Mateus 13

Ɛkáti Nku Nkɔ (KENNT) vs NTLH

Sair da comparação
NTLH Nova Tradução na Linguagem de Hoje 2000
1 Nkúbhɛ́ nywɔp ɛnɔ, Yesu afú amɛm ɛkɛt ɛnɛ yi achi arɛ, arɔk achɔkɔ nɛku manyu.
1 Naquele mesmo dia Jesus saiu de casa, foi para a beira do lago da Galileia, sentou-se ali e começou a ensinar.
2 Bɛyǎ bo bákóŋo yi arɛ́. Yesu arɔ bho tété, arɔk achwe, achɔkɔ amɛm áchwí ɛnɛ́ bɛyǎ bǒbhɔ báté angɔkɔnyɛ́n.
2 A multidão que se ajuntou em volta dele era tão grande, que ele entrou num barco e sentou-se; e o povo ficou em pé na praia.
3 Abho bɛghati bhɔ bɛyǎ mɛnyɨŋ ndǔ bakay bɛ, “Ɛwak ɛ́mɔt, nkwaŋankɨ amɔt arɔk bɛtak ɛnyǔ nchwifú amɛm nkɨ ywi.
3 Jesus usou parábolas para ensinar muitas coisas. Ele disse:
4 Ɛnɛ́ yi átàk árɔ̀ŋ, mbɔk akwɛnti ndǔ mɔ́mbi anɛ áchí amɛm nkɨ. Kɛnɛn kɛ́twɔ́ kɛ́bwɔ́pti nchwi yɔ nkɛm.
4 Quando estava espalhando as sementes, algumas caíram na beira do caminho, e os passarinhos comeram tudo.
5 Achák akwɛnti ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ anɛ ntɔp abhɨkɨ ya arɛ. Awakari achak.
5 Outra parte das sementes caiu num lugar onde havia muitas pedras e pouca terra. As sementes brotaram logo porque a terra não era funda.
6 Kɛ mpok mmok áfú, ásɔ́ŋ yɔ ndǔ bakaŋ ayi ábhɨ́kɨ́ kway bɛchwe amɨk sayri. Anɨŋti, awɔsi.
6 Mas, quando o sol apareceu, queimou as plantas, e elas secaram porque não tinham raízes.
7 Anɛfú akwɛnti ndǔ mmɨk anɛ tákɔ nsěnse ágò arɛ. Achak are gó, kɛ tákɔ nsěnse agó áchɛt yɔ kpát agú.
7 Outras sementes caíram no meio de espinhos, que cresceram e sufocaram as plantas.
8 Nchwi áchák akwɛnti ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, achak, agó, achyɛ bɛyǎ nchwi. Nchwi ayá acha anɛ bápɨ́ ndɔŋ bɛsa bɛtay, achák ndɔŋ bɛsa bɛrat, anɛfu ndɔŋ ɛsa nsɛm byo.”
8 Mas as sementes que caíram em terra boa produziram na base de cem, de sessenta e de trinta grãos por um.
9 Ndǔ ngwɛnti, Yesu arɛm bɛ, “Mmu anɛ áyàŋ bɛghok, ántá batú ángók sayri.”
9 E Jesus terminou, dizendo:
10 Yesu ánáŋá nɔ́kɔ́ bɛtɛm nɛkǎy nkwaŋankɨ, baghɔk abhi bárɔ́k ntá yi bábhɛ́p yi bɛ, “Ndaká yí ɔ́ghàti bho mɛnyɨŋ ndǔ bakay?”
10 Então os discípulos chegaram perto de Jesus e perguntaram: — Por que é que o senhor usa
11 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mandɛm akʉ mǎndɨŋɨ tɛtɛp anɛ áchí bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́, nɛ ɛyɔ ɛ́kwak bǎrɨŋɨ ɛnyǔ yi ábhák nɛ bho mbɔ Mfɔ wap. Kɛ abhɨ́kɨ́ kʉ nɔ nɛ bo bachak.
