Romanos 7
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Sụ-a; ụnwunna mu; ?unu ta amadụ lẹ teke ekemu bụ-beru ishi lẹ ndzụ nemadzụ bụ teke onye ono nọ ndzụ? Ọ kwa unubẹ ndu tụkoru maru ekemu bẹ mu epfuru.
1 Meus irmãos, vocês todos podem compreender muito bem o que vou dizer. Vocês conhecem as leis e sabem que elas só têm poder sobre uma pessoa enquanto essa pessoa está viva.
2 Kẹle ekemu bụ lẹ nwanyị, alụ ji nọfutaje l'ẹka ji iya jasụkporu teke ji iya l'a-nọ-beru. Ọle teke a nọnyaaru; ji iya nwụhu bẹ o nwewaa onwiya. Ekemu ono, shi gudepyabẹ iya nụ ono ta adụedu iphe, ọ bụ.
2 Por exemplo, a mulher casada está ligada pela lei ao marido enquanto ele estiver vivo; mas, se ele morrer, ela estará livre da lei que a liga ao marido.
3 Bụ iya bụ lẹ teke ji iya nọkwadu ndzụ; o je alụru ji ọzo; l'aasụ l'oori ogori; teke ọ bụ lẹ ji iya nwụhuwaru; l'ọ bụru nwanyị eke ji. Ekemu te egudepyabẹdu iya. Ọ tọ bụedu iya eri ogori mẹ o -je alụru ji ọzo.
3 De modo que, se ela viver com outro homem enquanto o marido estiver vivo, ela será chamada de adúltera. Mas, se o marido morrer, ela estará legalmente livre e não cometerá adultério se casar com outro homem.
4 Sụ-a; noo g'ọ dụ l'ẹhu unu bụ ono; ụnwunna mu. Ọo ekemu shi bụru ji unu; ọle unu lẹ Kéreshi tụgbawaru nwụhu. Ọo ya bụ l'eshi ọphu unu nwụhuwaru bẹ ekemu abụedu ji unu. Ẹbe ọ dụedu iphe, unu l'iya jigba. E mechaa; unu bya adzụru ndzụ ọzo teke ono, Kéreshi tetaru dzụru ndzụ ono. Nta-a, bẹ bụwaa onye ono, shi l'ọnwu teta dzụru ndzụ ono bụ ji unu; k'ọphu anyi a-dzụru ndzụ, pfụru ọto meje iphe, dụ Chileke ree.
4 O mesmo acontece com vocês, meus irmãos. Do ponto de vista da lei, vocês também já morreram, pois são parte do corpo de Cristo. E agora pertencem a ele, que foi ressuscitado para que nós possamos viver uma vida útil no serviço de Deus.
5 Kẹle teke ono, anyi shi nọdu ndzụ eme g'ọ gụru anyi ono bẹ ẹgu ẹjo-iphe, shi anọduje enwu phuruphuru l'ẹhu anyi meru anyi shi anọduje eme iphe-ẹji. Iphe, tso eme iphe-ẹji ono bụkwanuru ọnwu.
5 Pois, quando vivíamos de acordo com a nossa natureza humana, os maus desejos despertados pela lei agiam em todo o nosso ser e nos levavam para a morte.
6 Ọle nta-a bẹ a dzọwaru anyi l'ẹka ekemu. Anyi nwụhuwaru; nahụ iphe ono, shi kee anyi ẹgbu ono. Ọo ya bụ l'anyi etsowaa ụzo ndzụ ọ̀phúú ọphu shi l'ẹka Unme-dụ-Nsọ ejeru Chileke ozi. Anyi te etsohẹdu akahụ ụzo ono, bụ iya bụ ekemu ono, e deru l'ẹkwo ono gude eje iya.
6 Porém agora estamos livres da lei porque já morremos para aquilo que nos mantinha prisioneiros. Por isso somos livres para servir a Deus não da maneira antiga, obedecendo à lei escrita, mas da maneira nova, obedecendo ao Espírito de Deus.
