Jeremias 52

Bayịburu Izii (IZZ) vs NVI

Sair da comparação
NVI Nova Versão Internacional
1 Zedekaya bẹ nọwaru ụkporo apha l'apha lanụ teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze lẹ Jierúsalẹmu bụru apha iri lẹ nanụ. Ẹpha ne iya bụ Hamutalu nwada Jieremaya kẹ Libuna.
1 Zedequias tinha vinte e um anos quando se tornou rei, e reinou onze anos em Jerusalém. O nome de sua mãe era Hamutal, filha de Jeremias, de Libna.
2 O meru iphe, dụ ẹji l'ẹnya Chipfu gẹ Jiehoyakimu meru.
2 Ele fez o que o Senhor reprova, assim como fez Jeoaquim.
3 Ọ bụru ẹhu-eghu, eghu Chipfu bẹ iphe ono gude nwụa l'ẹhu ndu Jierúsalẹmu; mẹ l'ẹhu ndu Jiuda; jeye teke ọ chịfuru phẹ l'atatiphu iya.
3 A ira do Senhor tem sido provocada em Jerusalém e em Judá de tal forma que tenho que tirá-los da minha frente. Zedequias se rebelou contra o rei da Babilônia.
4 Tọbudu iya bụ; o be l'apha, kwe Zedekaya apha tete, ọ watarụ abụru eze; l'abalị k'iri l'ọnwa iri; eze ndu Bábilọnu, bụ Nebukadineza chịta ikpoto ndu Ojọgu iya; ẹphe byatashịa Jierúsalẹmu. Ẹphe kepheta mkpụkpu ono; bvuphee ya ose-ọgu mgburugburu.
4 Então, no nono ano do reinado de Zedequias, no décimo mês, Nabucodonosor, rei da Babilônia, marchou contra Jerusalém com todo o seu exército. Acamparam fora da cidade e construíram torres de assalto ao redor dela.
5 Ẹphe kepheta mkpụkpu ono jeye l'apha, kwe eze, bụ Zedekaya apha iri lẹ nanụ; e -shi teke ọ watarụ abụ eze.
5 A cidade ficou sob cerco até o décimo primeiro ano do rei Zedequias.
6 G'o rwuru abalị kẹ tete l'ọnwa ẹno bẹ ẹgu-ememe, dụ lẹ mkpụkpu ono kabaa njọ; k'ọphu ndu bu iya nụ te nwehẹdu nri, ẹphe e-ri.
6 Ao chegar o nono dia do quarto mês a fome era tão severa que não havia comida para o povo.
7 O rwua mbọku ono; e tsukpọo igbulọ mkpụkpu ono. O be l'ẹnyashi iya; ndu Ojọgu l'ophu tsukahụ gbalaa. Ẹka ẹphe shiru gbalaa bụ l'ọnu ọguzo ono, dụ lẹ mgbaka igbulọ labọ ono, dụ lẹ mgboru mgbabu eze. Teke ono bẹ ndu ojọgu ndu Bábilọnu kepheru mkpụkpu ono mgburugburu. Ọ bụru ẹka ẹphe shiru bụ ụzo nsụda Araba.
7 Então o muro da cidade foi rompido. O rei e todos os soldados fugiram e saíram da cidade, à noite, na direção do jardim real, pela porta entre os dois muros, embora os babilônios estivessem cercando a cidade. Foram para a Arabá,
8 Ọle ndu Ojọgu ndu Bábilọnu chịpyaberu eze, bụ Zedekaya je egude iya lẹ baswaa alị, dụ lẹ Jieriko. Ndu Ojọgu iya buhaa ya tsukashịhu.
8 mas os babilônios perseguiram o rei Zedequias e o alcançaram na planície de Jericó. Todos os seus soldados se separaram dele e se dispersaram,
9 Ẹphe kpụa eze, bụ Zedekaya lẹ ndzụ; kpụru iya kpụ-pfu eze ndu Bábilọnu lẹ mkpụkpu Ribula, bụ ẹka ọ nọ nmaa ya ikpe.
9 e ele foi capturado. Ele foi levado ao rei da Babilônia em Ribla, na terra de Hamate, que o sentenciou.
