Ezequiel 18
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Tọbudu iya bụ; Chipfu bya epfuru opfu yeru mu sụ:
1 O Senhor me disse o seguinte:
2 ?Bụ gụnu bẹ ẹtu ono, unu anmajẹ l'alị Ízurẹlu ono bụ? Mbụ ẹtu ono, unu anmajẹ sụ:
2 — Por que será que na terra de Israel o povo vive repetindo o ditado que diz: “Os pais comeram uvas verdes, mas foram os dentes dos filhos que ficaram ásperos”?
3 “Waa iphe, Nnajịuphu bụ Chipfu epfu baa: Ọo gẹ mu nọ ndzụ gẹ mu nọ iya; bụ g'ọ bụ ire-lanụ l'unu ta abyadụ anmabaa ẹtu ono ọzo lẹ Ízurẹlu.
3 — Juro pela minha vida — diz o Senhor Deus — que vocês nunca mais repetirão esse ditado em Israel.
4 Unu maru amaru l'iphe, bụ nemadzụ l'ophu bẹ bụ mbẹdua nwe iya. Ndu bụ nna mẹ ụnwegirima bẹ bụ mu nwekọta phẹ. Ọo onye meru iphe-ẹji bẹ a-nwụhu nụ.
4 Pois a vida de todas as pessoas pertence a mim. Tanto a vida do pai quanto a vida do filho são minhas. A pessoa que pecar é que morrerá.
5 “Ọ -bụru l'o nweru onye pfụberekoto; bụru onye emeje iphe, pfụru ọto; mẹ iphe, gbaru nụ;
5 — Imaginem que exista um homem verdadeiramente bom, correto e honesto.
6 ọphu onye ọbu erijedu iphe l'ẹka aagwajẹ iphe l'úbvú; tẹme ọphu ẹnya iya adụjedu l'ẹka agwa ndu Ízurẹlu nọ; tẹme ọphu onye ọbu emerwụshijedu nyee nemadzụ ibiya; ọphu oojepfujedu nwanyị lẹ teke ọ nọ nsọ nwanyị;
6 Esse homem não adora os ídolos dos israelitas, nem come a carne dos sacrifícios oferecidos em templos proibidos. Ele não seduz mulheres casadas, nem tem relações com mulher durante as regras.
7 ọphu onye ọbu emekpajẹdu onye ọzo ẹhu; bụru onye ewolajẹru onye o jieru ụgwo iphe, o yeru iya l'itumo; ọphu ọonajedu nfụ; ọ bụru onye anụje onye ẹgu agụ nri; ọ nọdu anmabẹje onye gba ọto iphe;
7 Não engana, nem rouba ninguém. Devolve aquilo que lhe foi dado como garantia de empréstimo. Dá comida a quem tem fome e roupa a quem está nu.
8 ọphu onye ọbu te ejiejedu nemadzụ ụgwo ntụkwase; mbụ ọphu o to jiejedu nemadzụ ụgwo ele ẹnya urwu; tẹme ọ nọdu esefuje ẹka l'iphe, dụ ẹji; bya ekpejeru nemadzụ yẹle ibe iya ikpe pfụru nhamụnha;
8 Quando empresta, não cobra juros altos. Recusa-se a fazer o mal, e em qualquer questão as suas decisões são justas.
9 bya emeje iphe, mu tọru ọkpa iya g'e meje; mbụ bya eyeru ẹhu eme ekemu mu; onye ono bẹ bụkwa onye pfụberu-ẹka-ọto. Ọo-nọdua ndzụ eviya. Noo iphe, Nnajịuphu, bụ Chipfu epfu bụ ono.
9 Obedece aos meus mandamentos e guarda cuidadosamente as minhas leis . Esse homem é correto e viverá — diz o Senhor Deus.
