1 Samuel 9
Bayịburu Izii (IZZ) vs NVT
1 O nweru nwoke, bụ onye Benjiaminu, ẹpha iya bụ Kishi; nwa Abiyẹlu; Abiyẹlu bụ nwa Zerọ; Zerọ bụru nwa Bekoratu; Bekoratu bụru nwa Afaya onye Benjiaminu. Kishi ono bụ onye ọkpehu parụ ẹka.
1 Havia um homem de alta posição chamado Quis, da tribo de Benjamim. Era filho de Abiel, filho de Zeror, filho de Becorate, filho de Afia, da tribo de Benjamim.
2 Ọ nwụtaru nwata nwoke, ẹpha iya bụ Sọlu; mbụ nwokoro, amaghe mma amaghe; k'ọphu bụ l'ọ tọ dụdu onye atụru iya nụ lẹ ndu Ízurẹlu. Shitakpọo l'ukuvu kwasẹru ụzo imeli bẹ ọ kakọta onyemonye l'eli.
2 Seu filho Saul era o jovem mais atraente de todo o Israel; era tão alto que os outros chegavam apenas a seus ombros.
3 O be teke nkapfụ-ịgara Kishi, bụ nna Sọlu tuphashịhuru; Kishi pfuaru nwa iya ono, bụ Sọlu sụ: “Duta nwozi lanụ gẹ gụ l'iya je achọgbaa nkapfụ-ịgara ono.”
3 Certo dia, as jumentas de Quis se perderam, e ele disse a Saul: “Leve um servo com você e vá procurar as jumentas”.
4 Ọo ya bụ; ẹphe tụgbua ghajaa alị úbvú úbvú ndu Ifuremu; bya aghajaa alị Shalisha; ọphu ẹphe ta ahụmaduru iya. Ẹphe bya atụgbua; shia ụzo alị ndu Shalimu; ọphu ọ tọ dụdu nkapfụ-ịgara ono, ọphu nọ l'ẹka ono. Ẹphe tụko ẹka iya kẹ ndu Benjiaminu jekọta; ọphu ẹphe ta ahụmaduru iya.
4 Então Saul e o servo percorreram toda a região montanhosa de Efraim, a terra de Salisa, a região de Saalim e toda a terra de Benjamim, mas não encontraram as jumentas em parte alguma.
5 Ẹphe bya erwuẹpho l'alị Zufu; Sọlu pfuaru nwozi ono, yẹe ya swị ono sụ: “Bya g'anyi laphu azụ; ọdumeka bẹ nna mu a-gbẹkwa haa arị kẹ nkapfụ-ịgara; wata akụ photophoto k'ẹhu anyi.”
5 Por fim, chegaram à região de Zufe, e Saul disse ao servo: “Vamos voltar para casa. Não quero que meu pai fique mais preocupado comigo do que com as jumentas”.
6 Nwozi ono sụ iya: “Lenu; o nwekwarụ onye kẹ Chileke bu lẹ mkpụkpu-a. Ọ bụ onye aakwabẹ ùbvù shii; tẹme iphemiphe, o pfuru nọdu erekọtaje g'o pfuru iya. G'anyi jeẹdukwa ẹka ono; je amaru; ?ọo-karụ anyi ẹka anyi a-hụma iya?”
6 O servo, porém, disse: “Tenho uma ideia! Nesta cidade mora um homem de Deus. O povo daqui o respeita muito, pois tudo que ele diz acontece. Vamos procurá-lo. Talvez ele possa nos dizer para onde devemos ir”.
7 Sọlu bya asụ iya: “?Ọle-a; lekpọdanu; ọ -bụru l'anyi jeru; ?bụ gụnu bẹ anyi a-nụ nwoke ọbu? Nri, dụ lẹ nwẹda anyi bẹ bvụwaru nụ; ọphu ọ dụdu iphe, anyi a-nyako onye kẹ Chileke ono. ?Bụkpoo gụnu bẹ ẹka anyi tụ-pheru?”
7 Saul respondeu: “Está bem, vamos! Mas não temos nada a oferecer ao homem de Deus. Até nossa comida acabou, e não temos nada para lhe dar em troca”.
8 Nwozi ono bya eyeeru Sọlu ọnu ọzo sụ iya: “Lenu; iphe, dụ mu l'ẹka bẹ bụkwa mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya dụ nkeru-ẹno shẹkelu. Mu e-woru iya nụ onye kẹ Chileke ono k'ọphu ọo-karụ anyi ụzo ọphu anyi e-shi iya.”
8 O servo disse: “Tenho comigo uma pequena quantidade de prata. Pelo menos poderemos oferecer isso ao homem de Deus e ver o que acontece”.
9 Teke mbụ l'alị Ízurẹlu bẹ shi abụjeru -nemadzụ nọdu eje ajịta Chileke iphe; l'ọo-sụ: “Unu bya g'anyi jepfu onye aphụ ọphulenya.” Noo kẹle ndu ono, eekuje ndu mpfuchiru Chileke nta-a ono bẹ e shi ekuje ndu aphụ ọphulenya lẹ teke ono.
