Romanos 9
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NAA
1 — ausente —
1 Digo a verdade em Cristo, não minto, e a minha consciência confirma isso por meio do Espírito Santo:
2 — ausente —
2 sinto grande tristeza e tenho incessante dor no coração.
3 Butewaki! Näk jide täŋpäŋ nägät moräknaye, Isrel ämawebe äbot u täŋkentäŋ yämiŋira Kristota biŋam kaŋ täneŋ? Kristota biŋam täŋput yäŋpäŋ bänepna kädäp ijik täyak u ŋode; Anutu täŋo kokwawak näkä terak ärowänkaŋ Kristo täŋo iwan äworeŋpäŋ guŋ ude irira Isrel ämawebenayetä näkŋo kome kaŋ yäput! yäŋ nadäk täyat.
3 Porque eu mesmo desejaria ser amaldiçoado, separado de Cristo, por amor de meus irmãos, meus compatriotas segundo a carne.
4 Isrel ämawebe uwä äbot jopi nämo, Anututä nanak ämawebenaye yäŋpäŋ iwoyäŋpäŋ yepmaŋkuk. Ude täŋkaŋ Ekänitä iniken mebäri yäŋahäŋpäŋ yäwetkuk. Täŋpäŋ ämawebe ukät topmäk-topmäk kubägän täŋpäŋ baga man yämiŋpäŋ Anutu iniŋoret kädet siwoŋi u yäwetpäŋ yäwoŋäreŋkuk. Täŋkaŋ imaka säkgämän säkgämän täŋ yämikta yäŋkehäromtak man yäwetkuk.
4 São israelitas. A eles pertence a adoção, assim como a glória, as alianças, a promulgação da Lei, o culto e as promessas.
5 Täŋpäkaŋ äbot uwä oranin wäpi biŋam ikek bian itkuŋo unitäŋo äbekiye oraniye. Kristo uwä komegup ikek uken naniktä ahäŋkuk. Uwä Anutu bureni-inik, imaka kuduptagän täŋo intäjukun irirän wäpi biŋam tärek-täreki nämo iniŋoret täkäna! U Bureni!
5 Deles são os patriarcas, e também deles descende o Cristo, segundo a carne, o qual é sobre todos, Deus bendito para sempre. Amém!
6 Täŋpäkaŋ apiŋo Isrel äbot u äbot gägäni kubä ude itkaŋ unita ŋode täga yäne ba nämo? Anututä yäŋkehäromtak man bian yäwetkuko uken bureni nämo pewän ahäŋkuk? Nämo, udeta nämo yäyat! Imata, Isrel ämawebe, Jekop täŋo tawaŋken nanik päke u kuduptagän Anutu täŋo nanakiye bureni, inita biŋam itta yäwani nämo.
6 E não pensemos que a palavra de Deus falhou. Porque nem todos os de Israel são, de fato, israelitas,
7 Ba udegän, Abraham täŋo äbotken nanik u kudup u Abraham täŋo oraniye bureni ude nämo itkaŋ. Nämo, Abraham täŋo oraniye mäyap upäŋkaŋ Anututä Abraham ŋode iwetkuk; Yäŋkehärom taŋkuro ude, oraŋkaye ahänayäŋ täkaŋ u yäpmäŋ daniŋpäŋ nanaka Aisak täŋo tawaŋ terak nanik u yabäwa oraŋkaye bureni api täneŋ.
7 nem por serem descendentes de Abraão são todos filhos. Pelo contrário: “Por meio de Isaque será chamada a sua descendência.”
8 Täŋpäkaŋ man unitä mebäri ŋode niwoŋäretak; Ämawebe Abraham täŋo tawaŋken nanik u kudup Anutu täŋo oraniye bureni-inik ude nämo itkaŋ. Nämo, oraniye bureni-inik uwä Anututä yäŋkehäromtak man Abraham iwetkuko uterak ahäŋkuŋo ugän.
8 Isto é, não são os filhos da carne que são filhos de Deus, mas os filhos da promessa é que são contados como descendência.
9 Eruk Anututä Abraham yäŋkehäromtak man iwetkuko u ŋode; Kadäni näkä nadätat-ken uken Sara nanak bäyaŋpäŋ iŋirirän äneŋi api äbet yäŋ iwetkuk.
9 Porque a palavra da promessa é esta: “Por esse tempo voltarei, e Sara terá um filho.”
10 Täŋpäkaŋ ugän nämo. Rebeka imaka, nanak yarä bäyaŋkuk. Täŋpäŋ nanak yarä bäyaŋkuko u nani Aisak, oranin pähap u kubägän.
