Eclesiastes 2

Bayịburu Izii (IZZ) vs VC

Sair da comparação
VC Versão Católica
1 Mu bya arịa l'ime obu mu sụ: “Gẹ mu bya ahụeshikwa ẹhu-ụtso ama gẹ mu maẹkwaru g'ọotso-be ụtso.” E mechaa; mu hụmakwapho l'ono bụkwapho iphe-mmanụ.
1 Eu disse comigo mesmo: Vamos, tentemos a alegria e gozemos o prazer. Mas isso é também vaidade.
2 Achị ọchi bẹ mu hụmaru l'ọo iphe-eswe; tẹme ?ọ dụru urwu, amadụ e-rita l'ẹhu-ụtso tọo?
2 Do riso eu disse: Loucura! e da alegria: Para que serve?
3 Mu bya eyemia ishi l'angụ mẹe; gude iya dụaha onwomu obu; gẹ mu eshi nno nmata eme eswe akpa. Ọle mmamiphe mu melẹru-a; mu maru iphe, mu eme; k'ọphu mu e-shi l'ẹka ono maru iphe, gbaru nemadzụ l'ememe lẹ nwujiku olemole, ẹphe a-nọ lẹ mkpula igwe-a.
3 Resolvi entregar minha carne ao vinho, enquanto meu espírito se aplicaria ainda à sabedoria; procurar a loucura até que eu visse o que é bom para os filhos dos homens fazerem durante toda a sua vida debaixo dos céus.
4 Mu bya eyemia ishi l'oke akanya. Mu bya akpụshiaru onwomu ụlo; bya agbashịaru onwomu opfu-vayịnu.
4 Empreendi grandes trabalhos, construí para mim casas e plantei vinhas;
5 Mu bya agbashịa mgbabu; bya akpụshia ẹka atụta ìphóró ye iya; bya eshi ishi lanụ yeshia oshi-ọmi, dụgbaa l'ụdu iya l'ụdu iya l'ime iya.
5 fiz jardins e pomares, onde plantei árvores frutíferas de toda espécie;
6 Mu bya atụshia okpuru, ee-gudeje agba mini l'oshi, mu yeshiru eyeshi.
6 cavei reservatórios de água para regar o bosque. Comprei escravos e escravas; e possuí outros nascidos em casa.
7 Mu bya agbashịa ohu; unwoke mẹ ụnwanyi; tẹme a nọdu anwụshikwaru mu phọ ohu l'unuphu. Mu nwekwarụpho eswi; nweru atụru; mẹ eghu; mbụ nweru iphe-edobe, kakọta iphe, ndu vuhawaa mu ụzo bụru eze lẹ Jierúsalẹmu nwejeru shii.
7 Possuí muito gado, bois e ovelhas, mais que todos os que me precederam em Jerusalém.
8 Mu bya akpaaru onwomu ẹku mkpọla-ọchaa waa mkpọla-ododo; mẹkpoo ẹku, shi l'ẹka ndu eze; waa ndu ọhozo. Mu bya ahọo ọgbo ebvu; ụnwanyi mẹ unwoke; bya edophee onwomu ụnwanyi, bụ ndu emeje g'ẹhu tsọo unwoke ụtso.
8 Amontoei prata e ouro, riquezas de reis e de províncias. Procurei cantores e cantoras, e que faz as delícias dos filhos dos homens: mulheres e mulheres.
9 Tọbudu iya bụ; mu bya enweru iphe, kakọta iphe, ndu vuhawaa mu ụzo bụru eze lẹ Jierúsalẹmu shi nweru. Mu ha shii ẹgube ono; bya egudeẹkwapho mmamiphe mu gẹ mu gude iya.
9 Fui maior que todos os que me precederam em Jerusalém; e, ainda assim, minha sabedoria permaneceu comigo.
10 Ọphu ọ dụdu iphe, ẹnya mu hụmaru; ọ gụa mu ẹgu, mu ahajẹ; ọphu ọ dụkwapho iphe, emeje g'ẹhu tsọo obu mu ụtso, mu hajẹru ememe. Akanya, mu esekpọ esese bẹ emeje g'obu tsọ mu ụtso. Ọ bụru iphe ono bụ urwu, mu ritaru iya.
