Gênesis 27
Chirin ni Āpo Dyos (IVB) vs NVT
1 Do kamalkem danan Isaak, do dyi naranaw a pakaboyan, inpatawag nas Esaw a matoneng a anak na, as nakabata na sya dya a kāna, “Barok, may ka pa dya.”
1 Certo dia, quando Isaque era velho e estava ficando cego, chamou Esaú, seu filho mais velho: “Meu filho!”. Esaú respondeu: “Aqui estou!”.
2 Do dawri, binata ni Isaak dya a kāna, “Maboya mwa malkem ako na, kan īto danaw kadiman ko.
2 Isaque disse: “Estou velho e não sei quando vou morrer.
3 Dawa, hapen mo bai mwaw, ta yangay mo yaken a panganop so ichan ko do kahasan,
3 Pegue suas armas, o arco e as flechas, e vá ao campo caçar um animal para mim.
4 as kaimāsen mwa langgen maanopan mwaw iyaw chadaw kwaw a kapanglaneg ah! Anchan tayoka ka manglaneg, yangay mo dya, as kakan ko sya. Ta katayoka kwa koman, bindisyonan koymo sakbay no kadiman ko.”
4 Depois, prepare meu prato favorito e traga-o aqui para eu comer. Então pronunciarei a bênção que pertence a você, meu filho mais velho, antes de eu morrer”.
5 Myan a adngedngeyen Rebekkaw ibahebaheyaw ni Isaak di Esaw. Dawa, do nakapakayamaw ni Esaw a nangay a nanganop do kahasan,
5 Rebeca, porém, ouviu o que Isaque tinha dito a seu filho Esaú. Quando Esaú saiu para caçar,
6 tinawagan ni Rebekka si Jakob. Binata na dya a kāna, “Anak ko, nadngey ko kaychiw nakabilinaw ni āmang mo di ākang mos Esaw a kāna,
6 ela disse a seu filho Jacó: “Ouvi seu pai dizer a Esaú:
7 ‘Yangay mo yaken a panganop, as kaimāsen mwa langgen maanopan mwaw, as kakan ko. Ta katayoka kwa koman, bindisyonan koymo do salapen Āpo sakbay no kadiman ko.’
7 ‘Traga-me uma carne de caça e prepare-me uma refeição saborosa. Então abençoarei você na presença do S enhor antes de eu morrer’.
8 Dawa, adngeyen mo pa yaken, anak ko, as kan parinen mo ibahey kwaya dyimo.
8 Agora, meu filho, preste atenção e faça exatamente o que lhe direi.
9 Sichangori, mangay kad yanan binyay ta saw, as mamidi kas dadwa orbon no kalding a matataba, ta langgen ko so chadawaw ni āmang mwa kapanglaneg.
9 Vá ao rebanho e traga-me dois dos melhores cabritos. Eu os usarei para preparar o prato favorito de seu pai.
10 Iyangay monchi di āmang mo ah, tan kanen na, as bindisyonan naymo sakbay a madiman.”
10 Depois, leve a comida para seu pai, para que ele a coma e o abençoe antes de morrer”.
11 Ki tominbay si Jakob dya a kāna, “Ay, katen mo Ānang, ta borboranaw si ākang Esaw. Yaken, ki enggaya.
11 Jacó respondeu a Rebeca: “Mas meu irmão Esaú é peludo, enquanto eu tenho pele lisa.
12 Āngonchan saliden na yaken Āmang, ki mapatakan na a al-allilawen ko. Samna! An komwan, bindisyon pabanchiw mahap ko, an dya abay.”
12 E se meu pai me tocar? Perceberá que estou tentando enganá-lo e, em vez de me abençoar, me amaldiçoará!”.
13 Ki initbay ni ānang na dya a kāna, “Anak ko, mabakel kaba, ta imo abaw ngayan nawri a abay, an dya yaken. Basta magtongpal ka dyaken. Ngay, yay mo na hapen iyaw inbahey kwaya dyimo, ta yangay mo na dyaken.”
13 Sua mãe, porém, respondeu: “Que caia sobre mim essa maldição, meu filho! Apenas faça o que lhe digo. Vá e traga-me os cabritos”.
