1 Reis 16
Bayịburu Izii (IZZ) vs VC
1 Tọbudu iya bụ; Chipfu bya epfuaru Jiehu; nwa Hanani iphe larụ lẹ k'ẹhu Basha sụ:
1 A palavra do Senhor foi dirigida a Jeú, filho de Hanani, contra Baasa, nestes termos:
2 “Eshi ọphu mu kulitaru ngu l'ime urwuku; bya emee ngu g'ị bụru onye edu ndibe mu, bụ ndu Ízurẹlu; ị gbẹ ghaa ọhu tsochiaru ụzo kẹ Jierobowamu; bya emewaa gẹ ndibe mu, bụ ndu Ízurẹlu mee iphe-ẹji; mbụ g'ẹphe gude iphe-ẹji phẹ ono kpatsu mu ẹhu-eghu;
2 Levantei-te do pó e estabeleci-te príncipe do meu povo de Israel; tu, porém, andaste pelo caminho de Jeroboão, e levaste meu povo de Israel a cometer pecados que excitam a minha cólera.
3 bẹ mu e-me gẹ Basha; mẹ ndibe iya chịhu. Mu e-me ndibe ngu ẹgube ono, mu meru ndibe Jierobowamu; nwa Nebatu.
3 Por isso vou varrer Baasa e sua casa, e farei da sua casa o que fiz da casa de Jeroboão, filho de Nabat.
4 Ndibe Basha phẹ onye ọphu, nwụhuru lẹ mkpụkpu bụ nkụta a-ta iya. Onye ọphu, nwụhuru lẹ mgbẹgu abụru ẹnu, ephe l'eli a-vụka anụ iya.”
4 Todo membro da família de Baasa que morrer na cidade, será comido pelos cães; o que morrer no campo, comê-lo-ão as aves do céu.
5 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Basha bụ eze; mẹ iphe, o meru; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Ízurẹlu meru.
5 O resto da história de Baasa, suas ações e seus grandes feitos, tudo isso se acha consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
6 Basha bya anwụhu lapfushia nna iya phẹ; e lia ya lẹ mkpụkpu Tịza. Ela, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
6 Baasa adormeceu com seus pais e foi enterrado em Tersa. Seu filho Ela sucedeu-lhe no trono.
7 Opfu, Chipfu ono, onye mpfuchiru Chileke, bụ Jiehu; nwa Hanani pfuru l'opfu ẹhu Basha yẹle ndibe iya phọ vụkotaepho. Ọ bụru iphe, kparụ iya nụ bụ k'ẹjo-iphe, o megbabẹru l'ẹnya Chipfu; shi nno kpatsu iya ẹhu-eghu; mbụ bya emeahaa gẹ ndibe Jierobowamu; ọle ọ gbẹkwa bụru yẹbedua gbushiru phẹ.
7 O oráculo do Senhor, transmitido pelo profeta Jeú, filho de Hanani, fora pronunciado contra Baasa e sua casa, não só por causa de todo o mal que ele tinha feito aos olhos do Senhor, irritando-o com o seu proceder e imitando a casa de Jeroboão, mas também porque Baasa tinha destruído essa casa.
8 Ọ bụru l'apha, kwe Asa ụkporo apha l'apha ishii, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; bẹ Ela nwa Basha byaru abụru eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze ono bụ apha labọ lẹ Tịza.
8 No vigésimo sexto ano de Asa, rei de Judá, Ela, filho de Baasa, tornou-se rei de Israel. Residia em Tersa e reinou dois anos.
9 Onye-ozi iya, bụ Zimiri, bụ onye-ishi nkeru-ẹbo ụgbo-ịnya iya bya agbaarụ iya ẹjo-idzu. Teke ono bẹ Ela nọro l'ụlo Aza, bụ onye-ishi l'ibe-eze lẹ mkpụkpu Tịza angụ mẹe angụ-sweshi iphu.
9 Seu servo Zambri, que comandava a metade de sua cavalaria, conspirou contra ele. Numa ocasião em que ele bebia e se embriagava em Tersa, na casa de Arsa, intendente de seu palácio nessa cidade,
10 Zimiri bapfu iya je echitsua ya l'alị; woru iya gbua. Ọ bụru l'apha, kwe Asa ụkporo apha l'apha ẹsaa, o shi bụtaru eze ndu Jiuda bẹ Zimiri gburu Ela ọbu; bya abụru eze nọchia ẹnya iya.
10 entrou Zambri e o assassinou, sucedendo-lhe no trono, no vigésimo sétimo ano de Asa, rei de Judá.
11 Zimiri bụerupho eze; ọ bụru anọzeta, ọ nọzetaru l'aba-eze ono; ọ tụko ndibe Basha gbushikọta. Ọphu ọ dụdu nwa nwoke, o gbuphodoru mẹ nanụ. O gbukọtaru abụbu iya phẹ; mẹ ndu ẹphe l'iya eshi ọ̀nyà.
11 Logo que ficou rei e sentou-se no trono, mandou exterminar toda a casa de Baasa, não deixando vivo nenhum filho varão, nenhum parente, nenhum amigo.
