Mateus 24

Ɛkáti Nku Nkɔ (KENNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Mpok Yesu árɔ́ ɛkɛrákap Mandɛm árɔ̀ŋ, baghɔkɔ́ bhi bábhɨ́ŋɨ yi, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ yi ángɔ́ ndǔ ɛkɛt ɛyɔ ɛrɨ ɛcha!
1 Jesus saiu do pátio do Templo, e, quando já estava indo embora, os seus discípulos chegaram perto dele e chamaram a sua atenção para os edifícios do Templo.
2 Kɛ akɛmɛ bhɔ bɛ, “Pú bǎghɔ̌ mɛnyɨŋ mɛnkɛm ɛbhɛn básɔ́rɛ́ báté bɛkɛt ɛbhɛn bɛchi ndǔ ɛkɛrákap kɛ ɛ́bhak ɛnyunɛ? Nchí ghati bhe bɛ, mpok ǎtwɔ̀ anɛ ɛkɛt ɛnɛ ɛ́rɔ̀ŋ amɨk ɛnkɛm, yɛ̌nyɨŋ kɛrɔp téé.”
2 Então ele disse:
3 Ɛnɛ́ Yesu achi chɔ́kɔ́ ambɨ Njiɛ Mɛnɔk Ólif. Bakoŋo bhi bárɔ́k ntá yi. Yɛ̌ mmu achak kɛbhak nɛ bhɔ. Bárɛ́m bɛ, “Ɛta, ghati bhɛsɛ, chɔŋ ɛ́mfakari nɔ ntɨkɨ mpok, nɛ ntɨkɨ ɛrɨŋ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛkʉ bo mándɨŋɨ bɛ mpok anɛ ɔ́twɔ̀ arɔp kɛ́kwɔ́t, nɛ bɛ́ mandú mpok mmɨk ǎmay?”
3 Jesus estava sentado no monte das Oliveiras. Então os discípulos chegaram perto dele e lhe perguntaram em particular: — Conte para nós quando é que isso vai acontecer. Que sinal haverá para mostrar que chegou o tempo de o senhor voltar e de tudo acabar?
4 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Sɔt ka mpok bɛ́ yɛ̌ mmu ákɛ́ rwɔ́ bhe!
4 Jesus respondeu:
5 Bɛyǎ bo bátwɔ̀ chɔŋ mánsɔt nnyɛ́n ɛna mántɛn ambɨ, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛm nɔkɔ bɛ ‘Yi kɛ achi Mpɛmɛ anɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎtó!’ Nɛ mándwɔ bɛyǎ bhó bɛ mánjibhiri batɨ yap.
5 Porque muitos vão aparecer fingindo ser eu e dizendo: “Eu sou o
6 Chɔŋ mǎngók nsóŋó nɛnu, mǎngok mbok ɛ̌ti manu anɛ achi nɛkɔ nɛsiɛ nɛ anɛ átwɔ̀ ansɛm. Kɛ bǎkɛ́ chay. Mɛnyǔ mɛnyɨŋ ɛbhɔ bɛ́bhɔŋ bɛfakari, kɛ ɛyɔ ɛpu tɔŋ bɛ ngwɛnti mmɨk aghaka.
6 Não tenham medo quando ouvirem o barulho de batalhas ou notícias de guerras. Tudo isso vai acontecer, mas ainda não será o fim.
7 Chɔŋ bɛtɔk mɛ́nu nɛ bɛtɔk bɛ́chák, bafɔ̌ ɛtɔk mánu nɛ batɨ̌ bafɔ̌ ɛtɔk. Chɔŋ nsay ankwɛ́n mbaŋ nɛ mbaŋ, mmɨk anyɨkɨsi ndǔ bɛtɔk nɛ bɛtɔk.
7 Uma nação vai guerrear contra outra, e um país atacará outro. Em vários lugares haverá falta de alimentos e tremores de terra.
8 Kɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛchi chi mbɔ nɛbhǒnɛt ɛnɛn bɛbe ntá ngɔrɛ́ anɛ ánòŋsi.
8 Essas coisas serão como as primeiras dores de parto.
9 “Mpok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́fàkari, chɔŋ mánkɛm be mámfyɛ amɔ́ bǒbati ɛtɔk bɛ mányok bhe sayri, mángwáy bhe. Nɛ chɔŋ bǒ bɛtɔkɔ́ mmɨk mankɛm mámpap bhe ɛ̌ti bǎchí bakoŋo bha.
9 — Depois vocês serão presos e entregues para serem maltratados e vocês serão mortos. Todos os odiarão por serem meus seguidores.
