Apocalipse 18
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT
1 E mechaa; mu bya ahụma ojozi-imigwe ọzo, shi l'igwe phezeta. Ọ bụru iya bẹ Chileke yeru ike parụ ẹka l'ẹka. Ogbu-nwịinwii ya tụko mgboko l'ophu ngaa.
1 Depois disso, vi outro anjo descer do céu com grande autoridade, e a terra se iluminou com seu esplendor.
2 Ọ nọdu ara iya arara arashi iya ike sụ: “Eze mkpụkpu Bábilọnu daakwaru! Ọ daakwaru! Ọ bụakwaa ẹka mkpakọ-iphe, bụkotakpoo ọbvu larụ ẹgu. Ọ bụakwaa ọkpoku ụnwu-ojozi Nsetanu l'ophu; mẹkpoo ẹpfune-ẹnu iphe, bụkpoo nwẹnu njọ ọ́rà; mẹ ẹnu, dụkota ndiphe ashị l'ophu.
2 Ele deu um forte grito: “Caiu a Babilônia! A grande cidade caiu! Tornou-se habitação de demônios, esconderijo de todo espírito impuro, covil de toda ave impura e de todo animal impuro e detestável.
3 Noo l'ọhamoha, nọkpoo lẹ mgboko ngụwaru mẹe ya ono, bụ iya bụ apharwụshi ono, nwanyị ono apharwụshi onwiya; tẹme ẹphe lẹ ndu eze ndiphe l'ophu zẹkotawaa. Tẹme iphe, bụ ndu agba oke-nghọ lẹ mgboko-a mgburugburu bẹ shiakwa l'ẹku ono, nwanyị ono nweru ono, nyịberu g'aatụ ọnu iya ono bụgbaaru eze.”
3 Porque todas as nações caíram por causa do Os reis da terra cometeram adultério com ela. Por ela tanto desejar luxo extravagante, os comerciantes da terra enriqueceram”.
4 Tọbudu iya bụ; mu nụmakwa olu ọzo, shikwa l'imigwe sụ:
4 Então ouvi outra voz do céu, que disse: “Saiam dela, meu povo! Não participem de seus pecados, ou serão castigados com ela.
5 l'iphe-ẹji, oome kụkwaru
5 Pois os pecados dela se amontoaram até o céu, e Deus se lembrou de seus atos perversos.
6 G'e mee ya g'o meru ndu ọzo;
6 Façam com ela o que ela tem feito; deem-lhe em dobro o castigo por Ela preparou um cálice de terror para os outros, por isso preparem-lhe uma porção dobrada.
7 G'a gwaa ya maa;
7 Glorificou a si mesma e viveu em luxo, agora retribuam com igual quantidade de tormento e tristeza. Ela se vangloriou em seu coração: ‘Sou rainha em meu trono. Não sou uma viúva desamparada, e não tenho motivo para me lamentar’.
8 Noo g'o gude iphe,
8 Por isso, estas pragas a alcançarão num só dia: morte, pranto e fome. O fogo a consumirá por completo, pois o Senhor Deus, que a julga, é poderoso”.
9 Ọo ya bụ l'eze ndiphe ono, ẹphe l'iya shi apharwụshi onwophẹ ono mẹ ndu ono, ẹphe l'iya atụkoje emegbaa ẹjo-iphe, agụ phẹ nụ ono; ndu ono l'a-ra ẹkwa iya; aphụ eji phẹ obu l'opfu ẹhu iya m'ẹphe -hụmaepho g'ẹnwuru-ọku iya kpụfuru; l'ẹka ọku etsupyashi iya.
9 Os reis da terra que cometeram adultério com ela e desfrutaram seu luxo lamentarão por ela quando virem subir a fumaça de seus restos carbonizados.
10 Ẹphe a-pfụru ụzenya ele iya ẹnya lẹ ndzụ agụgu epfu sụ: “Nshịo! Nshịo eze Bábilọnu bụ mkpụkpu, a maru ẹpha iya bya amaru g'ike iya beru; awa lanụ bẹ e gude nma ngu ikpe; ị daa g'ị daru-a!”
10 Ficarão de longe, aterrorizados com seu tormento, e clamarão: “Que terrível, que terrível, ó Babilônia, grande cidade! Num só instante, o julgamento caiu sobre você!”.
