Mateus 21
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Ẹphe byarwutaẹpho l'úbvú Olivu; mẹ lẹ mgboru mkpụkpu Betufeji, nọwaa Jierúsalẹmu ntse; Jizọsu zia ndu etsoje iya nụ ụmadzu labọ;
1 Quando Jesus e os discípulos estavam chegando a Jerusalém, pararam no povoado de Betfagé, que fica perto do monte das Oliveiras. Dali Jesus enviou dois discípulos na frente,
2 sụ phẹ: “Unu je l'ime mkpụkpu ono, nọ unu l'ụzo iphu ono. Unu -bahụepho l'ime mkpụkpu ono bẹ unu a-hụma ne nkapfụ-ịgara yẹe nwa iya, e libegbaaru elibe l'ẹka lanụ. Unu tọtachaa ya chịtaru mu.
2 com a seguinte ordem:
3 Ọ -nweru onye dụru iphe o pfuru; unu sụ iya l'ọ kwa mkpa iya dụru Nnajịuphu. Unu -pfuwaa nno bẹ aa-haẹkwaru iya phọ unu teke ono kwaphọ.”
3 Se alguém falar alguma coisa, digam que o Mestre precisa deles. Assim deixarão vocês trazerem logo os animais.
4 Iphemiphe ono mee ọ vụa; mbụ iphe, onye mpfuchiru Chileke pfuru sụ:
4 Isso aconteceu para se cumprir o que o profeta tinha dito:
5 “Unu karụ Jierúsalẹmu g'o
5 “Digam ao povo de Jerusalém: Agora o seu rei está chegando. Ele é humilde e está montado num jumento e num jumentinho, filho de jumenta.”
6 No iya; e mechaa; ndu etsoje iya nụ ono jeshia je emeẹpho gẹ Jizọsu ziru phẹ.
6 Então os discípulos foram e fizeram o que Jesus havia mandado.
7 Ẹphe kpụru ne nkapfụ-ịgara ono yẹe nwa iya kpụtaru Jizọsu bya achịru uwe phẹ wukobe iya l'eli okpurukpu; Jizọsu nọdu iya l'eli.
7 Levaram a jumenta e o jumentinho, jogaram as suas capas sobre eles, e Jesus montou.
8 Ndu ọphu ka l'igwe lẹ ndu ono woru uwe phẹ tọo l'ụzo. Ndu ọphuu je ejikọo irwu oshi je atọoru iya l'ụzo.
8 Da grande multidão que ia com eles, alguns estendiam as suas capas no chão, e outros espalhavam no chão ramos que tinham cortado das árvores.
9 Ikpoto ndu awụ etso iya l'azụ mẹ ndu ọphu nọ iya l'iphu nọdu akpọ okwe asụje: “Nwa Dévidi, deejee! Deejee! Owoo! Onye Chileke gọru ọnu-ọma nụ bẹ ọ bụ; mbụ onye ono, bụ Nnajịuphu ziru iya g'ọ bya ono. Deejee! Deejee! Ọkalibe-kangokọtaru-nụ, shi l'imigwe!”
9 Tanto os que iam na frente como os que vinham atrás começaram a gritar: — Que Deus abençoe aquele que vem em nome do Senhor! Hosana a Deus nas alturas do céu!
10 Tọbudu iya bụ; ọ bataẹpho l'ime Jierúsalẹmu; mkpụkpu ono l'ophu tụko swọkobe. A tụko ajịkashi sụ: “?Bụ onye bụ ono? ?Bụ onye bụ ono?” Nkapfụ-ịgara|src="hk00033c.tif" size="span" loc="MAT" copy="Knowles Images" ref="21:1-11"
10 Quando Jesus entrou em Jerusalém, toda a cidade ficou agitada, e o povo perguntava: — Quem é ele?
11 Ikpoto ndu ono, ẹphe l'iya swị ono sụ: “Ọ kwa Jizọsu; mbụ onye mpfuchiru Chileke. Ẹka o shi bụkwa lẹ Nazaretu Gálili.”
11 A multidão respondia: — Este é o
12 Tọbudu iya bụ; Jizọsu bya abahụ l'ime eze-ụlo Chileke bya awata achịshi iphe, bụkpoo ndu azụ aswa bya ere erere l'ime eze-ụlo ono. Ọ bya akwatsushichaa teburu ndu agbanweje okpoga; bya akwatsushichaa okposhi ndu ere ndo.
