Daniel 9
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVI
1 O rwua l'apha, kwe Dariyọsu nwa Kuzakusẹsu apha lanụ; Dariyọsu ono bụ onye Midiya, e meru eze l'alị-eze ndu Bábilọnu l'ophu;
1 Dario, filho de Xerxes, de origem meda, foi constituído governante do reino babilônio.
2 ọ bụru apha mbụ, ọ bahụru l'ọkwa-eze iya bẹ mbẹdua, bụ Danẹlu gụru iphe, e deru l'ẹkwo opfu Chileke; o doo mu ẹnya; mbụ opfu, Nnajịuphu pfuru nụ onye mpfuchiru iya ono, bụ Jieremaya; sụ iya lẹ Jierúsalẹmu a-dabyiru bụru ochobu nọo ụkporo apha ẹto l'apha iri.
2 No primeiro ano do seu reinado, eu, Daniel, compreendi pelas Escrituras, conforme a palavra do Senhor dada ao profeta Jeremias, que a desolação de Jerusalém iria durar setenta anos.
3 No iya; mu byanụ aghaaru Nnajịuphu, bụ Chileke iphu bya epfuahaa nụahaa ya; rwọahaa ya arwọrwo; aswị ẹgu epfu iya; yee uwe-aphụ; woru ntụ kpua onwomu.
3 Por isso me voltei para o Senhor Deus com orações e súplicas, em jejum, em pano de saco e coberto de cinza.
4 Mu pfuru nụ Chipfu, bụ Chileke mu; bya epfushiaru iya iphe-ẹji mu sụ iya:
4 Orei ao Senhor, ao meu Deus, e confessei: "Ó Senhor, Deus grande e temível, que mantém a sua aliança de amor com todos aqueles que o amam e obedecem aos seus mandamentos,
5 Anyi meakwaru iphe-ẹji; bya emeswewaa iphe. Anyi bụ ndu ẹjo-iphe bya abụru ndu kwefuru ngu ike. Anyi te emejẹedu iphe, ị karụ sụ g'e meje; ọphu anyi edobeẹduru iphe, i kperu l'ikpe.
5 nós temos pecado e somos culpados. Temos sido ímpios e rebeldes, e nos afastamos dos teus mandamentos e das tuas leis.
6 Anyi ta angabẹeduru nchị l'olu ndu-ozi ngu phẹ, bụ ndu mpfuchiru ngu; mbụ ndu gude ẹpha ngu pfua opfu nụ ndu bụ eze anyi phẹ; mẹ ndu-ishi anyi; mẹ ndu bụ nna anyi phẹ; mẹ ndu alị anyi g'ẹphe hakọta.
6 Não demos ouvido aos teus servos, os profetas, que falaram em teu nome aos nossos reis, aos nossos líderes e aos nossos antepassados, e a todo o povo desta terra.
7 “Nnajịuphu, ị bụ onye pfụberekoto; obenu lẹ g'ọ dụ ntanụ-a bẹ iphere jiru anyi iphu; mbụ anyịbe ndu Jiuda; mẹ ndu Jierúsalẹmu; mẹ ndu Ízurẹlu l'ophu; ndu ọphu nọ ụzenya; mẹ ndu ọphu nọ ntse; ndu nọkpoo l'iphe, bụkotakpoo ọhamoha ono, ị chịru anyi tụkaa nanụnanu; opfu l'anyi te ekwedu g'e gude ire anyi ẹka ono.
7 "Senhor, tu és justo, e hoje estamos envergonhados. Sim, nós, o povo de Judá, de Jerusalém e de todo o Israel, tanto os que estão perto como os que estão distantes, em todas as terras pelas quais nos espalhaste por causa de nossa infidelidade para contigo.
8 Gụbe Chipfu; anyịbedua; mẹ ndu eze anyi; mẹ ndu-ishi anyi; mẹ ndu bụ nna anyi phẹ bẹ iphere jiakwaru iphu; kẹle anyi mewaru ngu iphe-ẹji.