11 Jesus respondeu:
12 Mmu anɛ afyɛ́ ntí bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛ́tɔ̀ŋ ǎjwimɛm. Mɛ̌kʉ yi andɨŋɨ bɛyǎ mɛnyɨŋ bɛchak. Kɛ mmǔ anɛ apu fyɛ ntí, yɛ̌ chi mandú ɛnyɨŋ anɛ yi arɨŋɨ básɔt ntá yi.
12 Pois quem tem receberá mais, para que tenha mais ainda. Mas quem não tem, até o pouco que tem lhe será tirado.
13 Ntí anɛ nchí ghati bhɔ mɛnyɨŋ ndǔ bakay achi bɛ, báyɨ̀ŋɨ kɛ bápú ghɔ, nɛ bághok mɛnyɨŋ mbɔ bɛ bápú ghok, nɛ bápú jwimɛm.
13 É por isso que eu uso parábolas para falar com essas pessoas. Porque elas olham e não enxergam; escutam e não ouvem, nem entendem.
14 Bǒbhɛn, bákʉ̀ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ nyaka ɛ́mfú tɛtɛp. Mandɛm akʉ nyaka Aisáya andɛm bɛ,
14 E assim acontece com essas pessoas o que disse o
15 Ɛ́chí ɛnyu yɔ mbɔnyunɛ batɨ̌ bǒbhɛn ákʉ bárɔp bɛchɨŋtǐ bho,
15 Pois a mente deste povo está fechada:
16 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Kɛ mbák chí bhe, ɛ́rɨ ntá yɛka ɛcha, mbɔnyunɛ amɨ́k ayɛka ághɔ̀ mbaŋ, nɛ batú yɛká ághòk mbaŋ.
16 Jesus continuou, dizendo:
17 Nchí ghati bhe bɛ, bɛyǎ barɛmɛ́ kɛpɨ̌ntɨ nɛ bǒ abhɛn báchí chak bɛsí Mandɛm bábhɔ́ŋ nyaka ɛkwak bɛghɔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghɔ̀ kɛ bɔ kɛghɔ bhɔ. Bábhɔ́ŋ ɛkwak bɛghok mɛnyɨŋ ɛbhɛn bǎghòk, kɛ bábhɨ́kɨ́ ghok bhɔ.”
17 Eu afirmo a vocês que isto é verdade: muitos profetas e muitas outras pessoas do povo de Deus gostariam de ver o que vocês estão vendo, mas não puderam; e gostariam de ouvir o que vocês estão ouvindo, mas não ouviram.
18 Yesu arɔk ambɨ bɛrɛm bɛ, “Ghók yɛ́ ka ɛnyɨŋ ɛnɛ nɛkǎy mmu anɛ ataka mbwɔt nɛ́tɔ̀ŋ.
18 — Então escutem e aprendam o que a
19 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mɔ́mbi anɛ achi amɛm nkɨ, até ndǔ mmu anɛ ághókó Mbok Ndɨ́ndɨ́ ɛ̌ti ɛnyu Mandɛm ábhak Mfɔ ywi, kɛ yi kɛjwimɛm, Satan atwɔ́ yɛ afɔŋɔ mbok anɛ Mandɛm ápɨ́ amɛm ntɨ ɛni.
19 As pessoas que ouvem a mensagem do vem e tira o que foi semeado no coração delas.
20 Mbuɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk sɛtárɛ́bhɛ́ até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, anoko tɛ́mté nɛ bɛyǎ maŋák.
20 As sementes que foram semeadas onde havia muitas pedras são as pessoas que ouvem a mensagem e a aceitam logo com alegria,
21 Kɛ yi kɛbhɔ́ŋ bakaŋ amɨk. Ante kákáti ndu mɔ́mbɨŋɨ mpok. Kɛ mpok ɛsɔŋɔri ɛ́twɔ́ nɛ bo mámbo mɛnyok yi ɛ̌ti Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ yi anoko, amfɛrɛ amɔ tɛ́mté.
21 mas duram pouco porque não têm raiz. E, quando por causa da mensagem chegam os sofrimentos e as perseguições, elas logo abandonam a sua fé.