9 (Naquele tempo, em Israel, quando alguém queria receber uma mensagem de Deus, dizia: “Vamos perguntar ao vidente”, pois os profetas de hoje eram chamados de videntes.)
10 Sọlu sụ nwozi iya ono: “I pfuru ree! Ngwa bya g'anyi je.” Ọo ya bụ; ọ bụru phẹ eje mkpụkpu ono, onye kẹ Chileke bu ono.
10 Saul concordou: “Está bem, vamos!”. Então foram para a cidade onde morava o homem de Deus.
11 Ẹphe nọdu enyikpọepho òbvù abahụ lẹ mkpụkpu ono, ẹphe l'ụnwumgboko, eje ekuta mini dzuda. Ẹphe jịa phẹ sụ: “?Bụ ẹka-a bẹ onye aphụje ọphulenya-a bụ?”
11 Quando subiam a colina para chegar à cidade, encontraram algumas jovens descendo para buscar água. Então Saul e o servo lhes perguntaram: “O vidente está aqui hoje?”.
12 Ụnwumgboko ono sụ phẹ: “Ee! Ọ nọ-a unu l'ụzo atatiphu l'ẹka ono. Unu mekebe ẹgwegwa nta-a; kẹle ọ bụ-a ntanụ bẹ ọ byaru mkpụkpu-a; noo kẹle ndu ọha bẹ egwe ngwẹja l'ẹka aagwajẹ iphe.
12 Elas responderam: “Sim, basta seguir em frente! Mas é preciso correr, porque ele acabou de chegar à cidade para realizar um sacrifício no lugar de adoração.
13 Unu -bahụepho l'ime mkpụkpu ono bẹ unu a-hụma iya; tẹme l'oo-jeshia l'ẹka aagwajẹ iphe jeshia eri nri. Noo kẹle ndu ono tee ridu nri jasụru l'ọobya; kẹle ọo-gọfutajeadaru ọnu-ọma ye l'ẹja, e gwerụ ono; e -mechaa; ndu e yeru lẹ nri ono eriwarọ nri. Unu tụgbua je nta-a; unu a-hụma iya-a!”
13 Quando entrarem na cidade, tentem encontrá-lo antes que ele suba para a refeição no alto da colina. O povo não começará a comer até que ele chegue para abençoar o sacrifício. Subam logo, pois é agora que poderão encontrá-lo!”.
14 Ẹphe tụgbua je abahụ lẹ mkpụkpu ono. Ẹphe nọdu abahụ lẹ mkpụkpu ono; a bya ele ẹnya Sámẹlu nọdu ejewa abyapfuta phẹ; eje ala l'ẹka aagwajẹ iphe.
14 Então chegaram à cidade e, quando entravam pelos portões, Samuel vinha na direção deles, subindo para o lugar de adoração.
15 Ọle Chipfu goshihawaru Sámẹlu iphe ono l'ụnyaphu iya tẹme Sọlu bya ono sụ:
15 No dia anterior à chegada de Saul, o S enhor tinha dito a Samuel:
16 “Ẹgube nta echele bẹ mu e-zi nwoke, shi l'alị ndu Benjiaminu g'ọ byapfuta ngu. Ọ -byarwutaẹpho; wụa ya manụ l'ishi g'ọ bụru iya a-bụru onye-ishi, ndibe mu ono, bụ Ízurẹlu; je anafụta phẹ l'ẹka ndu Filisitayinu. Lẹ mu lewaru ndibe mu ẹnya; ẹkwa, ẹphe ara rwuwaa mu lẹ nchị.”
16 “Amanhã, por volta desta hora, enviarei a você um homem da terra de Benjamim. Você o ungirá para ser líder do meu povo, Israel. Ele os livrará dos filisteus, pois olhei para meu povo com misericórdia e ouvi seu clamor”.
17 Ahụma, Sámẹlu ahụma Sọlu; Chipfu sụ iya: “Lekwa nwoke ono, mu pfuru ngu opfu iya ono; ọo ya bẹ a-bụru eze ndibe mu.”
17 Quando Samuel viu Saul, o S enhor disse: “Este é o homem de quem lhe falei! Ele governará meu povo”.
18 Ọo ya bụ; Sọlu bya ejepfu Sámẹlu l'ọnu-abata mkpụkpu ono bya ajịa ya sụ: “Jiko kanụru mu ụlo, ẹka onye ono, aphụje ọphulenya ono bu.”
18 Saul se aproximou de Samuel na entrada da cidade e perguntou: “O senhor pode me dizer onde fica a casa do vidente?”.
19 Sámẹlu sụ iya: “Ọo mbẹdua bụ onye aphụje ọphulenya ọbu. Vuru mu ụzo nyihu eli ẹka ono, aagwajẹ iphe ono; noo l'ẹnyashia bẹ mu lẹ ngu a-tụko rigba nri. Teke e rwuẹrupho l'ụtsu; mu ahaa unu g'unu lashịwaro; mu akakọtakwaru ngu phọ iphe, dụ ngu l'obu.
