Atos 23

Kaiwá NT (KGK_WBT) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Upe ramo Paulo ohexa katu katu ojogweroaty va'e-pe, judeu ruvixa gwive. He'i íxupe kwéry: —Yma gwive ko'ánga ete peve, xe re'ýi kwéry, aiko meme Nhandejáry ndive. Ajapose meme va'e Nhandejáry remimbota. Upéa oikwaa Nhandejáry. Xe apu ramo, ha'e oikwaa, he'i. —Hesa-gwi nokanhýi mba'eve. Oikwaapa voi, he'i íxupe kwéry Paulo.
1 Paulo, fixando os olhos no Sinédrio, disse: "Meus irmãos, tenho cumprido meu dever para com Deus com toda a boa consciência, até o dia de hoje".
2 Ha upéa nhe'ẽ ohendu-ma ramo ogweropoxy pa'i ruvixagwasu héry va'e Ananias. He'i Paulo yke rehegwa-pe ojurupete hagwã íxupe.
2 Diante disso o sumo sacerdote Ananias deu ordens aos que estavam perto de Paulo para que lhe batessem na boca.
3 Ha ha'e he'i pa'i ruvixagwasu-pe: —Nde rova-py ipotĩ. Nde py'apy-py katu iky'a. Nde rereko asy-ta ave Nhandejáry, he'i íxupe. —Eregwapy ereĩ-vy xe monhe'ẽ hagwã. Moisés he'i va'ekwe-rami xe monhe'ẽ hagwã ereiko. Ma'erã xe nupã uka xe monhe'ẽ e'ỹ reheve? he'i. —Upéixa nde'íry va'ekwe Moisés nhande-vy va'ekwe, he'i pa'i ruvixagwasu-pe.
3 Então Paulo lhe disse: "Deus te ferirá, parede branqueada! Estás aí sentado para me julgar conforme a lei, mas contra a lei me mandas ferir? "
4 Upe ramo ijyke-rehe onhembo'y oĩ va'e: —Ani erenhe'ẽ vai teĩ pa'i ruvixagwasu, Nhandejáry rembigwái va'e-rehe, he'i íxupe hikwái.
4 Os que estavam perto de Paulo disseram: "Você ousa insultar o sumo sacerdote de Deus? "
5 Ha'e katu he'i: —Néi, he'i. —Naiporãi teĩ nhanhe'ẽ vai teĩ pa'i ruvixagwasu-rehe. “Ani erenhe'ẽ vai teĩ nde re'ýi ruvixa-rehe.” Upéixa omoĩ va'ekwe kwatia-rehe Nhandejáry nhe'ẽ, he'i omombe'u-vy. —Ha ndaikwaáiry voi xe íxupe, xe re'ýi kwéry. Pa'i ruvixagwasu oĩ ramo ndaikwaáiry xe íxupe, he'i upe-py oĩ va'e-pe.
5 Paulo respondeu: "Irmãos, eu não sabia que ele era o sumo sacerdote, pois está escrito: ‘Não fale mal de uma autoridade do seu povo’ ".
6 Upe rire oma'ẽ katu katu judeu ruvixa kwéry-rehe. Oma'ẽ ramo, ohexa jopara katu. Oĩ saduceu va'e, oĩ fariseu va'e ave. Ohexa ramo ambue mbue, onhe'ẽ hatã: —Xe re'ýi kwéry, xe ko fariseu kwéry va'e, fariseu ra'y ave. “Omano va'ekwe gwive oikove jevy va'erã” xe ha'e va'e amombe'u-vy. Upéa nhe'ẽ-gwi xe reru a-py xe monhe'ẽ, he'i huvixa kwéry-pe.