7 ?Bụ gụnu bẹ anyi e-pfu nta? Ekemu l'onwiya ?ọ bụ iphe-ẹji tọo? Tụswekwa! Mu tege amakwaru iphe, bụ iphe-ẹji; ọme ekemu ta adụ. Mu tege amakwaru iphe, bụ nchamẹnya ọme ekemu ta asụ: “G'iphe onye ọzo ta agụjekwa ngu.”
7 O que vamos dizer então? Que a própria lei é pecado? É claro que não! Mas foi a lei que me fez saber o que é pecado. Pois eu não saberia o que é a cobiça se a lei não tivesse dito: “Não cobice.”
8 Iphe-ẹji shinu l'ekemu ono kpata ụzo je akpatsushia mu iphe, bụkpoo ẹgu ẹjo-iphe ọzo, dụgbaa nụ. Kẹle ekemu -adụdu bẹ iphe-ẹji nwụhukwaru anwụhu.
8 Porém o pecado se aproveitou dessa lei para despertar em mim todo tipo de cobiça. Porque, se não existe a lei, o pecado é uma coisa morta.
9 Mbẹdua l'onwomu dụru teke mu shi nọdu ndzụ; ọphu mu amadụ k'ekemu. A nọnyaa mu bya amaru k'ekemu ono; iphe-ẹji jakerehu mu l'ẹhu; ọ bụru mu anwụhu.
9 Pois houve um tempo em que eu não conhecia a lei e estava vivo. Mas, quando fiquei conhecendo o mandamento, o pecado começou a viver,
10 Ekemu onoya bụ ekemu, gege eme g'a nọdu ndzụ ono gbẹ bya abụru ikpe bẹ ọ nmarụ.
10 e eu morri. E o próprio mandamento que me devia trazer a vida me trouxe a morte.
11 Kẹle iphe-ẹji kpatarụ ụzo; gude ekemu ono wọpyabe mu l'ụgho; shi l'ekemu ono woru mu gbua.
11 Porque o pecado, aproveitando a oportunidade dada pelo mandamento, me enganou e, por meio do mandamento, me matou.
12 Ọo ya bụ l'ekemu l'onwiya dụ nsọ. Iphe ono, a sụru g'e meje ono dụ nsọ; bya abụru iphe, pfụru ọto; bya adụ ree.
12 Assim a lei vem de Deus; e o mandamento também vem de Deus, diz o que é certo e é bom.
13 ?Ọ pfụru l'ọo iphe ono, dụ ree ono gbẹ kpatarụ mu anwụhu tọ? Tụswekwa! Ọ kwa iphe-ẹji gude iphe ono, dụ ree ono kpatarụ mu anwụhu g'ee-shi g'iphe-ẹji abụru iphe, aa-hụma l'ọ bụ iphe-ẹji. Ọo ya bụ lẹ Chileke shi l'iphe, e deru l'ekemu eme g'iphe-ẹji goshigbua gẹ yẹbe iphe-ẹji dụ-be ideyideyi.
13 Então será que o que é bom me levou à morte? É claro que não! Foi o pecado que fez isso. Pois o pecado, usando o que é bom, me trouxe a morte para que ficasse bem claro aquilo que o pecado realmente é. E assim, por meio do mandamento, o pecado se mostrou mais terrível ainda.
14 Iphe, anyi maru bụ l'ekemu shi Unme Chileke l'ẹka; obenu lẹ mu bụ nemadzụ mmanụ, iphe-ẹji gbaru ohu.
14 Sabemos que a lei é divina; mas eu sou humano e fraco e fui vendido ao pecado para ser seu escravo.
15 Umere mu l'onwomu agbachịjekwa mu ẹnya; kẹle mu te emejedu iphe, dụ mu g'a sụ lẹ mu meru iya. Iphe, mu emejechia bụ iphe, dụ mu ashị ememe.