10 E isto não aconteceu somente com ela, mas também com Rebeca, ao conceber de um só, de Isaque, nosso pai.
11 — ausente —
11 E os gêmeos ainda não eram nascidos, nem tinham feito o bem ou o mal — para que o propósito de Deus, quanto à eleição, prevalecesse, não por obras, mas por aquele que chama —,
12 — ausente —
12 quando foi dito a Rebeca: “O mais velho será servo do mais moço.”
13 Unita Anutu täŋo mantä ŋode yäyak;
13 Como está escrito: “Amei Jacó, porém desprezei Esaú.”
14 Unita jide yäne? Anututä ude täk täyak uwä kädet siwoŋi nämo täk täyak? Ude nämo!
14 Que diremos, então? Que Deus é injusto? De modo nenhum!
15 Unita Anututä Moses ŋode iwetkuk;
15 Pois ele diz a Moisés: “Terei misericórdia de quem eu tiver misericórdia e terei compaixão de quem eu tiver compaixão.”
16 Unita ŋode nadäna; Anututä äma täŋo gärip ba unitäŋo täktäk terak nämo yäpmäŋ daniŋpäŋ yepmak täyak. Nämo, Anututä iniken nadäk-gärip tawaŋ uterak iwatpäŋ kubä kaŋ-korekta nadäŋpäŋä udegän täk täyak.
16 Assim, pois, isto não depende de quem quer ou de quem corre, mas de Deus, que tem misericórdia.
17 Unitäŋo wärani kubä Anutu täŋo man kudän täwani terak pätak u ŋode; Anututä Isip kome täŋo intäjukun äma Fero ŋode iwetkuk; Mebäri ŋode unita nadäŋ gamiŋira intäjukun äma wäp biŋam yäpmäŋpäŋ itan; Gäkä terak kehäromina kwawak pewa ahäŋirän biŋam nadäŋpäŋ ämawebe wäpna biŋam komeni komeni api yäŋahäŋ yäpmäŋ kuneŋ yäk.
17 Porque a Escritura diz a Faraó: “Foi para isto mesmo que eu o levantei, para mostrar em você o meu poder e para que o meu nome seja anunciado em toda a terra.”
18 Unita manbiŋam unitä ŋode niwoŋäretak; Anututä äma kubä kaŋ-korekta nadäŋpäŋä u udegän täŋ imek. Täŋkaŋ Anututä äma kubä bänep nadäk-nadäki täŋpipiŋ imayäŋ nadäŋpäŋä iniken nadäk-gärip ugän iwatpäŋ udegän täŋpek.
18 Logo, Deus tem misericórdia de quem quer e também endurece a quem ele quer.
19 Täŋpäkaŋ in kubätä man u nadäŋpäŋ ŋode käwep näwerek; Netätä täga kehärom taŋpäŋ Anutu täŋo nadäk-gärip tawaŋ u täga irepmirek? Täga nämo upäŋ imata äma nin ätu momininta kokwawak nadäŋ nimik täyak? Anutu ude uwä siwoŋi nämo täk täyak yäŋ näwerek.
19 Mas você vai me dizer: “Por que Deus ainda se queixa? Pois quem pode resistir à sua vontade?”
20 Täŋpäkaŋ yäŋyabäk udewani ämatä täga yänaŋi nämo. Gäk äma jidewani unita Anutu ude goret täyan yäŋ iweren? Ude yäweno u ŋode bumik; Käbotinik kubätä äma u täŋpeko u ŋode täga iwerek? Gäk imata näk goret ude tän?
20 Mas quem é você, caro amigo, para discutir com Deus? Será que o objeto pode perguntar a quem o fez: “Por que você me fez assim?”
21 Ude nämo! Äma käbot täŋpani kubätä iniken gärip iwatpäŋ gäŋ yäpmäŋpäŋ käbotinik yarä täŋpek. Kubä säkgämän, äŋnak-äŋnak täkta. Täŋkaŋ kubäwä jiraŋ pekta täŋpek. Ude täŋpeko unita goret täyak yäŋ täga yäwen? Nämoinik!Äma keritä komipäŋ käbot täŋpani ätu|src="HK033F.jpg" size="span" loc="Close to verse" copy="Horace Knowles" ref="ROM 9.21"
21 Será que o oleiro não tem direito sobre a massa, para do mesmo barro fazer um vaso para honra e outro para desonra?
22 Täŋpäkaŋ Anututä täŋkuko u udewanigän. U iniken kokwawak kwawak pewa ahäŋirän kehäromina kaŋpäŋ nadäwut yäŋpäŋ ŋode täŋkuk; Käbot kokwawaki yäpmäkta biŋam täkaŋ uwä bäräŋeŋ täŋpän wanaŋipäŋ kadäni käroŋi kehärom taŋpäŋ kwikinik it yäpmäŋ äbuk.