6 Então Paulo, sabendo que alguns deles eram saduceus e os outros fariseus, bradou no Sinédrio: "Irmãos, sou fariseu, filho de fariseu. Estou sendo julgado por causa da minha esperança na ressurreição dos mortos! "
7 Upéa he'i-ma ramo, onhonhe'ẽ mbojevy jevypa hikwái, ndogwerojojáiry onhonhe'ẽ.
7 Dizendo isso, surgiu uma violenta discussão entre os fariseus e os saduceus, e a assembléia ficou dividida.
8 Ha saduceu kwéry he'i va'e no'ã-rami: “Ndoikove jevýi va'erã omano va'ekwe. Nhamano rire, nhane nhe'ẽ ndoikovéi-ma va'erã” he'i mo'ã. “Ndoikói va'e Nhandejáry rembigwái yváy pygwa” he'i mo'ã ave. Ha fariseu kwéry katu ndogweroviáiry inhe'ẽ: “Oĩ voi Nhandejáry rembigwái yváy pygwa. Oikove jevy-ma va'erã ave omano va'ekwe. Oikove jevy-ma va'erã voi ko nhane nhe'ẽgwe” he'i va'e.
8 ( Os saduceus dizem que não há ressurreição nem anjos nem espíritos, mas os fariseus admitem todas essas coisas. )
9 Upéixa ramo ijayvu eterei. Upe rire onhembo'y-ma gwĩ judeu rekombo'ehaty va'e, fariseu va'e. Onhe'ẽ hese: —Nahembiapo vaíry nipo ra'e. “Orojohu porã hembiapokwe. Nhe'ẽte ohendu para'e. Nhandejáry rembigwái nhe'ẽ ohendu para'e. Koixagwa nhe'ẽ Paulo ohendu ramo, ndikatúi nhapyrũ Nhandejáry nhe'ẽ-rehe” he'i judeu ruvixa kwéry-pe.
9 Houve um grande alvoroço, e alguns dos mestres da lei que eram fariseus se levantaram e começaram a discutir intensamente, dizendo: "Não encontramos nada de errado neste homem. Quem sabe se algum espírito ou anjo falou com ele? "
10 Upéixa ramo onhonhe'ẽ mbojevy jevy hikwái. Hatãve tãve onhe'ẽ. Ipoxyve xyve voi hikwái. Ha coronel katu oma'ẽ ma'ẽ rei hese kwéry: “Ojuka-tama Paulo-pe hereko-vy hikwái” he'i ojéupe coronel ikyhyje-vy. Upéa-gwi he'i soldado-pe ogwejy hagwã oipe'a heru-vy ojóhugwi kwéry: —Eru ne renda-py, he'i. Upéi oho ogweru íxupe.
10 A discussão tornou-se tão violenta que o comandante teve medo que Paulo fosse despedaçado por eles. Então ordenou que as tropas descessem e o retirassem à força do meio deles, levando-o para a fortaleza.
11 Ha upéi katu pyhare Nhandejáry Hesu onhembo'y ijyke-rehe. Ikéra-py onhembo'y oĩ-vy ijyke-rehe: —Ani erekyhyje teĩ, he'i. —Enhembopy'agwasu katu. A-py xe mombe'u mbe'uha-rami, xe mombe'u va'erã ave Roma tetã-my, he'i íxupe Nhandejáry Hesu.
11 Na noite seguinte o Senhor, pondo-se ao lado dele, disse: "Coragem! Assim como você testemunhou a meu respeito em Jerusalém, deverá testemunhar também em Roma".
12 Ko'ẽmba-ma ramo ojogweroaty judeu kwéry: —Jajuka Paulo, he'i onhombo'e mbo'e okwa-vy hese. Omoporã porã onhonhe'ẽ hikwái: —Ndajakaru mo'ãvéi, ndajay'u mo'ãvéi ave. Jajuka rire ae Paulo-pe, jakaru jevy va'erã, jay'u jevy va'erã, he'i hikwái ojóupe. —Tanhane mbohasa asy Nhandejáry jajuka e'ỹ mboyve jakaru ramo, he'i omoporã porã-vy ojóupe onhonhe'ẽ.