10 Nɛ mpok yɔ, chɔŋ bɛyǎ bakoŋo bha mánkɛmɛ mmʉɛt ansɛm, mánti nɔkɔ batɨ ntá bǒbati ɛtɔk, nɛ mámpabhɛ nɔkɔ batɨ.
10 Nessa época muitos vão abandonar a sua fé e vão trair e odiar uns aos outros.
11 Mpok yɔ, bɛyǎ bo báfù, mándɛmɛ nɔkɔ bɛ báchí baghatǐ Ɛyɔŋ Mandɛm, ɛnɛ́ bárùɔ bho rwɔ́ bɛ mankoŋo bhɔ.
11 Então muitos falsos
12 Chɔŋ bɛbɛ́ptí mɛnyɨŋ ɛbhɛn bo bákʉ̀ mɛ́nja kpát bo kɛpɛrɛ kɔŋ batɨ.
12 A maldade vai se espalhar tanto, que o amor de muitos esfriará;
13 Kɛ mmǔ anɛ átè kákátí tɛ ndǔ ngwɛnti, Mandɛm ǎpɛmɛ yi.
13 mas quem ficar firme até o fim será salvo.
14 Nɛ bo bábhɔŋ bɛghati Mbok Ndɨ́ndɨ́ nɛ ɛ̌ti Kɛfɔ Mandɛm ndǔ bɛtɔkɔ́ mmɨk mɛnkɛm, bɛ́ amɛm yɛ̌ntɨkɨ ɛtɔk bo mámbɔ́ŋ mbi bɛghok yɔ, kɛ Mandɛm ankʉ ngwɛnti mmɨk antwɔ́.”
14 E a boa notícia sobre o
15 “Chɔŋ mǎngɔ ‘Ɛrɛm ɛnyɨŋ ɛnɛ Mandɛm ápábhɛ́’ téé amɛm Ɛkɛrɛ́ Mandɛm ndu ɛ́nyɔ̀p yɔ mbɔ ɛnyǔ Daniɛl ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Mandɛm árɛ́mɛ́ tɛsáy bɛ chɔŋ ɛ́mfakari.” [Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ ápay ɛkáti ɛnɛ́ ámfyɛ anti, anjwimɛm.]
15 E Jesus continuou:
16 “Mpok yɔ, bǒ abhɛn bachi atú Judɛ́ya mámbʉ́ɛ́, mámbɛ́sɛ́ amfǎy njiɛ.
16 Então, os que estiverem na região da Judeia, que fujam para os montes.
17 Mpok yɔ, mbák ɛ́fákárí bɛ́ mmu ǎkʉ bɛtɨk amfǎy ɛkɛt ɛyi, ákɛ́ sɔŋɔri mmʉɛt bɛsɛp kpɨk bɛ andɔk amfɛrɛ mɛnyɨŋ anywɔ́p kɛ ambʉɛ.
17 Quem estiver em cima da sua casa, no terraço, que fuja logo e não entre para pegar as suas coisas.
18 Nɛ mmu anɛ achi ɛbhɨ ákʉ̀ bɛtɨk, ákɛ́ rɔ́ŋ kpɨ́k bɛbuɔp ndɛ yi.
18 E quem estiver no campo, que não volte para casa a fim de buscar as suas roupas.
19 Nɛ chɔŋ ɛ́mbɛ́p ɛncha ntá baghɔrɛ́ abhɛn báchi nɛ mɛniɛ nɛ abhɛn báchí nɛ bɔ amɔ mpok yɔ!
19 Ai das mulheres grávidas e das mães com criancinhas naqueles dias!
20 Nɨk nɔ́kɔ́ ka mmʉɛt bɛ mpok bɛbʉɛ ákɛ́ kwɛn yɛ̌ chi mpok mbaŋ ǎkwɛn chaɛɛ, nɛ yɛ̌ chi ndǔ nywɔbhɛ́ nɛywěmʉɛt.
20 Orem a Deus para que vocês não tenham de fugir no inverno ou no sábado .
21 Bǎkɛ rɔ mɛnɨkmʉɛt, mbɔnyunɛ ɛsɔŋɔri ɛnɛ́ bo bábhɔ̀ŋ mpok yɔ chi ɛnyǔ ɛsɔŋɔri ɛnɛ bábhɨ́kɨ́ re ghɔ wáwák tɛ nɛbhǒmɨk. Nɛ mpok yɔ ánáŋ ámfʉɛ́t, ɛnyǔ ɛsɔŋɔri yɔ ɛpu pɛrɛ bhák wáwák.
