2 Reis 15
Bayịburu Izii (IZZ) vs ARIB
1 O be l'apha, kwe Jierobowamu ụkporo apha l'apha ẹsaa, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Azaríya nwa Amazaya bata l'aba-eze ndu Jiuda.
1 No ano vinte e sete de Jeroboão, rei de Israel, começou a reinar Azarias, filho de Amazias, rei de Judá.
2 Ọ nọwaru apha iri l'ishi teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụru ụkporo apha labọ l'apha iri l'ẹbo lẹ Jierúsalẹmu. Ẹpha ne iya bụ Jiekolaya. Ẹka ne iya ọbu shi bụ Jierúsalẹmu.
2 Tinha dezesseis anos quando começou a reinar, e reinou cinqüenta e dois anos, em Jerusalém. O nome de sua mãe era Jecolia, de Jerusalém.
3 Azaríya bẹ meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu; ẹgube ono, nna iya, bụ Amazaya meru.
3 E fez o que era reto aos olhos do Senhor, conforme tudo o que fizera Amazias, seu pai.
4 Obenu l'ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe; ẹphe nọdu egweje ẹja l'ẹka ono; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku.
4 Contudo os altos não foram tirados; o povo ainda sacrificava e queimava incenso neles.
5 Chipfu bya alọru ekpenta tụ eze ono; ekpenta ono mee ya jasụ mbọku, ọ nwụhuru. O buru l'ụlo iche. Ọ bụru Jiótamu, bụ nwa iya nwoke bẹ bụ onye-ishi l'ibe eze; bụru iya bụ onye bụ ishi ndu alị ono.
5 E o Senhor feriu o rei, de modo que ficou leproso até o dia da sua morte; e habitou numa casa separada; e Jotão, filho do rei, tinha o cargo da casa, julgando o povo da terra.
6 Iphe ọzo Azaríya megbabẹru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Jiuda.
6 Ora, o restante dos atos de Azarias, e tudo quanto fez, porventura não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Judá?
7 No iya; Azaríya nwụhu lapfushia nna iya phẹ. E lia ya l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi. Jiótamu, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
7 E Azarias dormiu com seus pais, e com eles o sepultaram na cidade de Davi: E Jotão, seu filho, reinou em seu lugar.
8 Ọ bụru l'apha, kwe Azaríya ụkporo apha l'apha iri l'ẹsato, e -shi teke o beberu bya abụru eze ndu Jiuda; bẹ Zekaraya nwa Jierobowamu; byaru abụru eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ ọnwa ishii lẹ Samériya.
8 No ano trinta e oito de Azarias, rei de Judá, reinou Zacarias, filho de Jeroboão, sobre Israel, em Samária, seis meses.
9 Zekaraya mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu gẹ nna iya phẹ. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji, Jierobowamu nwa Nebatu meru; mbụ iphe-ẹji ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
9 E fez o que era mau aos olhos do Senhor, como tinham feito seus pais; nunca se apartou dos pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fizera Israel pecar.
10 Ọo ya bụ; Shalumu nwa Jiabẹshi gbaaru iya ẹjo-idzu; nọdu l'iphu ndu Ízurẹlu gbua ya; bya abụru eze nọchia ẹnya iya.
10 Salum, filho de Jabes, conspirou contra ele; feriu-o diante do povo, matou-o e reinou em seu lugar.
11 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Zekaraya nọ bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
11 Ora o restante dos atos de Zacarias está escrito no livro das crônicas dos reis de Israel.
12 Ọo ya bụ; iphe ono, Chipfu pfuru Jiehu vụa; mbụ iphe ono, o pfuru iya sụ: “Oshilọkpa ngu bụ phẹ a-nọdu l'aba-eze ndu Ízurẹlu; bụru eze jeye l'ọgbo k'ẹno.”
12 Esta foi a palavra do Senhor, que ele falara a Jeú, dizendo: Teus filhos, até a quarta geração, se assentarão sobre o trono de Israel. E assim foi.
13 Shalumu nwa Jiabẹshi bya abụru eze l'apha, kwe Uzáya ụkporo apha l'apha iri lẹ tete, e -shi teke o beberu bya abụru eze ndu Jiuda. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ ọnwa lanụ lẹ Samériya.
13 Salum, filho de Jabes, começou a reinar no ano trinta e nove de Uzias, rei de Judá, e reinou um mês em Samária.
14 Menahẹmu nwa Gadi bya eshi lẹ mkpụkpu Tịza jeshia Samériya. Ọ nọdu lẹ Samériya l'ẹka ono tsoo Shalumu nwa Jiabẹshi ọgu; gbua ya; bụru eze nọchia ẹnya iya.
14 E Menaém, filho de Gadi, subindo de Tirza, veio a Samária; feriu a Salum, filho de Jabes, em Samária, matou-o e reinou em seu lugar.