22 Nɛ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk tákɔ nsěnse, até ndǔ mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm, kɛ básɛ́mɛ́ ɛ̌ti mɛnyɨŋ mmɨk atwɔ́ nɔ́kɔ́ yi antɨ, nɛ ngoŋó nkáp, angɔkɔntɨk Ɛyɔŋ Mandɛm ɛnɛ ɛchi arɛ, Ɛyɔŋ Mandɛm yɔ kɛkwak yi ndǔ nɛpɛ́m ɛni.
22 Outras pessoas são parecidas com as sementes que foram semeadas no meio dos espinhos. Elas ouvem a mensagem, mas as preocupações deste mundo e a ilusão das riquezas sufocam a mensagem, e essas pessoas não produzem frutos.
23 Mbák chi mmu anɛ ághòk Ɛyɔŋ Mandɛm anjwimɛm, ɛ́mbak yi antɨ, achí mbɔ mbwɔt anɛ ákwɛ́ntí ndǔ mmɨk ndɨ́ndɨ́, achak, ágó sayri, achyɛ bɛyǎ mbwɔt nkɔ. Nɛ nsáy Ɛyɔŋ Mandɛm ndǔ nɛpɛ́m mmu achi mbɔ mbwɔt nkɔ anɛ áyá áchá anɛ bápɨ́, ndɔŋ ɛsa nsɛm byo, achák ndɔŋ bɛsa bɛrat, nɛ anɛfu ndɔŋ bɛsa bɛtay.”
23 E as sementes que foram semeadas em terra boa são aquelas pessoas que ouvem, e entendem a mensagem, e produzem uma grande colheita: umas, cem; outras, sessenta; e ainda outras, trinta vezes mais do que foi semeado.
24 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Mbák Mandɛm ambak nɛ mmu mbɔ ɛnyǔ Mfɔ ábhák nɛ bɔ̌bhi, nɛpɛ́m ɛni nɛ́bhák mbɔ nkɨ anɛ́ mmǔfu ápɨ́ nchwi.
24 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
25 Kɛ mǔmpap arɔk nɛ bɛti ɛnɛ́ bo bábhʉ̀rɛ kɛnɔ́, aták nchaŋ, arɔk ɛbhak ɛyi.
25 Certa noite, quando todos estavam dormindo, veio um inimigo, semeou no meio do trigo uma erva ruim, chamada joio, e depois foi embora.
26 Mpok nchwi ágó, abho mɛnyu kɛpɛm, kɛ bághɔ́ nchaŋ arɛ́.
26 Quando as plantas cresceram, e se formaram as espigas, o joio apareceu.
27 Bakʉ̌-bɛtɨk báfá bárɔ́k ntá mbɔŋɔ́nkɨ barɛm bɛ, ‘Ɛta, pú nchwi kɛ sɛ́pɨ́ amɛm nkɨ? Nchaŋ ɛ́fu árɛ́ fá?’
27 Aí os empregados do dono das terras chegaram e disseram: “Patrão, o senhor semeou sementes boas nas suas terras. De onde será que veio este joio?”
28 Akɛmɛ bhɔ bɛ, ‘Mǔmpap kɛ̌ ápɨ́ nɔ nchaŋ ɛyɔ.’ Bábhɛ́p yi bɛ, ‘Sɛ́ndɔ́k sɛ́mfɛ́rɛ́ yɔ́ ɛ́ndɔp chi nchwi yɔyɔ kɛ?’
28 — “Foi algum inimigo que fez isso!”, respondeu ele.
29 Mbɔŋɔ́nkɨ akɛmɛ bhɔ bɛ, ‘Dɔ̌ ká. Mbák mǎndɔ́k bɛfɛrɛ nchaŋ ɛyɔ, bǎkway bɛ́fɛ́rɛ mbɔk nchwi nkwɔ.
29 — “Não”, respondeu ele, “porque, quando vocês forem tirar o joio, poderão arrancar também o trigo.
