Êxodo 21

Bayịburu Izii (IZZ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 “Waa ekemu, ii-zi phẹ baa:
1 São estes os estatutos que você apresentará aos filhos de Israel:
2 “Ọ -bụru l'ị gbaru onye Hiburu ohu bẹ iphe, oo-jeru ngu ozi bụ apha ishii. O -be l'apha k'ẹsaa l'o nweru onwiya; a taa pfụdu ụgwo l'ishi iya.
2 — Se você comprar um escravo hebreu, ele trabalhará para você durante seis anos; mas no sétimo ano será livre, de graça.
3 Teke ọ bụ l'ọ swị nwẹkinyi iya teke ọ byaru; l'ọ laa nwẹkinyi iya. Ọ -bụkwanuru lẹ yẹe nyee ya swị teke ọobya; nyee ya ono etsoru iya mẹ ọ lashịa.
3 Se chegou solteiro, irá embora sozinho; se era homem casado, a mulher irá com ele.
4 Teke ọ bụ lẹ nnajịuphu iya lụtaru iya nwanyị; ọ nwụtaru iya ụnwegirima; nyee ya ono mẹ ụnwegirima iya ono a-tụko bụru kẹ nnajịuphu iya. Ọ bụerupho nwoke a-la nwẹkinyi iya.
4 Se o dono lhe der uma mulher, e ela der à luz filhos e filhas, a mulher e seus filhos serão do dono do escravo, e ele irá embora sozinho.
5 “Obenu ọ -bụru l'ohu ono sụru lẹ ya yeru nnajịuphu iya obu; bya eye nwanyị ono, ọolu ono; waa ụnwegirima iya; ọphu ya alụfudu eje enweru onwiya;
5 Porém, se o escravo expressamente disser: “Eu amo o meu dono, a minha mulher e os meus filhos; não quero ser livre”,
6 g'onye nwe iya nụ duru iya je l'iphu ndu-ikpe. L'o duru iya je l'ọnu-mgbo; ọzo l'ọkpa mgbo; je egude oji kpọ-fua ya nchị. L'ọ bụru ohu iya jasụ g'ọo-nọ-beru.”
6 então o dono do escravo o levará aos juízes, e o fará chegar à porta ou à ombreira da porta, e o seu dono furará a orelha dele com um furador; e ele será seu escravo para sempre.
7 “Ọ -bụru lẹ nwoke reru nwa iya nwanyị g'ọ bụru ohu; a ta abyadụ aha iya g'ọ laa g'aahajẹ unwoke phọ.
7 — Se um homem vender a sua filha para ser escrava, esta não ficará livre como ficam livres os escravos homens.
8 Teke e reru iya onye arị kẹ g'ọ lụru iya; a nọnyaa; ọphu ọ dụedu iya ree; g'ọ hakwaa g'a gbata iya. Ọ tọ gbakwarụ gẹ nnajịuphu iya ono ree ya ndu ọhozo; noo kẹle o to meẹduru ohu iya ọbu iphe, o kweru ukwe iya.
8 Se ela não agradar ao seu senhor, que se comprometeu a casar com ela, ele terá de permitir que ela seja resgatada; não poderá vendê-la a um povo estranho, pois isso será deslealdade para com ela.
9 Ọ -bụru l'ọo nwa iya nwoke bẹ ọ zụ-doru iya g'ọ lụru; g'o mejekwa nwamgbọko ọbu gẹ nwa, ọ nwụru anwụnwu.
9 Mas, se a casar com seu filho, deverá tratá-la como se tratam as filhas.
10 Ọ -bụru lẹ nwoke lụtaru nwanyị ọzo; g'ọ nụjekwa nyee ya kẹ mbụ nri; nmajẹru iya ẹkwa; emeru iya iphemiphe, eemejeru nwanyị, aalụ alụlu.
10 Se ele der ao filho outra mulher, não diminuirá o mantimento da primeira, nem os seus vestidos, nem os seus direitos conjugais.
11 O -bụru l'o too medụru iya ụzo iphe ẹto ono; gẹ nwanyị ono lụfu; ọle g'ọ tọ dụkwa mẹ afụ, aa-pfụ nwoke ono.”
11 Se não lhe fizer estas três coisas, ela poderá ir embora de graça, sem ter de pagar nada.
12 “Onye chiru nemadzụ iphe chigbua ya; g'ọ lakwaa l'ọchi iya.
12 — Quem ferir um homem, de modo que este venha a morrer, também será morto.
13 Ọle ọ -bụru l'o to lekebedụru ẹnya chigbua ya; ọ -bụru l'ọo Chileke harụ iya g'ọ nwụa nno; bẹ o nweru ẹka mu e-goshi unu g'onye dụ nno gbajẹru laa.