8 Ó Senhor, nós e nossos reis, nossos líderes e nossos antepassados estamos envergonhados por termos pecado contra ti.
9 Nnajịuphu, bụ Chileke anyi bụ onye aphụje obu-imemini; bya abụru onye agụje nvụ; m'obetachakpọoru anyi kwefuru iya ike.
9 O Senhor nosso Deus é misericordioso e perdoador, apesar de termos sido rebeldes;
10 Anyi te emejẹedu iphe, Chipfu, bụ Chileke anyi sụru g'anyi meje; ọphu anyi edobeẹduru ekemu ono, ọ tụru ndu-ozi iya, bụ ndu mpfuchiru; ẹphe woru nụ anyi ono.
10 não te demos ouvidos, Senhor, nosso Deus, nem obedecemos às leis que nos deste por meio dos teus servos, os profetas.
11 Ndu Ízurẹlu l'ophu mebyikọtawaru ekemu ngu; bya aghawaru ngu azụ; ọphu ẹphe emejeẹdu iphe, ị sụru g'ẹphe mee.
11 Todo o Israel tem transgredido a tua lei e se desviou, recusando-se a te ouvir. "Por isso as maldições e as pragas escritas na Lei de Moisés, servo de Deus, têm sido derramadas sobre nós, porque temos pecado contra ti.
12 Iphe ono, e pfuru l'oo-me anyi ono; mẹ ọphu a sụru l'oo-me ndu-ishi anyi phẹ bẹ mekọtawaru anyi; kẹle i mewaru g'eze iphe-ẹhuka dapfuta anyi. O tokọ dụ-swee iphe, e mejeru lẹ mkpula igwe-a l'ophu l'ophu, ha g'ọphu e mewaru ndu Jierúsalẹmu.
12 Tu tens cumprido as palavras faladas contra nós e contra os nossos governantes, trazendo-nos grande desgraça. Debaixo de todo o céu jamais se fez algo como o que foi feito a Jerusalém.
13 Ọ bụepho g'e deru iya l'ẹkwo ekemu Mósisu bụepho g'eze iphe-ẹhuka ono dapfutakọtaru anyi; ọphu anyi ahadụru iphe-ẹji anyi ngabẹ nchị l'iphe, bụ ire-lanụ nkengu; shi nno chọkwanaa Chipfu, bụ Chileke anyi g'o meeru anyi eze-iphe-ọma.
13 Assim como está escrito na Lei de Moisés, toda essa desgraça nos atingiu, e ainda assim não temos buscado o favor do Senhor, do nosso Deus, afastando-nos de nossas maldades e obedecendo à tua verdade.
14 Ọo ya bụ; Chipfu menaa ẹgwegwa parụ eze iphe-ẹhuka ono haa; ọ dapfuta anyi; noo kẹle Chipfu, bụ Chileke anyi bụ onye pfụberekoto l'iphemiphe, oome; obenu l'anyi te emeduru iphe, ọ sụru g'anyi mee.
14 O Senhor não hesitou em trazer desgraça sobre nós, pois o Senhor, o nosso Deus, é justo em tudo o que faz; ainda assim nós não o temos ouvido.
15 “Nta-a kwanụ; gụbe Nnajịuphu, bụ Chileke anyi, bụ onye gude ọkpehu dufuta ndibe ngu l'alị Ijiputu; mbụ gụbe onye meru; a maru ẹpha ngu byasụ ntanụ-a; anyi mewaru iphe-ẹji; anyi meswewaru.
15 Ó Senhor, nosso Deus, que tiraste o teu povo do Egito com mão poderosa e que fizeste para ti um nome que permanece até hoje, nós temos pecado e somos culpados.
16 Gụbe Nnajịuphu: eshinu ị bụhakpowaa onye emeje iphe, pfụru ọto; g'ẹhu ghubuhunụ ngu eghu; vụbuhunuru ndu Jierúsalẹmu ọvuma; mbụ mkpụkpu ngu onoya; mbụ úbvú ngu ono, dụ nsọ ono. Iphe-ẹji, anyi meru; mẹkpoo ẹjo-iphe, nna anyi phẹ meru mewaru ndu Jierúsalẹmu; yẹe ndibe ngu; ẹphe bụru iphe, ndu nọru anyi mgburugburu gude achị ọchi.