10 Ọ bụru lẹ Ribula l'ẹka ono bẹ eze ndu Bábilọnu nọ gbushia ụnwu Zedekaya; Zedekaya nọdu ele iya ẹnya; ọ nọdu egbushi phẹ. Ọ byakwaphọ bya atụko ndu-ishi l'alị ndu Jiuda gbushikọta.
10 Em Ribla, o rei da Babilônia mandou executar os filhos de Zedequias diante de seus olhos, e também matou todos os nobres de Judá.
11 Ọ bya aswọshia Zedekaya akpụru ẹnya; bya egude ẹgbirigba, e meru l'onyirubvu tụgbabe iya kpụta lashịa Bábilọnu; je eworu iya tụa mkpọro; ọ nọdu l'ẹka ono jasụ teke ọ nwụhuru.
11 Então mandou furar os olhos de Zedequias e prendê-lo com correntes de bronze e o levou para a Babilônia, onde o manteve na prisão até o dia de sua morte.
12 Ọ bya erwua g'ọnwa ise dụ l'abalị iri; l'apha, kwe Nebukadineza apha iri lẹ tete, e -shi teke ọ watarụ abụ eze ndu Bábilọnu; Nebuzaradanu, bụ onye-ishi ndu ojọgu, eche Nebukadineza nche; mbụ onye-ozi eze ndu Bábilọnu ono jeshia Jierúsalẹmu.
12 No décimo dia do quinto mês, no décimo nono ano de Nabucodonosor, rei da Babilônia, Nebuzaradã, comandante da guarda imperial, que servia o rei da Babilônia, veio a Jerusalém.
13 O je atụa ọku l'eze-ụlo Chipfu; mẹ l'ụlo-eze; me l'ụlo, dụkota lẹ Jierúsalẹmu; mbụ l'ụlo ndu oke amadụ bẹ ọ tụkotaru ọku.
13 Ele incendiou o templo do Senhor, o palácio real e todas as casas de Jerusalém. Todo o edifício importante foi incendiado por ele.
14 Iphe, bụ ndu Ojọgu, onye-ishi ojọgu ono, echeje eze nche chị; ẹphe je l'ẹka ono; bẹ tsukpọshiru igbulọ, e gude kpụ-pheta Jierúsalẹmu mgburugburu.
14 Todo o exército babilônio, sob o comandante da guarda imperial, derrubou todos os muros em torno de Jerusalém.
15 Nebuzaradanu, bụ onye-ishi ndu ojọgu, echeje eze nche tụko iphe, bụ ndu phọduru lẹ mkpụkpu ono rwukọo lashịa Bábilọnu; ẹphe lẹ ndu lapfuru eze ndu Bábilọnu alapfu; mẹkpoo ndu emeje ọna, phọduru nụ.
15 Nebuzaradã, o comandante da guarda imperial, deportou para a Babilônia alguns dos mais pobres e o povo que restou na cidade, juntamente com o restante dos artesãos e aqueles que tinham se rendido ao rei da Babilônia.
16 Onye-ishi ndu ojọgu ono, bụ Nebuzaradanu bẹ ndu ọphu ọ harụ haa bụ ndu ọphu kachakpọo abụru ndu ụkpa l'alị ono; g'ẹphe jeje ozi l'opfu-vayịnu; mẹ l'opfu.
16 Mas Nebuzaradã deixou para trás o restante dos mais pobres da terra para trabalhar nas vinhas e campos.
17 Itso onyirubvu, dụ l'eze-ụlo Chipfu; mẹ ọgba-kperekpere; mẹ iphe ono, e shi eyeje mini ono, e gude onyirubvu kpụa, dụ iya nụ; bẹ ndu Bábilọnu kụpyashichaaru akụpyashi; vuta onyirubvu ono lashịa alị Bábilọnu.
17 Os babilônios despedaçaram as colunas de bronze, os estrados móveis e o mar de bronze que ficavam no templo do Senhor e levaram todo o bronze para a Babilônia.
18 Ẹphe vutakwarụpho ite; mẹ iphe, eegudeje ekpo ntụ; mẹ iphe, apajẹ oghu orọku; mẹ gbamụgbamu; waa iphe, bụkpoo iphe, a kpụru l'onyirubvu, eegudeje eje ozi l'eze-ụlo Chipfu;
18 Também levaram embora as panelas, pás, tesouras de pavio, bacias de aspersão, tigelas e todos os utensílios de bronze usados no serviço do templo.