11 Ndu agba nghọ l'eliphe arakwaaphọ ẹjo ẹkwa nkephẹ gụa aphụ iya; kẹle o to nweẹdu onye azụbaa phẹ aswa.
11 Os comerciantes da terra chorarão e lamentarão por ela, pois não restou ninguém para comprar suas mercadorias.
12 Ọ tọ dụedu onye azụje mkpọla-ododo phẹ; ọzoo mkpọla-ọchaa phẹ; ọzoo ogbu nwịinwii mkpuma, bụ mkpuma, vu oke aswa mẹ igopoto phẹ. Ọ tọ dụedu onye azụje ẹkwa ọchaa phẹ mẹ ẹkwa uswe-uswe phẹ; mẹ nkụushi; buragidi uswe phẹ; mẹkpoo oshi, eshi mkpọ, bụ iphe, ẹphe erekọta erere; mẹkpoo iphemiphe, e gude eze-nyi kpụa; mẹkpoo iphemiphe, bụ iphe, e meru l'oshi, aswa dụ; mẹ ọphu e meru l'ope; ọzoo ọphu e meru l'ígwè; ọzoo ọphu e meru lẹ mkpuma-egbe;
12 Ela comprava grandes quantidades de ouro, prata, joias e pérolas; linho fino, púrpura, seda e tecido vermelho; produtos feitos de perfumada madeira de cedro, de marfim e de madeira preciosa; bronze, ferro e mármore.
13 mẹkpoo ẹkwo-ophe, bụ sinamọnu; mẹ ụnwu iphe ọzo, eshigbaa mkpọ gẹ senti; mẹ ụ̀nwù-isẹnsu; mẹ mẹru; mẹkpoo furankisẹnsu; mẹkpoo mẹe; mẹkpoo manụ nri; mẹkpoo ụtu-witi; mẹ witi l'onwiya; mẹkpoo eswi; mẹkpoo atụru; mẹ ịnya; mẹ ụgbo-ịnya; mẹ ohu; mbụ je akpachaa lẹ nemadzụ gẹdegede.
13 Também comprava canela, especiarias, incenso, mirra, bálsamo, vinho, azeite de oliva, farinha fina, trigo, gado, ovelhas, cavalos, carroças, escravos e vidas humanas.
14 “Ha! Nta-a bẹ iphe, bụkotakpoo akpụru oshi ono, shi agụje ngu agụgu ono bẹ ta adụedu. Ẹku ono, i shi kpaa swiphee onwongu ono bẹ yifuakwaru nta; iphemiphe, bụ iphe, atsọje ngu ụtso; tẹme ọ bụru iphe, ama ngu mma bvụwaru; ọphu ọ bụkwa l'ị bya ahụmabaa ya.”
14 “Acabaram as coisas extravagantes de que você tanto gostava”, dizem eles. “Todo o seu luxo e esplendor se foram para sempre, e nunca mais serão seus.”
15 Ndu nghọ ono, shi agbatajẹ nghọ iphemiphe ono je eree lẹ mkpụkpu ono rita iya oke urwu ono bẹ a-pfụgbaaru iya ụzenya ụzenya; kẹle ndzụ a-nọdu agụ phẹ k'aphụ ono, aanụ mkpụkpu ono. Ẹphe araa ẹjo-ẹkwa gụa aphụ asụje:
15 Os comerciantes que enriqueceram vendendo-lhe essas coisas ficarão de longe, aterrorizados com seu tormento. Chorarão e clamarão:
16 “Nshịo! Nshịo gụbe eze mkpụkpu ono shi eyeje uwe ọchaa; mẹ ẹkwa uswe-uswe; mẹ buragidi uswe-uswe gude kwaa onwongu akwa ono! Gudekwaphọ iphe, e meru lẹ mkpọla memata onwiya ree; bya eworu echi, ere ire doo jọo l'ẹka; bya ewojeru igopoto doo onwiya jọo l'olu.
16 “Que terrível, que terrível para essa grande cidade! Ela se vestia da mais fina púrpura e de linho vermelho, adornada com ouro, pedras preciosas e pérolas!
17 L'awa lanụ-a kpoloko bẹ e gudewaa mekọta ẹku ọbu g'ọ ha; ọ bụkotaru ọla-l'iswi ẹgube-a.”
17 Num só instante, toda a sua riqueza se foi!”. E todos os capitães dos navios mercantes, e também seus passageiros, marinheiros e tripulantes, ficarão de longe.