22 Que diremos, se Deus, querendo mostrar a sua ira e dar a conhecer o seu poder, suportou com muita paciência os vasos de ira, preparados para a destruição,
23 Täŋpäkaŋ udegän, iniken bänep iron tägagämän-inik u kwawak pewän ahäkta käbot butewakini yäpmäkta biŋam täkaŋ uterak ironi u piŋ yäbatkuk. Täŋpäŋ ämawebe uwä irit täga, wäp biŋam ikek u yämikta bian yäpmäŋ daniŋpäŋ yepmaŋkuk.
23 a fim de que também desse a conhecer as riquezas da sua glória nos vasos de misericórdia, que de antemão preparou para glória?
24 Tägagämän kubä! Ämawebe u uwä nin Anututä ini nimagutkuko u. Täŋkaŋ ämawebe nin Juda äbotken nanik ugän nämo, guŋ äbotken nanik imaka, bok nimagutkuk.
24 Estes vasos somos nós, a quem também chamou, não só dentre os judeus, mas também dentre os gentios,
25 Unita guŋ äbotta nadäŋpäŋ Anututä profet Hosea meni-ken ŋode yäŋahäŋkuk;
25 como também diz em Oseias: “Chamarei de ‘meu povo’ ao que não era meu povo; e de ‘amada’ à que não era amada.
26 Täŋpäkaŋ bian äma äbot u Näkŋo äbot nämo yäŋ yäwetkut. Eruk kome ude yäwetkut-ken ukengän ŋode api yäweret; In Anutu irit mähemi näkŋo nanaknaye yäŋ api yäweret.Hos 1:10
26 E no lugar em que lhes foi dito: ‘Vocês não são o meu povo’, ali mesmo serão chamados ‘filhos do Deus vivo’.”
27 Täŋpäkaŋ Aisaiatä udegän Isrel ämawebeta nadäŋpäŋ man ŋode yäŋahäŋkuk;
27 Mas Isaías clama a respeito de Israel: “Ainda que o número dos filhos de Israel seja como a areia do mar, o remanescente é que será salvo.
28 U imata, Ekänitä komen ämawebe manken yepmaŋpäŋ bäräŋeŋ api täŋpän waŋ moreneŋ. Ais 10:22,23
28 Porque o Senhor cumprirá a sua palavra sobre a terra, de forma plena e em breve.”
29 Täŋpäkaŋ unitagän yäŋpäŋ Aisaiatä man kubä pen ŋode yäkgän täŋkuk;
29 Como Isaías já disse: “Se o Senhor dos Exércitos não nos tivesse deixado descendência, nós nos teríamos tornado como Sodoma e semelhantes a Gomorra.”
30 Eruk man päke ŋonitäŋo mebäri jide? U ŋode; Äma guŋ äbotken nanik Anutu iŋamiken siwoŋi itta epäni nämo täŋpanipäŋ Anututä siwoŋi ämawebe yäŋ yäŋtäreŋ yämiŋkuk. Yäŋtäreŋ yämiŋkuko uwä nadäkiniki unitagän yäŋpäŋ.
30 Que diremos, então? Que os gentios, que não buscavam a justificação, vieram a alcançá-la, a saber, a justificação que decorre da fé,
31 Täŋ, Isrel ämawebe uwä Anutu iŋamiken siwoŋi ämawebe itta komi epän terak Moses täŋo baga man iwatna yäkŋat täŋpä waŋkuŋ.
31 e que Israel, que buscava a lei de justiça, não chegou a atingir essa lei.
32 Mebäri ŋodeta täŋpä waŋkuŋ; U Anututä yäpän-siwoŋ tawäpäŋ yepmaŋpekta nadäkiniki Anutu terak nämo peŋkuŋ. Nämo, iniken komi epäni uterak Anutu iŋamiken siwoŋi ämawebe api itne yäŋ nadäŋkuŋ. Butewaki, u mobä pähap uterak jänani yäputkaŋ maŋkuŋo bumik.
32 Por quê? Porque não a buscou pela fé, mas como que por obras. Tropeçaram na pedra de tropeço,
33 Mobä unita Anutu täŋo man kudän täwani kubä ŋode pätak;
33 como está escrito: “Eis que ponho em Sião uma pedra de tropeço e rocha de ofensa, e aquele que nela crê não será envergonhado.”
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 9, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.