19 Onye-ishi ndu ojọgu ono bya achịtakwapho eze ochi; yẹe iphe, aagụje ọku; yẹe gbamụgbamu; mẹkpoo ite; mẹ iphe, aapfụbeje orọku; mẹkpoo nkwẹka; mbụ iphemiphe, bụkpoo iphe, e meru lẹ mkpọla-ododo yẹe k'ọchaa.
19 O comandante da guarda imperial levou embora as pias, os incensários, as bacias de aspersão, as panelas, os candeeiros, as tigelas e as bacias usadas para as ofertas derramadas, tudo que era feito de ouro puro ou de prata.
20 Onyirubvu, lakọtaru l'itso labọ ono; mẹ l'iphe ono, e shi eyeje mini ono; yẹe oke-eswi onyirubvu iri l'ẹbo ono, shi nọdu iya lẹ mkpula ono; mẹ l'ọ-gba-kperekpere ono, bụchaa iphe eze, bụ Sólomọnu meshiru dobe l'eze-ụlo Chipfu; bẹ ẹrwa, dụ iya nụ bẹ ataa tụkotadu ọnu iya.
20 O bronze tirado das duas colunas, o mar e os doze touros de bronze debaixo dele, e os estrados móveis, que o rei Salomão fizera para o templo do Senhor, eram mais do que se podia pesar.
21 Itso ono bẹ eli iya dụgbaa nkwo-ẹka iri l'ẹsato l'ẹhu l'ẹhu. Iphe, itso ono dụ gbaa mgburugburu bụru nkwo-ẹka iri l'ẹbo. E meru itso ono; ụzo dụ iya l'echi. Igbidigbi itso ono dụgbaa mkpụshi-ẹka ẹno ẹno.
21 Cada uma das colunas tinha oito metros e dez centímetros de altura e cinco metros e quarenta centímetros de circunferência; cada uma tinha quadro dedos de espessura e era oca.
22 Nchị-itso, a tụ-koberu l'eli itso ono bẹ eli iya dụ nkwo-ẹka ise ise. A bya egude ụgbu yẹle itorokuma, a kpụchaaru l'onyirubvu; tsophee ya mgburugburu. Itso k'ẹbo; yẹle itorokuma, akpụru dobe iya bụru iphe lanụ yẹle ọphuu.
22 O capitel de bronze no alto de uma coluna tinha dois metros e vinte e cinco centímetros de altura e era ornamentado com um trabalho entrelaçado e romãs de bronze em volta, tudo de bronze. A outra coluna, com suas romãs, era igual.
23 Itorokuma dụ ụkporo ẹno l'iri l'ishii l'agụga iya. Mkpakọ itorokuma, akpụru dophee ụgbu ono mgburugburu dụ ụkporo ise.
23 Havia noventa e seis romãs nos lados; o número total de romãs acima do trabalho entrelaçado ao redor era de cem.
24 Noo ya; onye-ishi ndu Ojọgu ono, bụ ndu anọduje eche eze nche ono bya akpụta Seraya, bụ onye-ishi ndu-uke Chileke lẹ ndzụ; kpụta Zefanaya, bụ onye-uke, etsota Sereya; mẹ ụmadzu ẹto, echeje nche l'ọnu-abata eze-ụlo Chipfu.
24 O comandante da guarda tomou como prisioneiros o sumo sacerdote Seraías, o sacerdote adjunto Sofonias e os três guardas das portas.
25 A bya abya lẹ ndu ọphu nọkwadu lẹ mkpụkpu; ọ bya akpụta onye aharụ aháhá shi bụru onye-ishi ndu ojọgu; mẹ ụmadzu ẹsaa, shi agbazijeru eze idzu; kpụta onye edejeru onye-ishi ndu ojọgu ẹkwo, bụ iya bụ onye-ishi ndu egudeje ndu alị ono l'ọkpehu g'ẹphe je ọgu; mẹ ụkporo ụmadzu ẹto, bụ unwoke alị ono, a hụmaru lẹ mkpụkpu ono.
25 Dos que ainda estavam na cidade, tomou o oficial encarregado dos homens de combate e sete conselheiros reais. Também tomou o secretário que era o oficial maior encarregado do alistamento do povo da terra e sessenta de seus homens que foram encontrados na cidade.