15 Iphe, nwụgbaberu nụ teke Shalumu bụ eze; mẹ ẹjo-idzu, ọ gbaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
15 Ora, o restante dos atos de Salum, e a conspiração que fez, estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel.
16 Teke onoya bẹ Menahẹmu gbẹ lẹ mkpụkpu Tịza tsoo ndu mkpụkpu Tifusa ọgu; woru phẹ lwụa; mẹ ndu bukube phẹ nụ; kẹle ẹphe jịkaru iya. Ọ kpafushicha ụnwanyi, dụ ime ẹpho.
16 Então Menaém feriu a Tifsa, e a todos os que nela havia, como também a seus termos desde Tirza; porque não lha tinham aberto, por isso a feriu; e fendeu a todas as mulheres grávidas que nela estavam.
17 O be l'apha, kwe Azaríya ụkporo apha l'apha iri lẹ tete, e -shi teke ọ byaru abụru eze ndu Jiuda; Menahẹmu nwa Gadi bahụ l'aba-eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ apha iri lẹ Samériya.
17 No ano trinta e nove de Azarias, rei de Judá, Menaém, filho de Gadi, começou a reinar sobre Israel, e reinou dez anos em Samária.
18 Menahẹmu mee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Teke ọ bụ eze bẹ ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru ono; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
18 E fez o que era mau aos olhos do Senhor; em todos os seus dias nunca se apartou dos pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fizera Israel pecar.
19 Eze ndu Asiriya, bụ Pulu bya achịta ndu ọgu zebata l'alị ndu Ízurẹlu. Menahẹmu nụ iya mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya dụ ụnu talẹntu labọ l'ụkporo talẹntu iri; g'o mee g'ọ nọshia ike l'aba-eze iya.
19 Então veio Pul, rei da Assíria, contra a terra; e Menaém deu a Pul mil talentos de prata, para que este o ajudasse a firmar o reino na sua mão.
20 Ọ bụru l'alị Ízurẹlu bẹ Menahẹmu shi wofuta okpoga ono. Ndu nweru iphe bẹ o keshiru ụtu ono; onyenọnu bẹ o keru mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya dụ ụkporo shẹkelu labọ lẹ shẹkelu iri nụ; g'a chịkobe nụ eze ndu Asiriya. Ọo ya bụ; eze ndu Asiriya ono tụgbua laphushia azụ; ọphu ọ tọ nọdubaeduru l'alị ono.
20 Menaém exigiu este dinheiro de todos os poderosos e ricos em Israel, para o dar ao rei da Assíria, de cada homem cinqüenta siclos de prata; assim voltou o rei da Assíria, e não se demorou ali na terra.
21 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Menahẹmu nọ; mẹ iphe, o mekọtaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
21 Ora, o restante dos atos de Menaém, e tudo quanto fez, porventura não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel?
22 Menahẹmu kuru mgbẹnya ikpazụ; ọ bụru iya alapfu nna iya phẹ. Pekahaya, bụ nwa iya bụru eze nọchia ẹnya iya.
22 Menaém dormiu com seus pais. E Pecaías, seu filho, reinou em seu lugar.
23 O be l'apha, kwe Azaríya ụkporo apha labọ l'apha iri, e -shi teke o beberu bụru eze ndu Jiuda; Pekahaya nwa Menahẹmu bahụ l'aba-eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ apha labọ lẹ Samériya.
23 No ano cinqüenta de Azarias, rei de Judá, Pecaías, filho de Menaém, começou a reinar sobre Israel em Samária, e reinou dois anos.
24 Pekahaya bẹ meru ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru ono; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu ẹphe mee ono.
24 E fez o que era mau aos olhos do Senhor; nunca se apartou dos pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fizera Israel pecar.
25 Onye-ishi ndu ojọgu Pekahaya, ẹpha iya bụ Peka nwa Remalaya gbaaru iya ẹjo-idzu; gbata ụkporo ụmadzu labọ l'iri lẹ Giladu; ẹphe tsoru iya je etsoo Pekahaya ọgu l'ẹka a kpụru o shihu ike l'ụlo-eze lẹ Samériya; ẹphe gbua ya; gbukwaphọ Agọbu; mẹ Ariye yeru iya. Ọo ya bụ; Peka gbua Pekahaya; bụru eze nọchia ẹnya iya.
25 E Peca, chefe das suas tropas, filho de Remalias, conspirou contra ele, e o feriu em Samária, no castelo da casa do rei, juntamente com Argobe e com Arié; e com Peca estavam cinqüenta homens dos filhos dos gileaditas; e o matou, e reinou em seu lugar.
26 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Pekahaya bụ eze; mẹ iphe, o mekọtaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
26 Ora, o restante dos atos de Pecaías, e tudo quanto fez, estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel.
27 O be l'apha, kwe Azaríya ụkporo apha labọ l'apha iri l'ẹbo, ọ byaru abụru eze ndu Jiuda; Peka nwa Remalaya bahụ l'aba-eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze ono bụ ụkporo apha lẹ Samériya.