14 Dawa, nangay a nanghap si Jakob so inbaheyaw ni ānang na, as nakaitoroh na sya dya. Nilaneg ni Rebekka so maimasaw a akmas chadawaw ni Isaak.
14 Jacó foi e trouxe os cabritos para sua mãe. Rebeca os usou para preparar uma refeição saborosa, do jeito que Isaque gostava.
15 Somarono, pinahtot ni Rebekka saw kinapikapya na saw do bahayaw a kagaganayan a laylay ni Esaw a matoneng a anak na, as nakailaylay na syad Jakob.
15 Em seguida, pegou as roupas prediletas de Esaú que estavam na casa dela e as entregou a Jacó, seu filho mais novo.
16 Binedbedan naw tanoro na saw kan lagawaw ni Jakob so koditaw no kaldingaw,
16 Com a pele dos cabritos, cobriu-lhe os braços e a parte lisa do pescoço.
17 as nakaitoroh na sya di Jakob so maimasaw a linaneg kan tinapay a rinotongan na.
17 Depois, entregou-lhe a refeição saborosa, acompanhada do pão que havia acabado de assar.
18 Sinpangan na, nangay si Jakob di āmang na, as nakabata na sya a kāna, “Mo Āmang.”
18 Jacó levou a comida para o pai e disse: “Meu pai?”. “Sim, meu filho”, respondeu Isaque. “Quem é você, Esaú ou Jacó?”
19 Ki tominbay si Jakob a kāna, “Yaken matonengaw a anak mwa si Esaw. Pinarin kwaw iyaw inbahey mwaw dyaken. Dawa, maybangon ka na a mitchan so karnyaya a insabat ko, as kabindisyon monchi dyaken an tayoka ka koman ah.”
19 Jacó disse: “Sou Esaú, seu filho mais velho. Fiz o que o senhor mandou. Aqui está a carne de caça. Sente-se e coma, para que me dê sua bênção”.
20 Ki binata ni Isaak do anak naw a kāna, “Ay samna! Kalistom pa nangay do kahasan, barok!”
20 Isaque perguntou: “Como encontrou a caça tão depressa, meu filho?”. Jacó respondeu: “O S
21 Ki binata na di Jakob a kāna, “Maypasngen ka pa dya, ta kapyasen ko paymo an ara paro a oyod a imos Esaw.”
21 Então Isaque disse a Jacó: “Chegue mais perto, para que eu possa tocá-lo e ter certeza de que você é mesmo Esaú”.
22 Dawa, naypasngen si Jakob di āmang na, as kinapikapyas ni āmang na, kan binata pa ni Isaak a kāna, “Na, akmayaw si Jakob oni mwaya, ki sirayaw tanoro mwaya, ki si Esawayam na.”
22 Jacó se aproximou do pai, e Isaque o tocou e disse: “A voz é de Jacó, mas as mãos são de Esaú”.
23 Nailasin aba ni Isaak si Jakob, ta siraw tanoro naw, ki borboran a akmas tanoro saw ni Esaw. Do dawri, nakasagāna dana mangbindisyon sya, ki pinirwa na pa inyahes,
23 Não o reconheceu, porém, pois as mãos de Jacó estavam peludas, como as de Esaú. Assim, Isaque se preparou para abençoar Jacó.
24 “Oyodawri a imo si Esaw a anak ko?”
24 “Mas você é mesmo meu filho Esaú?”, perguntou ele. “Sim, eu sou”, respondeu Jacó.
25 Dawa, binata ni Isaak a kāna, “Yangay mo dyaw rinotongan mwaw, ta kanen ko na. Anchan tayoka ko, ki nawri dananchiw kabindisyon ko dyimo.” Dawa, pinasngen ni Jakob iyaw rinotongan naw, as kinan ni Isaak. Nakapanghap na pas palek a ininom ni āmang na.
25 Então Isaque disse: “Agora, meu filho, traga-me a carne de caça. Depois que comer, eu lhe darei a minha bênção”. Jacó trouxe a comida para o pai, e Isaque comeu. Também bebeu o vinho que Jacó lhe serviu.