10 “Ọle ọ -bụru l'onye ono bẹ nwụtaru nwa, eme kpanga kpanga kpanga; bụru onye egbu ọchi; mbụ harụ iphe ono eme;
10 — Imaginem também que esse homem tenha um filho que rouba, mata e faz coisas
11 ọphu nna nwata ono adụdu iphe ono dụru ọphu o mejeru; obenu lẹ yẹbe nwata ono gbẹ bụru onye erije iphe l'ẹka aagwajẹ iphe l'úbvú; bya emerwụshije nyee nemadzụ ibiya;
11 que o pai nunca fez. Esse filho come a carne dos sacrifícios oferecidos em templos proibidos e seduz mulheres casadas.
12 bya emekpajẹ ndu ụkpa waa ndu adụdu g'ọ dụ phẹ ẹhu; ọ nọdu anajẹ nemadzụ iphe kẹ ẹhuka; bụru onye te ewolajẹdu iphe, e yeru iya l'itumo; bya abụkwarupho onye ẹnya iya adụje l'agwa; bụru onye anọduje eme ẹbyi;
12 Engana os pobres, rouba e fica com aquilo que lhe foi dado como garantia de empréstimo. Ele vai a templos pagãos, adora ídolos nojentos
13 bya abụru onye ejieje nemadzụ ụgwo ntụkwase; mbụ onye ejieje ụgwo ele ẹnya urwu; ?ọ dụ unu g'aaha iya g'ọ dzụru ndzụ tọo? Ọ tọ dzụkwaru ndzụ. Ọ -bụru l'oomekota iphe ono, bụ ẹbyi ono bẹ ọ nwụhufutajekwa; ishi ọchi iya atukoru iya l'ishi nkiya.
13 e empresta dinheiro a juros altos. Será que ele vai viver? Não! Não vai! Ele fez todas essas coisas vergonhosas e morrerá por causa delas. Esse filho será culpado da sua própria morte.
14 “Ọ -bụru lẹ nwata ono byaru anwụta nwa; nwa ono, ọ nwụtaru ono bya ahụmakota ẹjo-iphe, nna iya ono mekọtaru; ọ -hụmachaa ya; obenu l'o to medụru gẹ nna iya meru;
14 — Agora, imaginem que, por sua vez, esse filho tenha um filho. Esse filho vê todos os pecados que o pai cometeu, mas não segue o seu exemplo.
15 mbụ ọphu o to rijedu nri l'ẹka aagwajẹ iphe l'úbvú; ọphu o to lejedu ẹnya l'ẹka agwa ndu Ízurẹlu nọ; ọphu o to merwushijedu nyee nemadzụ ibiya;
15 Não adora os ídolos dos israelitas, nem come a carne dos sacrifícios oferecidos em templos proibidos. Não seduz mulheres casadas
16 ọphu ọ dụdu onye oomekpajẹ ẹhu; ọphu ọ sụjedu gẹ nemadzụ yeru iya iphe l'itumo tẹme l'oojie ya ụgwo; ọphu ọ bụdu onye ana nfụ; obenu l'oowojeru nri iya nụ onye ẹgu agụ; bya anmabẹje onye gba ọto iphe;
16 e não explora, nem rouba ninguém. Ele devolve aquilo que lhe foi dado como garantia de empréstimo. Dá comida a quem tem fome e roupa a quem está nu.
17 bya abụru onye esefuje ẹka iya l'iphe, bụ ẹjo-iphe; ọphu ọ bụdu onye ejieje nemadzụ ụgwo ele ẹnya urwu; ọzoo ntụkwase. Ọ bụru onye emeje ekemu mu; bya etsoje iphe, mu tọru ọkpa iya g'e meje; bẹ onye ono taa nwụhukwa lẹ k'ẹjo-iphe, nna iya meru. Ọo-dzụru ndzụ.
17 Ele se recusa a fazer o mal e não empresta dinheiro a juros altos. Guarda as minhas leis e obedece aos meus mandamentos. Ele não morrerá por causa dos pecados do pai. É certo que viverá.