13 Porém, se não lhe armou ciladas, mas Deus permitiu que ele caísse em suas mãos, então designarei a você um lugar para onde ele fugirá.
14 Obenu; ọ -bụru lẹ nemadzụ lekeberu ẹnya; gude ẹregede gbua nemadzụ ibiya; unu kpụta onye ọbu kpụru lụfu l'ọru-ngwẹja mu; je egbua l'ẹka ọzo.”
14 Se alguém vier maliciosamente contra o próximo, matando-o à traição, você deve tirá-lo até mesmo do meu altar, para que seja morto.
15 “Onye tsoru ne iya; ọzoo nna iya ọgu bẹ ee-gbu egbugbu.”
15 — Quem ferir seu pai ou sua mãe será morto.
16 “Onye parụ nwibe iya je eree; ọzoo l'ọ nọkwadu iya l'ẹka teke e guderu iya; g'e gbua onye ọbu egbugbu.”
16 — Quem raptar alguém e o vender, ou for achado tendo esse alguém ainda em seu poder, será morto.
17 “Onye phuru ne iya iphu; ọzoo nna iya; g'e gbukwaa onye ono egbugbu.”
17 — Quem amaldiçoar seu pai ou sua mãe será morto.
18 “Ọ -bụru l'unwoke labọ bẹ opfu adaru; onye lanụ tụa onye ọphuu mkpuma; ọzoo l'ọ pfụpfuberu ẹka tsua ya; ọphu onye ono anwụhuduru anwụhu; ọ bụru iphe bẹ o mekarụ iya; ọ zẹeru iya azẹe; g'ọ tọ dụkwa iphe, ee-me onye ono, mekarụ iya iphe ono;
18 — Se dois brigarem e um ferir o outro com uma pedra ou com o punho, e o ferido não morrer, mas ficar de cama;
19 m'ọ bụru l'onye ono mechaarụ-a; ọ nọdu adụje ike gude mgbọro ejephe l'etezi. Ọle onye ọphu mekarụ iya iphe, a-pfụkwanu iya ụgwo azẹe ono, o shi zẹe kẹ mmanụ ono; bya aghakwaa ya phọ jasụ l'ọ kaẹbe mma ree.”
19 se ele se levantar outra vez e andar fora, apoiado no seu bordão, então será absolvido aquele que o feriu; somente lhe pagará o tempo que perdeu e fará com que seja completamente curado.
20 “Ọ -bụru l'o nweru onye chiru ohu iya iphe; m'ọ bụ ohu iya kẹ nwoke; ọzo kẹ nwanyị; ohu ono shi l'iphe ono, e chiru iya ono nwụhu; g'a nụ̀kwaa onye ono, chigburu iya nụ ono aphụ̀.
20 — Se alguém ferir o seu escravo ou a sua escrava com um bordão, e o ferido morrer logo, será punido;
21 Obenu l'ọ -bụru l'ohu ono nọru ujiku ẹbo; ọzoo ẹto bya ewekọrohu; g'ọ tọ dụkwa iphe, ee-me onye chiru iya iphe; eshinu ohu ono bụ ẹku iya bẹ ọ bụ.”
21 porém, se ele sobreviver por um ou dois dias, o dono não será punido, porque o escravo é propriedade sua.
22 “Ọ -bụru l'o nweru unwoke, alwụ ọgu; ẹphe meka nwanyị, dụ ime iphe; mee k'ọphu ẹpho lụfuru iya; ọphu ọ dụdu ẹka a kwatarụ meka iya iphe ọzo; g'e retakwaa onye ọphu mekarụ iya iphe ọbu nre lẹ g'ọodu ji nwanyị ono ree; waa gẹ ndu-ikpe kpeburu.
22 — Se homens brigarem e ferirem uma mulher grávida, e forem causa de que aborte, porém sem maior dano, aquele que feriu será obrigado a indenizar segundo o que lhe exigir o marido da mulher; e pagará como os juízes lhe determinarem.
23 Obenu; ọ -bụru l'e mekarụ iya iphe shii; gẹ ndzụ laaru ndzụ;
23 Mas, se houver dano grave, então o castigo será vida por vida,
24 g'ẹnya laaru ẹnya; eze alaaru eze; ẹka alaaru ẹka; ọkpa alaaru ọkpa.
24 olho por olho, dente por dente, mão por mão, pé por pé,
25 Ọ -bụru ọku bẹ ọ hụru iya; l'a hụlata iya. Teke o mefuru iya ọ́nyá l'ẹhu; l'e melata iya. Teke o tsuru mkpụkpu-mee ye iya l'ẹhu; l'e tsukwarụpho mkpụkpu-mee ye yẹbedua l'ẹhu.”
25 queimadura por queimadura, ferimento por ferimento, golpe por golpe.
