1 Reis 4

Bayịburu Izii (IZZ) vs NAA

Sair da comparação
NAA Nova Almeida Atualizada 2017
1 Noo ya; eze, bụ Sólomọnu bụru eze ndu Ízurẹlu l'ophu.
1 O rei Salomão reinou sobre todo o Israel.
2 Waa ndu gude ọkwa l'aba-eze iya baa:
2 E estes eram os seus altos oficiais: Azarias, filho de Zadoque, era o sacerdote;
3 Elihorefu yẹe Ahayịjia, bụ ụnwu Shisha bẹ bụ ndu ederu eze ẹkwo.
3 Eliorefe e Aías, filhos de Sisa, eram secretários; Josafá, filho de Ailude, era o cronista;
4 Benaya; nwa Jiehoyada bụ onye-ishi ndu ojọgu.
4 Benaia, filho de Joiada, era comandante do exército; Zadoque e Abiatar eram sacerdotes;
5 Azaríya nwa Nétanu bụ onye-ishi ndu ọchi-ọha.
5 Azarias, filho de Natã, era governador-chefe; Zabude, filho de Natã, era ministro e amigo do rei;
6 Ahisha bụ onye-ishi l'ibe-eze.
6 Aisar era o responsável pelo palácio; Adonirão, filho de Abda, era superintendente dos que realizavam trabalhos forçados.
7 Sólomọnu bẹ nweru ndu-ishi iri l'ẹbo, bụ ndu-ishi Ízurẹlu l'ophu. Ọ bụru phẹ anọduje ewotaru eze yẹe ndibe iya nri, ẹphe erije. Onye lanụ ewotajẹru iya nri l'ọnwa lanụ l'ime apha.
7 Salomão tinha doze governadores sobre todo o Israel, que forneciam mantimento ao rei e ao seu palácio; cada um tinha de fornecer durante um mês do ano.
8 Waa ẹpha ndu ono baa:
8 São estes os seus nomes: Ben-Hur, nas montanhas de Efraim;
9 Nwa Deka bụru ishi lẹ Makazu; mẹ Shalubimu; mẹ Bẹtu-Shẹmeshi; waa Elọnu-Bẹtu-hananu.
9 Ben-Dequer, em Macaz, Saalabim, Bete-Semes, Elom e Bete-Hanã;
10 Nwa Hesedu bụru ishi lẹ Arụbotu. Soko; mẹ alị Hefa l'ophu bụkotaru nkiya.
10 Ben-Hesede, em Arubote, Socó e toda a terra de Héfer;
11 Nwa Abinadabu, bụ ishi ndu Nafatu-Dọru, bụ iya bẹ alụ nwada Sólomọnu, bụ Tafatu.
11 Ben-Abinadabe, que era casado com Tafate, filha de Salomão, em toda a cordilheira de Dor;
12 Bana, bụ nwa Ahiludu bụru ishi lẹ Tanaku; mẹ Megido; mẹ Bẹtu-Shanu l'ophu; mbụ ẹka ono, nọ-kube Zaretanu; nọ lẹ nsụda Jiezerẹlu; mbụ e -shi lẹ Bẹtu-Shanu je akpaa lẹ Abẹlu-Mehola; je aghaa Jiokumeyamu.
12 Baaná, filho de Ailude, em Taanaque, Megido, e toda a Bete-Seã, que fica perto de Zaretã, abaixo de Jezreel, desde Bete-Seã até Abel-Meolá, até além de Jocmeão;
13 Nwa Geba bụ ishi lẹ Ramotu, nọ l'alị Giladu. Mkpụkpu Jiayi, bụ iya bụ ẹka nwa Manásẹ shi buru lẹ Giladu l'ophu bụkotaru nkiya; mẹ ẹkali mkpụkpu Agọbu l'alị Beshanu; mbụ eze mkpụkpu ụkporo ẹto ono, e gude igbulọ kpụ-phetagbaa ono; bya egudeje mgbọro onyirubvu kpọ-chia ọnu-ọguzo iya ono.
13 Ben-Geber, em Ramote-Gileade, nas aldeias de Jair, filho de Manassés, que estão em Gileade e também na região de Argobe, em Basã, sessenta grandes cidades com muralhas e ferrolhos de bronze;
14 Ahinadabu nwa Ido bụru ishi lẹ Mahanayimu.
14 Ainadabe, filho de Ido, em Maanaim;