18 Wata echi mkpu teke ẹphe hụmaru ẹnwuru-ọku iya g'ọ kpụru tụuu l'ẹka ọku etsu iya. Ẹphe epfuahaa sụ: ?Ọ dụkpoorua mkpụkpu ọzo, dụjeru g'eze mkpụkpu-a?
18 Quando virem subir a fumaça, gritarão e dirão: “Onde há outra cidade tão grande como essa?”.
19 Ẹphe kpota urwuku kpube onwophẹ l'ishi. Ẹphe nọdu echi mkpu ara ẹkwa; agụ aphụ sụ: “Nshịo! Nshịo gụbe eze mkpụkpu, mbụ gụbe mkpụkpu ọphu bụ ẹku, nyịberu g'a-tụ ọnu iya, ị kparụ bẹ iphe, bụkpoo ndu gude ụgbo phẹ tsoru eze-ẹnyimu agba nghọ shikọta l'ẹka barahụ bụru eze! ?Awa lanụ-a kpoloko bẹ e gudewaa mekọta iya; ọ bụru ọla-l'iswi ẹgube-a?”
19 Chorarão, jogarão pó sobre a cabeça e clamarão: “Que terrível, que terrível para essa grande cidade! Os donos dos navios se enriqueceram, transportando pelos mares sua imensa riqueza. Num só instante, tudo se foi!”.
20 Teru ẹswa kpua ya gụbe igwe! Unubẹ ndu-nsọ; mẹ ndu-ishi-ozi ono; mẹ ndu mpfuchiru Chileke unu teje ẹswa lẹ Chileke bẹ nmawaru iya ikpe ẹjo-iphe ono, o meru unu ono!
20 Alegrem-se com o destino dela, ó céus, ó povo santo, apóstolos e profetas! Porque finalmente Deus a julgou, por causa de vocês.
21 Tọbudu iya bụ; ojozi-imigwe lanụ, ọkpehu dụ; pata mkpuma, ha gẹ mkpuma-uswe parụ chie l'eze-ẹnyimu sụ: “Waa g'ee-gude ọkpehu chie mkpụkpu ono, a maru ẹpha iya ono, bụ Bábilọnu l'ẹka ọ tọ dụdu onye ahụmabaa ya ọzo bụ ọwa-a.
21 Então um anjo poderoso levantou uma pedra enorme, do tamanho de uma grande pedra de moinho, a lançou no mar e gritou: “Assim, Babilônia, a grande cidade, será derrubada com violência e nunca mais será encontrada!
22 Ọ tọ dụdu onye anụmabaa ọda nkwa; ọzoo nụmabaa ẹka a gụ ebvu; ọzoo kẹ ndu aphụ ụpyi mẹ ndu egbu opu l'ime gụbe mkpụkpu ono ọzobakpo ilile. Ọ tọ dụdu onye-ọna, eme ọna g'ọo-dụhabe aahụmabaa l'ime ngu ọzobakpo. Ọphu a byadu anụmabaa ya ọda ikwe-nri.
22 Nunca mais se ouvirá em seu meio o som de harpas, cantores, flautas e trombetas. Nunca mais se achará em seu meio qualquer artífice em algum ofício. Nunca mais se ouvirá em seu meio o som do moinho.
23 Ọphu ìphóró ọku orọku abyadụ enwubakpọ jaa l'ime ngu; ọphu ọ dụdu onye anụmabaa ẹka a nọ l'ime ngu eme uzere k'ẹka eeke nwanyị; ọzoo k'ẹka a lụtaru nwanyị k'ọ̀phúú. Noo l'ọ kwa ndu ono, shi buru l'ime ngu agba nghọ ono shigbaa bụru ndu nweru ẹnya l'eliphe-a. Tẹme i gude eme mgbashị; duphushikọta ọhamoha l'ophu mgburugburu.
23 Nunca mais brilhará em seu meio a luz da lâmpada. Nunca mais se ouvirão em seu meio as vozes alegres de noivas e noivos. Pois seus comerciantes eram os poderosos do mundo, e suas feitiçarias enganavam nações.
24 “Tẹme ọ bụru l'ime mkpụkpu ono bẹ a hụmaru mee ndu mpfuchiru Chileke mẹ mee ndu-nsọ; mẹkpoo mee iphe, bụ ndu e gburu egbugbu l'eliphe g'ẹphe ha.”
24 Em suas ruas corria o sangue de profetas e do povo santo, e o sangue dos que no mundo inteiro foram mortos”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Apocalipse 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.