27 No ano cinqüenta e dois de Azarias, rei de Judá, Peca, filho de Remalias, começou a reinar sobre Israel, em Samária, e reinou vinte anos.
28 Peka meru ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ọ tọ hadụru eme iphe-ẹji ono, Jierobowamu; nwa Nebatu meru; mbụ ono, o meru ndu Ízurẹlu mee ono.
28 E fez o que era mau aos olhos do Senhor; nunca se apartou dos pecados de Jeroboão, filho de Nebate, com os quais ele fizera Israel pecar.
29 Teke Peka bụ eze ndu Ízurẹlu bẹ Tigulatu-Pilesa, bụ eze ndu Asiriya natarụ mkpụkpu Ijionu; mẹ mkpụkpu Abẹlu-Bẹtu-Maka; waa mkpụkpu Jianowa; mẹ mkpụkpu Kadẹshi; mẹ mkpụkpu Hazọ. Ọ natakwarụpho alị Giladu; mẹ alị Gálili, bụ iya bụ alị ndu Nafụtali l'ophu; kpụkoo ndu ẹka ono lẹ ndzụ lashịa Asiriya.
29 Nos dias de Peca, rei de Israel, veio Tiglate-Pileser rei da Assíria e tomou Ijom, Abel-Bete-Maacá, Janoa, Quedes, Hazor, Gileade e Galiléia, toda a terra de Naftali; e levou cativos os habitantes para a Assiria.
30 O be l'apha, kwe Jiótamu nwa Uzáya ụkporo apha, e -shi teke o beberu bya abụru eze ndu Jiuda; Hosiya nwa Ela gbaaru Peka nwa Remalaya ẹjo-idzu; woru iya gbua; bụru eze nọchia ẹnya iya.
30 E Oséias, filho de Elá, conspirou contra Peca, filho de Remalias, o feriu e matou, e reinou em seu lugar, no vigésimo ano de Jotão, filho de Uzias.
31 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Peka bụ eze; mẹ iphe, o mekọtaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Ízurẹlu.
31 Ora, o restante dos atos de Peca, e tudo quanto fez, estão escritos no livro das crônicas dos reis de Israel.
32 O be l'apha, kwe Peka nwa Remalaya apha labọ, e -shi teke ọ watarụ abụru eze ndu Ízurẹlu; Jiótamu nwa Uzáya bahụ l'aba-eze ndu Jiuda.
32 No segundo ano de Peca, filho de Remalias, rei de Israel, começou a reinar Jotão, filho de Uzias, rei de Judá.
33 Iphe, ọ nọru bụ ụkporo apha l'apha ise teke ọ watarụ abụru eze. Iphe, ọ nọru l'aba-eze lẹ Jierúsalẹmu bụ apha iri l'ishii. Ẹpha ne iya bụ Jierusha nwada Zadọku.
33 Tinha vinte e cinco anos quando começou a reinar, e reinou dezesseis anos em Jerusalém. O nome de sua mãe era Jenisa, filha de Zadoque.
34 Jiótamu meru iphe, pfụru ọto l'ẹnya Chipfu ẹgube ono, nna iya, bụ Uzáya meru.
34 E fez o que era reto aos olhos do Senhor; fez conforme tudo quanto fizera seu pai Uzias.
35 Obenu l'ọ tọ lwụduru ẹka aagwajẹ iphe. Ndu Jiuda nọdu egweje ẹja; bya akpọ ụ̀nwù-isẹnsu ọku l'ẹka ono. Jiótamu bụ iya kpụkwaru ọnu-abata ono, eeshije abahụ l'eze-ụlo Chipfu ono, bụ iya bụ Ọnu-abata Imeli.
35 Contudo os altos não foram tirados; o povo ainda sacrificava e queimava incenso neles. Pois ele que edificou a porta alta da casa do Senhor.
36 Iphe ọzo, Jiótamu megbabẹru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ ndu eze ndu Jiuda.
36 Ora, o restante dos atos de Jotão, e tudo quanto fez, porventura não estão escritos no livro das crônicas dos reis de Judá?
37 Ọo teke ono bẹ Chipfu byaru awata ezi Rezinu, bụ eze ndu Arámu; mẹ Peka nwa Remalaya g'ẹphe je etsoo ndu Jiuda ọgu.
37 Naqueles dias começou o Senhor a enviar contra Judá Rezim, rei da Síria, e Peca, filho de Remalias.
38 No iya; Jiótamu nwụhu lapfushia nna iya phẹ; e lia ya l'ẹka e liru nna iya phẹ lẹ mkpụkpu Dévidi, bụ ochooroke iya. Nwa iya, bụ Éhazu bya abụru eze nọchia ẹnya iya.
38 E Jotão dormiu com seus pais, e com eles foi, sepultado na cidade de Davi, seu pai. E Acaz, seu filho, reinou em seu lugar.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 2 Reis 15, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.