15 Ahimaazu ọphu alụkwapho nwada Sólomọnu ono, bụ Basumatu nọdu bụru ishi lẹ Nafụtali.
15 Aimaás, que era casado com Basemate, outra filha de Salomão, em Naftali;
16 Bana nwa Hushayi bụ ishi lẹ Asha mẹ Beyalotu.
16 Baaná, filho de Husai, em Aser e Bealote;
17 Jiehoshafatu nwa Paruwa bụru ishi lẹ Isaka.
17 Josafá, filho de Parua, em Issacar;
18 Shimeyi nwa Ela bụ ishi lẹ Benjiaminu.
18 Simei, filho de Elá, em Benjamim;
19 Geba nwa Uri bụru ishi lẹ Giladu, bụ iya bụ alị, ẹka Sihọnu shi; onye shi bụru eze ndu Amọru; bụkwarupho alị, ẹka Ọgu shi; onye shi bụru eze ndu Beshanu. Ọ bụru yẹbedua kpoloko shi bụru ọchi-ọha l'alị ono.
19 Geber, filho de Uri, na terra de Gileade, a terra de Seom, rei dos amorreus, e de Ogue, rei de Basã; e havia só um governador nesta região.
20 Ndu Jiuda mẹ ndu Ízurẹlu bẹ ha igwerigwe g'ẹja, nọ l'agụga eze-ẹnyimu. Ẹphe nọdu anọduje eri; bya angụ; ẹhu nọdu anọduje atsọ phẹ ụtso.
20 O povo de Judá e Israel era tão numeroso como a areia que está na praia do mar; eles comiam, bebiam e se alegravam.
21 Sólomọnu bụru eze ndu alị ono l'ophu; e -shi l'ẹnyimu Yufurétisu jasụ l'alị ndu Filisitayinu; je akpaa l'oke ẹphe lẹ ndu Ijiputu. Iphe, bụ alị-eze, nọkota l'uswe iya ono g'ẹphe ha nọdu atụkota akịriko anụ Sólomọnu; tẹme ẹphe nọdukota iya l'ẹka jasụ g'ọ nọ-beru.
21 Salomão dominava sobre todos os reinos desde o Eufrates até a terra dos filisteus e até a fronteira do Egito. Esses reinos pagavam tributo e serviram Salomão durante todos os dias da sua vida.
22 Iphe, eewotajẹru Sólomọnu mbọkumboku bẹ bụ ẹkpa ukpokutu ereshi, e tsuru etsutsu ụkporo ẹkpa l'ẹkpa iri; waa ẹkpa ereshi, a kwọru akwọkwo, dụ ẹkpa ụkporo ẹto;
22 As provisões diárias de Salomão eram três mil quilos da melhor farinha e seis mil quilos de farinha;
23 mẹ eswi iri, tsụchaaru ẹ̀bà; mẹ ụkporo eswi, akpa l'onwiya; mẹ ụkporo atụru ise; mẹkwapho ele; mẹ mgbada; mẹ anịgo; mẹ ọku, phuru l'ẹnya.
23 dez bois gordos, vinte bois de pasto e cem carneiros, além dos veados, as gazelas, os corços e aves bem-tratadas.
24 Sólomọnu bụru eze alị ono, dụkota l'ụzo ẹnyanwu-arịba ẹnyimu Yufurétisu ono l'ophu; mẹkpoo ndu eze, bukọta l'ụzo ẹnyanwu-arịba ẹnyimu ono; mbụ e -shi lẹ Tifusa je akpaa lẹ Gaza. Tẹme nchị dụkota iya doo mgburugburu egede.
24 Porque Salomão dominava sobre toda a região e sobre todos os reis do lado de cá do Eufrates, desde Tifsa até Gaza, e tinha paz em toda a região ao redor.
25 Teke Sólomọnu nọ ndzụ bẹ ndu Jiuda mẹ ndu Ízurẹlu tụkoru buru lẹ ntụsarehu; e -shi lẹ Danu je akpaa lẹ Biye-Sheba. Onyenọnu nwegbaarụ opfu-vayịnu; mẹ oshi figu nkiya.
25 Judá e Israel habitavam seguros, cada um debaixo da sua videira e debaixo da sua figueira, desde Dã até Berseba, durante todos os dias de Salomão.