12 Na manhã seguinte os judeus tramaram uma conspiração e juraram solenemente que não comeriam nem beberiam enquanto não matassem Paulo.
13 Upéa he'i va'e quarenta-gwi oĩve vyteri. Upéi oho pa'i ruvixa kwéry renda-py, judeu ruvixa renda-py ave. Oho omombe'u-vy: —“Ndikatu mo'ãvéi orokaru Paulo orojuka e'ỹ mboyve” oro'e kuri aje'i Nhandejáry-pe. Ore apu ramo oikwaa arã Nhandejáry, he'i.
13 Mais de quarenta homens estavam envolvidos nessa conspiração.
14 — ausente —
14 E, dirigindo-se aos chefes dos sacerdotes e aos líderes dos judeus, disseram: "Juramos solenemente, sob maldição, que não comeremos nada enquanto não matarmos Paulo.
15 —Ãy katu pemondo mani coronel-pe pene nhe'ẽ mombe'u uka-vy. Tomondo ave onhe'ẽ judeu ruvixa kwéry gwive: “Togwejy katu Paulo tou-vy ore renda-py. Oromonhe'ẽse íxupe orohendu hagwã inhe'ẽ, oroikwaa porãve hagwã hembiapokwe” peje mo'ã íxupe imbotavy-vy, he'i. —Ogwahẽ e'ỹ mbove Paulo, oroha'arõ-ta íxupe orojuka hagwã, he'i mburuvixa kwéry-pe.
15 Agora, portanto, vocês e o Sinédrio peçam ao comandante que o faça comparecer diante de vocês com o pretexto de obter informações mais exatas sobre o seu caso. Estaremos prontos para matá-lo antes que ele chegue aqui".
16 Ha Paulo reindy memby kwimba'e katu ohendupa hesegwa nhe'ẽ. Oha'arõ oĩ-vy va'e nhe'ẽ ohendu. Upéa-gwi oho omombe'u. Paulo renda-py oike omombe'u hagwã íxupe.
16 Entretanto, o sobrinho de Paulo, filho de sua irmã, teve conhecimento dessa conspiração, foi à fortaleza e contou tudo a Paulo,
17 Ha Paulo katu he'i capitão-pe: —Ko va'e eraha katu coronel-pe. Oĩ hemimombe'urã, he'i capitão-pe.
17 que, chamando um dos centuriões, disse: "Leve este rapaz ao comandante; ele tem algo para lhe dizer".
18 Upéixa ramo ogweraha íxupe coronel renda-py. Ogwahẽ ramo henda-py, he'i coronel-pe: —Upe onhemoĩ va'e preso héry va'e Paulo xe renói-ma kuri: “Eraha katu ko karia'y coronel renda-py. Oĩ hemimombe'urã” he'i xe-vy imombe'u-vy, he'i coronel-pe.
18 Assim ele o levou ao comandante. Então disse o centurião: "Paulo, o prisioneiro, chamou-me, pediu-me que te trouxesse este rapaz, pois ele tem algo para te falar".
19 Ohendu ramo inhe'ẽ, oipopyhy-ma heraha-vy upe karia'y-pe. Ogwenohẽ ha'e anho heraha-vy. Oporandu íxupe ha'e anho ha-py: —Mbava'e tipo eremombe'use? he'i íxupe.
19 O comandante tomou o rapaz pela mão, levou-o à parte e perguntou: "Que você tem para me dizer? "
20 Ha Paulo reindy memby omombe'u coronel-pe judeu nhe'ẽgwe: —He'i kuri judeu kwéry: “Ja'e-ta coronel-pe: Togwejy katu ko'ẽ ramo Paulo tou-vy. Togwejy orojogweroaty haty-py. Oromonhe'ẽse íxupe orohendu hagwã inhe'ẽ oroikwaa porãve hagwã hembiapokwe, ja'e-ta coronel-pe” he'i judeu kwéry.