12 Jesus entrou no pátio do Templo e expulsou todos os que compravam e vendiam naquele lugar. Derrubou as mesas dos que trocavam dinheiro e as cadeiras dos que vendiam pombas.
13 Ọ sụ phẹ: “?Unu ta amadụ l'e deru l'ẹkwo-opfu Chileke sụ: ‘Ụlo mu bẹ ee-kuje ụlo, aa-nọduje epfu anụ mu.’ Unu bya eworu iya mee ụlo, ndu ana nfụ edomije onwophẹ.”
13 Ele lhes disse:
14 E mechaa; ndu atsụ ishi mẹ ndu nọ ẹniyeni wụ-pfuta iya l'eze-ụlo Chileke l'ẹka ono; o mee phẹ ẹphe wekọrohu.
14 Cegos e coxos iam encontrar Jesus no pátio do Templo, e ele os curava.
15 Ndu-ishi uke Chileke waa ndu ezije ekemu hụmaepho iphe, dụ biribiri, oomeshi bya anụma ẹka ụnwegirima, kụru l'eze-ụlo Chileke akpọ okwe asụje: “Nwa Dévidi; deejee; deejee;” ẹhu ghuahaa phẹ eghu.
15 Os chefes dos sacerdotes e os mestres da Lei ficaram zangados quando viram as coisas maravilhosas que ele fazia e ouviram as crianças gritando no pátio do Templo: —
16 Ẹphe sụ iya: “?Ọ kwa l'ịinu-a iphe, ndu ono ara?”
16 E eles disseram a Jesus: — Você está ouvindo o que estão dizendo? Jesus respondeu:
17 Tọbudu iya bụ; Jizọsu parụ phẹ haa l'ẹka ono; ọ bụru iya alụfu l'ime mkpụkpu ono bya ejeshia Betani. O je akwaa Betani fụta l'ụtsu.
17 Então Jesus os deixou, saiu da cidade e foi para o povoado de Betânia. E passou a noite ali.
18 O be l'ụtsu; ẹgu nọdu agụ iya g'ọolaphuwa azụ l'ọma mkpụkpu ono.
18 No dia seguinte, quando estava voltando para a cidade, Jesus teve fome.
19 Ọ hụma oshi figu, nọ l'agụga gbororo bya akpọ-kube iya. O rwua l'ẹka ọ nọ; ọphu ọ dụdu mebyi, ọ hụmaru iya ilile; gbahaa ikpuchi. Ọ sụ oshi figu ono: “Ị tị byadu amịbaa mebyi lẹ mgboko-a jasụwaruro ya.” G'e jia epfua; oshi ono nwụkotaanaa lwaa.
19 Ele viu uma figueira na beira da estrada e foi até lá, mas não encontrou nada; só folhas. Aí disse para a figueira: E na mesma hora a figueira secou.
20 Ndu etsoje iya nụ hụma iya; ọ dụ phẹ ẹjo biribiri. Ẹphe sụ: “?Dẹnu g'o gude oshi ono nwụekwadupho lwa ẹgwegwa ẹgube ono?”
20 Os discípulos viram isso, ficaram muito admirados e disseram: — Como a figueira secou depressa!
21 Jizọsu sụ phẹ: “Gẹ mu gbukwaaru iya unu tororo; unu -kwetakpọwaa; ọphu unu abọdu obu ẹbo; ọ tọ bụlekwaa iphe, mu meru oshi figu-a bẹ unu e-me nkịnyi iya; ọ tọ dụkwa m'obeta unu sụ úbvú-a: ‘Ngwa; je aparu onwongu chie l'ime eze-ẹnyimu’; oomeẹpho nno.
21 Então Jesus disse:
22 Ọo ya bụ l'iphe, bụkpoo iphe, unu gude jepfu Chileke je epfuru nụ iya sụ iya g'ọ nụ unu; unu kwetawaa l'ọo-nụ iya unu; iphe ono bẹ ọo-nụ unu.”
22 Se crerem, receberão tudo o que pedirem em oração.
23 Noo ya bụ; Jizọsu bataẹpho l'ime eze-ụlo Chileke; ndu-ishi uke Chileke mẹ ndu bụ ọgerenya mkpụkpu byapfuta iya l'ẹka oozi iphe bya asụ iya: “?Bụ ẹgube ike gụnu bẹ i gude eme iphemiphe-a? ?Bụ onye ngẹru ngu ike, i gude eme iya?”
