2 Reis 18
Bayịburu Izii (IZZ) vs VC
1 O be l'apha, kwe Hosiya nwa Ela apha ẹto, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Hezekáya, bụ nwa Éhazu bahụ l'aba-eze ndu Jiuda.
1 No terceiro ano do reinado de Oséias, filho de Ela, rei de Israel, Ezequias, filho de Acaz, rei de Judá, começou a reinar.
2 Ọ nọwaru ụkporo apha l'apha ise teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze lẹ Jierúsalẹmu bụru ụkporo apha l'apha tete. Ẹpha ne iya bụ Abi nwada Zekaraya.
2 Tinha vinte e cinco anos quando subiu ao trono, e reinou durante vinte e nove anos em Jerusalém. Sua mãe chamava-se Abi, filha de Zacarias.
3 Hezekáya bẹ meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu ẹgube ochooroke iya, bụ Dévidi meru.
3 Fez o que é bom aos olhos do Senhor, como Davi, seu pai.
4 Ọ lwụru ẹka aagwajẹ iphe; bya akụpyashia mkpuma, e doberu nsọ; bya egbutsushichaa itso Ashera. O tsupyashịkwarupho agwọ ono, Mósisu gudeje onyirubvu mee phọ; kẹle jasụ lẹ teke ono bẹ ndu Ízurẹlu shi akpọjekwadu ụ̀nwù-isẹnsu ọku anụ iya. E shi ekuje agwọ ono Nehushutanu.
4 Destruiu os lugares altos, quebrou as estelas e cortou os ídolos de pau asserás. Despedaçou a serpente de bronze que Moisés tinha feito, porque os israelitas tinham até então queimado incenso diante dela. {Chamavam-na Nehustã}.
5 Hezekáya bẹ dakoberu Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu. Ọ tọ dụdu onye eze ọzo, dụbaa g'ọo ya lẹ ndu eze ndu Jiuda g'ẹphe ha; mbụ je akpaa lẹ ndu ọphu vu iya ụzo bụru eze; mẹ ndu ọphu tsotaru iya nụ.
5 Ezequias pusera sua confiança no Senhor, Deus de Israel; não houve outro como ele, entre todos os reis de Judá, tanto entre os predecessores como entre seus sucessores.
6 Noo kẹle ọ tụru Chipfu swịswia. O to tsonyadaru Chipfu o tsobuhu iya. O dobekọtaru ekemu ono, Chipfu tụru nụ Mósisu ono.
6 Conservou-se unido ao Senhor, e nunca se desviou dele, e observou todos os mandamentos que o Senhor prescreveu a Moisés.
7 Chipfu swiru iya ọkpobe eswiru; k'ọphu bụ l'iphemiphe, o yeru ẹka l'abụjeru iya phọ ụpete. O kwefuru eze ndu Asiriya ike; ọphu o to jeduru iya ozi.
7 Por isso o Senhor esteve com ele e fê-lo bem sucedido em todos os seus empreendimentos. Ezequias rebelou-se contra o rei da Assíria e livrou-se de sua soberania.
8 Ọ lwụ-kperu ndu Filisitayinu; e -shi lẹ mkpụkpu, ha nwanshịi je akpaa lẹ mkpụkpu phẹ, a kpụru; o shihu ike; mbụ je akpaa lẹ mkpụkpu Gaza; yẹe mkpụkpu, gbapheru iya mgburugburu.
8 Bateu os filisteus até Gaza, devastando o seu território desde as simples torres de guarda, até as cidades fortificadas.
9 O be l'apha, kwe Hezekáya apha ẹno, e -shi teke ọ byaru abụru eze ndu Jiuda, bụ iya bụ apha, kwe Hosiya nwa Ela apha ẹsaa, e -shi teke ọ bahụru l'aba-eze ndu Ízurẹlu; Shalumanesa, bụ eze ndu Asiriya jee ọgu lẹ Samériya; je ekephee ya mgburugburu.
9 No quarto ano do reinado de Ezequias, que correspondia ao sétimo do reinado de Oséias, filho de Ela, rei de Israel, Salmanasar, rei da Assíria, veio e sitiou Samaria.