26 Sólomọnu bẹ nweru ụlo, dụ ụnu ụkporo ise, bụ ẹka oodobeje ịnya, anọduje akpụ ụgbo-ịnya iya; bya enweru ụkporo ụnu nemadzụ iri, bụ ndu agbajẹ ịnya.
26 Salomão tinha também quatro mil cavalos em estrebarias, para os seus carros de guerra, e doze mil cavaleiros.
27 Ndu ọchi-ọha ono bẹ ewotajẹru eze, bụ Sólomọnu nri; mẹkwapho kẹ ndu ọonu nri. Onyenọnu bẹ ewotajẹ nkiya l'ọnwa ọphu rwuberu iya nụ. Ọ tọ dụdu iphe, ẹphe ekweje g'ụko iya dụru iya.
27 Os governadores forneciam provisões, cada um no seu mês, ao rei Salomão e a todos os que chegavam à sua mesa; coisa nenhuma deixavam faltar.
28 Nokwaphọ g'ẹphe ewotajẹ balị; mẹ ẹswa ereshi, ịnya-ọgu; waa ịnya ọzo mmanụ atajẹ bya edobe l'ẹka gbaru nụ. Onyenọnu ewotajẹ iphe, gbaru iya l'ewota.
28 Também levavam a cevada e a palha para os cavalos e os ginetes, para o lugar onde estivesse o rei, segundo lhes havia sido prescrito.
29 Chileke bẹ nụru Sólomọnu mmamiphe; bya emee g'iphe doje iya ẹnya k'ọphu parụ ẹka apaa; bya eye iya egomunggo, ha g'ẹja, dụ l'agụga eze-ẹnyimu l'ẹhu.
29 Deus deu a Salomão sabedoria, entendimento fora do comum e uma inteligência tão vasta como a areia que está na praia do mar.
30 Sólomọnu bẹ mmamiphe iya kangokọtaru mmamiphe kẹ ndu ụzo ẹnyanwu-awawa l'ophu; bya akangokwaphọ mmamiphe kẹ ndu Ijiputu l'ophu.
30 A sabedoria de Salomão era maior do que a de todos os homens do Oriente e do que toda a sabedoria dos egípcios.
31 Mmamiphe nkiya kakọta kẹ nemadzụ ọzo l'ophu shii. Mmamiphe iya kakwaphọ kẹ Etanu, bụ onye shi l'eri Ẹzura; bya aka kẹ Hemanu; mẹ kẹ Kalụkolu; mẹ kẹ Dada, bụ ụnwu Maholu. Ụ́dù Sólomọnu ono ngakọta ọhamoha, nọ-pheru iya mgburugburu.
31 Era mais sábio do que todos os homens: mais sábio do que Etã, ezraíta, e do que Hemã, Calcol e Darda, filhos de Maol. E a sua fama se espalhou por todas as nações ao redor.
32 Ẹtu ẹtu, ọ nmashịru dụ ụnu ẹsaa l'ụkporo iri; bya agụa ụnu ebvu labọ l'ụkporo iri l'ebvu ise.
32 Compôs três mil provérbios, e os seus cânticos foram mil e cinco.
33 Ọotuje ọnu ụgbugba oshi; mbụ e shikpọ l'ụgbugba oshi sida, dụ lẹ Lébanọnu je akpaa l'ẹswa ịsopu, efushije l'igbulọ. Nokwaphọ g'ọotuje ọnu ụgbugba anụ; mẹ ẹnu; mẹ ụgbugba anụ, l'awụ l'ẹpho; mẹ kẹ ẹma.
33 Falou sobre todas as plantas, desde o cedro que está no Líbano até o hissopo que brota dos muros; também falou sobre os animais e as aves, os animais que rastejam e os peixes.
34 Ndu eze ọhamoha, nọkota lẹ mgboko-a bẹ nụmakotaru kẹ mmamiphe Sólomọnu ono; ẹphe nọdu eyeje ndu e-je anụma opfu mmamiphe, oopfu ọbu.
34 De todos os povos vinha gente para ouvir a sabedoria de Salomão, e também mensageiros de todos os reis da terra que tinham ouvido falar da sua sabedoria.

Ler em outra tradução

Comparar com outra

Estude este capítulo no WhatsApp

Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.