Romanos 4
Anutu Täŋo Man (IOU) vs NVT
1 Eruk Abraham, Juda äbot nintäŋo oranin pähap unita nadäna. Nadäkinikta man yäkamäŋ ŋo Abraham yäpmäŋtak ba nämo?
1 Do ponto de vista humano, Abraão foi o fundador de nossa nação. O que descobriu ele?
2 Abraham unitä kädet täga täŋirän uterak Anututä gäk siwoŋi äma yäŋ iwetkuk yäwänäku Abraham ini wäpi biŋam u täga yäpmäŋ akwän. Upäŋkaŋ Anutu iŋamiken siwoŋi itkuko uwä kädet ude terak nämo.
2 Se suas boas obras o tivessem tornado justo, ele teria motivo para se vangloriar, mas não perante Deus.
3 Unita Anutu täŋo mantä jide yäyak? U ŋode yäyak;
3 Pois as Escrituras dizem: “Abraão creu em Deus, e assim foi considerado justo”.
4 Nin ŋode nadäkamäŋ; Äma epän täŋpäŋ gwäki yäpmäk täkaŋ unita iron yäŋ nämo yäk täkamäŋ. Nämo, epän täyak unitäŋo gwäki yäpmäk täkaŋ.
4 O salário daquele que trabalha não é um presente, mas um direito.
5 Upäŋkaŋ äma kubätä epän täga kubä täŋirän epän täŋo gwäki ude Anututä siwoŋi äma yäŋ täga nämo iwerek. Unita äma u jide täŋpek? U Anutu, momi ämata siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ yämani unita nadäŋ imikinik täŋpek. Ude täŋpeko uwä Anututä siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imek.
5 Contudo, ninguém é considerado justo com base em seu trabalho, mas sim por meio de sua fé em Deus, que declara justos os pecadores.
6 Man unita Devittä yäŋ-kentäŋpäŋ udegän yäŋkuk. Äma kubäkubä Anututä unitäŋo täktäki yabäŋpäŋ-nadäŋkaŋ nämo, siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ yämiŋirän oretoret nadäk täkaŋ unita man ŋode yäŋkuk;
6 Davi também falou a esse respeito quando descreveu a felicidade daqueles que são considerados justos sem terem trabalhado para isso:
7 Anututä äma kubä täŋo momi peŋ imiŋpäŋ yejämäŋirän äma udewani gäripi nadäwek.
7 “Como são felizes aqueles cuja desobediência é perdoada, cujos pecados são cobertos!
8 Bureni, Anututä äma unitäŋo momita mäde ut imiŋirän äma udewani oretoret täŋpek.Sam 32:1,2
8 Sim, como são felizes aqueles cujo pecado o Senhor não leva mais em conta!”.
9 Jide, oretoret ude uwä gupi moräk madäwani unitägän täga täneŋ? Ba gupi moräk nämo madäwani, guŋ äbotken naniktä udegän täga täneŋ? Eruk man intäjukun yäro unita ket nadäna. Uwä ŋode; Anututä Abraham nadäkiniki-tagän yäŋpäŋ siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk.
9 Por acaso essa bênção é apenas para os judeus, ou se estende também aos gentios incircuncidados? Já dissemos que Deus considerou Abraão justo por meio de sua fé.
10 Täŋkaŋ Abraham jide irirän Anututä siwoŋi äma yäŋ iwetkuk? Gupi moräk madäwanipäŋ ba nämo madäwanipäŋ irirän Anututä ude iwetkuk? U gupi moräk nämo madäŋkaŋ itkuk-ken ugän Anututä siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk.
10 Mas como isso aconteceu? Ele foi considerado justo somente depois de ter sido circuncidado, ou antes disso? Está claro que foi antes de ele ser circuncidado.
11 Ude iweränkaŋ eruk mäden Anututä iwerän gupi moräk madäŋkuk. Gupi moräk madäŋkuko uwä wärani kubä, kwawak ŋode iwoŋärekta; Nadäkinik intäjukun täŋkuko uterak Anututä siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk. Unita Abraham uwä ämawebe gupi moräk nämo madäŋkaŋ Anututa nadäkinik täŋirä Anututä siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ yämik täyak u kuduptagän täŋo orani pähap.