26 Nebuzaradanu, bụ Onye-ishi ndu ojọgu, anọduje eche eze nche ono tụko g'ẹphe ha kpụta kpụ-pfuta eze ndu Bábilọnu lẹ mkpụkpu Ribula.
26 O comandante Nebuzaradã tomou todos eles e os levou ao rei da Babilônia em Ribla.
27 Ọ bụru lẹ Ribula l'ẹka ono, dụ l'alị Hamatu bẹ eze ndu Bábilọnu nọ gbushia phẹ. Noo g'e shi kpụa ndu Jiuda lẹ ndzụ l'alị phẹ laa alị ọzo bụ ono.
27 Ali em Ribla, na terra de Hamate, o rei fez com que fossem executados. Assim Judá foi para o cativeiro, longe de sua terra.
28 Wakwa ụmadzu ole, Nebukadineza kpụru lẹ ndzụ lashịa alị ọzo. L'apha k'ẹsaa, e -shi teke ọ watarụ abụru eze bẹ ọ chịtaru ndu Jiuda ụnu ụmadzu ẹsaa l'ụkporo ụmadzu iri lẹ nanụ l'ụmadzu ẹto.
28 Este é o número dos que Nebuzaradã levou para o exílio: no sétimo ano, 3. 023 judeus;
29 O rwua l'apha ọphu kwe iya iri l'ẹsato, e -shi teke ọ watarụ abụru eze; o shi lẹ Jierúsalẹmu chịta ụnu ụmadzu labọ l'ụkporo ụmadzu l'ụmadzu iri l'ẹbo.
29 no décimo oitavo ano de Nabucodonosor, 832 de Jerusalém;
30 O be l'apha, kwe Nebukadineza ụkporo apha l'apha ẹto, e -shi teke ọ watarụ abụru eze; Nebuzaradanu, bụ Onye-ishi ndu ojọgu, anọduje eche eze nche bya achịlaaru iya ndu Jiuda, dụ ụnu ụmadzu l'ụkporo ụmadzu iri l'ẹsaa l'ụmadzu ise. Mkpakọ ndu a kpụru lẹ ndzụ bụru ụnu ụmadzu iri lẹ nanụ l'ụkporo ụmadzu iri.
30 em seu vigésimo terceiro ano, 745 judeus levados ao exílio pelo comandante da guarda imperial Nebuzaradã. Foram ao todo 4. 600 judeus.
31 O bụru l'apha, kwe Jiehoyakinu, bụ eze ndu Jiuda ụkporo apha l'apha iri l'ẹsaa, e -shi teke a kpụru iya lẹ ndzụ bẹ Evilu-Merodaku, byaru abụru eze ndu Bábilọnu. Ọ bụru g'ọnwa iri l'ẹbo dụ l'ụkporo abalị l'abalị ishi; bẹ ọ tụfutaru Jiehoyakinu, bụ eze ndu Jiuda ono l'ụlo-mkpọro.
31 No ano trinta e sete do exílio do rei Joaquim de Judá, no ano em que Evil-Merodaque tornou-se rei de Babilônia, ele libertou o rei Joaquim de Judá da prisão no dia vinte e cinco do décimo segundo mês.
32 O pfuru opfu ọma yeru Jiehoyakinu; bya edobe iya l'ọnodu, kakọta ree eme lẹ kẹ ndu eze ọzo, a tụkoru yẹle ẹphe kpụa lẹ ndzụ laa alị Bábilọnu.
32 Ele falou bondosamente com ele e deu-lhe um assento de honra mais elevado do que os dos outros reis que estavam com ele na Babilônia.
33 Ọ bụru iya bụ lẹ Jiehoyakinu eyefu uwe mkpọro iya; bya awata eri nri lẹ teburu eze gbiriri jasụ g'ọ nọ-beru.
33 Desse modo Joaquim tirou as roupas da prisão e pelo resto da vida comeu à mesa do rei.
34 Mbọku-mbọku bẹ eze anụje iya okpoga, oo-gudeje eme mkpa iya jeye g'ọ nọ-beru; mbụ gbiriri jasụ mbọku, ọ nwụhuru.
34 Dia após dia o rei da Babilônia deu a Joaquim uma pensão diária enquanto ele viveu, até o dia de sua morte.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Jeremias 52, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.