12 Ọo ya bụ; Zimiri bya emee; ndibe Basha l'ophu bụkotaru mkpurupyata. E shi nno; ọ vụa mbụ opfu ono, Chipfu shi l'ọnu Jiehu, bụ onye mpfuchiru iya pfua lẹ k'ẹhu Basha ono.
12 Desse modo, exterminou toda a casa de Baasa, assim como o Senhor o predissera contra Baasa pela boca do profeta Jeú.
13 Iphe, kpatarụ iya nụ bụru iphe-ẹji ono, Basha yẹe nwa iya, bụ Ela meshiru; tẹme ẹphe kpata gẹ ndu Ízurẹlu mekwaa ya phọ ono; mbụ gude ọgalemkpa agwa ono, ẹphe agwa ono; shi nno kpatsu Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu ẹhu-eghu.
13 Tal foi o castigo de todos os pecados que Baasa e seu filho Ela tinham cometido e levado Israel a cometer, provocando com o culto dos ídolos a cólera do Senhor, Deus de Israel.
14 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Ela bụ eze; mẹ iphe, o meshiru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Ízurẹlu meru.
14 resto da história de Ela e suas ações, tudo está consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
15 Ọ bụru l'apha, kwe Asa ụkporo apha l'apha ẹsaa, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; bẹ Zimiri nọru abalị ẹsaa l'aba-eze lẹ mkpụkpu Tịza. Teke ono bẹ ndu ojọgu ndu Ízurẹlu dọru lẹ mkpụkpu Gibetọnu ono, dụ l'alị Filisitayinu.
15 No vigésimo sétimo ano de Asa, rei de Judá, Zambri reinou em Tersa durante sete dias. O exército sitiava Gebeton dos filisteus.
16 Ndu ono, dọru nụ ono bya anụma lẹ Zimiri bẹ gbaru eze ẹjo-idzu; gbua ya; ẹphe nọdu mbọku ono l'ẹka ono, ẹphe dọru ono mee Omuri, bụ onye-ishi ndu ojọgu ono g'ọ bụru eze ndu Ízurẹlu.
16 Quando o exército, que estava acampado ali, ouviu dizer que Zambri tinha conspirado contra o rei e o assassinara, todo o Israel constituiu imediatamente como seu rei o general Amri.
17 Ọo ya bụ; Omuri yẹe ndu Ízurẹlu ono, yẹe ya nọkota lẹ Gibetọnu; shi l'ẹka ono wụfu tụgbua je ekephee mkpụkpu Tịza.
17 Este partiu de Gebeton com todo o Israel e veio sitiar Tersa.
18 Zimiri hụmaepho l'aanatawa mkpụkpu ono; ọ bahụ l'ime ụlo, dụ l'ibe-eze, bụ ẹka aanọduje zeeru onwonye; nọdu iya l'ime nwụru ọku ye l'ụlo-eze ono; o tsugbua ya.
18 Zambri, vendo a cidade tomada, retirou-se para o fortim do palácio real e incendiou o palácio. Morreu assim
19 Mkpata iya bụru iphe-ẹji, o megbabẹru. O meru ẹjo-iphe l'ẹnya Chipfu; bya etsoo ụzo Jierobowamu; mee iphe-ẹji ono, ọ kpatarụ gẹ ndu Ízurẹlu ye ẹka ono.
19 pelos pecados que tinha cometido, fazendo o mal aos olhos do Senhor, imitando o proceder de Jeroboão e entregando-se ao pecado ao qual Jeroboão arrastara Israel.
20 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Zimiri bụ eze; mẹ ẹjo-idzu, ọ gbaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Ízurẹlu meru.
20 O resto da história de Zambri e sua conjuração, tudo está consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
21 Tọbudu iya bụ; ndu Ízurẹlu bya ekekaha onwophẹ ẹbo. Ndu lanụ tụru íkè yeru Tibuni; nwa Ginatu g'ẹphe mee ya eze; ndu ọphuu tụru íkè yeru Omuri.
21 Então se dividiu o povo de Israel em duas facções: metade era por Tebni, filho de Ginet, e queria fazê-lo rei, e metade por Amri.
22 Ọle ndu ọphu tsoru Omuri bẹ ka ndu ọphu tsoru Tibuni; nwa Ginatu ọkpehu. E mechaa; Tibuni nwụhu; Omuri bụru eze.
22 O partido de Amri prevaleceu contra o de Tebni, filho de Ginet. Tebni morreu, e reinou Amri.
23 Ọ bụru l'apha, kwe Asa ụkporo apha l'apha iri lẹ nanụ, o shi bụtaru eze ndu Jiuda; bẹ Omuri byaru abụru eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ apha iri l'ẹbo. Apha ishii bẹ ọ bụru eze lẹ mkpụkpu Tịza.