26 Sinpangan na, binata ni Isaak dya a kāna, “Maypasngen ka dyaken, barok, ta dadek mo yaken.”
26 Por fim, Isaque disse a Jacó: “Aproxime-se, por favor, e dê-me um beijo, meu filho”.
27 Do dawri, naypasngen si Jakob a mindadek si āmang na. Do nakaangotaw ni Isaak so laylay naw, binindisyonan na a kāna,
27 Jacó se aproximou e o beijou. Quando Isaque sentiu o cheiro das roupas, finalmente abençoou o filho. Disse: “Ah! O cheiro de meu filho é como o cheiro do campo que o S enhor abençoou!
28 Itoroh pakono no Dyos iyaw apon a yapod hanyit a ombasa so tana tan magla saw mohamoha mo, as kan torohan na pakono imo so aro a āpit kan obas mo tan aro kanen kan inomen mo.
28 “Do orvalho do céu e da riqueza da terra, Deus lhe conceda fartas colheitas de cereais e vinho novo de sobra.
29 Magsirbi pakono sa dyimo nasnasyon saw, as kan siraw tawotawo, ki maydogod sa magdaydayaw dyimo. Itortorayan mo pakono saw kakabagyan mo saw, kan imo āpohen dan kakabagyan saw ni ānang mo. Mabay pakono saw mangabayaw dyimo, as siraw mangbindisyonaw dyimo, ki mabindisyonan pakono sa.”
29 Que muitas nações o sirvam e se curvem à sua frente. Que você seja senhor de seus irmãos e os filhos de sua mãe se curvem à sua frente. Todos que o amaldiçoarem serão amaldiçoados, e todos que o abençoarem serão abençoados”.
30 Do katayokaw ni Isaak a nangbindisyon di Jakob, komnaro. As do kakakaro paw ni Jakob do salapenaw ni āmang na, ki nawara si Esaw a yapod nanganopan naw.
30 Assim que Isaque terminou de abençoar Jacó, e logo depois de Jacó ter saído da presença de seu pai, Esaú voltou da caçada.
31 Nanotong pa si Esaw so maimas a linaneg, as nakaiyangay na sya di āmang na. Binata na dya a kāna, “Āmang, maybangon ka, ta koman ka na so karnyaya a insabat ko tan bindisyonan mo na yaken.”
31 Preparou uma refeição saborosa, levou-a para seu pai e disse: “Sente-se, meu pai, e coma da minha caça, para me abençoar”.
32 Tominbay si Isaak, “Oy samna! Sino ka?”
32 Isaque lhe perguntou: “Quem é você?”. Ele respondeu: “Sou Esaú, seu filho mais velho”.
33 Do dawri, taywara naychamirpirpir si Isaak, as binata na dya a kāna, “Ay samna! Sino nangisabat dyaken kaychi so nilanegaw a naanopan? Sakbay no kawara mo, inichan ko na, as intoroh ko na dyaw pamindisyon ko. Ay, matadyan pabaw nawri a bindisyon ko!”
33 Isaque começou a tremer incontrolavelmente e disse: “Então quem me serviu a carne de caça? Acabei de comê-la, pouco antes de você chegar, e abençoei quem a trouxe. Essa bênção deve permanecer!”.
34 Do nakadngeyaw sya ni Esaw so nyaya, tomnanyis so malyak, kan oltimo kaynyin aktokto na, as binata na a kāna, “Chāsi mo pa yaken, mo Āmang, ta bindisyonan mo pa yaken ah!”
34 Quando Esaú ouviu as palavras do pai, soltou um forte grito amargurado e suplicou: “Ah, meu pai, e eu? Abençoe-me também!”.
35 Ki tominbay si Isaak a kāna, “Kawanen! Nangay naya yaken a inallilaw ni ādi mo. Nahap naranaw itoroh kwaw dyimo a bindisyon.”
35 Mas Isaque disse: “Seu irmão esteve aqui e me enganou. Levou embora a bênção que pertencia a você!”.
36 Binata pa ni Esaw a kāna, “Na, kostwaya. Dawa, sawen a nayngaran so Jakob, ta naypirwa narana yaken a niyoban a inallilaw. Inhap naw kalintegan kwa matoneng a anak. Sichangori, inhap na paw bindisyon a itoroh mo dyaken. Āmang, apabawriw bindisyon mo dyaken?”