11 A circuncisão era um sinal de que Abraão já possuía fé e de que Deus já o havia declarado justo, mesmo antes de ele ser circuncidado. Portanto, Abraão é o pai daqueles que têm fé mas não foram circuncidados. Eles são considerados justos por causa de sua fé.
12 Ba Juda äma ätu gupi moräk madäwani imaka, unitäŋo orani pähap. Upäŋkaŋ gupi moräk madäwani unitägän täŋpewän orani pähap nämo täyak. Nämo, gupi moräk nämo madäŋkaŋ nadäkinik Abrahamtä intäjukun täŋkuko udegän täŋpeŋ kuŋat täkaŋ unita yäŋpäŋ orani yäŋ täga yäneŋ.
12 E Abraão também é o pai daqueles que foram circuncidados, mas somente se tiverem o mesmo tipo de fé que Abraão tinha antes de ser circuncidado.
13 Bian-inik Anututä Abrahamkät oraniye yäŋkehäromtak man ŋode yäwetkuk; Kome pähap ŋo inta biŋam api taniŋ kirewet yäŋ yäwetkuk. Täŋpäkaŋ yäŋkehäromtak man yäwetkuko u Abraham baga man buramiŋpäŋ iwarän täwani ude yäŋpäŋ nämo yäŋkuk. Nämoinik, u Anututa nadäkinik täŋkukuo u terak siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imani unita yäŋpäŋ yäŋkehäromtak man u yäwetkuk.
13 A promessa de que Abraão e seus descendentes herdariam toda a terra não se baseou em sua obediência à lei de Deus, mas sim no fato de ele ter sido considerado justo quando teve fé.
14 Täŋpäkaŋ baga man iwat-iwat kädet uterakgän Anututä imaka iwoyäwani u täga yäpneŋo u bureni täŋpänä eruk nadäkinik u imaka jopi ude täŋpek. Täŋirän Anutu täŋo yäŋkehäromtak man Abraham iwetkuko u imaka, mewuni ude täŋpek.
14 Portanto, se a herança prometida é apenas para aqueles que obedecem à lei, a fé é desnecessária, e a promessa, anulada.
15 U imata, baga man uwä Anutu täŋo kokwawak pewän ahäk täkaŋ, ämatä baga u kudup täga nämo buramik täkaŋ unita. Täŋ, baga man nämo ireko uwä baga irepmit-irepmit u imaka, nämo irek.
15 Pois a lei traz ira sobre aqueles que tentam obedecer a ela. A única forma de não quebrar a lei é não ter lei nenhuma para quebrar!
16 Unita ŋode yäna; Anututä imaka nimikta yäŋkehärom taŋkuko u, bänep iron terakgän api yäpneŋ yäŋ niwoŋärekta, ba Abraham täŋo oraniye bureni mäden ahänayäŋ täkaŋ u kuduptagäntä täga api yäpneŋ yäŋ niwoŋärekta nadäkinik täktäk kädet u pewän ahäŋkuk. Ude nämo täŋkuk yäwänäku, baga man täŋo nanakiye-tägän täga yäpmäŋkäneŋ. Upäŋkaŋ nämo, imaka iwoyäwani u ämawebe kudup Anututa nadäkinik Abrahamtä täŋkuko udegän täk täkaŋ u imaka, api yäpneŋ. Unita Abraham u nadäkinik täŋpani udewani kudup täŋo orani pähap.
16 É por isso que a promessa vem pela fé, para que ela seja segundo a graça e, assim, alcance toda a descendência de Abraão, não somente os que vivem sob a lei, mas todos que têm fé como a que teve Abraão. Pois ele é o pai de todos que creem.
17 Unita Anutu täŋo man ŋode kudän täwani; Näk gäk täŋpewa ämawebe komeni komeni mäden ahäŋ yäpmäŋ kunayäŋ täkaŋ unitäŋo orani pähap ude itan. Eruk, yäŋkehäromtak man uwä Anutu Abrahamtä nadäŋ imikinik täŋkuko u iŋamiken kehäromi itak. Anutu uwä kumbani-ken nanik täŋkodak täwani, ba imaka nämo ahäwanipäŋ yäŋpewän ahäwani.