10 A nọepho apha ẹto; ẹphe naa mkpụkpu ono. Ọ bụru l'apha, kwe Hezekáya apha ishii bẹ a natarụ Samériya, bụ iya bụ apha, kwe Hosiya apha tete, e -shi teke ọ bahụru l'aba-eze ndu Ízurẹlu.
10 No fim de três anos apoderou-se dela. Samaria foi tomada no sexto ano de Ezequias, que correspondia ao nono ano do reinado de Oséias, rei de Israel.
11 Eze ndu Asiriya chịta ndu Ízurẹlu lashịa Asiriya; je edobe phẹ lẹ mkpụkpu Hala; mẹ l'ụzo ẹnyimu Habọ lẹ mkpụkpu Gozanu; mẹ lẹ mkpụkpu lẹ mkpụkpu, dụ l'alị Midiya.
11 O rei da Assíria deportou os israelitas para a Assíria, e instalou-os em Hala, às margens do Habor, rio de Gozã, e nas cidades da Média.
12 Iphe, kparụ iphe ọ dụ nno bụ lẹ ndu Ízurẹlu jịkaru eme iphe, Chipfu, bụ Chileke phẹ sụru g'ẹphe mee; ẹphe mebyiru ọgbandzu Chileke ono. Iphe, Mósisu, bụ onye-ozi Chipfu pfukọtaru phẹ bẹ ẹphe ta angadụru nchị; ọphu ẹphe emeduru iya.
12 Assim aconteceu porque eles não tinham escutado a voz do Senhor, seu Deus, mas tinham quebrado a sua aliança, recusando-se a ouvir e executar o que ordenara Moisés, servo do Senhor.
13 Tọbudu iya bụ; o rwua l'apha, kwe eze, bụ Hezekáya apha iri l'ẹno, ọ watarụ abụru eze; Senakeribu, bụ eze ndu Asiriya bya ọgu l'alị ndu Jiuda; bya atụko mkpụkpu phẹ g'ọ ha, bụ mkpụkpu, a kpụshiru ike lwụa lwụta.
13 No décimo quarto ano do reinado de Ezequias, Senaquerib, rei da Assíria, veio e atacou todas as cidades fortes de Judá. tomando-as de assalto.
14 No iya; Hezekáya, bụ eze ndu Jiuda bya ezia ozi g'e je ezia eze ndu Asiriya l'ẹka ọ nọ lẹ mkpụkpu Lakishi sụ: “Mu chọwaru ngu opfu. Jiko laphurọ azụ. Iphe, ị sụkpoerupho gẹ mu pfụa bẹ mu a-pfụ.” Eze ndu Asiriya ono sụ Hezekáya, bụ eze ndu Jiuda g'ọ nụ iya mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya dụ ụkporo talẹntu iri l'ise; yẹe mkpọla-ododo, ẹrwa iya dụ ụkporo talẹntu lẹ talẹntu iri.
14 Então Ezequias, rei de Judá, mandou dizer ao rei da Assíria em Laquis: Cometi uma falta. Deixa de me atacar. Eu me submeterei a tudo o que me impuseres. O rei da Assíria impôs a Ezequias, rei de Judá, uma contribuição de trezentos talentos de prata e trinta talentos de ouro.
15 Ọo ya bụ; Hezekáya chịtakota mkpọla-ọchaa, nọkota l'eze-ụlo Chipfu; mẹ l'ụlo ẹku ibe eze woru nụ eze ndu Asiriya ono.
15 Ezequias entregou todo o dinheiro que se encontrava no templo do Senhor e nas reservas do palácio real.
16 Teke ono bẹ Hezekáya kweshiru mkpọla-ododo, o kweru lẹ mgbo; mẹ ọphu o kweru l'ọkpa mgbo eze-ụlo Chipfu woru nụ eze ndu Asiriya ono.
16 Tirou também o revestimento de ouro que ele mesmo havia posto nas portas do templo do Senhor, e entregou tudo ao rei da Assíria.