20 Ele respondeu: "Os judeus planejaram pedir-te que apresentes Paulo ao Sinédrio amanhã, sob pretexto de buscar informações mais exatas a respeito dele.
21 Ha nde ani erejapo teĩ kuri inhe'ẽ. Ijapu voi hikwái. Ãy ohapera'arõ arõ-ta íxupe okwa-vy ojuka hagwã. Heta oĩ oha'arõháry quarenta-gwi oĩve vyteri. “Ndorokaru mo'ãvéi, ndoroy'u mo'ãvéi ave Paulo orojuka e'ỹ mboyve” he'i kuri Nhandejáry-pe. Ánga ete-ma voi oha'arõ íxupe ne nhe'ẽ-rupi ogwejy ramo, ojuka hagwã íxupe. Ogwejy-ma ramo, oha'arõmba-ma ijukaharã, he'i coronel-pe imombe'u-vy.
21 Não te deixes convencer, pois mais de quarenta deles estão preparando uma emboscada contra Paulo. Eles juraram solenemente não comer nem beber enquanto não o matarem. Estão preparados agora, esperando que prometas atender-lhes o pedido".
22 Ohendu ramo inhe'ẽ: —Ani avave-pe eremombe'u mbe'u teĩ xe aikwaaha, he'i. —Xe aikwaa ramo hembiaporã, ani xe mombe'u mbe'u. Tereho katu, he'i íxupe coronel.
22 O comandante despediu o rapaz e recomendou-lhe: "Não diga a ninguém que você me contou isso".
23 Upe-ma ramo mokõi capitão-me ohenói ou hagwã. Ou ramo, he'i íxupe upe coronel omanda-vy: —Pyhare pytũmba-ma ramo, emonhembosako'i uka katu duzentos soldado, setenta kavaju arigwa reheve, he'i. —Emoangekói uka mani katu oje'ói hagwã mombyry Cesaréia tetã-my, he'i. —Outro soldado mba'e jukaha hu'y puku joa ogwereko va'e duzentos oĩ va'e, emonhembosako'i uka ave.
23 Então ele chamou dois de seus centuriões e ordenou-lhes: "Preparem um destacamento de duzentos soldados, setenta cavaleiros e duzentos lanceiros a fim de irem para Cesaréia esta noite, às nove horas da noite.
24 Eiporu uka katu ave Paulo renagwã, he'i. —Eraha íxupe ojehu e'ỹ reheve mba'eve íxupe. Mburuvixagwasu héry va'e Félix renda-py eraha íxupe, he'i capitão-pe coronel.
24 Providenciem montarias para Paulo, e levem-no em segurança ao governador Félix".
25 Upéi coronel ogweraha uka ave kwatia-rehe onhe'ẽ mburuvixagwasu-pe.
25 O comandante escreveu uma carta nestes termos:
26 No'ã-rami omoĩ kwatia-rehe: “Xe Cláudio Lísias amondo-ta xe nhe'ẽ nde-vy xe ruvixa Félix. Enterovete va'e ne mboete va'e. Mba'éixa tipo ereiko? Ne resãi ave pa ereiko-vy?
26 Cláudio Lísias, ao Excelentíssimo Governador Félix, Saudações.
27 Ko'ánga oromondo-ta ko kwimba'e héry va'e Paulo. Kwehe aresende íxupe ijukaharãgwe-gwi. Judeu kwéry oipyhy rire íxupe, ojuka-tama ra'e ogwereko íxupe. Upe jave xe agwahẽ soldado kwéry ndive aresende íxupe. Ha'e romano kwéry. Ha aikwaa-ramo íxupe romano gwigwa voi aresende íxupe heraha-vy.
27 Este homem foi preso pelos judeus, que estavam prestes a matá-lo quando eu, chegando com minhas tropas, o resgatei, pois soube que ele é cidadão romano.