30 Dɔ̌ ká yɔ ambak, mpok ánáŋ ánkwáy, chɔŋ ndɛm bǒ abhɛn báfɛ̀rɛ nchwi ɛbhɨ mánjámbɨ mamfɛrɛ nchaŋ ɛyɔ mányokoti ndǔ nɛbhʉɛt amɔt, mánsɔ́ŋ. Kɛ mǎmfɛrɛ nchwi mǎmbʉrɛ anywɔ́p.’”
30 Deixem o trigo e o joio crescerem juntos até o tempo da colheita. Então eu direi aos trabalhadores que vão fazer a colheita: ‘Arranquem primeiro o joio e amarrem em feixes para ser queimado. Depois colham o trigo e ponham no meu depósito.’ ”
31 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛchi mbɔ sɛpɛm mɔ́nɔk anɛ bábhɨ̀ŋɨ bɛ mɔ́stat, anɛ bápɨ́ amɛm nkɨ.
31 Jesus contou outra parábola . Ele disse ao povo:
32 Sɛpɛmɛ mɔ́nɔk mɔ́stat sɛ́chí nɨ́ŋɨ́nɨ́ŋɨ́ tontó, kɛ mbák sɛ́nchák, sɛngo, sɛ́bhak nnɛt mɔ́nɔk anɛ áchɨk. Kɛnɛn kɛ́ntwɔ kɛnte manyay ndǔ batabhɛ yi.”
32 Ela é a menor de todas as sementes; mas, quando cresce, torna-se a maior de todas as plantas. Ela até chega a ser uma árvore, de modo que os passarinhos vêm e fazem ninhos nos seus ramos.
33 Yesu atɛ́m bhɔ nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm fá amɨk kɛchi mbɔ yís anɛ ngɔrɛ́ ásɔ́rɛ́ achɛmti nɛ nchán fláwa ɛ́rát. Mandu yís wu akʉ fláwa nkɛm amwɔt, kpát ajwi ndǔ ɛnyɨŋ ɛnɛ yi achi arɛ.”
33 Jesus contou mais esta parábola para o povo:
34 Yesu aghati bho mɛnyɨŋ ɛbhɛn mɛnkɛm chi ndǔ bakay. Yi kɛ ghati bhɔ́ yɛ̌nyɨŋ ɛnɛ yi abhɨkɨ tɛ́m nɛkay.
34 Jesus usava parábolas para dizer tudo isso ao povo. Ele não dizia nada a eles sem ser por meio de parábolas.
35 Atɛ́m bakay bɛtɔŋ bɛ ɛnyɨŋ ɛnɛ ndɛmɛkɛpɨ̌ntɨ Aisáya árɛ́mɛ́ nyaka bɛ chɔŋ ɛmfakari, ɛ́fákárí. Aisáya arɛm nyaka bɛ,
35 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito: “Usarei parábolas quando falar com esse povo e explicarei coisas desconhecidas desde a criação do mundo.”
36 Yesu arɔ yɛ bɛyǎ bǒ abhɛn bachi nɛfí, arɔk achwe anywɔ́p nɛ baghɔkɔ́ bhi. Arɛ́, baghɔkɔ́ bhi barɛm ntá yi bɛ, “Ɛta, ghatí bhɛsɛ ntí nɛkǎy nchaŋ.”
36 Então Jesus deixou a multidão e voltou para casa. Os discípulos chegaram perto dele e perguntaram: — Conte para nós o que quer dizer a
37 Yesu akɛmɛ bhɔ bɛ, “Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm kɛ̌ nchí mmu anɛ ápɨ́ nchwi amɛm nkɨ.
37 Jesus respondeu:
38 Nkɨ chí mmɨk nkɛm, nɛ nchwi chi bo abhɛn Mandɛm áchí Mfɔ wap. Nchaŋ chí bǒ Satan.
38 O terreno é o mundo. As sementes boas são as pessoas que pertencem ao .
39 Mǔmpap anɛ ápɨ́ nchaŋ chi Satan. Mpok anɛ báfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ chi nɛmǎy mmɨk, nɛ bakʉ̌ bɛtɨk abhɛn báfɛ̀rɛ mbwɔt ɛbhɨ chi bɔángɛl Mandɛm.