17 No iya; eze ndu Asiriya ono bya agbẹ lẹ mkpụkpu Lakishi zia ụmadzu ẹto, bụ ndu-ishi ojọgu iya; yeru phẹ ndu ojọgu, dụ igwerigwe g'ẹphe jepfu eze, bụ Hezekáya lẹ Jierúsalẹmu. Ẹphe jerwua Jierúsalẹmu; bya eje apfụru l'ishi mgba-mini okpuru ụzo eli, dụ l'ụzo ono, eeshije eje ẹka aasajẹ uwe.
17 O rei da Assíria enviou de Laquis contra Ezequias, em Jerusalém, o general do exército, o chefe dos eunucos e o copeiro-mor com um poderoso exército. Chegando a Jerusalém, detiveram-se no alto da costa, junto ao aqueduto do reservatório superior, que se encontra no caminho do campo do Pisoeiro.
18 Ẹphe zia g'e je ekuaru phẹ eze; ọ bụru Ẹliyakimu nwa Hilikaya, bụ onye-ishi l'ibe eze; waa Shebuna, onye edeje ẹkwo; waa Jiowa nwa Asafu, bụ onye nkwakọbe bẹ lụfutaru byapfutashịa phẹ.
18 E mandaram chamar ali o rei. Eliacim, filho de Helcias, prefeito do palácio, foi ter com eles, levando consigo o escriba Sobna e o cronista Joaé, filho de Asaf.
19 Onye-ishi ndu ojọgu ono bya asụ phẹ: “Unu je akaru Hezekáya lẹ-a: Wakwa iphe, o pfuru; mbụ Ọkalibe eze, bụ eze ndu Asiriya. Ọ sụru-a: ?Bụ lẹ gụnu bẹ ị chịru nwụpfu ọphu i nweru kwẹe?
19 O copeiro-mor disse-lhe: Isto direis a Ezequias: Assim fala o grande rei, o rei da Assíria: De onde te vem tanta confiança?
20 Ị sụru l'ị machawaru ẹregede ọgu bya enweru ike, e gude alwụ ọgu. Obenu l'opfu ngu bụ okorobo opfu. ?Bụ onye bẹ ị dakoberu ekwefụru yẹbe eze ndu Asiriya ike?
20 Só dizes palavras vãs; o que se precisa na guerra é de prudência e bravura. Em que confias, para te revoltares contra mim?
21 Lenu nta-a; ọ kwa ndu Ijiputu bẹ ị dakoberu; mbụ Ijiputu ono, bụ mgbawa-ẹchara, abụjeru: onye dakoberu iya nụ; l'o yejashịa ya ẹka meka iya iphe onoya. Ọ kwa ẹgube ono bẹ Fero dụ; mbụ eze ndu Ijiputu. Ọ kwa nno bụ g'ọ dụru iphe, bụkpoo ndu dakoberu iya nụ.
21 Já sei: pões tua confiança no Egito, esse caniço rachado que fere e traspassa a mão de quem nele se apóia; assim é o faraó, rei do Egito, para todos os que nele confiam.
22 Teke ị sụkwanuru mu l'ọo Chipfu, bụ Chileke unu bẹ unu dakoberu; ?tọ bụdu Chipfu ọbu bụ ọphu Hezekáya lwụru ẹka aagwajẹ iya; bya emebyishia ọru-ngwẹja iya; bya asụ ndu Jiuda ẹphe lẹ ndu Jierúsalẹmu g'ẹphe byajẹ abaarụ ọru-ngwẹja ono, dụ lẹ Jierúsalẹmu ono ẹja-a?
22 Dir-me-eis, sem dúvida, que vossa confiança está no Senhor, vosso Deus. Mas não é ele mesmo aquele deus, cujos altares e lugares altos Ezequias destruiu, dizendo aos homens de Judá e de Jerusalém: Só diante deste altar em Jerusalém vos prostrareis?
23 “Byalẹkwa-a g'ìdzù bụru unu lẹ nnajịuphu mu, bụ eze ndu Asiriya nanụ. Mu a-kpụru ụnu ịnya ise kpẹe ngu; mẹ ọ -bụru l'ịi-dụ ike yechaa ya ndu a-nọdu agba iya nụ.