36 Esaú exclamou: “Não é de admirar que ele se chame Jacó, pois é a segunda vez que me engana. Primeiro, tomou meus direitos de filho mais velho e, agora, roubou minha bênção. O senhor não guardou uma bênção sequer para mim?”.
37 Ki tominbay si Isaak di Esaw a kāna, “Na, intoroh ko na dyaw bindisyon, as iya danaw āpohen mo. Masaw dyirad tabo a kakabagyan nyo a magsirbi dya. Inbahey ko pa a mayparo pakononchiw kanen na kan inomen na. Barok, arabaw bindisyon ko dyimo.”
37 Isaque disse a Esaú: “Fiz de Jacó o seu senhor e declarei que todos os irmãos dele o servirão. Garanti a ele fartura de cereais e vinho. O que me resta para dar a você, meu filho?”.
38 Ki nakatongtong ni Esaw a nangdaw so kāsi ni āmang na. Binata na a kāna, “Asawriw pamindisyon mo, mo Āmang? Bindisyonan mo pa yaken ah!” Maynamot ta naylilyak abas Isaak, naypalyak dana tomnanyis.
38 Esaú suplicou: “Por acaso o senhor tem apenas uma bênção? Ah, meu pai, abençoe-me também!”. Então Esaú chorou em alta voz.
39 Sinpangan na, nyaw inbahey ni Isaak dya a kāna,
39 Por fim, seu pai, Isaque, lhe disse: “Você viverá longe das riquezas da terra e longe do orvalho do alto céu.
40 Nawrinchiw kabyayan mo kapachilaban mo maynamot do ispada, as magsirbi kanchid ādi mo. Ki aran komwan, anchan dyi mo na maibtoran kaadipen mo, ki mapenpen nabaymo a mangditchan so toray na.”
40 Viverá por sua espada e servirá a seu irmão. Quando, porém, conseguir se libertar, sacudirá do pescoço esse jugo”.
41 Yapod dawri, taywara isoli ni Esaw si Jakob a ādi na a maynamot do nakayoba naw so bindisyonaw ni āmang na dya, as nyaw myan do aktokto na, “Ara, ki mahay paba madiman si āmang. Anchan tayokaw arawaw a kapagmamayo, ki dimanen konchi si Jakob.”
41 Daquele momento em diante, Esaú passou a odiar Jacó porque seu pai o havia abençoado. Começou a tramar: “Em breve meu pai morrerá. Então, matarei meu irmão Jacó”.
42 Ki do nakadamagaw ni Rebekka so inbaheyaw ni Esaw, inpatawag nas Jakob, as kan binata na dya a kāna, “Anak ko, inplano na kono imo no ākang mwaw dimanen tan maagasan iyaw kaynyin no aktokto na dyimo.
42 Quando Rebeca soube das intenções de Esaú, mandou chamar Jacó e lhe disse: “Ouça, Esaú se consola com planos para matar você.
43 Sichangori, adngeyen mo chirin kwaya, anak ko. Mangay ka sigida do Haran do yananaw ni maraan mos Laban a kakteh ko.
43 Portanto, preste atenção, meu filho. Apronte-se e fuja para a casa de meu irmão Labão, em Harã.
44 Omyan ka daw a mandan mabawan kasoli ni ākang mo dyimo.
44 Fique lá até que diminua a fúria de seu irmão.
45 Anchan mabawan danaw soli na, as kan nawayakan naranaw pinarin mwaya dya, ki manoboy akonchi so mangay a omhap dyimo. Aysa! Marawa kwabaw kapagmamayo ko an mayrayay kamo a dadwa a mabo do asa karaw.”
45 Quando ele se acalmar e se esquecer do que você lhe fez, mandarei buscá-lo. Por que eu perderia meus dois filhos no mesmo dia?”.
46 Sinpangan na, binata ni Rebekka di Isaak a kāna, “Ayya! Maanōsan ko pa sabayaw Heteo saya a kabahay ni Esaw. An mangabahay panchi si Jakob so kapayngay dan nyaya a Heteo, ayket, maganaganay dana an madiman ako!”
46 Depois, Rebeca disse a Isaque: “Estou cansada dessas mulheres hititas que vivem aqui! Prefiro morrer a ver Jacó se casar com uma delas!”.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Gênesis 27, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.