Atos 17
Kaiwá NT (KGK_WBT) vs VC
1 Ha upéi tetã tetã-rupi ohasa oho-vy Paulo Silas ndive. Ohasa Anfípolis tetã-rupi, Apolônia tetã-rupi ohasa ave hikwái. Ohasa rire, ogwahẽ oho-vy Tessalônica tetã-my. Upe-py oĩ judeu oporahéi haty.
1 Passaram por Anfípolis e Apolônia e chegaram a Tessalônica, onde havia uma sinagoga de judeus.
2 Tetã tetã-my ogwahẽ-vy oike ike judeu oporahéi haty haty-rupi. Upéixa ramo ogwahẽ-ma ramo Tessalônica tetã-my, oike ojeporahéi haty-py. Upe-py mbohapy pytu'uha áry-py onhombo'e mbo'e oikwaa uka porã-vy Nhandejáry rehegwa nhe'ẽ kwatia-rehe oĩ va'e.
2 Paulo dirigiu-se a eles, segundo o seu costume, e por três sábados disputou com eles.
3 He'i íxupe kwéry: —Yma va'ekwe Nhandejáry omoĩ uka kwatia-rehe Hesu rehegwarã: “Cristo, Nhandejáry rembiporavo va'e ojerereko asy va'erã. Omano rire, oikove jevy va'erã” he'i kwatia nhe'ẽ-rupi. Yma Nhandejáry he'i hese va'ekwe-gwi ojehu íxupe. Omano hagwã-ma ou va'ekwe. Ha ko'ánga ha'e-ta peẽ-my: Ko Hesu xe remimombe'u va'e Cristo voi, Nhandejáry rembiporavo va'e voi, nhane remiha'arõ va'e ave, he'i íxupe kwéry Paulo.
3 Explicava e demonstrava, à base das Escrituras, que era necessário que Cristo padecesse e ressurgisse dos mortos. E este Cristo é Jesus que eu vos anuncio.
4 Oĩ ohendu va'e inhe'ẽ. Omoirũ mokõive va'e-pe. Heta eterei grego va'e, Nhandejáry mboeteha omoirũ ave íxupe. Heta kunha onhemboete va'e omoirũ ave íxupe.
4 Alguns deles creram e associaram-se a Paulo e Silas, como também uma grande multidão de prosélitos gentios, e não poucas mulheres de destaque.
5 Ha judeu kwéry katu ndaija'éi mokõive-rehe. Silas-rehe, Paulo-rehe ave ndaija'éi hikwái. Oho ojogweroaty oporombopoxy-vy heta ndovaléi va'e. Hekoha vai va'e kwéry, tape-rehe oiko rei va'e kwéry ndive oporombopoxy poxy. Oje'ói ija'e'ỹha reraha-vy. Opoxy reheve ogwerahapa upe tetã mygwa Jasom róga-py. Ogwenohẽse mo'ã upe Hesu reroviaha róga-gwi mokõive va'e.
5 Os judeus, tomados de inveja, ajuntaram alguns homens da plebe e com esta gente amotinaram a cidade. Assaltaram a casa de Jasão, procurando-os para os entregar ao povo.
6 Ha ndotopái Paulo-pe upe-py. Ndotopái-gwi ombotyryry heraha-vy Jasom-pe hikwái. Hesu reroviaha upe-py oĩ va'e ogweraha ave. Mburuvixa kwéry renonde-py ogweraha. Ogwahẽ rire, omombe'u hesegwa hikwái: —Ko va'e kwimba'e opa-rupi onhemonhe'ẽ nhe'ẽ oiko-vy va'e enterove va'e ndaijoja porãvéi hagwã. Ou ra'e a-py ave onhemonhe'ẽ-vy.
6 Mas como não os achassem, arrastaram Jasão e alguns irmãos à presença dos magistrados, clamando: Estes homens amotinam todo o mundo. Estão agora aqui! E Jasão os acolheu!
7 Ogwahẽ ramo, omogwahẽ ra'e íxupe kwéry Jasom. Ko kwimba'e nohendúi va'e voi nhande ruvixagwasu nhe'ẽ. No'ã-rami he'i: “César katu ndaha'éi nhande ruvixagwasu tee. Hesu ae nhande ruvixagwasu tee” he'i Paulo kwéry, he'i mo'ã omombe'u-vy.
7 Todos eles contrariam os decretos de César, proclamando outro rei: Jesus.
8 Ohendu ramo inhe'ẽ, onhemondýi-ma mburuvixa kwéry. Kente kwéry upe tetã-my oĩ va'e onhemondýi ave. Oipota Paulo oho upe-gwi hikwái.