23 Faze, pois, um tratado com o meu soberano, o rei da Assíria, e eu te darei dois mil cavalos, se tiveres cavaleiros para os montar.
24 Ọdumeka; ?dẹnu g'ị rịru l'ịi-dụ ike kpafụ l'iphu onye-ishi ndu ojọgu nnajịuphu mu; m'obeta ọ bụru onye ẹnya kachaa alwalwa lẹ ndu-ishi ndu ojọgu iya; l'ẹka ọ bụ ndu Ijiputu bẹ ị dakoberu g'ẹphe chiẹ ngu ụgbo-ịnya; chiẹ ngu ndu agbajẹ ịnya-ọgu?
24 Como poderás resistir diante de um só dos menores oficiais do meu soberano? Esperas que o Egito te forneça carros e cavaleiros?
25 Ọzo bụ lẹ-a; ?i dobesụ l'ọ tọ bụdu Chipfu bẹ mu nọ l'ẹka bya ọgu l'ẹka-a gẹ mu mebyishia ya? Ọ kwa Chipfu l'onwiya ziru mu gẹ mu bya ọgu l'alị-a mebyishia ya.”
25 E mesmo porque foi porventura sem o consentimento do Senhor que eu ataquei esta cidade para destruí-la? Foi o Senhor quem me disse: Ataca e destrói esta terra.
26 Tọbudu iya bụ; Ẹliyakimu nwa Hilikaya; yẹe Shebuna; waa Jiowa bya asụ onye-ishi ndu ojọgu ono-a: “Jiko gude opfu-alị ndu Arámu pfuru yeru anyịbe ndu-ozi ngu; eshinu anyi anụ iya ree. Te egudeshi opfu-alị ndu Jiuda pfuru yeru anyi; kẹle ndu nọ l'eli igbulọ anụkwa iya.”
26 Eliacim, filho de Helcias, o escriba Sobna e Jael disseram ao copeiro-mor: Fala aos teus servos em aramaico, dialeto que compreendemos; não nos fales em hebraico, pois nos pode ouvir a multidão que está sobre a muralha.
27 Onye-ishi ndu ojọgu ono sụ phẹ: “?Bụ unu lẹ nnajịuphu unu kpoloko bẹ ọ dụ unu gẹ nnajịuphu mu ziru mu gẹ mu bya ezia ozi-a? Waawakwa. Ọ kwa unu lẹ ndu ono, nọ l'eli igbulọ ono; mbụ ndu ono, unu l'ẹphe e-mechaa ria nshị unu l'ọnu; ngụa mamịni, unu gbọru bẹ mu epfuru iya.”
27 Mas o copeiro-mor replicou-lhe: Foi por acaso {unicamente} ao teu soberano e a ti que meu soberano me mandou dizer estas coisas? Não foi antes a toda essa multidão que está sobre os muros e está reduzida, como vós, a comer seus escrementos e a beber sua urina?
28 Onye-ishi ndu ojọgu ono bya apfụru bya egude opfu ndu Jiuda bya arashịa ya ike sụ: “Unu nụmakwa iphe, o pfuru; mbụ Ọkalibe eze ono, bụ eze ndu Asiriya!
28 Então o copeiro-mor avançou e pôs-se a gritar em hebraico: Ouvi o que diz o grande rei, o rei da Assíria!
29 Wakwa iphe, eze ndu Asiriya pfuru: Unu te ekwekwa gẹ Hezekáya dephua unu. Ọ tọo dụkwa ike adzọta unu l'ẹka mu!
29 Isto diz o rei: Não vos deixeis seduzir por Ezequias; ele não vos poderá livrar de minhas mãos.
30 Ọphu unu ekwekwa gẹ Hezekáya deta unu g'unu dakobe Chipfu; l'ẹka oopfuru unu asụje lẹ Chipfu ta adụkwa iphe, e-me g'ọ tọ dzọta unu. Lẹ mkpụkpu-a taa lakwa l'ẹka eze ndu Asiriya.