26 “Ọ -bụru l'o nweru onye chiru ohu iya iphe l'ẹnya; k'ọphu o chipyaru iya ẹnya lanụ; g'onye ono hakwaa ohu ono g'ọ laa; je enweru onwiya; g'ọ bụru ụgwo ẹnya ono, o chipyaru iya ono.
26 — Se alguém ferir o olho do seu escravo ou o olho da sua escrava e inutilizar o olho, deverá deixar o escravo ir livre como pagamento pelo olho.
27 Ọ -bụru l'o chikwofuru iya eze lanụ; g'ọ hakwaa ohu ono g'ọ laa je enweru onwiya; g'ọ bụru ụgwo eze iya ono.”
27 E, se com violência fizer cair um dente do seu escravo ou da sua escrava, deverá deixar o escravo ir livre como pagamento pelo dente.
28 “Ọ -bụru l'oke-eswi gude mpu dụ-gbua nemadzụ; g'a tugbua eswi ono lẹ mkpuma; tẹme g'a ta takwa anụ iya atata; ọle g'ọ tọ dụkwa iphe, ee-me onye nwe iya nụ.
28 — Se um boi chifrar um homem ou uma mulher, fazendo com que morra, o boi será apedrejado e a carne dele não será comida; mas o dono do boi será absolvido.
29 Obenu; ọ -bụru l'oke-eswi ọbu eme ẹna; e pfuhawaru iya onye nwe iya nụ; ọphu ọ tọ kpọ-chiduru iya l'ọka; ọo ya bụ; ọ -bụru l'ọ dụ-gburu nemadzụ; l'a tugbua eswi ono lẹ mkpuma; onye nwe iya nụ alaa l'ọchi onye ọ dụ-gburu.
29 Mas, se o boi já antes costumava chifrar, e o seu dono sabia disso e não o prendeu, e o boi matar um homem ou uma mulher, o boi será apedrejado, e também será morto o seu dono.
30 Ọle ọ -bụru l'ọ dụ ndu ono g'ẹphe gbuaru onye nwe eswi ono nre; g'ọ pfụkotakwa iphemiphe, e gbuburu iya; shi nno gbata onwiya.
30 Se lhe for exigido resgate, dará, então, como resgate da sua vida tudo o que lhe for exigido.
31 Ekemu ono bụkwapho iphe lanụ m'ọ -bụru l'oke eswi dụ-gburu nwokoro; ọzoo nwamgbọko.
31 Quer tenha chifrado um filho, quer tenha chifrado uma filha, este julgamento lhe será aplicado.
32 Ọ -bụru l'oke-eswi ono bẹ dụ-gburu ohu; g'onye nwe eswi ono pfụa onye nwe ohu ono okpoga mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya rwuru ụkporo shẹkelu lẹ shẹkelu iri; tẹme l'a tụ-gbukwaaphọ eswi ono lẹ mkpuma.”
32 Se o boi chifrar um escravo ou uma escrava, o senhor deles receberá um pagamento de trezentos e sessenta gramas de prata, e o boi será apedrejado.
33 “Ọ -bụru lẹ nemadzụ kpufuru iphe lẹ nsụ; ọzoo l'onye ono tụru nsụ; ghebe ọnu; oke-eswi; ọzoo nkapfụ-ịgara je adalahụ iya; nwụhu;
33 — Se alguém deixar aberta uma cova ou se alguém cavar uma cova e não a tapar, e nela cair um boi ou um jumento,
34 g'onye nwe nsụ ono pfụkwaa ụgwo anụ ono. Mbụ-a; g'onye ono pfụkwaa onye nwe anụ phọ dalahụru lẹ nsụ phọ ụgwo iya; patawarọ ono, nwụhuru nụ ono.
34 o dono da cova pagará o valor do animal; pagará dinheiro ao seu dono, mas o animal morto será seu.
35 “Ọ -bụru lẹ nemadzụ bẹ oke-eswi iya dụ-gburu oke-eswi onye ọzo; g'ụmadzu labọ ono gbarụ mgba ree oke-eswi ọphu dzụ ndzụ; kee aswa iya ẹnya-nhamụnha. Ẹphe ekekwaaphọ anụ iya ọphu nwụhuru anwụhu ẹnya-nhamụnha.
35 — Se o boi de um homem ferir o boi de outro, e o boi ferido morrer, venderão o boi vivo e repartirão o valor; e dividirão entre si o boi morto.
36 Ọle ọ -bụru l'onye nwe oke-eswi ono maru l'oke-eswi iya eme ẹna; ọphu ọ tọ kpọ-chiduru iya l'ọka; g'onye nwe oke-eswi ono kpẹe onye ọphuu oke-eswi ọzo; pata ọphu nwụhuru nụ phọ.”
36 Mas, se for notório que o boi já antes costumava chifrar, e o seu dono não o prendeu, certamente pagará boi por boi; porém o boi morto será seu.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Êxodo 21, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.