10 Tudo que meus olhos desejaram, não lhes recusei; não privei meu coração de nenhuma alegria. Meu coração encontrava sua alegria no meu trabalho; este é o fruto que dele tirei.
11 Ọle ọ bụ; teke mu byaru bya egbua igo l'iphemiphe ono, mu gude ẹka mu mekọta ono; mbụkpoo iphe ono, mu sekọtaru akanya iya ono; mu maru l'iphemiphe ono bụkota iphe-mmanụ yẹe achị phẹrephere ọso; l'ọ tọ dụdu urwu, nemadzụ ritaru lẹ mkpula ẹnyanwu-a.
11 Mas, quando me pus a considerar todas as obras de minhas mãos e o trabalho ao qual me tinha dado para fazê-las, eis: tudo é vaidade e vento que passa; não há nada de proveitoso debaixo do sol.
12 Tọbudu iya bụ; mu bya eworu egomunggo mu zia l'arị kẹ mmamiphe; yẹe ọbvu-ememe; yẹe eme eswe. Mbụ-a; ?bụba gụnu bẹ onye a-nọ-tsota eze e-mebaa, a-ka ọphu o mewaru?
12 Passei então à meditação da sabedoria, da loucura e da tolice. {Qual é o homem, designado desde muito tempo, que virá depois do rei?}
13 Mu bya ahụma lẹ mmamiphe ka eme eswe ree; ẹgube ono, ìphóró ka ọchii ree ono.
13 Cheguei à conclusão de que a sabedoria leva vantagem sobre a loucura, como a luz leva vantagem sobre as trevas.
14 L'onye maru iphe gude ẹnya aphụ ụzo; obenu l'onye-eswe anọduje erwu ije orwu l'ishi. Mu hụmakwanu l'ẹphenebo ono a-tụko laa l'ite lanụ. L'ọo iphe, meru onye mmamiphe bụkwapho iphe, e-me onye-eswe.
14 Os olhos do sábio estão na cabeça, mas o insensato anda nas trevas. Mas eu notei que um mesmo destino espera a ambos,
15 Mu bya arịa l'ime obu mu sụ: “Iphe-a, meru onye-eswe-a l'e-mechakwaa mee mbẹdua. ?Bụhunu gụnu bẹ mu ritaru l'abụbu, mu bụ onye maru iphe?” Mu byakwa arịa l'ime ọkpoma mu sụ: “Iphemiphe-a tụkokwarupho bụru iphe-mmanụ.”
15 e disse comigo mesmo: A minha sorte será a mesma que a do insensato. Então para que me serve toda a minha sabedoria? Por isso disse eu comigo mesmo, que tudo isso é ainda vaidade.
16 Noo l'ọo g'ọo-dụ onye mmamiphe bụkwapho g'ọo-dụ onye-eswe. Ọ tọ dụdu g'aa-nọ-beru l'a nyatabuhu onye maru iphe; ọphu ọ dụkwapho g'aa-nọ-beru l'a nyatabuhukwaphọ onye-eswe. Mu bya ahụmakwapho l'e -rwua l'atatiphu bẹ aa-tụko g'ẹphe ha zọhakota azọha. L'ọo g'anwụhu e-gbu onye maru iphe bụ g'oo-gbu onye-eswe.
16 Porque a memória do sábio não é mais eterna que a do insensato, pois que, passados alguns dias, ambos serão esquecidos. Mas então? Tanto morre o sábio como morre o louco!
17 Noo g'o gude ndzụ dụ mu ashị; kẹle iphemiphe, eeme lẹ mkpula ẹnyanwu-a bụkota mu mkpatsu-aphụ. G'ọ ha tụkoru bụkotaru mu iphe-mmanụ bụru achị phẹrephere ọso.
17 E eu detestei a vida, porque, a meus olhos, tudo é mau no que se passa debaixo do sol, tudo é vaidade e vento que passa.