39 O inimigo que semeia o joio é o próprio Diabo. A colheita é o fim dos tempos, e os que fazem a colheita são os anjos.
40 Nkúbhɛ́ mbɔ ɛnyǔ báfɛ́rɛ́ nchaŋ, mányokoti nɛbhʉɛt amɔt básɔ́ŋ, ɛnyu yɔ kɛ ɛ́bhɔ́ŋɔ́ bɛ́fákari mpok mmɨk ámay.
40 Assim como o joio é ajuntado e jogado no fogo, assim também será no fim dos tempos.
41 Mpok yɔ, Mɛ Mmu mfú ntá Mandɛm, nchí to bɔángɛl bha mǎmfɛrɛ yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛnɛ́ ɛ́twɔ̀ nɛ bɛbʉ́, nɛ yɛ̌ntɨkɨ nkʉ bɛbʉ́ ndǔ nkwɔ bo abhɛn mɛ nchí Mfɔ wap.
41 O Filho do Homem mandará os seus anjos, e eles ajuntarão e tirarão do seu Reino todos os que fazem com que os outros pequem e também todos os que praticam o mal.
42 Bɔangɛl bha báfɛ̀rɛ bhɔ mámɛsɛ amɛm nɛpǐngo. Arɛ́, bábhàk ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ nɛ nɛnyiɛ́ ámɛ́n.
42 Depois os anjos jogarão essas pessoas na fornalha de fogo, onde vão chorar e ranger os dentes de desespero.
43 Mpok yɔ, bo abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm bághɔ̀ mbɔ mmok ndǔ nɛbhʉɛt anɛ Ɛtayap achi Mfɔ. Yɛ̌ntɨkɨ mmu anɛ áyàŋ bɛghok ɛnyɨŋ ɛnɛ mɛ̌rɛ̀m, ántá batú ángók sayri!”
43 Então o povo de Deus brilhará como o sol no Reino do seu Pai. Se vocês têm ouvidos para ouvir, então ouçam.
44 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛchi mbɔ ɛnyɨŋ bɛyǎ nkáp ɛnɛ ɛchi bhɛ́sɛ́ bhɛ́sɛ́ amɛm nkɨ. Mmu amɔt ághɔ́ nɔ́kɔ́ yɔ, apɛt abhɛsɛ yɔ sayri, arɔ, arɔk nɛ bɛyǎ maŋák, ati yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛyi, asɔt nkáp, aku nkɨ wu.”
44 — O
45 Yesu atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛ́chí mbɔ nkɔsíɛ́ anɛ áyàŋ bɛku batay bɛyǎ nkáp.
45 — O
46 Ághɔ́ nɔ́kɔ́ nɛ́mɔ́t ɛnɛn nɛyá nkáp tontó, arɔk atí yɛ̌ntɨkɨ ɛnyɨŋ ɛyi, aku ntǎy bɛyǎ nkáp ɛnɔ.”
46 Quando encontra uma pérola que é mesmo de grande valor, ele vai, vende tudo o que tem e compra a pérola.
47 Yesu apɛt atɛ́m nɛkay nɛ́chák bɛ, “Kɛfɔ Mandɛm kɛchi mbɔ bɛyǎ nkáp anɛ́ bágʉɛ́bhɛ́ anyɛ́n nɛ ákɛ́m nsi mɛnyu nɛ mɛnyu.
47 — O
48 Ásɨ ájwí nɔ́kɔ́ nɛ nsi, báya bákó ɛbhɨ, bachɔkɔ amɨk bayap nsi ɛnɛ ɛrɨ, báfyɛ́ ndǔ mɛnyɨŋ. Báto ɛnɛ́ ɛ́bhɨ́kɨ́ rɨ.
48 E, quando está cheia, os pescadores a arrastam para a praia e sentam para separar os peixes: os que prestam são postos dentro dos cestos, e os que não prestam são jogados fora.
