Eclesiastes 7
Bayịburu Izii (IZZ) vs NTLH
1 Ẹpha ọma kakwa manụ-mbeleke, eshi mkpọ ree; tẹme mbọku, nemadzụ nwụhuru ka ree eme lẹ mbọku, a nwụru iya anwụnwu.
1 O nome limpo vale mais do que o perfume mais caro; e o dia da morte é melhor do que o dia do nascimento.
2 Eje l'unuphu, agalaba nwụru kakwa ree eme l'eje ẹka aabọ iphe. Noo kẹle anwụhu bụ iphe, nọ swiru onyemonye. Gẹ ndu ọphu nọ ndzụ nyatajẹkwa l'ọo-dụkwaphe phọ nno.
2 É melhor ir a uma casa onde há luto do que ir a uma casa onde há festa, pois onde há luto lembramos que um dia também vamos morrer. E os vivos nunca devem esquecer isso.
3 Aphụ kakwa ree eme l'achị ọchi; kẹle eeshije l'iphu, adụ ẹji mee g'obu tụsahu.
3 A tristeza é melhor do que o riso; pois a tristeza faz o rosto ficar abatido, mas torna o coração compreensivo.
4 Ẹka obu onye maru iphe anọduje bụ l'unuphu, agalaba nwụru; obenu l'ẹka obu k'onye-eswe anọduje bụ l'ẹka eeri gwọogwoo.
4 Quem só pensa em se divertir é tolo; quem é sábio pensa também na morte.
5 Angabẹ nchị lẹ mba, onye maru iphe abarụ ngu kakwa ree eme l'angabẹ nchị l'ebvu, ndu eswe agụ.
5 É melhor ouvir a repreensão de um sábio do que escutar elogios de um tolo.
6 Ọo gẹ nkụ-agbagba anọduje agba kpịtikimu kpịtikimu l'ọku, e shiberu ite-a bụ g'ọchi, onye-eswe achị adụje. Ono bụkwapho iphe-mmanụ.
6 A risada dos tolos é como os estalos de espinhos no fogo — não quer dizer nada.
7 Onye maru iphe; ọ nọdu eme nemadzụ ewere bụakwaa onye-eswe; ọ bụru ẹgube ono bẹ eri ụphalazu emebyi obu nemadzụ.
7 Quando o sábio usa a violência, ele se torna tolo. Quem aceita suborno estraga o seu caráter.
8 Teke eemeghe iphe emeghe kakwa ree eme lẹ teke a watarụ iya awata.
8 O fim de uma coisa vale mais do que o seu começo. A pessoa paciente é melhor do que a orgulhosa.
9 Ta abụkwaru onye obu-ọku; kẹle ọo onye-eswe edoje opfu l'ọkpoma.
9 Controle sempre o seu gênio; é tolice alimentar o ódio.
10 Ba sụkwa: “?Bụnaa gụnu meru g'o gude teke ndiche ka nta-a ree?” Kẹle ẹgube ajị ono te erwubeduru onye maru iphe.
10 Nunca pergunte: “Por que será que antigamente tudo era melhor?” Essa pergunta não é inteligente.
11 Ọ kwa g'enweru iphe dụ ree bụ gẹ mmamiphe dụkwapho; kẹle onye maru iphe bẹ iphe kwewaru lẹ mkpula ẹnyanwu-a.
11 Todos neste mundo devem ser sábios. Ter sabedoria é tão bom como receber uma herança.
12 Ọo g'okpoga edomije onye nweru iya nụ-a bụ gẹ mmamiphe edomijekwaphọ onye maru iphe. Obenu l'ẹka amaru iphe gude kangoo bụ l'onye nweru mmamiphe akajẹ nka shii.
12 A sabedoria é melhor do que o dinheiro. A vantagem da sabedoria é que ela conserva a vida da gente.
13 Leanarọ ẹnya l'ozi, Chileke eje. ?Bụ onye sụru eme iphe, Chileke meru o gbee nggọ g'ọ pfụru nhamụnha?
13 Pense no que Deus faz. Quem pode endireitar o que ele fez torto?
14 Mbọku -dụru ngu ree bụ g'i tee ẹswa; teke mbọku dụkwanuru ngu ẹji g'ị nyatajẹ l'ọ kwaphọ Chileke meru mbọku ọma bya emee njọ mbọku. Ọo ya bụ l'ọ tọ dụdu onye maru iphe, a-nwụru iya nụ l'iphu.
14 Quando as coisas correrem bem, fique contente; quando as dificuldades chegarem, lembre disto: é Deus quem manda tanto a felicidade como as dificuldades, e a gente nunca sabe o que vai acontecer amanhã.
15 Lẹ mkpọkoro ndzụ-a, mu dzụ-a bẹ mu hụmaakwaru iphe-a ẹphenebo. Mbụ lẹ mu hụmaru onye pfụberekoto ẹka ọola l'iphe, pfụru ọto; bya ahụma onye ẹjo-iphe ẹka ọoka nka eje emekwaphọ ẹjo-iphe, oome.
15 A minha vida tem sido uma ilusão, mas nela eu tenho visto de tudo. Há pessoas boas que morrem, e há pessoas más que continuam a viver a sua vida errada.