8 Assim excitavam o povo e os magistrados.
9 Upéixa ramo Jasom-pe indive kwéry-pe ave oheja uka plata hikwái. Oirũ kwéry rekovía oheja plata mburuvixa-pe, Paulo-gwi opoi hagwã imondo-vy. Oheja rire: —Toho katu, he'i íxupe mburuvixa. Opoi íxugwi oho hagwã.
9 E só depois de receberem uma caução de Jasão e dos outros é que os deixaram ir.
10 Upe-ma ramo Hesu reroviaha kwéry omondo Paulo-pe Silas ndive. Pytũ ramo omondo. Outro tetã-my pya'e omondo. Upéixa ramo oho Beréia tetã-my. Ogwahẽ ramo upe-py oike judeu oporahéi haty-py.
10 Logo que se fez noite, os irmãos enviaram Paulo e Silas para Beréia. Quando ali chegaram, entraram na sinagoga dos judeus.
11 Ha upe pygwa, Beréia pygwa va'e hi'arandu porã va'e. Ha gwĩ judeu kwéry Tessalônica pygwa va'e nahi'arandu porãi. Ha Beréia pygwa katu hi'aranduve va'e voi. Ha upéi nainhate'ỹi ohendu hagwã Paulo nhe'ẽ. Ohenduse voi hikwái: —Anhetegwa para'e, tapa ndaha'éiry anhetegwa, he'i ojóupe. Upéa-gwi omonhe'ẽri ẽri Nhandejáry nhe'ẽ oĩ va'ekwe kwatia-rehe. Peteĩ teĩ áry-py omonhe'ẽ oikwaa hagwã. Oikwaa rire: —Anhetegwa voi ra'e Paulo nhe'ẽ, he'i ojóupe.
11 Estes eram mais nobres do que os de Tessalônica e receberam a palavra com ansioso desejo, indagando todos os dias, nas Escrituras, se essas coisas eram de fato assim.
12 Upéa-gwi heta oĩ ogwerovia va'e. Ogwerovia ave heta kunha, grego va'e, nhamboete va'e, imandu'a porã hese va'e.
12 Muitos deles creram, como também muitas mulheres gregas da aristocracia, e não poucos homens.
13 Heta kwimba'e ogwerovia ave. Ha gwĩ judeu kwéry Tessalônica pygwa va'e ohendu ramo herakwã osẽ ogwa'ẽ-vy. Beréia tetã-my ogwahẽ ou-vy. Upe-py ombopoxy ojogweroaty va'e-pe: —Ou-ma Paulo nhane moakãrasy-vy, he'i mo'ã. —Pereko asy katu íxupe, he'i oporombopoxy-vy.
13 Mas os judeus de Tessalônica, sabendo que também em Beréia tinha sido pregada por Paulo a palavra de Deus, foram para lá agitar e sublevar o povo.
14 Upe-ma ramo Hesu reroviaha omondo pya'e íxupe. Ygwasu-koty omondo. Ha Silas Timóteo ndive ndohói. Opyta upe-py.
14 Então os irmãos fizeram que Paulo se retirasse e fosse até o mar, ao passo que Silas e Timóteo ficaram ali.
15 Ha Paulo irũ ogweraha íxupe. Atenas tetã-my ogweraha íxupe. Ogwahẽ ramo upe-py: —Pya'e tou xe ha-py Silas Timóteo ndive, he'i oirũ-pe. Inhe'ẽ ohendu rire, oho jevy. Ojevy-ma oje'ói-vy.
15 Os que conduziam Paulo levaram-no até Atenas. De lá voltaram e transmitiram para Silas e Timóteo a ordem de que fossem ter com ele o mais cedo possível.
16 Ha upéi Paulo oha'arõ oiko-vy oirũ ou hagwã. Oha'arõ jave heta eterei ohexa tupã ra'anga. Upe pygwa Atenas pygwa va'e gwive nomboetéiry va'e Nhandejáry-pe. Tupã ra'anga anga rei ae omboete va'e hikwái. Upéa ohexa ramo, ipy'areraha oiko-vy Paulo.
16 Enquanto Paulo os esperava em Atenas, à vista da cidade entregue à idolatria, o seu coração enchia-se de amargura.
17 Upéa-gwi oike judeu oporahéi haty-py onhombo'e mbo'e hagwã oikwaa uka porã-vy judeu kwéry. Judeu e'ỹ va'e-pe Nhandejáry mboeteha va'e ave onhemonhe'ẽ onhombo'e mbo'e-vy. Ko'ẽmba ẽmba onhombo'e ave ipotĩ ha-my praça-py ojogweroaty haty-py oĩ va'e ndive.