21 Porque naqueles dias haverá um sofrimento tão grande como nunca houve desde que Deus criou o mundo; e nunca mais acontecerá uma coisa igual.
22 Nɛ mbɔ Mandɛm abhɨ́kɨ́ kpɔt manywɔp yɔ bɛ akɛ ya, mbʉ yɛ nkwǎŋwaŋ amɔt apu rɔp nɛpɛ́m. Kɛ Mandɛm akpɔt mpok ɛsɔŋɔri yɔ mbɨŋ ɛ̌ti bo abhɛn yi áyábhɛ́ bɛ mambak abhi.
22 Porém Deus diminuiu esse tempo de sofrimento. Se não fosse assim, ninguém seria salvo. Mas, por causa do povo que Deus escolheu para salvar, esse tempo será diminuído.
23 Mpok yɔ, mbák mmu ángátí bhe bɛ, ‘Ghɔ́ ká Mpɛmɛ anɛ Mandɛm átó fá’, yɛ̌ chi bɛ, ‘Ghɔ́ yi awu!’ Bǎkɛ́ noko bɛ ɛchi tɛtɛp.
23 — Portanto, se alguém disser para vocês: “Vejam! O
24 Bǎkɛ́ noko bɛ́ ɛ́chí tɛtɛp mbɔnyunɛ chɔŋ bǒ bɛtábhá mantwɔ, yɛ̌ntɨkɨ mmu wap andɛm nɔkɔ bɛ yi kɛ achi Mpɛmɛ Mandɛm afyɛ́ nyaka bariɛp bɛ ǎto. Chɔŋ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nsé nkwɔ mantwɔ. Nɛ yɛ̌ntɨkɨ mmu wap ǎtwɔ, ankʉ nɔkɔ bɛrɛmɛ mɛnyɨŋɨ́ maknkay ndu bɛrwɔ bho. Nɛ mándwɔ́ yɛ̌ chí bǒ abhɛn Mandɛm áyábhɛ́ bɛ mámbák abhi, mbák bábhɔŋ mbi bɛkʉ nɔ.
24 Porque aparecerão falsos profetas e falsos messias, que farão milagres e maravilhas para enganar, se possível, até o povo escolhido de Deus.
25 Sɔt yɛ ka mpok! Nnáŋ ngati nɔ bhe mɛnyɨŋ ɛbhɛn ambɨ ambɨ.
25 Prestem atenção! Eu estou lhes dizendo tudo isso, antes que aconteça.
26 Ndǔ ɛchi nɔ, mbák yɛ̌ mmu angati bhe bɛ, ‘Yɨŋɨ́ ka Kristo awu amɛm baso’, bǎkɛ́ noko mǎmfá bɛrɔŋ arɛ. Yɛ̌ mmu andɛm chi bɛ, ‘Yɨŋɨ́ ká Kristo fá amɛm mɔ́kɛt’ bǎkɛ́ noko ɛnyɨŋ ɛnɛ yi árɛ̀m.
26 — E, se disserem: “Vejam! Ele está no deserto”, não vão lá. Ou ainda: “Vejam! Ele está escondido aqui”, não acreditem.
27 Bǎkɛ́ rɔ mmu ándwɔ́ bhe mbɔnyunɛ, mbɔ ɛnyǔ miámiaŋ ákɔ̀t, angɔɔ, bɛfu ɛbhɔ́kɔ́ nɛbu ɛ́mɔt bɛghaka ɛchak, nɔ́ kɛ̌ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛbhak mpok Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí twɔ.
27 Porque, assim como o relâmpago risca o céu, do nascente até o poente, assim será a vinda do
28 Nɛbhʉɛt anɛ ɛgú-nnya ɛchi, arɛ́ kɛ̌ kɛnɛn ɛkɛ́n kɛ́nyìɛ bɛgú nnya kɛ́chɛmti.
28 — Onde estiver o corpo de um morto, aí se ajuntarão os urubus.
29 “Mbák manywɔp anɛ bɛyǎ ɛsɔŋɔri yɔ ámay, mmok ánɛm tɛ́mté, ntaŋ kɛpɛrɛ ghɔɔ, mambe ámfu amfay ánkwɛnti, nɛ bɛtaŋ mfáy mɛnyɨkɨsi.