16 Ta apfụbenukakwa ẹka ọto; ọphu ị manụkakwaru iphe; ono bụkwa eyi onwongu iyi.
16 Por isso, não seja bom demais, nem sábio demais; por que você iria se destruir?
17 Be menụkakwa ẹjo-iphe; ọphu ị bụkwaru onye-eswe. Ono e-mekwa l'ị nwụhu teke i tigi nwụhudu.
17 Mas também não seja mau demais, nem tolo demais; por que você iria morrer antes do tempo?
18 Iphe, ka ree bụ g'i gude ọphuu gude ọphuu; l'onye atsụ Chileke ebvu ta adụkwa iphe, o byiru ẹka te ekedụru nụ.
18 Evite tanto uma coisa como a outra. Se você temer a Deus , terá sucesso em tudo.
19 Mmamiphe emejekwa onye nweru iya nụ g'ọ ka ụmadzu iri, bụ ishi mkpụkpu ọkpehu.
19 A sabedoria pode fazer mais por uma pessoa do que dez prefeitos juntos podem fazer por uma cidade.
20 Ọ tọ dụkwa onye pfụberekoto l'eliphe-a l'ophu, a-sụ l'o toko meswee iphe-ẹji.
20 Não existe no mundo ninguém que faça sempre o que é direito e que nunca erre.
21 Ta angabẹ-dzujekwaru nchị l'iphe, ndiphe epfu; ọdumeka bẹ ịi-nụmakwa ẹka onye-ozi ngu akọ ngu ọnu.
21 Não fique escutando tudo o que os outros dizem, pois poderá ouvir o seu empregado falar mal de você.
22 Tẹme ị mawaru-a l'onwongu lẹ gụbedua kọwaru ndu ọzo ọnu ugbo olemole.
22 E você sabe muito bem que muitas vezes você mesmo tem falado mal dos outros.
23 Iphemiphe ono bụkota mmamiphe bẹ mu gude hụa ya ama; mbụ lẹ mu sụru gẹ mu bya abụkpoerupho onye maru iphe. Obenu lẹ mu jeru iya ememe; ọphu mu asụdu iya.
23 Eu usei a minha sabedoria para examinar tudo isso. Estava resolvido a ser sábio, mas não conseguia alcançar a sabedoria.
24 Mu maru l'iphe ono, eeku mmamiphe nọ ụzenya ụzenya; bya adụ omilomi shii; k'ọphu bụ l'ọ tọ dụdu onye sụru iya achọ-vu.
24 Como é que alguém pode descobrir o sentido das coisas que acontecem? Isso é profundo demais para nós e muito difícil de entender.
25 Mu bya aghaa iphu l'iphe edo ẹnya; bya egbushi ikpere meahaa gẹ mu maru: ?mu a-rwavu ẹka mmamiphe? mbụ gẹ mu maru g'iphe mgboko eje ala; mu amakwarụpho g'eme ẹjo-ememe; waa eme bẹebeebee bụ-be iphe-eswe.
25 Mas eu resolvi estudar e conhecer as coisas. Estava decidido a encontrar a sabedoria e a achar as respostas para as minhas perguntas; queria saber por que a maldade e a falta de juízo são loucura.
26 Mu hụma iphe, ka anwụhu atsọ ilu; mbụ nwanyị, obu iya bụ ọ́nyà; bya abụru ụgbu, e gude anmata ndiphe; g'ọ chị mkpọro l'ẹka labọ k'atuphu onye ọo-bụru yẹe ya. Ọ bụepho onye dụ Chileke l'obu bẹ a-dụ ike nahụ iya nụ. Obenu l'onye iphe-ẹji bẹ ọo-zụ gburumu pfụrii.
26 Eu encontrei uma coisa que é mais amarga do que a morte — um certo tipo de mulher. O amor que ela oferece é uma armadilha ou uma rede para pegar você; os seus braços são correntes para prendê-lo. O homem que agrada a Deus consegue fugir dela, mas o pecador, não.
27 O-zì-iphe-a sụkwapho: “Unu lekpọdapho;” “wakwa iphe, mu rwavuru baa.” “Mu shi abụjeru; mu -wota ọwa; mu eyekọberu iya ọzo; gẹ mu shi nno maru g'iphemiphe gude anwụkota.
27 Eu descobri isso pouco a pouco, quando procurava respostas para as minhas perguntas.
28 Ọ bụru teke mu achọ iya ọphu mu ahụmaduru iya ono; bẹ mu hụmaru ndu dụ ụnu labọ l'ụkporo iri; ọ bụru nwoke lanụ kpoloko bụ onye obu gụru ìphóró. Obenu l'ọ tọ dụdu nwanyị lanụ, mu hụmaru, obu gụru ìphóró l'ime phẹ.
28 Procurei outras respostas, mas não encontrei nenhuma. Entre mil homens encontrei um que eu poderia respeitar, mas entre as mulheres não achei nem uma.
29 Ọ bụru iphe, mu chọ-vuru kpoloko bụ lẹ Chileke meru nemadzụ g'ọ bụru onye obu gụru ìphóró. Obenu lẹ nemadzụ watarụ akpa ẹjo ụzo.”
29 Tudo o que aprendi se resume nisto: Deus nos fez simples e direitos, mas nós complicamos tudo.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Eclesiastes 7, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.