18 Iphemiphe, mu seru akanya iya l'eliphe-a bya adụkota mu ashị; eshinu mu e-mechaa haarụ iya onye a-nọ-tsota mu nụ;
18 Também se tornou odioso para mim todo o trabalho que produzi debaixo do sol, porque devo deixá-lo àquele que virá depois de mim.
19 l'ẹbe ama onye ọbu ?ọo-bụru onye maru iphe tọo onye-eswe? Ọle ọo onye ono, a-nọ-tsota mu nụ ono e-nweru iphemiphe ono, mu deru ẹnya lẹ mini see akanya iya l'eliphe-a ono. Iphemiphe ono tụkokwarupho bụru iphe-mmanụ.
19 E quem sabe se ele será sábio ou insensato? Contudo, é ele que disporá de todo o fruto dos meus trabalhos que debaixo do sol em custaram trabalho e sabedoria. Também isso é vaidade.
20 Mu bya ataaha onwomu ụta sụ: ?Bụnaa gụnu bẹ mu gudekpọo seahaa akanya esese ophu kpọ lẹ mkpula ẹnyanwu-a?
20 E eu senti o coração cheio de desgosto por todo o labor que suportei debaixo do sol.
21 Lẹ nemadzụ e-gude mmamiphe iya yẹe nkwamẹnya iya seẹbekpoo akanya; see ẹrengete iya; l'o woru iphemiphe ono, o nweru ono haarụ onye eriduru aphụ iya. Mu bya elee iphe ono ẹnya hụma l'ọ bụ iphe-mmanụ; bya abụru ẹjo-ememe.
21 Que um homem trabalhe com sabedoria, ciência e bom êxito para deixar o fruto de seu labor a outro que em nada colaborou, note-se bem, é uma vaidade e uma grande desgraça.
22 Mbụ-a; ?bụ gụnu bẹ nemadzụ eseta l'akanya; yẹe photophoto, ọoku gude erigbu onwiya l'aphụ ozi, ooje lẹ mkpula ẹnyanwu-a?
22 Com efeito, que resta ao homem de todo o seu labor, de todas as suas azáfamas a que se entregou debaixo do sol?
23 Kẹle anọno, ọ nọ ndzụ l'ophu bẹ ọ nọkota iya eje iphe-ẹhuka; ozi, ooje nọdu abụjeru aphụ dụru iya; o -be l'ẹnyashi; egomunggo ta anọdudu iya l'ẹka lanụ. Sụ-a; iphemiphe ono tụkokwaru bụru iphe-mmanụ.
23 Todos os seus dias são apenas dores, seu trabalhos apenas tristezas; mesmo durante a noite ele não goza de descanso. Isto é ainda vaidade.
24 Ọo ya bụ l'iphe, ka ree bụ gẹ nemadzụ rije g'ọ dụ iya; ngụje g'ọ dụ iya; akanya, oose eji iya ẹpho; kẹle ono bẹ mu hụmaru l'o shi l'ẹka Chileke.
24 Não há nada melhor para o homem que comer, beber e gozar o bem-estar no seu trabalho. Mas eu notei que também isso vem da mão de Deus;
25 Kẹle-a; Chileke ta adụ; ?bụ onye gege erije nri? Tọo ?bụ onye bẹ ẹhu gege atsọje ụtso?
25 pois, quem come e bebe, senão graças a ele?
26 Kẹle Chileke emeje g'onye dụ iya l'obu bụru onye maru iphe; kwaa ẹnya; tẹme ẹhu atsọje iya ụtso. Obenu l'onye iphe-ẹji bẹ ọolojeru iphu ye l'akpa ẹku kụberu onye dụ Chileke l'obu. Onoya bụkwarupho iphe-mmanụ bya abụru achị phẹrephere ọso.
26 Àquele que lhe é agradável Deus dá sabedoria, ciência e alegria; mas ao pecador ele dá a tarefa de recolher e acumular bens, que depois passará a quem lhe agradar. Isto é ainda vaidade e vento que passa.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Eclesiastes 2, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.