23 Jesus chegou ao Templo, e, quando já estava ensinando, alguns chefes dos sacerdotes e alguns líderes judeus chegaram perto dele e perguntaram: — Com que autoridade você faz essas coisas? Quem lhe deu essa autoridade?
24 Jizọsu yeeru phẹ ọnu sụ phẹ: “Unu gebe gẹ mu jịa unu nwajị lanụ. Unu -kọoru mu iya; mu akọoru unu ike, mu gude eme iphemiphe ono.
24 Jesus respondeu:
25 Sụ-a; ?baputizimu, Jiọnu meru; ?bụ awe bẹ o shi? ?O shi l'imigwe? Tọo ?o shi nemadzụ l'ẹka?”
25 Respondam: quem deu autoridade a João para batizar? Foi Deus ou foram pessoas? Aí eles começaram a dizer uns aos outros: — Se dissermos que foi Deus, ele vai perguntar: “Então por que vocês não creram em João?”
26 Teke anyi sụkwanuru l'o shi nemadzụ l'ẹka; ?a maru iphe, ọha e-me; eshinu mkpụkpu l'ophu pfudzuwaru lẹ Jiọnu bụ ọkpobe onye mpfuchiru Chileke?”
26 Mas, se dissermos que foram pessoas, temos medo do que o povo pode fazer, pois todos acham que João era profeta .
27 Tọbudu iya bụ; ẹphe sụ Jizọsu: “Anyi ta amakwa.”
27 Por isso responderam: — Não sabemos.
28 “?Dẹnu g'iphe-a dụ unu? Ọ dụru nwoke, nwụtaru ụnwegirima unwoke labọ. O be ujiku lanụ; ọ bya asụ k'ọgerenya: ‘Nwa mu; jiko jekwaaru mu ozi l'opfu-vayịnu ntanụ.’
28 Jesus continuou:
29 Ọ sụ iya: Mu tee jekwa.” E mechaa; izimanụ lwa iya azụ; o jeshia.
29 — Ele respondeu: “Eu não quero ir.” Mas depois mudou de ideia e foi.
30 Nwoke ono bya ejepfu kẹ nwata je epfukwaaru iya phọ g'o pfuru onye ọphuu. Ọ sụ iya hm lẹ ya e-jekwaa. E mechaa; ọphu o jeduru.
30 — O pai foi e deu ao outro filho a mesma ordem. E este disse: “Sim, senhor.” Mas depois não foi.
31 Sụ-a; l'ime ụmadzu labọ ono; ?dẹnu onye ọphu meru iphe, dụ nna iya ree?
31 — Qual deles fez o que o pai queria? — perguntou Jesus. E eles responderam: — O filho mais velho. Então Jesus disse a eles:
32 Kẹle Jiọnu byaru bya egoshi unu ọkpobe ụzo, unu e-tso; ọphu unu ekwedu nkiya; obenu lẹ ndu ana akịriko yẹe ndu agba ụkpara bẹ kwetarụ nkiya. Unubẹdua hụmachaa l'ẹphe kwetarụ; ọphu izimanụ alwakpọdarunu unu azụ; g'unu ghaa umere g'e mechaarụ kẹ g'unu kweta kẹ Jiọnu.”
32 Pois João Batista veio para mostrar a vocês o caminho certo, e vocês não creram nele; mas os cobradores de impostos e as prostitutas creram. Porém, mesmo tendo visto isso, vocês não se arrependeram e não creram nele.
33 “Sụ-a; unu ngabẹkwa nchị nụma ẹtu ọzo. Ọ dụru nwoke lanụ, bụ nnajịuphu, larụ ẹgu vayịnu. Ọ bya agbaa ya mgbabu; bya ebua ya nsụ ẹka aanọduje azọshi mẹe l'akpụru vayịnu ono. Ọ bya akpụkwaapho nwụlo eli ephekerephe ẹka ee-nyihuje eche mgbabu ono nche. Ọ bya ebuta ndu-ozi-ẹgu woru iya ye phẹ l'ẹka bya ejeshia iphe-ọzo.