17 Disputava na sinagoga com os judeus e prosélitos, e todos os dias, na praça, com os que ali se encontravam.
18 Ha upe-py ohogwaitĩ íxupe hi'arandu va'e. Gwĩ Epicuro remimombe'u renduha, gwĩ Estóico remimombe'u renduha ave ohogwaitĩ íxupe: —Upéa ko onhe'ẽ eterei va'e. Mbava'e po omombe'use, oĩ he'i va'e hese. —Oiméne omombe'u tupã pyahu rehegwa, oĩ he'i va'e mo'ã hese. Ohendu hikwái Paulo omombe'u ramo Hesu rehegwa. Oikove jevymaha rehegwa ave ohendu hikwái. Ohendu ramo: —Paulo ko omombe'u para'e tupã pyahu rehegwa, oĩ he'i va'e hese.
18 Alguns filósofos epicureus e estóicos conversaram com ele. Diziam uns: Que quer dizer esse tagarela? Outros: Parece que é pregador de novos deuses. Pois lhes anunciava Jesus e a Ressurreição.
19 Upe ramo ogwerojeupi heraha-vy íxupe yvyaty-rehe, héry va'e Areópago. Mburuvixa kwéry ojogweroaty haty-py ogwerojeupi heraha-vy. Upéi he'i íxupe: —Mba'e pyahu-py ore mbo'e ramo ndoroikwaái, he'i.
19 Tomaram-no consigo e levaram-no ao Areópago, e lhe perguntaram: Podemos saber que nova doutrina é essa que pregas?
20 —Ha oroikwaase. Oroikwaa e'ỹ va'e ne remimombe'u. Upéa-gwi emombe'u katu ore-vy erese va'e, he'i íxupe gwĩ hi'arandu va'e.
20 Pois o que nos trazes aos ouvidos nos parece muito estranho. Queremos saber o que vem a ser isso.
21 Ha Atenas pygwa gwive, outro tetã gwigwa upe-py oiko va'e ave, mba'eve ndojapói va'e. Imba'e pyahu ohendu-ma ramo, omombe'u mbe'u va'e ojóupe. Mba'evete ndojapói.
21 Ora {como se sabe}, todos os atenienses e os forasteiros que ali se fixaram não se ocupavam de outra coisa senão a de dizer ou de ouvir as últimas novidades.
22 Upéixa ramo Paulo onhembo'y oĩ-vy Areópago yvyaty ári. Atenas tetã mygwa mbyte-py opu'ã oĩ-vy. Onhe'ẽ hagwã onhembo'y: —Pejeapysaka katu, xe rapixa kwéry, xe nhe'ẽ-rehe. Peẽ ko pemboete eterei va'e ra'e tupã kwéry, he'i Atenas tetã mygwa-pe.
22 Paulo, em pé no meio do Areópago, disse: Homens de Atenas, em tudo vos vejo muitíssimo religiosos.
23 —Ahexa kuri ahasa-vy pene remimboete. Tupã ra'anga apyka ahexa ave ha ndaipóri tupã ra'anga. Apyka anho rei oĩ. Nandi rei oĩ. Tupã ra'anga rekovía, ahexa imombe'uha rei: “A-py nhamboete tupã jaikwaa e'ỹ va'e” he'i ita-rehe ohai va'e. Ha ko'ánga katu amombe'u-ta, kiva'e tupã po upe va'e, xe amombe'u-ta peẽ-my. Pemboete va'e peikwaa e'ỹ reheve, amombe'u-ta peẽ-my.
23 Percorrendo a cidade e considerando os monumentos do vosso culto, encontrei também um altar com esta inscrição: A um Deus desconhecido. O que adorais sem o conhecer, eu vo-lo anuncio!
24 —Upe va'e Nhandejáry voi. Ha'e ko yvy apohare, ko yvy-py oĩ va'e gwive apohare ave. Ha'e yváy Járy, yvy Járy ave. Teko rei ojapo va'ekwe-py ndoikóiry va'e.
24 O Deus, que fez o mundo e tudo o que nele há, é o Senhor do céu e da terra, e não habita em templos feitos por mãos humanas.
25 Nhane moingopa va'e ae, nhane mopytuhẽhare. Opamba'e ome'ẽ va'ety nhande-vy. Upéa-gwi ndikatúi nhaipytygwõ íxupe. Mba'eve-rehe noikotẽvéiry nhandéhegwi.
25 Nem é servido por mãos de homens, como se necessitasse de alguma coisa, porque é ele quem dá a todos a vida, a respiração e todas as coisas.
26 —Yma ete va'ekwe ojapo va'ekwe peteĩ kwimba'e ypy-pe. Íxupe ranhe ojapo va'ekwe. Upe kwimba'e-gwi enterove va'e onhepyrũ hagwã. Ojapo oiko hagwã íxugwi entéro yvy-py oĩ va'e gwive oiko hagwã he'ýi he'ýi e'ỹ ave. Oiko e'ỹ jave yvypóry, Nhandejáry omoĩ va'ekwe peteĩ áry peteĩ teĩ oiko hagwã. Nhandejáry omombe'uha áry-py oiko va'ekwe. Upéi peteĩ teĩ-pe omombe'u va'ekwe hekwagwã kwéry.