19 “Eu sou o vidente”, respondeu Samuel. “Suba adiante de mim até o lugar de adoração. Ali comeremos juntos e, pela manhã, eu lhe direi o que você quer saber, e depois poderá seguir viagem.
20 A bya lẹ kẹ nkapfụ-ịgara unu ono, tuphashịhuru e -shi k'abalị ẹto, larụ alala ono; unu ta arịhe ọriri iya; noo kẹle a hụmakotawaru iya. Sụ: ?Tọ bụnu ngu-a bẹ iphe ono, ndu Ízurẹlu tụkoru achọshi ike ono kwarụ l'ẹka? Mbụ; ?tọ bụnua gụbedua; waa ọnu-ụlo nna ngu bẹ ọbu?”
20 E não se preocupe com as jumentas que se perderam há três dias, pois foram encontradas. Eu lhe digo que as esperanças de Israel estão centradas em você e sua família!”
21 Sọlu sụ iya: “Ọle-a; ?ọ kwa lẹ mu bụ onye Benjiaminu; mbụ l'ọo ipfu, kakọta alwa alị l'ipfu ndu Ízurẹlu bẹ mu shinụ-a; tẹme ọ bụru unuphu ibe anyi bẹ kakọta nwanshịi l'ipfu Benjiaminu? ?Bụ gụnu kparụ iphe iipfuru mu ẹgube iphe-a?”
21 Saul respondeu: “Mas sou apenas da tribo de Benjamim, a menor das tribos de Israel, e minha família é a mais insignificante de todas as famílias dessa tribo! Por que o senhor fala comigo dessa maneira?”.
22 Ọo ya bụ; Sámẹlu bya eduta Sọlu yẹe nwozi iya bahụ l'ime phorokoto ụlo, dụ l'ẹka ono, aagwajẹ iphe ono; bya eworu phẹ dobe g'ẹphe nọdu l'ishi ndu ono, e yeru g'ẹphe bya, bụ ndu rwuru ụkporo ụmadzu l'ụmadzu iri ono.
22 Então Samuel levou Saul e seu servo para uma sala de jantar e lhes deu o lugar de honra entre os convidados, cerca de trinta pessoas.
23 Sámẹlu bya epfuaru onye eshi nri sụ: “Wota nụ anụ ono, mu nụru ngu ono; mbụ onoya, mu sụru g'i dobe iche phọ.”
23 Em seguida, Samuel pediu ao cozinheiro: “Traga o pedaço de carne separado para o convidado de honra!”.
24 Ọo ya bụ; onye ono, eshi nri ono bya ewolia ụtapfu anụ ono yẹe iphe, tukoru iya nụ; bya edoberu iya Sọlu l'iphu. Sámẹlu sụ: “Nokwa iphe, e doberu ngu. Ria ya; noo kẹle ọo gụbedua be e doberu iya kwabẹru e -shi teke ono, mu pfuru sụ lẹ mu eshiru ndu nemadzụ ite ẹbyaa ono.”
24 O cozinheiro trouxe a coxa do sacrifício e a colocou diante de Saul. “Coma”, disse Samuel. “Reservei este pedaço para você desde que decidi convidar estes homens para a refeição.” E Saul comeu com Samuel naquele dia.
25 E mechaa; ẹphe tụko shi l'eli ẹka ono, aagwajẹ iphe ono lụfuta bahụshia l'ime mkpụkpu. Sámẹlu yẹe Sọlu nọdu l'eli ụlo iya bọo ụja.
25 Quando desceram do lugar de adoração e voltaram para a cidade, Samuel levou Saul ao terraço da casa e preparou uma cama para ele.
26 Ẹphe bya etehu l'ọnmewa lẹ teke nchi abọhuwaa; Sámẹlu kua Sọlu l'eli ụlo ono; bya asụ iya: “Gbẹshi gẹ mu dukwa ngu.” Ọo ya bụ Sọlu bya agbẹshi; yẹe Sámẹlu tụko lụfushia etezi.
26 Ao amanhecer do dia seguinte, Samuel chamou Saul novamente: “Levante-se!”, disse ele. “É hora de seguir viagem.” Saul se aprontou, e ele e Samuel saíram juntos.
27 Ẹphe nọdu ejerwuwaa ishishi mkpụkpu ono; Sámẹlu sụ Sọlu: “Pfuaru nwozi ono g'ọ tụgbua vuru anyi ụzo.” “Gụbedua angabẹ nwanshịi k'ọphu mu e-zi ngu ozi, Chileke ziru.” Nwozi ono bya evuru ụzo tụgbua.
27 Quando chegaram à saída da cidade, Samuel disse a Saul que enviasse seu servo adiante. Depois que o servo partiu, Samuel disse: “Fique aqui, pois recebi de Deus uma mensagem para você”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Samuel 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.