Natanael-pe Hesu.
48 “Como o senhor sabe a meu respeito?”, perguntou Natanael. Jesus respondeu: “Vi você sob a figueira antes que Filipe o chamasse”.
49 —Nde katu Nhandejáry ra'y tee voi, porombo'eháry. Myamyrĩ Israel remiarirõ ruvixagwasu ave nde, he'i Hesu-pe.
49 Então Natanael exclamou: “Rabi, o senhor é o Filho de Deus, o Rei de Israel!”.
50 Upe-ma ramo Hesu he'i íxupe: —Ha'e-ma kuri nde-vy, “Eregwapy ereĩ-vy ramo figo máta gwy-py orohexa-ma” ha'e nde-vy. Upe va'e-gwi mante xe rerovia-ma tipo? he'i. —Ha ko'ánga katu tuvixa mba'e va'e erehexa va'erã iporãve va'e ave, he'i Natanael-pe Hesu.
50 Jesus lhe perguntou: “Você crê nisso porque eu disse que o vi sob a figueira? Você verá coisas maiores que essa”.
51 Upéi he'i upe-py oĩ va'e-pe gwive: —Anhetegwa va'e amombe'u-ta peẽ-my. Pehexa va'erã ojekwaa ramo yváy-py, Nhandejáry rembigwái ojeupi ramo xéhegwi. Ogwejy jevy ou-vy ramo ave xe renda-py pehexa va'erã. Pehexa ramo, pehexa kwaa va'erã xe-rehe. “Ha'e ko Nhande Ryke'y tee va'e voi nipo ra'e” peje va'erã xe-rehe, he'i íxupe kwéry Hesu.
51 E acrescentou: “Eu lhes digo a verdade: vocês verão o céu aberto e os anjos de Deus subindo e descendo sobre o Filho do Homem”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar João 1, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.