33 Jesus disse:
34 O rwujeẹpho teke aawọje akpụru vayịnu ono; o zia ndu-ozi iya g'ẹphe jepfu ndu-ozi-ẹgu ono g'a wọo ya òkè akpụru vayịnu nkiya.
34 Quando chegou o tempo da colheita, o dono mandou alguns empregados a fim de receber a parte dele.
35 Ẹphe gude ndu ono, e ziru ozi ono tsua onye lanụ iphe; bya egbua onye ọphuu egbugbu; bya atụa onye ọphuu mkpuma.
35 Mas os lavradores agarraram os empregados, bateram num, assassinaram outro e mataram ainda outro a pedradas.
36 Ọ bya ezia ndu-ozi ọzo, ka ndu kẹ mbụ igwerigwe. Ndu ozi-ẹgu ono mekwaa phẹ phọ g'e meru ndu ọphuu.
36 Aí o dono mandou mais empregados do que da primeira vez. E os lavradores fizeram a mesma coisa.
37 E mechaa; ọ bya ezia nwa iya g'o jepfu phẹ sụ lẹ ya maru-a l'onye ọwa-a, bụ nwa iya-a bẹ ẹphe a-kabẹ-a yeru nsọ.
37 Depois de tudo isso, ele mandou o seu próprio filho, pensando: “O meu filho eles vão respeitar.”
38 O be teke ndu-ozi-mgbabu ono hụmaru nwa iya ono; ẹphe zụa mgbede kpua ya sụ: ‘Ịhee! Waa onye alị-a e-mechaa bụru nkiya mẹ nna iya nwụhu-a. Unu bya g'anyi gbua ya egbugbu nata iya iphe, rwuberu iya nụ.’
38 Mas, quando os lavradores viram o filho, disseram uns aos outros: “Este é o filho do dono; ele vai herdar a plantação. Vamos matá-lo, e a plantação será nossa.”
39 Ẹphe kpụta iya kpụfu lẹ mgbabu ono je eworu iya gbua.
39 — Então agarraram o filho, e o jogaram para fora da plantação, e o mataram.
40 “Sụ-a; onye nwe mgbabu ono -lwaẹpho; ?bụ gụnu bẹ oo-me ndu-ozi-ẹgu ono?”
40 Aí Jesus perguntou:
41 Ẹphe sụ iya: “Ọo-bya egbushikọta ndu-ozi-mgbabu ono, ẹjo ọkpoma egbu egbugbu ono; mbụ gbua phẹ njọ egbugbu woru mgbabu ono ye ndu-ozi-ẹgu ọzo l'ẹka, bụ ndu a-wọtaje akpụru iya vutaru iya l'o rwuberu iya.”
41 Eles responderam: — Com certeza ele vai matar aqueles lavradores maus e vai arrendar a plantação a outros. E estes lhe darão a parte da colheita no tempo certo.
42 Jizọsu sụ phẹ: “Unu teke agụ-swee iphe, e deru l'ẹkwo-opfu Chileke sụ:
42 Jesus então perguntou:
43 “Noo g'o gude mu sụ unu l'ẹka Chileke bụ eze bẹ a-natakwa unu woru iya nụ ndu a-nụje iya òkè akpụru, ọphu gbaru iya nụ.
43 E Jesus terminou:
44 Tẹme onyemonye, bụ onye vukotaru mkpuma ono daa iko bẹ e-tsujishihukwanu; teke ọ tụru nemadzụ l'o gwee onye ono arakabya.”
44 Quem cair em cima dessa pedra ficará em pedaços. E, se a pedra cair sobre alguém, essa pessoa vai virar pó.
45 Tọbudu iya bụ; ndu-ishi uke Chileke mẹ ndu Fárisii nụmaepho ẹtu iya ono; ẹphe maẹrupho l'ọo phẹ bẹ ọonmadoru iya.
45 Os chefes dos sacerdotes e os fariseus ouviram as parábolas que Jesus contou e sabiam que ele estava falando a respeito deles.
46 Ẹphe jee g'ẹphe gude iya; ndzụ ọha gụhu phẹ; kẹle ọha l'ophu pfudzuwaru lẹ Jizọsu bụ onye mpfuchiru Chileke.
46 Por isso queriam prendê-lo, mas tinham medo da multidão porque o povo achava que Jesus era profeta .
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Mateus 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.