30 Não vos leve Ezequias a confiar no Senhor, dizendo que o Senhor vos livrará e que esta cidade não cairá nas mãos do rei da Assíria!
31 Unu ta angakwaru Hezekáya nchị; kẹle eze ndu Asiriya sụkwaru g'unu wụfutakwa wụ-pfuta iya gẹ yẹle unu doshia. Ọo ya bụ g'onyemonye lẹ g'unu ha eria akpụru shi lẹ vayịnu iya; ria akpụru, shi l'oshi figu iya; bya angụa mini, dụ lẹ wẹlu iya;
31 Não deis ouvidos ao rei Ezequias! Eis o que vos diz o rei da Assíria: Fazei a paz comigo. Rendei-vos, e cada um de vós poderá comer os frutos de sua vinha e de sua figueira, e beber a água do seu poço,
32 jasụ teke ya a-bya eduta unu; lashịa alị, dụ gẹ k'unu; mbụ alị, ereshi dụ; mẹe ọ̀phúú dụ iya; alị, nri dụ; tẹme opfu-vayịnu dụ iya; oshi olivu dụ iya; bya abụru alị, manụ-ẹnwu dụ; k'ọphu unu a-nọdu ndzụ; haa anwụhu.
32 até que eu venha e vos leve para uma terra semelhante à vossa, terra fértil em trigo e em vinho, terra de pão e de vinhas, terra de olivais, de óleo e de mel. Assim salvareis a vossa vida, sem temor de morrer. Não deis ouvidos a Ezequias, pois ele vos engana quando vos diz que o Senhor vos livrará!
33 ?Ọ dụkporu ọha ọphu agwa alị phẹ nafụtajewaru l'ẹka eze ndu Asiriya?
33 Puderam porventura os deuses das outras nações livrá-las das mãos do rei da Assíria?
34 ?Bụ awe bẹ agwa ndu Hamatu yẹe kẹ ndu Apadu nọ? Agwa ndu Sefavayimu; mẹ kẹ ndu Hena; mẹ kẹ ndu Iva; ?ẹphe nọ l'awe? ?Ẹphe dụru-a ike dzọo ndu Samériya l'ẹka yẹbe eze ndu Asiriya tọo?
34 Onde estão os deuses de Emat e de Arfad? Onde estão os deuses de Sefarvaim, de Ana e de Ava? Livraram eles Samaria de minhas mãos?
35 ?Bụ agwa ole l'ime agwa ndu alị ono bẹ dụru ike nafụta ndu alị iya l'ẹka iya? ?Dẹnu gẹ Chipfu e-shi dụ ike nafụta ndu Jierúsalẹmu l'ẹka iya?”
35 Quais são, entre todos os deuses dessas terras, os que salvaram o seu próprio país de minhas mãos, para que o Senhor possa salvar Jerusalém?
36 Ndu Jiuda ono, oopfu eyeru ono nọduepho nggujingguji; ọphu ọ dụdu onye ọphu pfuru opfu yeru iya; kẹle eze, bụ Hezekáya tụru ekemu sụ g'ọ tọ dụkwa onye e-yeru iya ọnu.
36 O povo ouviu em silêncio; não lhe respondeu uma só palavra, porque o rei ordenara que não respondessem.
37 Tọbudu iya bụ; Ẹliyakimu nwa Hilikaya, bụ onye-ishi l'ibe eze; yẹe Shebuna, bụ onye edeje ẹkwo; waa Jiowa nwa Asafu, bụ onye nkwakọbe tụgbua; ọ bụru phẹ ejepfu Hezekáya. Ẹphe gbajachaa uwe phẹ agbaja. Ẹphe jerwua bya eje akọoru iya iphe, onye-ishi ndu ojọgu ono pfuru.
37 Eliacim, filho de Helcias, prefeito do palácio, o escriba Sobna e o cronista Joaé, filho de Asaf, voltaram a Ezequias com as vestes rasgadas e referiram-lhe as palavras do copeiro-mor.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Reis 18, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.