16 Agora Senhor, conforme todos os teus feitos justos, afasta de Jerusalém, da tua cidade, do teu santo monte, a tua ira e a tua indignação. Os nossos pecados e as iniqüidades de nossos antepassados fizeram de Jerusalém e do teu povo motivo de zombaria para todos os que nos rodeiam.
17 “Nta-a; Chileke anyi; nụmanu epfupfu, mu epfu anụ ngu; yẹe arwọrwo, mụbe onye-ozi ngu arwọ ngu. Gụbe Nnajịuphu; menaa g'ìphóró, shi ngu l'atatiphu dụru eze-ụlo ngu ono, dabyiru iphoro ono g'ẹpha ngu apfụru.
17 Ouve, nosso Deus, as orações e as súplicas do teu servo. Por amor de ti, Senhor, olha com bondade para o teu santuário abandonado.
18 Gụbe Chileke; ngabẹnu nchị nụma; sanaa ẹnya hụma gẹ mkpụkpu ono, a gụru ẹpha ngu ono dabyiru bụru ochobu. Iphe, anyi gude arwọ ngu iphe-a ta abụkwa l'anyi bụ ndu pfụberekoto; ọ bụchikwaa l'ọo l'ị phụnukaru obu-imemini.
18 Inclina os teus ouvidos, ó Deus, e ouve; abre os teus olhos e vê a desolação da cidade que leva o teu nome. Não te fazemos pedidos por sermos justos, mas por causa da tua grande misericórdia.
19 Gụbe Nnajịuphu; ngabẹnu nchị! Gụbe Nnajịuphu; gụnaa nvụ! Gụbe Nnajịuphu; nụmanu anụma; mee ememe! Ọ kwa g'ẹpha ngu apfụru! Gụbe Chileke mu; apfụshinu ụpfu; kẹle mkpụkpu ngu ono; mẹ ndibe ngu ono bụkwa ẹpha ngu bẹ a gụwaru phẹ!”
19 Senhor, ouve! Senhor, perdoa! Senhor, vê e age! Por amor de ti, meu Deus, não te demores, pois a tua cidade e o teu povo levam o teu nome".
20 Teke ono, mu epfu anụ Chileke; epfushiru iya iphe-ẹji, mu meru; mẹe ọphu ndibe anyi, bụ ndu Ízurẹlu meru ono; mbụ arwọ Chipfu, bụ Chileke mu l'iswi ẹhu úbvú iya ono, bụ úbvú dụ nsọ ono;
20 Enquanto eu estava falando e orando, confessando o meu pecado e o pecado de Israel, meu povo, e fazendo o meu pedido ao Senhor, ao meu Deus, em favor do seu santo monte;
21 bẹ Geburẹlu; mbụ nwoke ono, mu phụjehawaru l'ọphulenya ono; ziẹrupho phaa nzi lanụ byapfuta mu. Teke ọ byaru bụ l'ụzenyashi l'ẹgube teke aagwajẹ Chileke l'ụzenyashi.
21 enquanto eu ainda estava em oração, Gabriel, o homem que eu tinha visto na visão anterior, veio a mim, voando rapidamente para onde eu estava, à hora do sacrifício da tarde.
22 Ọ bya akaru mu sụ mu-a: “Danẹlu; iphe, mu byaru bụkwa gẹ mu mee g'ị kwaa ẹnya; yẹe g'iphe doo ngu ẹnya.