18 Obenu lẹ nna onye ọbu a-nwụhu k'ẹjo-iphe, o meru; kẹle ọ bụ onye riru nemadzụ urwu; bụru onye narụ nwune iya nfụ; bya emee iphe, ta adụdu ree l'echilabọ ndibe phẹ.
18 O pai dele enganou, e roubou, e só prejudicou os outros. Por isso, morreu por causa dos seus próprios pecados.
19 “Unu gbẹkwapho ajịje sụ: ‘?Bụ gụnu kparụ iphe, nwa ta alajẹdu l'ọchi k'iphe, nna iya meru?’ Eshi ọphu nwatibe iya eme iphe, pfụru ọto; mẹ iphe, gbaru nụ; bya anwụbe ẹnya emekọta iphe, mu tọru ọkpa iya g'e meje bẹ ọo-dzụnuru ndzụ.
19 — Mas vocês perguntam: “Por que é que o filho não sofre por causa dos pecados do pai?” A resposta é esta: é porque o filho fez o que era correto e bom. Ele guardou as minhas leis, e as seguiu cuidadosamente, e por isso é certo que viverá.
20 Ọo onye meru ẹjo-iphe bụ onye a-nwụhu nụ. Nwa bẹ taa nwụdu ọnwu iphe, nna iya meru; nna taa nwụdu ọnwu iphe, nwa iya meru. Onye pfụberekoto bẹ aa-gụ l'onye eme ree; nokwaphọ g'onye iwashị, bẹ ẹjo-iphe iya a-kwọtoru l'ẹhu bụ ono.
20 Aquele que peca é que morre. O filho não sofrerá por causa dos pecados do pai, nem o pai, por causa dos pecados do filho. A pessoa boa será recompensada por fazer o bem, e a pessoa má sofrerá pelo mal que praticar.
21 “Ọle ọ -bụru l'onye eme ẹjo-iphe; byaru agbakụta ẹjo-iphe, o shi emekọta azụ; bya atụko iphe, mu tọru ọkpa iya g'e meje meahaa; bya emeahaa iphe, pfụru ọto; mẹ iphe, dụ ree; bẹ ọo-dzụkwaru ndzụ. Ọ tọo nwụhukwa.
21 — Se um homem mau parar de pecar, se guardar as minhas leis e se fizer o que é certo e bom, não morrerá; é certo que viverá.
22 Ẹjo-iphe, o mekọtaru ono bẹ aa-zọhakota; a taa gụkoeduru iya ya. Eshi ọphu o meru iphe, pfụru ọto ono; bẹ ọo-dzụru ndzụ.
22 Todos os seus pecados serão perdoados, e ele viverá porque fez o que é certo.
23 ?Unu dobesu l'anwụhu onye ẹjo-iphe atsọje mu ụtso? Ẹhu akajẹ mu atsọ ụtso mẹ onye ono haa ẹjo-iphe iya ono bya anọdu-chia ndzụ? Nokwa iphe, Nnajịuphu, bụ Chipfu epfu.
23 Vocês pensam que eu gosto de ver um homem mau morrer? — pergunta o Senhor Deus. — Não! Eu gostaria mais de vê-lo arrepender-se e viver.
24 “Obenu; ọ -bụru l'onye pfụberekoto byaru aparu eme iphe, pfụru ọto haa; wata eme ẹjo-iphe; mbụ meahaa ẹbyi, onye ẹjo-iphe anọduje emegbabẹ; ?onye ono a-dzụru ndzụ tọo? Wawakwa! O to nwedu iphe, dụ ree ono, o shi emekọta ono ọphu aa-nyatakwadu; noo kẹle e te gudeẹdu ire iya ẹka. Ọo-nwụhu; laa l'iphe-ẹji ono, o mekọtaru ono.
24 — Mas, se um homem correto deixar de fazer o bem e começar a fazer todas as coisas más e vergonhosas que os homens maus fazem, será que ele vai continuar a viver? Não! Nenhuma das boas ações que ele praticou será lembrada. Ele morrerá por causa da sua infidelidade e dos seus pecados.