49 Ɛnyu ɛyɔ kɛ ɛ́bhàk chɔŋ mpok mmɨk ámay. Bɔangɛl bátwɔ̀, mámfɛrɛ bakʉ̌ bɛbʉ́ ndǔ nkwɔ bǒ abhɛn bachi chak bɛsí Mandɛm,
49 No fim dos tempos também será assim: os anjos sairão, e separarão as pessoas más das boas,
50 mámfyɛ́ amɛm nɛpǐngo. Arɛ́, bábhak ndǔ nɛdǐ kɛbhɔ nɛ nɛnyiɛ ámɛ́n.”
50 e jogarão as pessoas más na fornalha de fogo. E ali elas vão chorar e ranger os dentes de desespero.
51 Yesu abhɛ́p baghɔkɔ́ bhi mbák bájwimɛm ndǔ mɛnyɨŋ ɛbhɛn yi ághátí bhɔ mɛnkɛm.
51 Então Jesus perguntou aos discípulos: — Sim! — responderam eles.
52 Yesu arɛm bɛ, “Yɛ̌ntɨkɨ ntɔŋ ɛbhé Mandɛm anɛ ághɔ́kɔ́, árɨŋɨ ɛnyǔ Mandɛm ábhák nɛ bho mbɔ Mfɔ wap, achí mbɔ mbɔŋɔ́kɛt anɛ áfɛ̀rɛ mɛnyɨŋ bɛkɔ nɛ ɛbhɛn bɛsɨ amɛm mɔ́kɛt anɛ yi ábhʉ́rɛ́ mɛnyɨŋ.”
52 Jesus disse:
53 Yesu anaŋa nɔkɔ bɛtɛm bakay yɔ ndu bɛtɔŋ bo mɛnyɨŋ, afa atú ɛtɔk wu.
53 Quando Jesus acabou de contar essas parábolas , saiu dali
54 Apɛtnsɛm ɛtɔk ɛyi Násárɛt. Ɛnɛ́ yi átɔ̀ŋ Ɛyɔŋ Mandɛm amɛm ɛkɛt ɛnɛ nɛnɨkɨ́mʉɛt ɛyap, bo bábhak maknkay tontó. Bábhó bɛbhɛp batɨ bɛ, “Aré bhɔŋ ɛnɛn ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́ndak fá? Aré bhɔŋ bɛtaŋ fá ndu bɛkʉ bɛrɛm mɛnyɨŋɨ́ maknkay ɛnyu ɛnɛ?
54 e voltou para a cidade de Nazaré, onde ele tinha morado. Ele ensinava na sinagoga , e os que o ouviam ficavam admirados e perguntavam: — De onde vêm a sabedoria dele e o poder que ele tem para fazer milagres?
55 Pú mmɔ̌ nchwě mɛnɔk nɛ́? Pú María kɛ̌ achi máyi? Pú Jems, nɛ Josɛ́f, nɛ Símun, nɛ Júdas, chi bɔ̌mayi abhɛn babhakanɛm?
55 Por acaso ele não é o filho do carpinteiro? A sua mãe não é Maria? Ele não é irmão de Tiago, José, Simão e Judas?
56 Pú bɔ̌mayi abhɛn baghɔrɛ́ báchí fá mankɛm nɛbhʉɛt amɔt nɛ bhɛsɛ? Aré bhɔŋ ɛnyǔ nɛrɨŋɨ́kɛpɨ ɛnɛn, nɛ ɛnyǔ bɛtaŋ ɛbhɛn fá?”
56 Todas as suas irmãs não moram aqui? De onde é que ele consegue tudo isso?
57 Ɛkʉ bare byak yi byak.
57 Por isso ficaram desiludidos com ele. Mas Jesus disse:
58 Tɛ̌ndu bɔ́ bábhɨ́kɨ́ bhɔŋ nɛka nɛ Yesu, yi kɛkʉ bɛyǎ mɛnyɨŋɨ́ maknkay amɛm ɛtɔk ɛyi Násárɛt.
58 Jesus não pôde fazer muitos milagres ali porque eles não tinham fé.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 13, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.