26 Ele fez nascer de um só homem todo o gênero humano, para que habitasse sobre toda a face da terra. Fixou aos povos os tempos e os limites da sua habitação.
27 Oipota va'ekwe jaheka heka íxupe jaikwaa hagwã íxupe, jaiko hagwã hendive. Ha mombyry oiko e'ỹ va'e nhandéhegwi. Peteĩ teĩ va'e-gwi ae hi'agwĩ oiko.
27 Tudo isso para que procurem a Deus e se esforcem por encontrá-lo como que às apalpadelas, pois na verdade ele não está longe de cada um de nós.
28 Nhandejáry e'ỹ ramo ndikatúi jaiko, ndikatúi jagwata, nanhande rekoháiry voi. No'ã-rami he'i araka'e pende re'ýi ikwaaháry va'e. Kwatia-rehe omoĩ araka'e: “Nhande ko Nhandejáry re'ýi voi” he'i araka'e.
28 Porque é nele que temos a vida, o movimento e o ser, como até alguns dos vossos poetas disseram: Nós somos também de sua raça...
29 —Upéa-gwi naiporãi ja'e: “Nhandejáry ko tupã ra'anga ramigwa, ouro-gwi jajapo va'e”. Naiporãi ja'e upéixa hese. Nhandejáry ndaha'éi teko rei rembiapokwe, nhane rembiapokwe. “Kóixa Nhandejáry” he'i mo'ã teko rei tupã ra'anga apo-vy.
29 Se, pois, somos da raça de Deus, não devemos pensar que a divindade é semelhante ao ouro, à prata ou à pedra lavrada por arte e gênio dos homens.
30 Ha ndaha'éiry voi upéixa. Yma jaikwaa e'ỹ jave íxupe, Nhandejáry nhande reja rei va'ekwe. Nanhane mbohasa asýiry jajejavy ramo. Ha ko'ánga katu omoĩ-ma peteĩ áry. Nhande kwéry nhanhembo'y hagwã Nhandejáry renonde-py peteĩ áry omoĩ. Omoĩ-ma ave kwimba'e héry va'e Hesu-pe nhane monhe'ẽ hagwã. Hesu ko anhetegwa mante omombe'u va'e. Oikwaa va'e nhane rembiapo vaikwe. Nhane rembiapo vai e'ỹ ramo oikwaa ave. Upéa-gwi omoĩ-ma íxupe Nhandejáry nhande rereko hagwã nhane rembiapo apokwe-rehe. Upéa peikwaa hagwã omombe'u nhande kwéry-pe Hesu oikove jevymaha. Omano rire Hesu omoingove jevy íxupe va'ekwe Nhandejáry. Upéixa ramo, omoingove jevy-gwi íxupe, nhande kwéry jaikwaa upe áry-py nhane monhembo'ytaha gwenonde-py. Upéa-gwi ko'ánga he'i nhande-vy: “Perova katu pende rekoha” he'i Nhandejáry, he'i Paulo omombe'u-vy.
30 Deus, porém, não levando em conta os tempos da ignorância, convida agora a todos os homens de todos os lugares a se arrependerem.
31 — ausente —
31 Porquanto fixou o dia em que há de julgar o mundo com justiça, pelo ministério de um homem que para isso destinou. Para todos deu como garantia disso o fato de tê-lo ressuscitado dentre os mortos.
32 Jaikove jevyha rehegwa nhe'ẽ ohendu ramo hikwái, oĩ onhembohory va'e hese. Oĩ ohendu va'e ave. Ndogwerojojái hendu-vy: —Ko'ẽ ramo, ko'ẽ mbue ramo eremombe'u jevy ramo ko va'e nhe'ẽ, orohendu jevy-ta, he'i.
32 Quando o ouviram falar de ressurreição dos mortos, uns zombavam e outros diziam: A respeito disso te ouviremos outra vez.
33 Upe ramo ha'e osẽ imbyte kwéry-gwi. Ha oĩ omoirũ va'e íxupe. Ogwerovia inhe'ẽ Dionísio, mburuvixa va'e. Upe va'e inhomboatyhaty outro mburuvixa ndive Areópago yvyaty ári. Ogwerovia ave kunha héry va'e Dâmaris. Oĩ ambue va'e ave ogwerovia va'e.
33 Assim saiu Paulo do meio deles.
34 — ausente —
34 Todavia, alguns homens aderiram a ele e creram: entre eles, Dionísio, o areopagita, e uma mulher chamada Dâmaris; e com eles ainda outros.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Atos 17, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.