29 Jesus disse:
30 Mpok yɔ kɛ̌ ɛrɨŋ ɛnɛ́ ɛ́tɔ̀ŋ bɛ Mɛ Mmǔ mfú ntá Mandɛm nchí twɔ ɛ́bhesi yɛ amfay, nɛ bǒ yɛ̌ntɨkɨ nnɛrɛ́kɛt fá amɨk mámbo mɛ́miak nɛ amɔ mámbɨkɨ nɔkɔ ndǔ kɛbhɔ áyɔ́mɛ. Nɛ mángɔ nɔkɔ ndǔ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí sɛp nchí twɔ amɛm nɛbháŋ ɛnɛn mfay nɛ bɛtaŋ, mbaŋ ɛ́nkɛm ɛ́ngɔ nɔkɔ nɛ bɛdiɛ́rɛ́ Mandɛm.
30 Então o sinal do
31 Nɛ ɛrɛm ɛyɔŋɔ́ mmba ɛ́nkwɛn. Chɔŋ ntó bɔángɛl abha ndǔ mmɨk nkɛm, mánsɔt bo abhɛn Mandɛm áyábhɛ́, bɛbho ndǔ ɛbhɔ́kɔ́mɨk ɛ́mɔt bɛghaka ndu ɛchak, mánchɛm nɛbhʉɛt amɔt.
31 A grande trombeta tocará, e ele mandará os seus anjos para os quatro cantos da terra. E os anjos reunirão os escolhidos de Deus de um lado do mundo até o outro.
32 “Ghɔ́k ká ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛnɔkárɛm ɛnɛ bábhɨŋɨ bɛ́ ‘Fig’ ɛ́tɔ̀ŋ bhɛsɛ. Ɛ́náŋ ɛ́mbó bɛtɛm bɛtɔ́, bǎrɨŋɨ bɛ́ ɛso ɛ́rɔp chi kɛkwɔt.
32 Jesus disse ainda:
33 Ɛ́chí ɛnyumɔt nɛ nɛtwɔ wa, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm. Mǎnáŋ mǎngɔ ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm nɛ ngátí bhe bɛ́fàkari, dɨŋɨ́ ka bɛ mpok nɛtwɔ wa arɔp kɛkwɔt.
33 Assim também, quando virem acontecer essas coisas, fiquem sabendo que o tempo está perto, pronto para começar.
34 Nchí ghati be tɛtɛp bɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm bɛ́bhɔŋ bɛfakari, kɛ mkpáká bho abhɛn ɛchɔŋ amfʉɛ́t.
34 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: essas coisas vão acontecer antes de morrerem todos os que agora estão vivos.
35 Chɔŋ mfay amfʉɛt, mmɨk amfʉɛt, kɛ Ɛyɔŋ ɛya ɛ́pú fʉɛt wáwák.
35 O céu e a terra desaparecerão, mas as minhas palavras ficarão para sempre.
36 “Kɛ yɛ̌ mmu abhɨkɨ rɨŋɨ mbɔ̌ŋ mpok anɛ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fàkari. Bɔangɛl Mandɛm bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ, Yɛ̌ chí Mmɔ Mandɛm abhɨ́kɨ́ rɨŋɨ. Ɛta aywǐntí kɛ̌ arɨŋɨ.
36 Jesus continuou, dizendo:
37 Mpok anɛ Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm nchí twɔ, mɛnyɨŋ bɛ́bhak mbɔ ɛnyǔ bɛ́chí nyaka mpok Nóa.
37 A vinda do
38 Eghorǐ manyiɛp ɛ́pɛ́rɛ twɔ ndǔ mpok Nóa, bo mányìɛ̀ nyaka mányu nɔkɔ, nɛ mámbay nɔkɔ babhay, nɛ mántoko nɔkɔ bɔ, kpátɛ mpok anɛ Nóa áchwe amɛm ɛrɛmɛ́ áchwí anɛ Mandɛm ághátí nyaka Nóa ángókó.
38 Pois, antes do dilúvio, o povo comia e bebia, e os homens e as mulheres casavam, até o dia em que Noé entrou na barca.
39 Bo bábhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nyaka ɛnyɨŋ ɛnɛ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari, kpátɛ mpok ɛ́ghorǐ manyiɛp ɛ́twɔ. Nɛ mpok ɛ́twɔ ɛ́pɔ́kɔ bɔ mankɛm. Ɛnyu yɔ kɛ̌ nɛtwɔ wa, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm ábhák chɔŋ.
39 Porém não sabiam o que estava acontecendo, até que veio o dilúvio e levou todos. Assim também será a vinda do Filho do Homem.
40 Mpok yɔ, mbák bǒ bati apay bachi ɛbhɨ bákʉ̀ bɛtɨk, bákway bɛsɔt amɔt mándɔ achak.
40 — Naquele dia dois homens estarão trabalhando na fazenda: um será levado, e o outro, deixado.