23 No trigésimo primeiro ano de Asa, rei de Judá, Amri tornou-se rei de Israel e reinou durante doze anos. Depois de ter reinado seis anos em Tersa,
24 Ọ bya azụta úbvú Samériya l'ẹka Shemeru. Ọ bụru mkpọla-ọchaa, ẹrwa iya dụ talẹntu labọ bẹ ọ zụru iya. Ọ bya akpụa mkpụkpu l'eli úbvú ono; woru iya gụa Samériya, bụkwapho ẹpha Shemeru ono, bụ onye shihawaa nweru úbvú ono.
24 comprou o monte de Samaria a Somer por duzentos talentos de prata. Construiu uma cidade nesse monte e chamou-a Samaria, do nome de Somer, a quem pertencera o monte.
25 Omuri bẹ meru ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu. Ẹjo-iphe, o meru bẹ kakọta kẹ ndu vuhawa iya ụzo.
25 Amri fez o mal aos olhos do Senhor, mais ainda que todos os seus predecessores.
26 Noo kẹle o tsoru ụzo Jierobowamu; nwa Nebatu; bya emee iphe-ẹji ono, o meru gẹ ndu Ízurẹlu ye ẹka ono; mbụ gude agwaphe ọgalemkpa agwa shi nno kpatsua Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu ẹhu-eghu.
26 Andou por todo o caminho de Jeroboão, filho de Nabat, e nos pecados com que este fizera pecar Israel, provocando com seus ídolos a cólera do Senhor, Deus de Israel.
27 Iphe ọzo, nwụgbaberu nụ teke Omuri bụ eze; mẹ iphe, o meru; mẹ ẹhuka ẹhuka, o mekọtaru bẹ e dekọtaru l'ẹkwo-akọ, e deshiru iphe, ndu eze ndu Ízurẹlu meru.
27 O resto da história de Amri, suas ações e seus grandes feitos, tudo isso se acha consignado no livro das Crônicas dos reis de Israel.
28 Omuri nwụhu lapfushia nna iya phẹ. E lia ya lẹ Samériya. Éhabu, bụ nwa iya nwoke bụru eze nọchia ẹnya iya.
28 Amri adormeceu com seus pais e foi sepultado em Samaria. Seu filho Acab sucedeu-lhe no trono.
29 Ọ bụru l'apha, kwe Asa ụkporo apha l'apha iri l'ẹsato, e -shi g'ọ byaru abụru eze ndu Jiuda; bẹ Éhabu nwa Omuri byaru abụru eze ndu Ízurẹlu. Iphe, ọ nọru l'aba-eze bụ ụkporo apha l'apha labọ lẹ Samériya.
29 No trigésimo oitavo ano de Asa, rei de Judá, Acab, filho de Amri, tornou-se rei de Israel e reinou vinte e dois anos sobre Israel em Samaria.
30 Éhabu nwa Omuri bya emee ẹjo-ememe l'ẹnya Chipfu kangokọtachaa ndu ọphu vuhawa iya ụzo bụru eze.
30 Acab, filho de Amri, fez o mal aos olhos do Senhor, e mais ainda que todos os seus predecessores.
31 Ọ tọ bụlekwaa l'o meru iphe-ẹji ono, Jierobowamu nwa Nebatu meru kpoloko; obenu l'ọ lụkwarupho Jiezebẹlu nwada Ẹtu-Belu, bụ eze ndu Sayịdonu. Ọ gwarụ agwa ono bụ Balụ; bya abaarụ iya ẹja.
31 Como se lhe não bastasse o andar nos pecados de Jeroboão, filho de Nabat, desposou ainda Jezabel, filha de Etbaal, rei dos sidônios, e chegou até a render culto a Baal, prostrando-se diante dele.
32 Ọ kpụru Balụ ọru-ngwẹja l'ụlo Balụ, ọ kpụru lẹ mkpụkpu Samériya.
32 Erigiu um altar a Baal no templo que lhe edificou em Samaria.
33 Éhabu dobekwarụpho ntẹkpe Ashera; bya emebaa iphe ọzo gude kpatsu Chipfu, bụ Chileke kẹ Ízurẹlu ẹhu-eghu; mbụ kangokọta ndu ọphu vuhawa iya ụzo.
33 Acab fez também a asserá, irritando assim o Senhor, Deus de Israel, mais ainda que todos os seus predecessores no trono de Israel.
34 Ọo teke Éhabu bụ eze bẹ Hiyẹlu kẹ Bẹtelu kpụru mkpụkpu Jieriko. Teke ọ tụru ọkpa igbulọ mkpụkpu ono bẹ o phuru iya ishi ọkpara iya nwoke, bụ Abiramu; o phua ya ishi mbuhu ime iya nwoke, bụ Segubu teke ooye ọnu ẹka ee-shije abahụ lẹ mkpụkpu ono. Ọ dụepho ẹgube ono, Chipfu pfuhawaru iya e -shi l'ọnu Jioshuwa nwa Nunu.
34 No tempo de Acab, Hiel de Betel reconstruiu Jericó. Lançou-lhe os alicerces ao preço de Abirão, seu primogênito, e pôs-lhe as portas ao preço de Segub, seu último filho, assim como o Senhor o predissera pela boca de Josué, filho de Num.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar 1 Reis 16, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.