17 Conforme aparece nas Escrituras: “Eu o fiz pai de muitas nações”. Isso aconteceu porque Abraão creu no Deus que traz os mortos de volta à vida e cria coisas novas do nada.
18 Täŋpäkaŋ imaka ahäkta Anututä yäŋkehärom taŋkuko u ahänaŋi nämo bumik upäŋkaŋ Abrahamtä bureni api ahäwek yäŋ nadäŋkaŋ nadäkiniki Anutu terakgän peŋkuk. Mebäri unita ämawebe komeni komeni mäyap täŋo orani pähap itkuk. Unita imaka u nämo ahäŋirän Anututä ŋode iwetkuko u bureni täŋkuk; Gäkken nanik yeritä ahäŋ-bumbum api täneŋ.
18 Mesmo quando não havia motivo para ter esperança, Abraão a manteve, crendo que se tornaria o pai de muitas nações. Pois Deus lhe tinha dito: “Esse é o número de descendentes que você terá!”.
19 Eruk Abraham obaŋ 100 ude bumik täŋirän gupita nadäŋirän kumbani täŋo bumik täŋkuk. Ba webeni Saratä äruŋ it yäpmäŋ äbäŋirän nanak bäyak-bäyak kadäni täreŋirän kaŋpäŋ nadäŋkuk. Upäŋkaŋ nadäkiniki nämo pewän putäreŋkuk.
19 E sua fé não se enfraqueceu, embora ele soubesse que, aos cem anos, seu corpo, bem como o ventre de Sara, já não tinham vigor.
20 Nadäkiniki nämo pewän putärewäpäŋ Anututä imaka ude api täŋ gamet yäŋ yäŋkehäromtak man iwetkuko unita bänep yarä nämo nadäŋkuk. Nämoinik, u nadäkiniki täŋkehärom taŋpäŋ Anutu iniŋ oretkuk.
20 Em nenhum momento a fé de Abraão na promessa de Deus vacilou. Na verdade, ela se fortaleceu e, com isso, ele deu glória a Deus.
21 Täŋpäŋ ŋode nadäŋkuk; Anutu yäŋkehäromtak man näwetkuko udegän täga api täŋ namek yäŋ nadäkinik täŋkuk.
21 Abraão estava plenamente convicto de que Deus é poderoso para cumprir tudo que promete.
22 Ude nadäŋkuko unita Anututä Abraham täŋo nadäkiniki kaŋpäŋ siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk.
22 Por isso, por sua fé, ele foi considerado justo.
23 Täŋpäkaŋ ‘siwoŋi äma yäŋ yäŋtäreŋ imiŋkuk’, man ude kudän täwani uwä Abraham-tagän nämo yäŋkuk.
23 E, quando Deus considerou Abraão justo, não o fez apenas para benefício dele. As Escrituras dizem
24 Nämo, ämawebe Anutu, Jesu Ekäninin kumbani-ken nanik yäpmäŋ päŋaku teŋkuko unita nadäkinik täk täkamäŋ unita nikek bok yäŋkuk.
24 que foi também para nosso benefício, pois elas garantem que também seremos considerados justos por crermos naquele que ressuscitou dos mortos a Jesus, nosso Senhor.
25 Täŋpäkaŋ Jesu u momininta yäŋpäŋ kumäkta Anututä iniŋ kireŋkuk. Täŋpäŋ täŋkodak täŋpewän akuŋkuko uterak siwoŋi ämawebe yäŋ yäŋtäreŋ nimani.
25 Ele foi entregue à morte por causa de nossos pecados e foi ressuscitado para que fôssemos declarados justos diante de Deus.
Atalhos do teclado
- Capítulo anterior←
- Próximo capítulo→
- Versículo anteriork
- Próximo versículoj
- Limpar seleçãoEsc
- Esta ajuda?
Estude este capítulo no WhatsApp
Peça à IA da Bíblia Fala para explicar Romanos 4, comparar traduções ou montar um estudo — tudo direto pelo WhatsApp.