41 Nɛ mbák baghɔrɛ́ bati apay bachi nɛbhʉɛt amɔt bákɔ̀k nchwi, bákway bɛsɔt amɔt mándɔ achák.
41 Duas mulheres estarão no moinho moendo trigo: uma será levada, e a outra, deixada.
42 Bák yɛ́ ka pě, mbɔnyunɛ bǎbhɨ́kɨ́ rɨŋɨ nywɔp ɛnɛn Acha yɛka átwɔ̀.
42 Fiquem vigiando, pois vocês não sabem em que dia vai chegar o seu Senhor.
43 Bǎbhɔŋ bɛrɨŋɨ bɛ mbák mbɔŋɔ́kɛt arɨ́ŋɨ́ mpok anɛ ngɛ́p átwɔ̀ ɛkɛt ɛyi, apú bhʉɛrɛ kɛnɔ́. Ǎbhak pě, bɛ ngɛ́p akɛ twɔ andak ɛkɛt.
43 Lembrem disto: se o dono da casa soubesse quando ia chegar o ladrão, ficaria vigiando e não deixaria que a sua casa fosse arrombada.
44 Bě nkwɔ́ bǎbhɔŋ yɛ bɛbhak pě mpoknkɛm, mbɔnyunɛ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, nchí twɔ́ chí mpok anɛ yɛ̌ mmu apu kway bɛkaysi bɛ mɛ̌twɔ.”
44 Por isso vocês também fiquem vigiando, pois o Filho do Homem chegará na hora em que vocês não estiverem esperando.
45 Ɛ́bhɨ́kɨ́ tat Yesu arɛm bɛ, “Agha yɛ́ áchí mmɔ̌bɛtok tɛtɛp anɛ ábhɔ́ŋɔ́ kɛboŋ nɛ mbɔŋɔ́kɛt ásɨ́kɨ́ntɨ nɛ yí? Chí mmɔ̌bɛtok anɛ mbɔŋɔ́kɛt ákway bɛrɔ ɛkɛt ntá yi, angati yí bɛ ánchyɛ́ nɔ́kɔ́ nɛnyíɛ́ ntá batɨ̌ bɔ̌-bɛtok ndǔ mpok.
45 Jesus disse ainda:
46 Chɔŋ ɛ́ndɨ ntá mmɔ̌bɛtok wu ɛncha mpok chi-bɛtɨk ywi afu nɛkɔ, apɛtnsɛm, aghɔ́ bɛ́ yi ǎkʉ̀ bɛtɨk ɛbhi sayri.
46 Feliz aquele empregado que estiver fazendo isso quando o patrão chegar!
47 Dɨŋɨ́ ká bɛ chi-bɛtɨk apú nɔ́k bɛrɔ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛyi awɔ́ mmɔ̌bɛtok wu.
47 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: o patrão vai colocá-lo como encarregado de toda a sua propriedade.
48 Kɛ mbák mmɔ̌bɛtok achi ɛbɛ́ptí mmu, andɛm nɛ mmʉɛt yi bɛ, ‘Mbɨ́kɨ́ kaysi bɛ chɔŋ chi-bɛtɨk awa ampɛtnsɛm ndu nɛkɔ̌ ɛnɛn yi árɔ́ŋɔ́ áyák’,
48 Mas, se o empregado for mau, pensará assim: “O meu patrão está demorando muito para voltar.”
49 ambo bɛdɛn batɨ̌ bɔ̌-bɛtok, anchɛm ɛkakánɛkɔ nɛ manyǔ mmɛ́m, ambo mɛnyiɛ, anyu nɔkɔ nɛ bhɔ,
49 Então começará a bater nos seus companheiros, e a comer, e a beber com os bêbados.
50 chi-bɛtɨk ywi ǎkway bɛ́twɔ ndǔ nywɔp ɛnɛn yi abhɨkɨ kaysi bɛ yi ǎkway bɛpɛtnsɛm.
50 E o patrão voltará no dia em que o empregado menos espera e na hora que ele não sabe.
51 Nɛ mbák ɛ́mfákárí ɛnyu yɔ, chi-bɛtɨk ǎtɛmsi yi sayri, antɛ́n yi ándɔ́k ámbák nɛ bǒ bɛtábhá, ndǔ nɛbhʉɛ́rɛ́ kɛbhɔ nɛ nɛnyiɛ́ ámɛ́n.”
51 Aí o patrão mandará cortar o empregado em pedaços e o condenará a ir para o lugar aonde os hipócritas vão. Ali ele vai chorar e ranger os dentes de desespero.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 24, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.