15 Eu não entendo o que faço, pois não faço o que gostaria de fazer. Pelo contrário, faço justamente aquilo que odeio.
16 Sụ eshi ọphu iphe, mu agbẹje eme bụ iphe, mu maru l'ọ tọ dụdu mu ree; ọo ya bụ lẹ mu kweru l'ekemu dụ ree.
16 Se faço o que não quero, isso prova que reconheço que a lei diz o que é certo.
17 Ọ n'iya-a bụ l'ọ tọ bụdu mbẹdua l'eme iya. Iphe, eme iya nụ bụ iphe-ẹji ono, buwaa mu ebubu l'ẹhu ono.
17 E isso mostra que, de fato, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
18 L'iphe, mu maru bụ l'ọ tọ dụkpodaa iphe, dụ ree, nọ mu l'obu ililekpọo, bụ iya bụ l'obu ẹgube nemadzụ, mu shi bụru teke mu shi anọduje eme ẹjo-iphe, agụgbabe mu nụ. Mu emeje gẹ mu mee iphe, dụ ree l'ememe; ọle mu ta adụjedu ike mee ya.
18 Pois eu sei que aquilo que é bom não vive em mim, isto é, na minha natureza humana. Porque, mesmo tendo dentro de mim a vontade de fazer o bem, eu não consigo fazê-lo.
19 Kẹle mu te emejedu iphe, dụ ree, dụ mu g'a sụ lẹ mu meru iya. Ọo 'ẹpho ẹjo-iphe ono, ata dụdu mu gẹ mu mee ya ono bẹ mu emeje.
19 Pois não faço o bem que quero, mas justamente o mal que não quero fazer é que eu faço.
20 Sụ-a; ọ -bụru l'iphe, mu agbẹje eme bụ iphe, adụdu mu ree; ọ n'iya bụ l'ọ tọ bụdu mbẹdua l'eme iya. Iphe, eme iya nụ bụ iphe-ẹji ono, buwaa mu ebubu l'ẹhu ono.
20 Mas, se faço o que não quero, já não sou eu quem faz isso, mas o pecado que vive em mim é que faz.
21 Noo ya bụ; mu shi ẹgube ono hụma ekemu, dụ adụdu; l'ọ bụjeru; teke mu eme gẹ mu mee iphe, dụ ree; ọ bụerupho ẹjo iya akpatajẹ mu ụzo l'ẹhu.
21 Assim eu sei que o que acontece comigo é isto: quando quero fazer o que é bom, só consigo fazer o que é mau.
22 Mu -bya l'ime onwomu bẹ ekemu kẹ Chileke anọdujekpokwaa atsọ mu ụtso l'obu.
22 Dentro de mim eu sei que gosto da lei de Deus.
23 Obenu lẹ mu hụmaru ekemu ọzo, anọduje adzọ ụzo l'ẹhu mu. Ekemu k'ono bẹ yẹle ekemu ọphu dụ mu ree l'egomunggo phọ anọduje akpa ẹnya. L'ọ tụa mu mkpọro kpụru mu nụ iphe-ẹji. Ọ bụru ekemu k'ono bẹ aatụjeru mu ekemu ọphu kpụ mu lẹ ndzụ.
23 Mas vejo uma lei diferente agindo naquilo que faço, uma lei que luta contra aquela que a minha mente aprova. Ela me torna prisioneiro da lei do pecado que age no meu corpo.
24 Nshịo mu! ?Bụkpoo onye a-dzọ mu l'ogwẹhu ọwa-a, edu mu ala l'ọnwu-a?
24 Como sou infeliz! Quem me livrará deste corpo que me leva para a morte?
25 Nta bẹ mu nọ l'ẹka Jizọsu Kéreshi, bụ Nnajịuphu anyi ekele Chileke ekele. Mbụ lẹ mu egudeje egomunggo eme ekemu kẹ Chileke l'onwomu; mu egude anụ-ẹhu mu eme ekemu k'iphe-ẹji.
25 Que Deus seja louvado, pois ele fará isso por meio do nosso Senhor Jesus Cristo! Portanto, esta é a minha situação: no meu pensamento eu sirvo à lei de Deus, mas na prática sirvo à lei do pecado.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.