28 Upéi araha jevy íxupe judeu ruvixa kwéry ojogweroaty haty-py. Upe-py aporandu hembiapo vaikwe-rehe: Mbava'e tipo ojapo ra'e ko kwimba'e Paulo? ha'e aporandu-vy.
28 Querendo saber por que o estavam acusando, levei-o ao Sinédrio deles.
29 Ha mba'eve nomombe'úi xe-vy. Mba'eve ndojapóiry ra'e. Ipoxy rei ra'e judeu kwéry hese. Paulo nohendúi ramo judeu he'i va'e, ipoxy hese hikwái. Judeu reko-rupi mate ndogwatái ra'e Paulo. Upéa-rehe rei ndaikatúi amoĩ preso, ndaikatúi ave ajuka uka íxupe.
29 Descobri que ele estava sendo acusado em questões acerca da lei deles, mas não havia contra ele nenhuma acusação que merecesse morte ou prisão.
30 Preso oĩ vyteri jave ogwahẽ xe-vy imombe'uháry: Oĩ judeu Paulo ra'arõha, he'i xe-vy. Ãy voi oha'arõ ojuka hagwã íxupe, he'i kuri xe-vy omombe'u-vy. Aipo ramo ha'e xejéupe: Amondo-ta mburuvixagwasu ha-py Paulo, ha'e. Upéi ha'e judeu kwéry-pe: Tapeho katu mburuvixagwasu renda-py. Pemombe'u íxupe Paulo rembiapokwe. Paulo ko hembiapo vai, peje hese. Upéa-gwi tapeho katu pemombe'u, ha'e íxupe kwéry.” Upéixa voi coronel omoĩ kwatia-rehe onhe'ẽ.
30 Quando fui informado de que estava sendo preparada uma cilada contra ele, enviei-o imediatamente a Vossa Excelência. Também ordenei que os seus acusadores apresentassem a Vossa Excelência aquilo que têm contra ele.
31 Upéixa ramo soldado kwéry ojapo inhe'ẽ. Coronel he'i va'ekwe ojapo. Ogweraha oho-vy Paulo-pe. Pyhare ogweraha íxupe Antipátride tetã-my.
31 Os soldados, cumprindo o seu dever, levaram Paulo durante a noite, e chegaram a Antipátride.
32 Ko'ẽmba-ma ramo, oheja íxupe soldado yvy rupigwa. Oheja-ma ramo, ou jevy íxugwi henda-py. Ha kavaju arigwa katu oho mombyryve joty hendive hikwái.
32 No dia seguinte deixaram a cavalaria prosseguir com ele, e voltaram para a fortaleza.
33 Ogwenogwahẽ heraha-vy Cesaréia tetã-my. Upe-py ogwahẽ ramo oho-vy, ome'ẽ kwatia nhe'ẽ mburuvixagwasu-pe: —Ko va'e Paulo, he'i mburuvixa-pe hexa uka-vy.
33 Quando a cavalaria chegou a Cesaréia, deu a carta ao governador e lhe entregou Paulo.
34 Omonhe'ẽ rire kwatia nhe'ẽ: —Kiva'e yvy pygwa tipo nde? he'i Paulo-pe oporandu-vy. —Cilícia yvy pygwa xe, he'i Paulo.
34 O governador leu a carta e perguntou de que província era ele. Informado de que era da Cilícia,
35 Ohendu ramo inhe'ẽ: —Néi, he'i. —Ne rembiapokwe mombe'uharã ogwahẽ ramo, oromonhe'ẽ-ta ave ahendu hagwã ndejehegwigwa nhe'ẽ, he'i íxupe. Upe rire he'i soldado-pe: —Enhangareko katu hese Herodes róga kakwaa-py, he'i.
35 disse: "Ouvirei seu caso quando os seus acusadores chegarem aqui". Então ordenou que Paulo fosse mantido sob custódia no palácio de Herodes.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 23, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.