22 Ele me instruiu e me disse: "Daniel, agora vim para dar-lhe percepção e entendimento.
23 Ọ kwarọ teke ono, ị watarụ epfu anụ Chileke ono bẹ Chileke meru ngu iphe, ị sụru g'e meeru ngu, bụ iya bụ iphe, mu byaru gẹ mu pfuaru ngu; kẹle ị bụ onye aakwabẹ ùbvù, parụ ẹka. Ọo ya bụ g'ị rịkwaa ozi-a arịri; l'o dokwaa ngu phọ ẹnya mbụ ọphulenya-a:
23 Assim que você começou a orar, houve uma resposta, que eu lhe trouxe porque você é muito amado. Por isso, preste atenção à mensagem para entender a visão:
24 “Ugbo ẹsaa ẹsaa ugbo ụkporo ẹto l'iri bẹ a tọwaru ọkpa iya doberu ndibe ngu; yẹe mkpụkpu ngu ono, dụ nsọ ono g'e mee g'ẹphe tụpya-buhu ntụpya; mee iphe-ẹji meghee; g'e doshia ẹjo-iphe, ẹphe meshiru; wobata apfụbekoto ọphu a-dụ ojejoje; woru iphe-ọhubama mee l'ọphulenya yẹe mpfuchiru; woru manụ wụa l'iphe, kakọta adụ nsọ.
24 "Setenta semanas estão decretadas para o seu povo e sua santa cidade para acabar com a transgressão, para dar fim ao pecado, para expiar as culpas, para trazer justiça eterna, para cumprir a visão e a profecia, e para ungir o santíssimo.
25 “Ọwa-a bụ iphe, ịi-maru; yẹe iphe, e-do ngu ẹnya: E -shi teke ono, a tọru ọkpa sụ g'e mee Jierúsalẹmu g'ọ dụ g'o shi dụ; g'a kpụ-phu iya azụ; gbiriri jasụ teke k'onye ono, a wụru manụ l'ishi ono; mbụ onye ono, bụ onye-ishi ono, a-byanụ ono; bẹ a-bụru ugbo ẹsaa ẹsaa ugbo ẹsaa; yẹe ẹsaa ẹsaa ugbo ụkporo ẹto l'ẹbo. Teke ono bẹ aa-kpụ-phu iya azụ; tọo ya oji; tụa ya owere; ọle ọo-bụru teke aa-nọdu eje iphe-ẹhuka.
25 "Saiba e entenda que a partir da promulgação do decreto que manda restaurar e reconstruir Jerusalém até que o Ungido, o líder, venha, haverá sete semanas, e sessenta e duas semanas. Ela será reconstruída com ruas e muros, mas em tempos difíceis.
26 Teke ugbo ẹsaa ẹsaa ugbo ụkporo ẹto l'ẹbo ono bvụerupho; l'e gbua Onye ono, a wụru manụ l'ishi ono; ọ tọo dụedu iphe, oo-nwekwadụru. Ndibe onye-ishi ono, a-bya nụ ono; abya emebyishia mkpụkpu ono; yẹe ụlo ono, dụ nsọ ono. Ọ bụru teke ono bẹ mbọku ikpazụ ono a-bya g'utso. Aa-lwụepho ọgu jasụ l'ikpazụ; mbụ l'ọla-l'iswi bẹ a tụ-buwaru dobe l'ọo-dụ.
26 Depois das sessenta e duas semanas, o Ungido será morto, e já não haverá lugar para ele. A cidade e o lugar santo serão destruídos pelo povo do governante que virá. O fim virá como uma inundação: Guerras continuarão até o fim, e desolações foram decretadas.
27 Yẹbedua bẹ yẹe ndu dụ igwerigwe a-gba ndzụ, shihuru ike l'ime ugbo ẹsaa ono nanụ; ọle ugbo ẹsaa ono -jebeẹrupho l'echi l'o buchia agwa iphe; yẹe ngwẹja. Onye mmebyi abya; bya eworu ẹjo ahụma dobe gbiriri jasụ teke ee-mebyishi iya l'ophu, bụ iya bụ iphe, a tuburu l'ee-mechaa mee onye mmebyi ono.”
27 Com muitos ele fará uma aliança que durará uma semana. No meio da semana ele dará fim ao sacrifício e à oferta. E numa ala do templo será colocado o sacrilégio terrível, até que chegue sobre ele o fim que lhe está decretado".
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Daniel 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.