25 “Unu asụje l'iphe, mụbe Nnajịuphu eme ta pfụduru nhamụnha. Unu ngabẹkpodapho nchị unubẹ ndu Ízurẹlu! ?Unu sụru l'iphe, mu eme ta pfụduru nhamụnha? ?Tọ bụchida unubẹdua bẹ te emedu iphe, pfụru ọto?
25 — Mas vocês dizem: “O que o Senhor faz não está certo.” Escutem aqui, israelitas! Vocês pensam que o meu modo de fazer as coisas não está certo? Pois o modo de vocês é que não está.
26 Teke ọ bụ l'onye pfụberekoto bẹ harụ apfụbekoto; bya emeahaa ẹjo-iphe; bẹ onye ọbu a-nwụhu k'ẹjo-iphe ono, o meru ono.
26 Quando um homem direito para de fazer o bem, e começa a fazer o mal, e então morre, ele morre por causa do mal que praticou.
27 Ọzo bụ lẹ teke onye eme ẹjo-iphe parụ eme ẹjo-iphe, oome haa; bya emeahaa iphe, pfụru ọto; mẹ iphe, dụ ree; bẹ onye ọbu a-dzọ onwiya ndzụ.
27 Quando um homem mau para de pecar e faz o que é certo e bom, ele salvou a sua vida.
28 Eshinu ọ byaru bya arị-phuta ọriri azụ k'ẹjo-iphe ono, o mekọtaru ono; bya agbakụta iya azụ; bẹ ọo-dzụru ndzụ; ọ tọo nwụhudu.
28 Ele compreendeu o que estava fazendo e deixou de pecar; por isso, é certo que ele não vai morrer, mas continuará a viver.
29 Ọle unubẹ ndu Ízurẹlu gbẹ epfu lẹ Nnajịuphu te emejedu iphe, pfụru ọto. Unubẹ ndu Ízurẹlu; ?bụchia mbẹdua te emejedu iphe, pfụru ọto tọo? ?Tọbudu unubẹdua bẹ gbẹ emejechia iphe, a pfụduru ọto ọbu?
29 E vocês, israelitas, dizem: “O que o Senhor faz não está certo.” Vocês pensam que o meu modo de fazer as coisas não está certo, não é? Pois é o modo de vocês que não está.
30 “Ọo ya bụ; unubẹ ndu Ízurẹlu; mu e-kpekwa unu ikpe g'iphe, onyenọnu meru gbaru. Nokwa iphe, Nnajịuphu, bụ Chipfu epfu. G'izimanụ lwadụpho unu azụ! Unu ahakọta ẹjo-iphe, unu eme; ọo ya bụ g'ẹjo-iphe ta abụru iya e-me g'unu bụru mkpurupyata.
30 — Agora, eu, o Senhor Deus, estou dizendo a vocês, israelitas, que vou julgar cada um pelo que tem feito. Arrependam-se de todo mal que estão praticando e não deixem que os seus pecados os destruam.
31 Unu tụkokpoo ẹjo-iphe, unu mekọtaru g'ọ ha gwọbekota; unu emee obu unu g'ọ bụru obu ọ̀phúú; unu abya anọdu ndzụ ọ̀phúú. ?Bụ gụnu kparụ iphe, unu gude ẹka ekutaru onwunu ọnwu unubẹ ndu Ízurẹlu?
31 Abandonem todo mal que vêm fazendo e criem dentro de vocês mesmos um coração novo e uma mente nova. Israelitas, por que vocês querem morrer?
32 Kẹle ọ tọ dụdu onye ọoduje mu ree l'ọ nwụhuru. G'izimanụ lwa unu azụ; gẹ ndzụ abụru nkunu! Nokwa iphe, Nnajịuphu, bụ Chipfu epfu.
32 Eu não quero que ninguém morra! — diz o Senhor Deus. — Portanto, parem de pecar e vivam.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Ezequiel 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.